Jeseň v záhrade nie je len o poslednej úrode a padajúcom lístí - je to obdobie, keď sa rozhoduje o tom, v akej kondícii vstúpia stromy a rastliny do novej sezóny. Zima je pre rastliny obdobím odpočinku, no pre stromy zároveň náročnou skúškou odolnosti. Správna jesenná starostlivosť, ktorá zahŕňa hnojenie, okopávanie a komplexnú ochranu, je kľúčová pre zachovanie zdravia stromov a zabezpečenie bohatej úrody v ďalšom roku.
Jesenné hnojenie ovocných stromov
Prečo je jesenné hnojenie dôležité?
Po zbere plodov je pôda často vyčerpaná, pretože stromy počas vegetačného obdobia spotrebovali množstvo živín na tvorbu listov, kvetov a plodov. Jesenné hnojenie stromov preto slúži na doplnenie zásob v pôde a podporu tvorby silného koreňového systému. Ten je kľúčový na prežitie zimy a rýchly štart rastu na jar. Ak stromy nedostanú na jeseň potrebné živiny, môže sa to prejaviť slabším pučaním, menším množstvom kvetov či nižšou odolnosťou voči mrazu. Naopak, vyvážené hnojenie ovocných stromov na jeseň podporuje tvorbu pukov, spevnenie dreva a zvýšenie zimnej odolnosti.
Rozdiel medzi jarným a jesenným hnojením
Na jar potrebuje rastlina predovšetkým dusík (N), ktorý podporuje rast listov a výhonkov. Na jeseň je však dusík nežiaduci - podporil by nový rast, ktorý by nestihol vyzrieť a mohol by v zime namrznúť. Preto sa na jeseň odporúča zamerať na
Kedy hnojiť ovocné stromy na jeseň?
Najvhodnejší čas na hnojenie stromov na jeseň je po skončení vegetácie, teda v období od konca septembra do polovice októbra, alebo po opade listov - teda od polovice októbra do začiatku novembra, v závislosti od počasia. V tomto čase už listy väčšinou opadávajú a stromy prechádzajú do pokojovej fázy, no pôda je ešte dostatočne teplá, aby mohli korene prijímať živiny. V teplejších oblastiach Slovenska je možné hnojiť aj neskôr, kým teplota pôdy neklesne pod 5 °C. V horských a chladnejších regiónoch treba s hnojením skončiť skôr, aby sa živiny stihli v pôde uvoľniť a zapracovať. Signálom, že sa blíži správny čas na hnojenie, je žltnutie a opadávanie listov, vyzreté výhonky a zastavenie rastu. Strom už neinvestuje energiu do nových listov, ale pripravuje sa na zimu - a práve vtedy potrebuje doplniť zásoby živín do koreňov. Ak prídu mrazy príliš skoro, zazimovanie a hnojenie treba urobiť skôr.
Aké živiny a hnojivá použiť?
Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov. Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ale ovocné stromy ich každoročne odčerpávajú. Ak majú rastliny nedostatok živín, poskytujú stále slabšie úrody a kvalita plodov je nižšia. Do záhradky je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky.
Význam dodávaných živín:
- Dusík (N): Podporuje rast listov a nových výhonkov. Jeho nadbytok však vedie k nadmerne veľkým plodom s nežiaducimi látkami, ktoré ľahšie podliehajú hnilobe.
- Fosfor (P): Je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov, a posilňuje korene.
- Draslík (K): Zvyšuje odolnosť stromu proti mrazu a chorobám. Pri jeho nedostatku mávajú rastliny často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka.
- Vápnik (Ca): Jeho nedostatok môže spôsobiť glejotok a rakovinu.
- Horčík (Mg): Nedostatok sa prejavuje chlorózou alebo červenaním listov, nekrózami na listoch a ich opadom.
- Bór (B): Nedostatok vedie k žltnutiu listov, opadu plodov, škvrnám na plodoch a zlému oplodneniu.
- Mangán (Mn): Jeho nedostatok spôsobuje žlté škvrny na listoch.
- Železo (Fe): Nedostatok sa prejavuje chlorózou mladých listov, najmä na vápenatých pôdach.
Ak si nie ste istí, čo vašej pôde chýba, najlepšie je urobiť pôdny rozbor. Zistíte tak, aké živiny sa v pôde nachádzajú, aké je jej zloženie, a na základe toho prispôsobíte dávky hnojív. V praxi, málokto z pestovateľov tieto rozbory má, a spolieha sa na dostupné hnojivá.
Prírodné a organické hnojivá
Pre záhradkárov, ktorí uprednostňujú prirodzený prístup, je ideálnym riešením organické hnojenie ovocných stromov na jeseň. Kompost, vyzretý maštaľný hnoj, rohovina či granulovaný kurací trus dodajú pôde nielen živiny, ale aj humus, ktorý zlepšuje jej štruktúru a schopnosť zadržiavať vodu. Organické hnojivá pôsobia pomaly, no dlhodobo. Sú ideálne na doplnenie živín po zbere a pred zimou. Môžeme tiež použiť granulované slepačince, ktoré oproti ostatným organickým hnojivám obsahujú veľké množstvo fosforu. Zmesou napríklad konského hnoja s rohovinou a slepačincami dodáte záhonu skvelý organický koktail, po ktorom rastliny na jar nájdu záhony pripravené a plné všetkých potrebných živín.
Minerálne a kombinované hnojivá
Ak potrebujete rýchlejší účinok, siahnite po minerálnych hnojivách určených na jeseň. Tie sú špeciálne formulované s vyšším obsahom draslíka a fosforu, ktoré podporujú odolnosť rastlín a lepšie prezimovanie. Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí napríklad NPK hnojivo, Cererit a pod. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí, ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napríklad superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a pod. Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.
Ako správne hnojiť krok za krokom
Príprava pôdy pred hnojením
Pred samotným hnojením odstráňte burinu a opadané listy z okolia kmeňa. Pôdu jemne prekyprite - umožníte tak živinám lepšie preniknúť ku koreňom. Ak pôda trpí nedostatkom organickej hmoty, môžete pridať tenkú vrstvu kompostu.
Aplikácia hnojiva
Hnojivo rozprestrite v kruhu okolo stromu, zhruba v mieste, kde končí koruna (tzv. „kvapková línia“). Tam sa nachádza najaktívnejšia časť koreňového systému. Minerálne hnojivá môžete zapracovať rýľom alebo motykou, zatiaľ čo organické postačí rozložiť a prekryť mulčom. Niektoré produkty, ako tekuté hnojivá, možno aplikovať aj zálievkou, čo zaručí rýchle vstrebávanie. Po hnojení je vhodné pôdu mierne poliať, aby sa živiny dostali hlbšie do zeme.
V záhradách sa často stretávame s tým, že okolo kmeňov sa zrýľuje kruh s priemerom 1 m, kde sa rozhodí hnojivo a navozí organický hnoj. V tomto priestore ovocný strom nedokáže prijímať živiny, pretože tu sa nachádzajú len hrubé korene, ktoré nemajú aktívne mladé vlásočnice schopné prijímať živiny. Takto upravený kruh má len estetický a prevzdušňovací význam. Prihnojovanie stromov je potrebné urobiť tam, kde je najviac aktívnych koreňových vlásočníc, a tie sa nachádzajú vždy po obvode a niekoľko metrov za obvodom korún stromov.
Ak chceme, aby účinnosť dodaných živín bola prospešná pre ovocné stromy, živiny sa musia dostať ku koreňom stromov. V zatrávnených záhradách často rozhodené NPK hnojivo spotrebuje len rastúca tráva a ku koreňom sa hnojivo nedostane. V zatrávnených sadoch je potrebné zapracovať hnojivá do hĺbky aspoň 10 - 15 cm tak, že po obvode korún vytvoríme asi v polmetrovej vzdialenosti ryhy, do ktorých nalejeme rozpustené viaczložkové hnojivá, aby ich účinnosť bola čo najvyššia. Po zálievke je potrebné vybraté mačinové kocky opäť uložiť na ryhy tak, aby nedochádzalo k nerovnostiam terénu.
Ovocné stromy sú vďačné aj za zálievku prirodzených hnojív, najmä s vodou zriedený slepačí a zajačí trus. Tieto hnojivá do pôdy zapracujeme na jar a počas vegetácie tak, aby sme prihnojovanie ukončili do konca júna, pretože hnojenie stromov po tomto období nepriaznivo vplýva na kvalitu plodov a vyzretie dreva.
Použitie listových hnojív
Tekuté hnojivá sú využívané najmä pre ich okamžité účinky pre rastliny. Používajú sa hlavne počas vegetácie v 2 - 3 týždňových intervaloch tak, že po zriedení s odstátou vodou sa aplikujú nielen na pôdu okolo rastlín, ale ich využiteľnosť sa zvýši, keď sa nimi postrieka listová plocha rastlín. Listy pomocou prieduchov dokážu okamžite prijímať dodávané živiny.
Časté chyby pri jesennom hnojení stromov a ako sa im vyhnúť
Najčastejšou chybou je nesprávna voľba hnojiva - mnohí použijú univerzálne zmesi s vysokým obsahom dusíka, ktoré môžu spôsobiť nevyzretie výhonkov. Ďalšou chybou je neskoré hnojenie, keď už pôda premrzá, alebo aplikácia príliš blízko ku kmeňu. Pamätajte: menej je niekedy viac. Lepšie je pridať menšiu dávku kvalitného hnojiva, než rastlinu prehnojiť. Strom prehnojený dusíkom býva náchylnejší na choroby aj mrazové poškodenie.
Hnojenie mladých ovocných stromov vs. starších stromov
Špecifiká výživy mladých stromčekov po výsadbe
Mladé stromy sú citlivé - ich korene ešte nie sú rozvinuté, preto potrebujú šetrnú výživu. Pri hnojení ovocných stromov na jeseň vo veku 1-2 rokov používajte len malé množstvo organických hnojív alebo kompostu. Vyhnite sa silným minerálnym prípravkom, ktoré by mohli spáliť korene.
Staré stromy a revitalizačné hnojenie
Staršie ovocné záhrady, ktoré nedostávajú organické a priemyselné hnojivá, sú často zoslabnuté. To spôsobuje preschnutie konárov, ich postupné odumieranie, výskyt nádorov a hubových chorôb, machov a lišajníkov. Týmto stromom je potrebné pomôcť najmä rezom a prihnojením tak, aby došlo k regenerácii korún a obnoveniu nových aktívnych koreňov. Staršie stromy vyžadujú hnojenie najmä na podporu úrody a regenerácie. Môžete im dopriať kombinované hnojenie - organické zložky pre zlepšenie pôdy a minerálne látky pre okamžitý účinok.
Okopávanie a kyprenie pôdy
Pravidelné okopávanie a kyprenie pôdy je nevyhnutné pre zdravie stromov. Kyprenie zlepšuje prístup vody a kyslíka ku koreňom a bráni utláčaniu pôdy. Pôda okolo stromov by mala byť vzdušná, výživná a chránená. Po prihnojení a výdatnej zálievke pôdu okolo rastlín vždy opatrne prekypríme.
Predvýsadbová príprava pôdy pre ovocný sad
Význam predvýsadbovej prípravy
Vzhľadom na dlhovekosť ovocných výsadieb treba príprave pôdy pred výsadbou ovocných rastlín venovať mimoriadnu pozornosť. Nezvládnutie niektorých úloh v tomto období spôsobí počas života ovocnej výsadby problémy, ktoré sa už neskôr dajú veľmi ťažko riešiť. Predvýsadbová (základná) príprava pôdy pod ovocný sad plní nasledovné úlohy:
- vytvorenie zásoby živín
- zvýšenie obsahu humusu a obohatenie mikrobiálnych spoločenstiev
- úprava pH
- vyrovnanie úrodnosti pôdy v horizontálnom i vertikálnom smere
- prehĺbenie pôdneho profilu, prevzdušnenie pôdy v profile perspektívnom pre zakorenenie stromov
- likvidácia burín (predovšetkým trvácich)
- vyrovnanie povrchu pôdy
- odstránenie únavy pôdy
Situácie pri výbere stanovišťa
Pri výbere stanovišťa pre ovocný sad môžu nastať dve hlavné situácie, ktoré ovplyvňujú postup pri základnej príprave pôdy:
- Ovocné stromy sa budú vysádzať na panenskú pôdu - t.j. na takú, kde sa predtým nepestovali ovocné stromy ani na nej nerástli plané formy ovocných stromov.
- Ovocné stromy sa budú vysádzať na plochu, kde už predtým rástli ovocné stromy alebo kríky, prípadne sa na uvedenom mieste dopestúvali mladé stromčeky na výsadbu.
V prvom prípade odpadá odstraňovanie únavy pôdy a v dôsledku toho príprava pôdy trvá kratší čas.
Postupy prípravy pôdy
Pre panenskú pôdu:
- Jeseň: Zber plodiny, vápnenie, prípadne hnojenie fosforom a draslíkom podľa aktuálnej zásoby živín v pôde, rigolácia (prevrstvenie pôdy do hĺbky 0,4 - 0,6 m). Nerigoluje sa na ľahkých a veľmi ťažkých pôdach, na skeletovitých pôdach, ani ak sa budú vysádzať drobné ovocie alebo stromčeky na plytko zakoreňujúcich podpníkoch.
- 1. rok: Pestovanie hrachu, bôbu, prípadne iných strukovín alebo kukurice. Po zbere hlavnej plodiny výsev plodiny na zelené hnojenie (napr. horčica) a na jeseň zapracovanie zelenej hmoty + 40 až 60 t.ha-1 maštaľného hnoja alebo dvojnásobok kompostu (prípadne N,P,K ak sa nehnojilo minulý rok). Pôdu po zbere prvej plodiny (jún-júl) je možné využiť na dopestovanie niektorých listových alebo koreňových zelenín, ktorých nekonzumné časti tiež zapracujeme do pôdy.
- 2. rok: Pestovanie zemiakov alebo zeleniny so zberom do začiatku septembra, ktoré znášajú hnojenie maštaľným hnojom a zároveň umožnia likvidáciu buriny pri okopávke.
- Jeseň 2. roka alebo nasledujúca jar: Výsadba stromov.
Pre pôdu po predchádzajúcej ovocnej kultúre (kde je únava pôdy):
V druhom prípade bude pre pôdu charakteristická únava pôdy v menšej alebo väčšej miere. Únava pôdy bude tým výraznejšia, čím je väčšia príbuznosť po sebe pestovaných druhov ovocných drevín, čím silnejší bol rast predchádzajúceho druhu a čím menej starostlivosti sa venovalo pôde počas pestovania. Na rastlinách sa únava pôdy prejavuje znížením rastu koreňov a hustoty vláskovitých korienkov, znižuje sa aj rodivosť rastlín. Stupeň únavy pôdy znižuje pestovanie medziplodín a plodín na zelené hnojenie, ako aj dodanie humusu v rôznych formách do pôdy. Ak sa vysádza po predchádzajúcej ovocnej kultúre, treba predĺžiť obdobie potrebné na prípravu pôdy. Odporúča sa nasledovný postup:
- Jeseň: Likvidácia ovocných stromov, odstránenie koreňov a zvyškov kmeňov, vápnenie, vyhnojenie priemyselnými hnojivami do zásoby podľa aktuálneho obsahu v pôde, prevrstvenie pôdy do potrebnej hĺbky.
- 1. rok: Pestovanie kukurice alebo slnečnice (hlbokokoreniace plodiny). Po zbere výsev plodiny na zelené hnojenie alebo vhodnej krátkodobej plodiny, na jeseň zaoranie zelenej hmoty a vápnenie, ak nebolo vykonané predchádzajúcu jeseň.
- 2. rok: Pestovanie koreňovej zeleniny. Na jeseň hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 - 60 t.ha-1.
- 3. rok: Pestovanie zeleniny prvej trate alebo zemiakov. Po zbere prípadné zásahy na odstránenie trvácich burín.
- Jeseň 3. roka alebo nasledujúca jar: Výsadba stromčekov.
V oboch prípadoch, pri drobných ovocných kríkoch, stačí príprava pôdy ako pre náročnejšie zeleniny, teda zaoranie (na menších plochách zarýľovanie) základnej dávky hnojív a maštaľného hnoja alebo kompostu na jeseň, v nasledujúcom roku pestovanie zelenín prvej trate a na jeseň alebo ďalšiu jar vysádzanie.
Boj proti burinám a lokálna úprava pôdy
Ak je pôda zaburinená trvácimi burinami, treba počas prípravného cyklu na pozemok zaradiť plodiny vytvárajúce súvislý porast s rýchlou dynamikou rastu. Tieto potlačia buriny (napr. pýr), a po ich zbere necháme pôdu bez ošetrenia, aby burina vytvorila dostatočnú listovú plochu, po čom sa aplikuje herbicíd. Po mesiaci sa zaschnutý porast zarýľuje a pôda sa pripraví na vysádzanie. V malovýrobných podmienkach sa často neupravuje celá plocha, stačí úprava vlastností pôdy na ploche 1 x 1 m do hĺbky podľa charakteru koreňovej sústavy vysádzaných stromčekov. Súčasťou opatrení je aplikácia zásobnej dávky minerálnych hnojív pred prevrstvovaním pôdy a doplnenie organickej hmoty najlepšie vo forme kompostu.
Komplexná ochrana stromov pred zimou
Mechanická ochrana a mulčovanie
Ochrana ovocných stromov pred zimným mrazom a škodcami je dôležitá pre zachovanie zdravia stromov. Mulčovanie okolo koreňov stromov je dôležitým krokom. Mulč pomáha udržiavať stabilnú teplotu pôdy a chráni korene pred mrazom. Pôdu okolo kmeňa stromu pokryte niekoľkocentimetrovou vrstvou mulču. Ten vytvoríte z pilín, nasekaných listov, slamy alebo vetvičiek. Mulč neprikladajte tesne k základni stromu, ale v dostatočnom odstupe, aby ste sa vyhli neskoršiemu vzniku tzv. rosných korienkov. Výstelka z mulču ochráni korene pred mrazom a pomôže udržať vlhkosť v pôde.
Zazimovanie kmeňa: Môžete použiť bielu alebo tmavú fóliu, aby ste obalili spodnú časť kmeňa stromu. Klasickým, no stále účinným opatrením je potieranie kmeňov bielym vápnom. Ideálne je použiť 2 kilogramy haseného vápna na 10 litrov vody (vyššia koncentrácia by mohla spáliť kôru). Biely náter odráža slnečné žiarenie, chráni strom pred ohrievaním a následným poškodením a oddiali pučanie, čím chráni pred jarnými mrazmi. Pre efektívnu ochranu pred škodcami sa odporúča starú kôru pred natieraním oškrabať drôtenou kefou, opatrne, aby ste nepoškodili mladú kôru. Vápenné mlieko sa odporúča použiť na citlivé ovocné stromy, ako sú jabloň, višňa, čerešňa, broskyňa, ale aj orech. Kmene natreté nabielo chránia stromy pred škodcami, zimou aj chladom.
Na to, aby chlad nepoškodil kmene stromov, je potrebné použiť izolačnú vrstvu z ihličnatých konárov, agrotextílie, rohoží z trstiny alebo slamy či lepenky. Izoláciu ku kmeňu pripevňujte povrázkom, nie však príliš tesno. Krycie materiály: Použite krycie materiály, ako je agrotextília, vaky alebo vŕbové prúty na zakrytie stromov. To pomôže chrániť stromy pred priamym kontaktom s mrazom. Takéto krytie môžete použiť na korunu stromu či na celý strom. Na ochranu stromov pred ťažkým snehom môžete použiť vrecia naplnené senom, slamou alebo lístím, ktoré umiestnite na strom. Pomôžu udržať nápor snehu a ľadu pod kontrolou. V prípade, že máte v záhrade vysadené mladé stromy, použite izoláciu nielen na kmene, ale aj na korunu (biela agrotextília alebo jutové vrecia).
Ochrana pred zverou: Zajace, srny a hlodavce v zime obhrýzajú kôru mladých stromov. Ak bývate v lesných oblastiach, dbajte na ochranu stromov pred obhrýzaním zajacmi, srnkami či jeleňmi pomocou izolácie z bielej agrotextílie či jutoviny.
Zimné zavlažovanie
Vopred sa uistite, že stromy majú dostatočné množstvo vody pred nástupom mrazov. Stromy musia byť hydratované aj v zime. Ak klesne teplota na 0 °C, môžete sa pustiť do prípravy. Zavlažovanie v zime je problém počas veľmi nízkych teplôt, keď pôda zamŕza a voda sa ku koreňom nedostane. Stromy preto radšej polievajte pri teplotách nad nulou. Používajte výdatnú zálievku zo záhradnej hadice alebo krhly. Vodu lejte pomaly a tak, aby prenikla pod povrch pôdy. V zime stromy výdatne zavlažujte, aby neboli dehydratované. V zime udržte posypovú soľ mimo vašich stromov a kríkov, lebo môže preniknúť do pôdy a narušiť rovnováhu medzi koreňmi. Takto spôsobená dehydratácia sa prejaví žltnutím a spálením listov.
Kontrola a orezávanie
Pravidelne kontrolujte svoje stromy na príznaky škodcov, ako sú larvy, hniezda alebo poškodené konáre. Pred zimou vykonajte orezávanie, aby ste odstránili poškodené a mŕtve konáre. Okrem lístia sa zbavte aj starých a vyschnutých plodov, ktoré ostali na stromoch. Ak sa vyskytnú nejaké opadané vetvy, spracujte ich v drviči. Odstráňte všetky výhonky alebo vlky, ktoré rastú pri kmeni, zbytočne zaťažujú strom. Nezabúdajte, že stromy natreté nabielo neskôr pučia, čiže ich náter ochráni ešte aj pred jarnými mrazmi.
Biologická a chemická ochrana
Ochrana ovocných stromov pred škodcami a chorobami v zime je dôležitá pre zachovanie zdravia stromov a zabezpečenie úrody. V prípade potreby môžete zvážiť použitie biologickej ochrany ako je entomopatogénny hmyzí parazit alebo dravý hmyz. Odporúčame použiť mikohrízne huby pri výsadbe, ktoré sa ľahko používajú a prispievajú k celkovej vitalite ovocných stromov. Pôdne mikroorganizmy (ZEMBIOTIKO), ako sú mykorhízne huby, baktérie a aktinomycéty, hrajú zásadnú úlohu v udržiavaní zdravia stromov a kríkov. Posilnením vitality rastlín pred zimou znižujeme riziko napadnutia chorobami a škodcami v nasledujúcej sezóne. Po aplikácii kompostu pôdnych mikroorganizmov je vhodné pokryť pôdu okolo stromov a kríkov vrstvou mulča.
Použitie predjarných postrekov: Predjarné postreky ovocných stromov sú dôležitým opatrením na ochranu stromov pred škodcami a chorobami, a tiež na podporu ich zdravia a budúcej úrody. Tieto postreky sa obvykle vykonávajú v období pred kvitnutím a začiatkom vegetačnej sezóny, keď sa stromy ešte neprebrali z hibernácie. Postreky môžu pomôcť v kontrolnej aktivite škodcov, ako sú roztoče, larvy hmyzu a iní škodcovia, ktorí by mohli poškodiť stromy. V novembri využite čas na neskorý postrek stromov. Vyhraďte si na to čas, keď neprší. Využite účinný roztok síranu meďnatého, zloženého zo 100 gramov látky zmiešaných v 10 litroch vody. Roztok aplikujte na konáre a kmeň.
- Insekticídy: Tieto látky sú navrhnuté tak, aby zabránili, zničili alebo odradili hmyz, ktorý poškodzuje plodiny, záhradné rastliny, stromy alebo iné rastliny.
- Fungicíd na báze meďnatého sulfátu: Meďnatý sulfát je bežný fungicíd, ktorý sa používa na kontrolu kučeravosti broskýň.
- Fungicídy obsahujúce chlorothalonil: Chlorothalonil je ďalší fungicíd, ktorý sa používa na kontrolu kučeravosti broskýň.
- Fungicídy na báze myklobutanilu: Myklobutanil je ďalší fungicíd, ktorý môže byť účinný pri kontrole kučeravosti broskýň.
Život stromov v zime: Korene nespia
Zima pre ovocné stromy neznamená úplný spánok, hoci to tak na prvý pohľad vyzerá. Kým ich konáre pôsobia nehybne a bez života, pod povrchom sa stále odohráva množstvo procesov. Korene nezaháľajú ani v chladných mesiacoch - práve vďaka nim sa strom dokáže pripraviť na príchod jari. Pôda si pod snehovou prikrývkou obvykle udržiava teplotu nad nulou, čo znamená, že korene ovocných stromov môžu ďalej pomaly pracovať. Prijímajú živiny, ktoré sa stanú ich „štartovacou energiou“ pre novú sezónu.
Ak sa teda hnojenie vykoná správne a v pravý čas, môže mať zimné prihnojovanie veľmi pozitívny efekt. Pomáha stromom lepšie zvládnuť mrazy a podporuje silnejší rast na jar. Zimné doplnenie živín je najvhodnejšie pre mladé alebo oslabené dreviny, ktoré v priebehu roka trpeli suchom, chorobami či škodcami. Ideálny čas je neskorá jeseň až začiatok zimy - vtedy už nehrozí, že by hnojivo podporilo neželaný rast výhonkov či púčikov. Strom si energiu uloží do koreňov, nie do koruny. Naopak, čerstvo vysadené stromčeky by sa v tomto období hnojiť nemali. Najprv potrebujú vytvoriť silný koreňový systém, až potom prichádza čas na dodanie výživy navyše.
Pri starších stromoch, ktoré rastú v úrodnej pôde, býva zimné hnojenie skôr doplnkovou starostlivosťou. V takých prípadoch postačí pridať vrstvu kompostu alebo mulču, ktorý sa bude rozkladať pomaly a uvoľňovať živiny priebežne.
Celková ochrana ovocných stromov cez zimu by mala byť súčasťou vašej pestovateľskej stratégie, pretože vám pomôže minimalizovať riziko poškodenia stromov mrazom, škodcami a chorobami. Kritická teplota pre poškodenie stromov sa pohybuje pod -20 °C. Pre ovocné stromy je najnebezpečnejší mráz vyskytujúci sa skoro na jar, ktorý môže poškodiť púčiky a kvety budúcich plodov. Ak pestujete mladé stromy v kvetináčoch či nádobách, pred mrazom ich ochránite presunom do garáže, chodby či pivnice.