Pestovanie hlivy ustricovej na pilinách: Podrobný návod

Pestovanie vlastných húb sa stáva čoraz populárnejšie. Nie je to nič zložité a pri dodržaní správnych podmienok môžete čakať bohatú úrodu. Medzi záhradkármi sú obľúbené predovšetkým šampiňóny, no do popredia sa dostáva aj vitamínmi nabitá hliva ustricová. Hubovou kultúrou je nám z prírody dobre známa huba Hliva ustricovitá - Pleurotus ostreatus, ktorá parazituje na dreve. Táto obľúbená huba, nazývaná aj psie ucho, rastie vo voľnej prírode vo veľkých trsoch na pňoch listnatých drevín. Má belavú dužinu lahodnej chuti, vďaka ktorej je obľúbená v kuchyni. Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru.

Prečo pestovať hlivu ustricovú?

Dôvodov, prečo vsadiť práve na hlivu ustricovú, je hneď niekoľko. Súčasťou jedálneho lístka by mala byť aj pre množstvo prírodných zdraviu prospešných látok, ktorých je bohatým zdrojom. Vďaka vysokému obsahu vlákniny a betaglukánov podporuje zvýšenie prospešnej mikroflóry v črevách. Okrem toho obsahuje komplex vitamínov, proteíny a stopové prvky. Konzumovanie hlivy stimuluje imunitu a pomáha pri detoxikácii organizmu. Lekári ju predpisujú pri vysokom krvnom tlaku, v prírodnej medicíne sa využíva aj proti vysokému cholesterolu.

  • Posilňuje imunitný systém a zvyšuje odolnosť organizmu proti vírusom a civilizačným chorobám.
  • Zvyšuje tvorbu červených krviniek.
  • Znižuje hladinu cholesterolu v krvi (LDL) a naopak zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení.
  • vysoký obsah vlákniny.
  • antiseptické, protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky.
  • Slúži ako prevencia proti niektorým chorobám.
  • S nízkou energetickou hodnotou (len 45 kalórií na 100 g plodníc) je dokonca vhodná aj pri chudnutí a pre diabetikov.
infografika s benefitmi hlivy ustricovej pre zdravie

Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej na ligno-celulózových materiáloch

Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej využívame ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie alebo pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu. Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Túto jedlú hubu je možné pestovať na širokom spektre substrátov bohatých na celulózu a lignín.

Výber a príprava pestovateľskej miestnosti

Miestnosť, v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú, by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (je možné nahradiť umelým osvetlením) a mala by mať ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by mohli byť usadené spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice či garáže s oknom a prirodzeným svetlom.

Hygiena a dezinfekcia

Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať, je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu. Základom úspechu je čistota a hygiena. V povetrí totiž neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry nižších, najmä hnilobu spôsobujúcich húb. Tie totiž hlivu priamo ohrozujú, alebo znižujú výdatnosť substrátu.

čistá, vetraná miestnosť v pivnici pripravená na pestovanie húb

Substrát: Piliny z tvrdého dreva

Hliva ustricová, ako aj iné druhy hlivy, rastú na širokom spektre organických materiálov. Ak sú k dispozícii piliny, najlepšie z tvrdého dreva, postup je taký istý ako pri slame. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože je tým ovplyvnená rýchlosť, s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, akou získavajú živiny a akou vytvorí hliva plodnice. Pri pestovaní hlivy je dôležité dbať na prísnu hygienu. Okrem želanej huby sa vám môžu v substráte jednoducho premnožiť aj neželané plesne.

zásobník s čerstvými pilinami z tvrdého dreva

Sterilizácia/Pasterizácia substrátu

Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. piliny, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky (ak už nie sú dostatočne jemné), navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa balíky pilín namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca. 30 minút. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom. Piliny sa nechajú vychladiť na 30 °C. Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydezinfikovanom povrchu).

Pestujeme huby doma - Ako pripraviť univerzálny substrát na pestovanie húb.

Naočkovanie sadby hlivy do pilín

Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti s vydezinfikovanými povrchmi, pretože inak by mohla všetka vaša doterajšia práca vyjsť nazmar. Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5 % z objemu substrátu. Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami, či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovaných pilín. Potom naplníme menšie igelitové vrecká. Je nutné v nich však urobiť malé otvory, aby mohol unikať oxid uhličitý. Vrecká zabalíme do fólie.

Plnenie vriec

Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou.

zaočkované vrece s pilinami a vyrezanými otvormi

Inkubačná fáza a tvorba plodníc

Inkubačná fáza (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková (Pleurotus pulmonarius) 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae), či hliva kráľovská (Pleurotus eryngii) 20 až 30 °C), vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80 %), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou a dostatočné vetranie. Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Za 6 týždňov piliny prerastie biele podhubie. Po cca 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie, a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny, a to je pre hubu signál, aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.

Pestujeme huby doma - Ako pripraviť univerzálny substrát na pestovanie húb.

Podpora tvorby plodníc a ideálne podmienky

Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne.

mladé plodnice hlivy vyrastajúce z otvorov vo vreci

Zber úrody a ďalšie vlny

Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, a preto je ich vhodné zberať ešte predtým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace. Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu.

ruka zbierajúca trs zrelých hlivy ustricovej

Skladovanie a využitie plodníc

Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote do +4 °C maximálne 5 dní. Plodnice ukladáme lupeňmi smerom hore.

Kuchárske využitie hlivy ustricovej

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Plodnice hlivy ustricovitej je možné použiť vo všetkých úpravách, v akých sa huby všeobecne používajú. Klobúky môžeme smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne, na drobno nakrájané pod mäso, na dusenie, do polievok, omáčok i fašírok. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Hliva ustricovitá je veľmi vhodná ku sterilizácii na kyslo so zeleninou a následne použiť do šalátov.

rôzne hotové jedlá z hlivy ustricovej na tanieri

Nutričné hodnoty hlivy ustricovej

Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie. Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok. Je to asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúravanie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Nutričná hodnota (na 100g plodníc) Obsah
Bielkoviny 3,5 - 5 %
Cukry 0,9 - 2 %
Kalorická hodnota 45 kalórií
Minerálne látky cca 10 % zo sušiny

Dôležité upozornenie

Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní niektoré alergické prejavy, preto nenecháme nikdy plodnice prerásť a miestnosť vetráme. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, a preto je ich vhodné zberať ešte predtým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Ak Vám niečo nevyjde na prvý krát, snažte sa analyzovať v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné, a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.

tags: #hliva #ustricova #pestovanie #v #pilinach