Pestovanie hlivy ustricovej na dreve a inom substráte

Pestovanie hlívy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto jedlá huba je drevokazná a vo voľnej prírode sa živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru.

Hliva ustricová sa stala vyhľadávanou jedlou hubou po celom svete. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály. Má priaznivé účinky na zdravie, výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čím znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.

Príprava prostredia pre pestovanie

Pre pestovanie hlivy ustricovej je dôležité zabezpečiť vhodné prostredie. Miestnosť by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu a stabilnú teplotu v rozmedzí 8 - 15 °C. Nevyhnutné je aj okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla, ktoré je možné nahradiť umelým osvetlením. Povrchy v miestnosti by mali byť ľahko umývateľné, napríklad keramická dlažba alebo leštený betón, bez drevených alebo iných drsných povrchov, kde by sa mohli usadiť spóry nežiaducich mikroorganizmov.

Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice alebo garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Hliva ustricová sa dá pestovať aj v exteriéri, napríklad na klátoch dreva, avšak v takom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie.

Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať, je nevyhnutné dôkladne vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu a prípadne keramické obklady, a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.

Výber a príprava substrátu

Hliva ustricová rastie na širokom spektre organických materiálov, ako sú slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín. Z rozkladu týchto materiálov čerpá živiny.

Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok) a nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože to ovplyvňuje rýchlosť, akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, získavajú živiny a vytvárajú plodnice.

Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať, preto je ho vhodné zmiešať napríklad so slamou.

Sterilizácia substrátu

Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali alebo ju znehodnotili, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním sterilizovať.

Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený. Vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu približne 30 minút. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.

Naočkovanie a inkubácia

Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti s vydenzifikovanými povrchmi, aby vaša doterajšia práca nevyšla nazmar. Substrát je potrebné po pasterizácii nechať odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek. Preto ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť.

Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu. Chladenie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu. Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5 % z objemu substrátu.

Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3 % k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši.

Balenie a inkubácia

Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme.

Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.

Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C. Pre iné druhy hlivy sú potrebné iné teplotné podmienky - napr. hliva buková (Pleurotus pulmonarius) 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae) či hliva kráľovská (Pleurotus eryngii) 20 až 30 °C. Dôležitá je aj vysoká vlhkosť vzduchu (75 - 80 %), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou, a dostatočné vetranie.

Tip: Druh hlivy si môžete vyberať aj podľa jeho teplotných nárokov a ročného obdobia, počas ktorého ich pestujete. Pre hlivu ustricovú je vhodnejšia jar a jeseň, zatiaľ čo teplomilnejším druhom bude viac vyhovovať leto.

Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca. 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie. Vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny, čo je pre hubu signál, aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.

Tvorba a zber plodníc

Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia). Následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C.

Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla). Intenzita svetla má efekt na ich rast - málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie. Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.

Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry.

Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať, ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie. Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca. 9 dňoch.

Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom.

Pestovanie hlivy na dreve (klátoch)

Pestovanie hlivy na dreve, známe aj ako extenzívne pestovanie, využíva jej prirodzený životný princíp drevného parazitizmu. Na tento účel budete potrebovať čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk) s priemerom 15 až 20 cm.

Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.

Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry.

Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus.

Metódy očkovania drevených klátov

Existuje viacero spôsobov, ako naočkovať pník. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať.

• Kolíčková metóda: Do dreva sa rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory s priemerom približne 8 mm. Vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom (postačí aj ten z obyčajnej sviečky).
• Očkovanie zárezov alebo otvorov: Kmene narežte motorovou pílou do jednej tretiny, striedavo z jednej aj druhej strany, alebo vyvŕtajte otvory s priemerom 1,2 až 1,5 cm po obvode. Pred očkovaním rezné plochy polejte horúcou vodou, čím ich dezinfikujete. Do obvodových otvorov natlačte sadbu a otvor zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Do zárezov natlačte sadbu a prekryte ich štepárskou páskou tak, aby nevysychala.
• Očkovanie koreňov: Klát musí byť starý maximálne rok. Očkujú sa korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.

Najvhodnejší čas na prípravu klátu je počas jesene a zimy, ale samozrejme aj počas jari či skorého leta. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar, pretože budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu.

Udržiavanie a zber úrody z dreva

Naočkované kmene alebo klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu.

Po prerastení (2-4 mesiace, v závislosti od vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva) vyberte klátiky z vreca a osadíte ich von do pôdy. Toto robte v teplej časti roka. Klátik zakopte do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberajte tienisté miesto s vlhšou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase umiera.

V čase sucha okolie kmeňov zalievajte a pôdu udržujte stále vlhkú. Trsy plodníc zbierajte vždy celé bez ohľadu na to, či sú v trse ešte malé plodničky. Zberáme vždy vylomením trsu z pňa.

Kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí tri roky, tvrdé drevo päť až šesť rokov. Potom môžete rozložené kmene kompostovať.

Využitie a benefity hlivy ustricovej

Hliva ustricová je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. Bežne sa konzumujú iba klobúky húb, ale tuhé hlúbiky sa dajú usušiť a rozomlieť na prášok.

Je to vynikajúca surovina pre polievky a omáčky, dobre chutí aj konzervovaná v rôznych nálevoch a kombináciách so zeleninou. Patrí medzi najzdravšie huby, ktoré možno nájsť na našom území, no jej význam nie je ešte docenený.

tags: #hliva #ustricova #pestovanie #na #strome