Draselná soľ je vysoko koncentrované draselné hnojivo, ktoré má široké využitie v poľnohospodárstve a záhradníctve. Je neoceniteľným pomocníkom pre záhradkárov a poľnohospodárov pri zvyšovaní úrodnosti pôdy.
Čo je draselná soľ?
Draselná soľ je obyčajný kryštál. V prírode sa vyskytuje vo forme vrstiev alebo šošoviek, ktoré ležia v blízkosti bežnej kamennej soli. Tento cenný minerál sa ťaží v špeciálnych baniach, napríklad v Nemecku, Izraeli, USA, Číne a Jordánsku. Prírodný kryštál sa používa v rôznych oblastiach, ako je výroba farieb, kože, pyrotechnických výrobkov a skla.
V skutočnosti je draselná soľ zmesou chloridu draselného, jemných frakcií sylvinitu a kainitu. Je to draselné hnojivo s obsahom 60 % draslíka (K₂O) v chloridovej forme, čo z nej robí efektívny zdroj tohto dôležitého prvku pre rastliny.
Draselné nečistoty (až 3 %) sa nachádzajú v ťažkých druhoch pôd, pretože sa v takejto štruktúre najlepšie zachovajú. V ľahkých podkladoch je množstvo makroživiny iba 0,05 %. Čistý draslík je zle rozpustný chemický prvok, ktorý sa hromadí iba v horných vrstvách pôdy. Pretože je zle rozpustný vo vode, je pre rastliny ťažké ho asimilovať. Tento problém je možné vyriešiť vďaka správnej štruktúre komplexných hnojív.
Význam draslíka pre rastliny
Draslík má široké spektrum účinkov a hrá kľúčovú úlohu v metabolizme rastlín. Jeho chemické zlúčeniny pomáhajú zvyšovať odolnosť plodín proti chorobám a stresovým podmienkam, ako sú sucho alebo mráz. Hlavnou funkciou tejto makroživiny je stabilizácia práce reprodukčných orgánov rastlín, posilnenie ich imunitného systému a zvýšenie odolnosti proti chorobám.
Draselná soľ ako vysoko účinné minerálne hnojivo zvyšuje úrodnosť pôdy, podporuje rast a odolnosť rastlín. Podporuje zdravý rast rastlín a zlepšuje kvalitu plodov.
Typy draselných hnojív
Hoci je draselná soľ bežným typom draselného hnojiva, existujú aj iné formy s rôznymi vlastnosťami a vhodnosťou pre konkrétne plodiny:
- Síran draselný (K₂SO₄): Je to účinné draselné hnojivo bez chlóru, ktoré podporuje vývoj koreňov, zvyšuje odolnosť rastlín voči stresu a zlepšuje kvalitu plodov. Je to hnojivo, ktoré posilňuje rastliny zvnútra, podporuje ich imunitu, zvyšuje kvalitu úrody a je šetrný k pôde aj plodinám. Skvelá voľba pre tých, ktorí chcú zdravé, chutné a odolné rastliny bez rizika pre citlivé druhy.
- Kalimagnezia: Slúži ako vynikajúci doplnok výživy pre zemiaky, ďatelinu a ľan.
- Chlorid draselný: Hnojivo obsahuje až 50-60 % chlóru a hlavnú zložku. Takýto koncentrát je škodlivý pre ovocné a bobuľovité rastliny, preto sa odporúča aplikovať ho iba v zime.
- Drevený popol: Zahŕňa celý komplex makroživín: draslík (až 10 %), vápnik, fosfor a horčík. Je to najľahšie dostupný zdroj pre poľnohospodárov a aplikuje sa po celý rok bez ohľadu na vegetačné obdobie rastlín.
Zloženie draselnej soli AGRORACION
Draselná soľ AGRORACION obsahuje:
- 40 % draslík
- 5 % horčík
- 4 % síra
- 3 % sodík
Aplikácia draselnej soli
Draselná soľ 60 % je koncentrované vodorozpustné draselné hnojivo na základné hnojenie pôdy.
Načasovanie a metódy hnojenia
Tento produkt je ideálny pre jesenné a jarné hnojenie. Draselná soľ ako vysoko koncentrované draselné hnojivo má všestranné využitie pri základnom hnojení do pôdy na jeseň pred orbou, alebo na jar pri príprave pôdy pred sadením. Jej granulovaná forma zabezpečuje jednoduché a rovnomerné rozptýlenie po povrchu pôdy, čím sa zaisťuje efektívne využitie živín. Hnojivo sa aplikuje voľným rozhodením alebo pomocou rozmetadla na hnojenú plochu pôdy.
V záhradkách sa draselnou soľou hnojí obyčajne na jar. Niektorí praktizujú pridávanie draselnej soli na jar, ale to sa robí iba vtedy, ak je pôda v záhrade veľmi vlhká. Potom existuje možnosť, že sa z pôdy vyplavia ťažké chloridové zlúčeniny. V niektorých prípadoch (zasnežená zima, mokrá pôda) je záhrada hnojená skoro na jar, a to buď bodovou metódou, alebo plošne.
Pre značný obsah nežiaduceho chlóru treba ju do pôdy zapracovať čo najskôr pred výsevom či výsadbou plodín. Pre citlivejšie plodiny na chlór, ako je fazuľa, hrach, uhorky, melóny, rajčiaky, cibuľoviny, ale i zemiaky, je ešte vhodnejšie draselnú soľ zapracovať do pôdy pri kopaní, ešte na jeseň.
Odporúčané dávkovanie
Draselnou soľou sa hnojí jednorazovo v základnom hnojení v dávke 17-23 dekagramov na 10 m². Vo forme kryštálov sa látka šíri po celom území záhrady a potom sa vykopáva spolu so zemou. Na každý 1 m² pôdy budete potrebovať až 15-20 g zmesi.
Vyššie dávky požaduje hlúbová zelenina, zeler, mrkva, uhorky, tekvica a cibuľoviny. Medzi záhradníkmi je obzvlášť populárny síran draselný, ktorý sa odporúča použiť pri výsadbe ovocných rastlín: do každej výsadbovej jamky sa pridá 150-200 g.
Vhodnosť draselnej soli pre rôzne plodiny
Nie všetky rastliny rovnako dobre znášajú chloridy obsiahnuté v draselnej soli. Preto je dôležité vedieť, ktoré plodiny sú na ňu citlivé a ako s tým naložiť.
Plodiny, ktoré chloridy znesú
Pre tieto plodiny je draselná soľ vhodná aj v chloridovej forme:
- Špargľa
- Hlúboviny pre jesenný a zimný zber
- Červená repa a rebarbora
- Trávniky a jetelotrávy
Plodiny stredne citlivé na chloridy
Draselnú soľ pre tieto plodiny je vhodné použiť ako na jeseň, tak aj koncom zimy, aby sa chlór vyplavil z pôdy:
- Slnečnice
- Vinič
- Jadrové ovocie
- Čierne ríbezle
- Paradajky
- Reďkovky
- Rané hlúboviny
- Hrach
- Špenát
- Mrkva
- Zemiaky
Plodiny veľmi citlivé na chloridy
Pre tieto plodiny je draselná soľ nevhodná a mal by sa využívať iba síran draselný alebo iné bezchloridové formy draslíka:
- Červené ríbezle
- Egreše
- Jahody
- Černice
- Čučoriedky
- Kôstkoviny (hlavne čerešne)
- Fazuľa
- Uhorky
- Melóny
- Paprika
- Cibuľa
- Šalát
- Skorá zelenina
- Všetky kultúry pestované pod sklom
- Konifery
- Kvety
- Okrasné rastliny
- Semenáčiky a mladé výsevy
Špecifické požiadavky zeleninových plodín na hnojenie draslíkom
Zeleninárstvo patrí k najintenzívnejším odvetviam poľnohospodárskej výroby. Zelenina má všeobecne vysoké nároky na výživu a hnojenie, najmä pri viacnásobnom pestovaní počas vegetácie na tom istom stanovišti. Príjem živín zeleninou je ovplyvňovaný špecifickými požiadavkami jednotlivých druhov, ako aj ďalšími faktormi vrátane druhu a stavu pôdy, vyplavovania živín, pôdnej reakcie, doby vysádzania, dĺžky vegetačnej doby, dynamiky príjmu živín, poveternostných podmienok a intenzity pestovania.
Koreňová zelenina
Koreňová zelenina, ako je mrkva, petržlen, zeler, patrí medzi najviac rozšírené zeleniny, ktoré sa pestujú kvôli dužinatým koreňom, buľvám alebo hľuzám. Väčšina koreňovej zeleniny sa dobre uskladňuje a má vysokú dietetickú a liečivú hodnotu. Koreňová zelenina okrem zeleru neznáša priame hnojenie organickými hnojivami - vyžaduje pôdu v tzv. starej sile, preto sa zaraďuje v 2. roku po organickom hnojení.
Koreňové zeleniny sú veľkými konzumentmi dusíka a najmä draslíka. Draslík zlepšuje kvalitu a trvácnosť koreňov. Draselné hnojivá možno aplikovať v chloridovej forme, pričom koreňová zelenina, a najmä zeler, najlepšie znášajú chloridovú formu draselných hnojív. Koreňová zelenina, okrem zeleru, citlivo reaguje na vyšší obsah solí v pôde. Je však náročná na vápnik a jedine ona znáša priame vápnenie na jeseň v predchádzajúcom roku.
Mrkva obyčajná (Daucus carota L.)
Mrkva je plodina so strednou náročnosťou na všetky hlavné druhy živín. Vyžaduje živiny v pohotovej forme. Pri úrode 70 t/ha koreňov mrkvy a 6 t/ha vňate potrebuje táto plodina na 1 ha plochy 269,5 kg K. Na draslík je mrkva stredne náročná. Hnojenie draslíkom znižuje obsah dusičnanov v jej koreňoch. Používame chloridovú formu draselného hnojiva.
Petržlen záhradný (Petroselinum crispum Mill.)
Pre petržlen je optimálna pôdna reakcia pH 6,7 až 7,3. Na draslík je petržlen málo náročný. Pri strednej zásobe tohto prvku je optimálna dávka draselného hnojiva 100 kg/ha. Používa sa chloridová forma draselného hnojiva.
Zeler voňavý (Apium graveolens L.)
Zeler pestujeme väčšinou ako hlavnú kultúru a hnojíme maštaľným hnojom v čase jesennej prípravy pôdy. Pre zeler je optimálna pôdna reakcia pH 6,5 až 7,5. Na draslík je zeler stredne náročný. Optimálna dávka pri strednej zásobe draslíka je 120 kg/ha.
Reďkovka (Raphanus sativus L. var. radicula Pers.)
Je to plytko koreniaca rastlina s krátkou vegetačnou dobou, preto jej úrodnosť je podmienená ľahkou prístupnosťou živín. Pri strednej zásobenosti draslíkom je normatívna dávka 75,6 kg/ha. Reďkovka je rastlina 2. trate, preto nie je vhodné k nej hnojiť maštaľným hnojom, najmä čerstvým.
Cibuľová zelenina
Cibuľová zelenina patrí k veľmi dôležitej skupine zeleniny, často s liečivými a koreninovými vlastnosťami. Darí sa im v ľahších, teplých, piesočnato-hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach. Väčšina cibuľovín vyžaduje pôdu v starej sile a zaraďujú sa v 2. roku po hnojení organickými hnojivami.
Cibuľoviny sú veľmi citlivé na vyššiu koncentráciu solí v pôdnom roztoku, preto sa draselná výživa aplikuje už na jeseň a dusíkaté hnojivá aspoň tri týždne pred sejbou. Cibuľoviny obsahujú značné množstvo silíc, preto vyžadujú draselné hnojivá v síranovej forme. Cibuľová zelenina odčerpáva relatívne veľa draslíka, ktorý má priaznivý vplyv na dozrievanie a skladovanie.
Cibuľa kuchynská (Allium cepa L.)
Pre cibuľu je optimálne pH pôdy 6,5 až 7,8. Na draslík je cibuľa stredne náročnou plodinou. Podobne ako pri aplikácii fosforu aj draslík je vhodné aplikovať rozmetadlom v predchádzajúcom roku na jeseň pri orbe. Z draselných hnojív pre cibuľu je vhodný síran draselný.
Cesnak kuchynský (Allium sativum L.)
Cesnak neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa dáva do druhej, prípadne tretej trate. Optimálne pH pôdy je 6,0 až 7,0. S jesennou prípravou pôdy zapracujeme do pôdy fosforečné a draselné hnojivá vo forme superfosfátu a síranu draselného. Pri strednej zásobe sa odporúča dodať 100 kg/ha draslíka.
Pór pestovaný (Allium ampeloprasum L.)
Pór na rozdiel od cibule a cesnaku znáša priame hnojenie maštaľným hnojom v dávke 20 t/ha, ktorý zaorieme na jeseň. Pre pór je vhodná pôdna reakcia pH 6,7 až 7,4. Na draslík je pór málo náročnou plodinou. Všeobecne nepoužívame chloridové formy draselného hnojiva. Normatívnou dávkou do stredne zásobených pôd je množstvo 83 kg/ha draslíka.
Pažítka (Allium schoenoprasum L.)
Pažítka nemá na prostredie veľké požiadavky, darí sa jej v pôdach ľahších až piesočnatých, dostatočne zásobených dusíkom a draslíkom. Optimálne pH pôdy je 6,0 až 6,7. Na hnojenie nie je pažítka mimoriadne náročná, vyhovuje jej stredná zásoba najdôležitejších živín.