Úvod do rodu Arisaema
Rod Arisaema, patriaci do čeľade árónovitých (Araceae), predstavuje fascinujúcu skupinu hľuznatých alebo podzemkových bylín, ktoré si získali obľubu pre svoj jedinečný vzhľad. Tieto rastliny sa vyznačujú dlho stopkatými, rôzne členitými listami a charakteristickým kvetenstvom v podobe palice obklopenej nápadným toulcom.
S približne 150 až 180 druhmi je Arisaema tretím najväčším rodom čeľade árónovitých a zároveň rodom s najrozsiahlejším areálom výskytu. Je rozšírený najmä v temperátnej i tropickej Ázii, východnej Afrike, Arábii a východnej polovici Severnej Ameriky. V Európe nie je zastúpený. Centrum druhovej diverzity leží vo východnom Himálaji a juhozápadnej Číne, kde sa vyskytuje až 92 % všetkých známych druhov, čo túto oblasť radí medzi evolučné centrá rodu.
Arizémy sa prirodzene vyskytujú v oblastiach s veľmi rôznorodými klimatickými podmienkami, od nadmorských výšok 0 metrov až po 4000 metrov v Himálaji. Väčšina druhov preferuje podrast lesov, avšak niektoré nájdeme aj na otvorených stanovištiach, ako sú lúky či okraje lesov.
Morfológia a životný cyklus
Väčšina druhov Arisaema sú byliny s podzemnou hľuzou alebo skráteným podzemkom. Každoročne prechádzajú obdobím pokoja, počas ktorého rastliny zaťahujú do podzemnej hľúzy. Hľuza sa zvyčajne obnovuje a u mnohých druhov vytvára aj adventívne hľúzky v okolí. Stálezelené druhy majú vytrvalý podzemok, ktorý sa každoročne neobnovuje.
Korene sa tvoria na vrchole hľuzy, respektíve na uzlinách podzemku. Niektoré druhy si vyvíjajú olistenú nepravú stonku, pripomínajúcu byľ. Listy sú dlho stopkaté, v počte 1 až 3, s trojlistou, dlaňovitou alebo znoženou čepeľou. Stopky sú tuhé, na povrchu hladké alebo bradavičnaté a často škvrnité.
Kvetenstvo je palica s toulcom a rozvíja sa buď pred olistením, alebo súbežne s ním. Toulec je v spodnej časti rúrkovitý a v hornej časti otvorený, u niektorých druhov je na vrchole pretiahnutý v dlhý prívesok. Palica je prisadnutá, môže byť jednopohlavná alebo obojpohlavná. V spodnej časti palice sa nachádzajú samičie kvety a nad nimi samčie kvety. U niektorých druhov môže byť na vrchole zóna sterilných kvetov alebo dlhý nitkovitý prívesok.
- V samičích kvetoch je jednoplodolistový semenník s niekoľkými vajíčkami. Blizna je štítovitá, spočívajúca na málo zreteľnej čnelke.
- Tyčinky samčích kvetov sú po 2 až 6 zrastené do synandria.
Vybrané druhy Arisaema a ich charakteristika
Arisaema tortuosum
Arisaema tortuosum je zaujímavá hľuznatá trvalka pôvodom z Nepálu, ktorá očarí exotickým vzhľadom. Dorastá do výšky 60 cm a šírky 30 cm, pričom vo voľnej prírode môže dosiahnuť výšku až 2 m. Jej listy sú lesklé a dlaňovité. Kvety sú zelené, bičíkovité, s dlhým "jazykom", ktorý vyrastá z ústia a smeruje nahor. Kvitne od mája a kvety môžu byť mužské alebo obojpohlavné. Po odkvitnutí sa objavujú červené plody, ktoré sú spočiatku zelené. Rastlina vyžaduje teplé, chránené stanovište, najlepšie v polotieni.
Arisaema speciosum
Arizéma 'Arisaema speciosum' je fascinujúca trvalka z himalájskych oblastí, najmä z Nepálu a severnej Indie. Patrí medzi najväčšie a najpôsobivejšie druhy rodu Arisaema, s vzpriameným, architektonickým habitom. Jej exotické kvety majú nezameniteľný kalichovitý tvar a sú často zdobené kontrastnými pruhmi v odtieňoch zelenej, purpurovej až hnedej. Toulce majú dlhé previsnuté zakončenie, ktoré dodáva rastline exotický charakter. Kvitnutie prebieha obvykle v máji až júni, po ktorom sa plne rozvinú veľké, dlaňovito členené, sýto zelené listy. V dospelosti dosahuje výšku približne 60-90 cm a podobnú šírku. V záhradnej kompozícii sa uplatňuje ako solitérna rastlina alebo v menších skupinách v polotienistých záhonoch, kde pekne kontrastuje s papraďami, funkiami alebo jarnými cibuľovinami.
Arisaema flavum
Arizéma 'Arisaema flavum' je drobná exotická trvalka pôvodom z horských oblastí Ázie, Himálaje, severnej Indie a Nepálu. Rastie na lesných okrajoch a v riedkych horských lesoch. Patrí medzi najmenšie druhy rodu Arisaema, dosahujúce výšku približne 20-30 cm v dospelosti, vďaka čomu sa uplatní aj v menších záhradách. Vyniká drobnými žltými kvetmi kalichovitého tvaru, ktoré sú doplnené elegantnými zelenými listami. Kvitne od mája do júla a jej svetložltý až žltozelený tulec s krátkou, tmavou palicou pôsobí decentne a prirodzene, bez výrazne predĺženého alebo previsnutého toulca. Listy má jednoduché alebo slabo členené, stredne zelené, vyrastajú po odkvetení a vytvárajú nízky, kompaktný trs. Je ideálna pre prírodné kompozície, záhony alebo ako solitér. Arisaema flavum má tiež najväčší areál rozšírenia, od severovýchodnej Afriky až po južnú Čínu, a je jednodomá a samosprašná, čo je výnimka medzi väčšinou dvojdomých druhov arizém.
Arizéma amurská (Arisaema amurense)
Arizéma amurská, známa aj ako regretka alebo v čínskom prostredí ako Tian Nan Xing, pochádza z Ďalekého východu Ruska, severovýchodnej Číny a Japonska. Je to pomerne nenápadná rastlina, vysoká približne jeden meter, s veľmi zaujímavým vzhľadom, keďže má len jeden list rozdelený na tri časti. Kvety sú obojpohlavné a usporiadané do cípov. Táto rastlina je mierne jedovatá a patrí do čeľade aróniovitých, pričom je príbuzná arónii.
Arisaema griffithii
Arisaema griffithii je hľuznatá, v lete zaťahujúca trvalka pochádzajúca z vlhkých podhorských lesov východného Himalájí a priľahlých oblastí Tibetu a Nepálu. V prírode rastie v humóznej pôde bohatej na opadané lístie, často v mozaike svetlín a riedkeho podrastu. Dospelá rastlina dorastá spravidla 50-60 cm na výšku a 30-45 cm do šírky, s dvoma vzpriamenými listami, každý rozdelený do troch kosoštvorcových lístkov. V máji až júni sa pri zemi objavuje kvetenstvo tvorené toulcom dlhým približne 10-25 cm. Toulec býva zelený až purpurový, husto žilkovaný a kápovito prehnutý, takže pripomína hlavu kobry, čo jej dodáva exotický akcent. Vnútri je palica s drobnými kvetmi, po ktorých môžu v neskorom lete nasledovať červené bobule. V kompozícii pôsobí prirodzene s papraďami, funkiami, brunnerami a ďalšími tieňomilnými trvalkami, kde vynikne kontrast textúr listov.
Pestovanie a nároky
Všeobecné pestovateľské podmienky
Ačkoliv arizémy pochádzajú z rozličných častí sveta, väčšina druhov má dosť podobné pestovateľské nároky. Vyžadujú polotienisté stanovište, na ktorom sú chránené pred slnečným úpalom, najmä v popoludňajších hodinách. Niektoré druhy rastúce v zmiešaných lesoch sú veľmi tieňomilné (napr. A. lobatum, A. elephas, A. sikokianum, A. thunbergii alebo A. kishidae), zatiaľ čo iné sú o niečo svetlomilnejšie (napr. A. consanguineum, A. concinnum a A. speciosum). Druh Arisaema flavum, pochádzajúci z aridných oblastí, vyžaduje suchšie a dostatočne slnečné stanovište, podobne ako druhy zo skalnatých biotopov (A. saxatile, A. bathycoleum, A. aridum).
Pôda by mala byť humózna, ľahká, kyprá a dobre priepustná, ale s dostatkom vlahy počas jarnej vegetácie. Vyhovuje im kyslejšia pôda (pH mierne kyslé až neutrálne), v ktorej prospievajú aj druhy pochádzajúce z oblastí s bazickým podložím. Drenáž je dôležitá, najmä v zime, aby sa predišlo hnilobe hľúz.
Výsadba hľúz sa zvyčajne vykonáva na jar. Hľúzy by nemali pred výsadbou príliš vyschnúť, pretože potom sa prebúdzajú zdĺhavo a ľahko podliehajú hnilobe. Hľúzy sa ukladajú do väčšej hĺbky, približne 8-20 cm (závisí od druhu, napr. A. flavum 8-10 cm, A. speciosum 10-15 cm, A. griffithii až 20 cm), aby boli stabilne v chladnejšej zóne pôdy. Rozostupy pri výsadbe sa líšia podľa druhu a očakávanej veľkosti rastliny (napr. A. flavum 25-30 cm, A. speciosum 40-50 cm, A. griffithii 6-9 rastlín na m² pre zapojený efekt).
Počas vegetačnej sezóny je dôležitá pravidelná a rovnomerná zálievka, najmä v suchých obdobiach. Po odkvitnutí a zatiahnutí listov v lete prechádza rastlina do kľudového obdobia a zálievka sa obmedzuje. Odporúča sa ľahké prihnojenie organickými hnojivami alebo kompostom/listovkou na jar, prípadne slabou dávkou hnojiva pre trvalky v apríli až máji.
Zimná ochrana a mrazuvzdornosť
Zimovzdornosť arizém možno podporiť hlbokou výsadbou (v prírode sa hľúzy nezriedka nachádzajú v hĺbke 20 cm i viac) a zimným mulčom či iným krytom, napríklad z lístia alebo čečiny. Aby hľúzy v zime vplyvom premočenia nezhnili, je vhodné ich pri výsadbe podsypať 2-3 cm vysokou vrstvou hrubého piesku. Mulč z listovky alebo jemnej kôry pomáha udržať rovnomernú vlhkosť a tlmiť výkyvy teplôt v koreňovej zóne.
Opadavé druhy všeobecne lepšie prospievajú vo voľnej pôde než v nádobách, pretože pôda má vyrovnanejšiu vlhkosť a korene zostávajú aktívne ešte dlho po zatiahnutí rastlín. Aby sa rastliny na jar neprebudili príliš skoro kvôli kolísaniu teplôt, je vhodné ich vysadiť na miesto chránené pred predjarným slnkom. Predčasne vyrašené rastliny možno pred mrazom ochrániť napríklad zakrytím plastovým boxom. Mnohé druhy znesú po vyrašení bez väčšieho poškodenia mráz až −3 °C.
Druhy ako Arisaema flavum sú čiastočne mrazuvzdorné (krátkodobo znášajú teploty do -10 °C), zatiaľ čo Arisaema speciosum znáša krátkodobé poklesy približne do -5 °C. Arisaema griffithii je v slovenských podmienkach len slabo mrazuvzdorná (približne do 0 až 5 °C). V chladnejších oblastiach sa preto odporúča zimný kryt, alebo zimovanie hľúz v bezmrazovom priestore, prípadne pestovanie v hlbších nádobách, ktoré sa na zimu prenášajú do chladnej miestnosti (okolo 2-8 °C) s minimálnou zálievkou. Druhy pochádzajúce z tropických oblastí je nutné pestovať v bezmrazových podmienkach, pričom niektoré z nich kvitnú v zimnom období.
Fascinujúca biológia a ekológia
Rozmnožovanie a opelenie
Väčšina druhov arizém sú dvojdomé rastliny, čo je v rámci árónovitých pomerne zriedkavý jav. Výnimkou je napríklad Arisaema flavum, ktorá je jednodomá a dokonca aj samosprašná. U niektorých druhov bol popísaný zaujímavý fenomén, kedy sa mení pohlavie v priebehu ich života. Mladá rastlina arizémy trojlaločnej (Arisaema triphyllum) obsahuje v kvetenstve iba niekoľko samčích kvetov. Keď rastlina dostatočne zosilnie, začína tvoriť výhradne samičie kvety.
Hlavnými opeľovačmi kvetov arizém sú drobné muchy, najmä z čeľade smútnicovitých (Sciaridae) a hríbovnicovitých (Mycetophilidae). Tieto muchy v prírode vyhľadávajú na rozmnožovanie plodnice húb a rastlina ich láka vôňou a tiež vzhľadom kvetenstva, ktoré často tvarom i farbami hubu pripomína. Vôňa nebýva príliš silná a u väčšiny druhov nie je príliš príjemná; je prirovnávaná napríklad k vôni húb, čerstvých morských rýb, ozónu alebo kvetov pižmovky mošusovej, u niektorých druhov je nasladlá či ovocná. Tvorí sa v špecializovaných žliazkach (tzv. osmofóroch), umiestnených najmä na vrchole palice alebo na jej sterilnom prívesku. Kvetenstvo arizém sú v porovnaní s inými zástupcami árónovitých pomerne dlhoveké.
U niektorých druhov je prívesok veľmi pretiahnutý, svojim koncom spočíva na povrchu pôdy a slúži ako prístupová cesta pre lezúci hmyz. V menšej miere kvety navštevujú aj chrobáky a strapky. Hmyz nalákaný do kvetenstva skĺzne po hladkom vnútornom povrchu, pokrytom voskovými šupinkami, a je lapený v toulci. U niektorých druhov je v toulci vyvinutá aj zóna strapcovitých papíl, ktoré účinne zabraňujú pohybu hmyzu smerom nahor z pasce. V samčích kvetenstvách hmyz konzumuje peľ nahromadený na dne toulca a nakoniec uniká otvorom v spodnej časti kvetenstva. V samičích kvetenstvách žiadny takýto otvor nie je a hmyz tu zostáva zadržaný až do svojho uhynutia.
Květy a jejich stavba
Toxicita a liečebné využitie
Šťavelan vápenatý a jeho účinky
Arizémy, podobne ako mnohé iné árónovité rastliny, obsahujú takmer vo všetkých pletivách rafidy šťavelanu vápenatého. Pri požití môže rastlina spôsobiť podráždenie ústnej dutiny a zažívacieho traktu, prejavujúce sa okrem iného pálením, opuchmi, slinením, ťažkým prehĺtaním a stratou chuti. Prognóza býva napriek nepríjemným prejavom priaznivá. Pri vonkajšom kontakte pokožky s čerstvými hľuzami môže dôjsť ku kožnej reakcii spojenej najmä s pálením a opuchmi. Je dôležité poznamenať, že za surova sú rastliny jedovaté.
Tradičná medicína a úprava hľúz
Hľúzy niektorých druhov arizém, ako sú Arisaema speciosum, A. tortuosum, A. concinnum a iné, sú po správnej úprave jedlé a škrobnaté. Pred konzumáciou je nevyhnutné ich upraviť, aby sa odstránili škodlivé substancie, najmä rafidy šťavelanu vápenatého. Napríklad, hľúzy Arisaema curvatum sú v Indii najprv fermentované mliečnym kvasením a až potom varené. Po úprave sú jedlé aj drobné hľúzy arizémy trojlaločnej. Jedným z možných spôsobov úpravy je uvarenie a následné usušenie, čím sa zneškodnia rafidy šťavelanu.
Mnohé druhy sú významne využívané v tradičnej ázijskej medicíne. Upravené hľúzy slúžia na liečenie epilepsie, kašľa, tetanu a iných neduhov, prípadne ako odčervovadlo. Extrakt z hľúz Arisaema tortuosum sa v ázijskej domorodej medicíne používa ako antidotum pri hadom uštipnutí a na čistenie krvi, prášok z hľúz pri pečeňových chorobách a bolestiach brucha.
Arizéma amurská (Tian Nan Xing) sa obzvlášť cení v tradičnej čínskej medicíne. Jej hľúzy sa sušia a používajú sa na liečbu rôznych zdravotných problémov, ako sú zápaly očí, bolesti hlavy, vysoký krvný tlak, reumatizmus alebo na zlepšenie dýchacích funkcií. Vďaka svojmu spôsobu účinku sa používa aj v antikarcinogénnej liečbe. Správne spracovanie je však veľmi dôležité, pretože rastlina je v nepripravenom stave jedovatá.
Škodcovia a choroby
Arizémy všeobecne netrpia škodcami ani ohryzom a nenapádajú ich ani vošky a slimáky. Avšak, hľúzy arizém by nemali pred výsadbou príliš vyschnúť, pretože potom sa prebúdzajú zdĺhavo a ľahko podliehajú hnilobe.
U niektorých druhov, ako je Arisaema griffithii, sa môžu objaviť slimáky a lalokonosci, najmä u čerstvo pučiacich výhonov. Choroby bývajú skôr výnimočné, pokiaľ je pôda vzdušná a nie je premokrená.