Hnojenie maštaľným hnojom je jednou z najstarších taktík na zlepšenie kvality pôdy, ktorá je po stáročia cenená pre svoje početné výhody v záhradách a na plodinách. Hoci sa v modernom záhradníctve často nahrádza umelými hnojivami, pre mnohých záhradkárov si stále zachováva svoje jedinečné miesto. Organické hnojenie maštaľným hnojom nielenže poskytuje rastlinám živiny, ale tiež výrazne zlepšuje štruktúru pôdy.
Čo je maštaľný hnoj a prečo je dôležitý?
Hnoj nie je nič iné ako prírodné hnojivo živočíšneho pôvodu. Exkrementy hospodárskych zvierat, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny vyprodukovanej biomasy v živočíšnej výrobe, je potrebné v prvom rade využiť ako organické hnojivá. Pevný maštaľný hnoj alebo kvalitná hnojovica predstavujú významný podiel organických hnojív využívaných v poľnohospodárskych podnikoch.
Maštaľný hnoj je zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat (výkaly a moč) s podstielkou (najčastejšie slama) a prípadne zvyškami krmiva, ktoré prekonali rozkladné procesy rozličných stupňov. Slama premiešaná s výkalmi ešte nie je hnojom; až po prekonaní rozkladných procesov vzniká výsledný produkt. Proces zrenia predstavuje chemicko-biologický proces, ktorý zahŕňa predovšetkým kvasenie, tlenie a hnitie, kedy sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a premieňajú na látky iného kvalitatívneho zloženia. Maštaľný hnoj je považovaný za najdôležitejšie organické hnojivo.
Výhody použitia maštaľného hnoja
Maštaľný hnoj má vysoký podiel organických látok a väčšina živín je na ne viazaná. V pôde sa rozkladá niekoľko rokov, čím sa živiny rastlinám sprístupňujú postupne, čo z neho robí dlhodobú zásobáreň. Významne sa na tom podieľajú aj mikroorganizmy rozkladajúce minerálne látky. Okrem minerálnych živín, organickej hmoty a užitočných mikroorganizmov obsahuje aj rôzne stimulanty, ktoré podporujú rast a vývin pestovaných plodín.
Zároveň pozitívne ovplyvňuje fyzikálne vlastnosti pôdy: ťažké pôdy vyľahčuje a zvyšuje ich priepustnosť pre vodu, zatiaľ čo ľahké pôdy robí súdržnejšími a zvyšuje ich vodnú kapacitu. Organická hmota je základným stavebným kameňom humusotvorných látok v pôde, ktoré významne vplývajú na tvorbu a stabilitu pôdnych agregátov.
Maštaľný hnoj sa vyznačuje vysokým obsahom mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organické látky v pôde a takto sprístupňujú pre rastliny živiny obsiahnuté v organickej hmote. Je tiež zdrojom veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý sa tvorí pri jeho rozklade a ktorý rastliny využívajú v procese syntézy organických látok (najmä repa cukrová ho dokáže absorbovať aj cez koreňové vlásie).
Hnoj je predovšetkým bohatým zdrojom dusíka, fosforu, draslíka a ďalších mikroelementov, ktoré sú skutočne potrebné pre správny rast rastlín. Dusík je kľúčovou zložkou zelenej hmoty, fosfor podporuje kvitnutie a plodenie a draslík pomáha rastlinám odolávať chorobám a nepriaznivým podmienkam prostredia. Hlavnou úlohou organických hnojív je podpora pôdnej mikrobiologickej aktivity a tvorby humusu, čo následne biochemickými procesmi obstaráva prístupné živiny z pôdnej zásoby pre pestované rastliny. Zvyšovaním mikrobiálnej aktivity v pôde prispievame k jej zúrodňovaniu.
Kedy a ako správne aplikovať maštaľný hnoj
Ideálny čas na hnojenie
Najvhodnejším obdobím na hnojenie maštaľným hnojom je jeseň, po skončení vegetačného obdobia. V tomto prípade sa hnoj stihne rozložiť v pôde skôr, ako príde jar a rastliny začnú opäť prijímať živiny. K plodinám vysievaným skoro na jar, ako je cukrová repa, je nutné hnojiť maštaľným hnojom na jeseň. Neskoré hnojenie ochudobňuje pôdu o vlahu a môže viesť k dusíkovej depresii, ktorá zapríčiňuje stagnáciu rastu a vývoja mladých rastlín.
Relatívne najmenšie problémy robí jarná aplikácia maštaľného hnoja k zemiakom na ľahkých pôdach s vysokými zrážkami. Pre ovocné stromy sa prvé hnojenie odporúča počas pučania stromov, druhé po odkvitnutí a tretie až po júnovom opadnutí časti nasadených plodov. Pridanie granulovaného hnoja do pôdy v čase výsadby môže rastlinám poskytnúť lepší štart.
Hnojenie maštaľným hnojom
Príprava a zapracovanie hnoja
Hnoj sa nikdy nepoužíva priamo spod zvierat. Musí byť dobre vyzretý a uležaný, ideálne skompostovaný, čo trvá minimálne 6 mesiacov, niekedy až rok. Čerstvý hnoj, najmä slepačí, hovädzí alebo konský, môže byť príliš silný a spáliť koreňový systém rastlín. Pri kompostovaní hnoj stráca nepríjemný zápach, odstraňujú sa patogény nebezpečné pre rastliny a eliminuje sa riziko rastu burín zo semien obsiahnutých v čerstvom hnoji.
Vždy sa musí zapracovať do pôdy alebo primiešať do kompostu. Po rozhodení ho nesmiete nechať ležať na hriadkach, pretože čím dlhšie zostane na povrchu, tým viac dusíka sa uvoľní do ovzdušia a stratí sa. Už po 6 hodinách sa účinnosť nezapracovaného hnoja môže znížiť o 3 až 16 percent. Hnoj je ideálne zaorávať na jeseň s celou dávkou P a K hnojív.
V praxi sa dlhé roky zastával názor, že hnoj treba zaorať do väčšej hĺbky. Výsledky výskumu však hovoria, že hnoj je najvhodnejšie zapracovať do pôdy len plytko tak, aby sa jeho pozitívny účinok prejavil vo vrchnej vrstve pôdy. Pri jesennom rýľovaní záhrady v ľahších pôdach je možné hnojivo zapracovať hlbšie, do hĺbky 15 až 20 cm, na ťažších do 10 až 15 cm.
Odporúčané dávkovanie
Pôda by sa mala hnojiť každých tri až päť rokov. Všeobecne sa uznáva, že na štvorcový meter pôdy by malo pripadať 3 až 5 kg kompostovaného hnoja. Pre hydinový, ale aj holubí trus použite dávku jeden až dva kilogramy na štvorcový meter. Dávky hnoja v poľnohospodárstve kolíšu od 20 do 50 t/ha.
Pre ovocné stromy sa na 1m² odporúča dať cca 4 až 6 kg hnoja, pričom ho okamžite zarýľujeme, aby z pôdy zbytočne neuniká dusík. Pri hnojení na ľahších pôdach je odporúčaný cyklus 2 - 3-ročný, na ťažších 3 - 4-ročný.
Ak chceme prihnojiť ovocné stromy alebo kríky, okolo koreňov rozhrnieme maštaľný hnoj. Je dôležité zabrániť priamemu kontaktu hnoja s výhonkami a listami, aby nedošlo k ich poškodeniu.
Druhy maštaľného hnoja a ich špecifiká
Hoci sú medzi jednotlivými druhmi hnoja rozdiely, vždy je lepšie záhradkárčiť s akýmkoľvek než bez neho. Donedávna bol najpopulárnejším využitím kompostovaný maštaľný hnoj alebo zmiešaný hnoj. V súčasnosti sa čoraz viac využíva hnojenie granulovaným maštaľným hnojom.
Konský hnoj
Konský hnoj je výhrevný, a tak sa často využíva pri zakladaní teplého pareniska alebo do skleníka. Okrem toho je možné ho využiť aj ako základné jesenné hnojivo. Často však obsahuje väčší podiel slamy z podstielky, preto je dobré podporiť mineralizáciu pridaním dusíkatého hnojiva (liadku, močoviny). Obsah živín sa líši v závislosti od toho, čím a ako boli kone kŕmené a tiež od typu podstielky. Hodí sa skôr na ťažšie pôdy.
Kravský hnoj
Kravský hnoj sa používa hlavne ako základné hnojivo. Aplikuje sa predovšetkým do piesočnatých pôd, no použiť ho môžete na všetky druhy zeminy, kde je medzi záhradkármi pomerne obľúbený.
Hydinový a holubí trus
Najvyšší podiel živín a organických látok sa rozhodne nachádza v slepačom truse, podobné vlastnosti má tiež holubí trus. Hoci sa považujú takmer za dokonalé hnojivo, hlavne pre vysoký obsah fosforu hrozí riziko spálenia rastlín. Oba druhy hnoja sú „horúce“, a tak ich rozhodne nepoužívajte v čerstvom stave, mohli by spáliť rastliny. Je potrebné ich nechať odležať, najlepšie skompostovať. Treba ho preto kompostovať alebo použiť v prekvasenom stave ako hnojivovú zálievku v pomere 1 : 10 (jeden diel kvaseného trusu na desať dielov vody). Môžete ho na jeseň zapracovať do pôdy, rovnako ako ostatné druhy maštaľného hnoja.
Prasací hnoj
Prasací hnoj taktiež obsahuje pomerne veľké množstvo vody, ako aj draslíka a fosforu. Nehodí sa na záhony, kde potrebujete doplniť veľa dusíka, keďže ho obsahuje najmenej zo všetkých druhov maštaľného hnoja.
Granulovaný maštaľný hnoj
Prírodne fermentovaný hnoj kúpite ako jednodruhový (kravský, konský, ovčí) alebo ako zmes či s pridaním iných prírodných zložiek (rohovinová múčka, guáno). Je sušený a lisovaný do granúl, čo ho robí vhodným na aplikáciu, skladovanie a dávkovanie. Neobsahuje semená burín ani iné nečistoty a často je takmer bez zápachu. Desať litrov sušeného hnoja by malo vystačiť asi na 3,5 štvorcového metra hriadky.
Pestovanie plodín a osevné trate s maštaľným hnojom
Aby malo hnojenie naozaj plnohodnotný efekt, dodržiavajte zásady pravidelného striedania osevných tratí. V podstate stačí rozdeliť pestovateľskú plochu na tri časti a každý rok na jeseň jednu vyhnojiť. Maštaľný hnoj sa odporúča aplikovať každých 3 až 5 rokov a dodržiavať pritom pestovanie na základe osevných tratí, pretože niektoré rastliny vyslovene neznášajú čerstvo vyhnojenú pôdu.
Hnoj sa používa hlavne k plodinám s dlhšou vegetačnou dobou, ktoré sú náročné na živiny a organickú hmotu. Ide najmä o okopaniny (cukrová repa, zemiaky), jednoročné krmoviny, niektoré druhy olejnín, zeleniny (hlúboviny a plodová zelenina) a vytrvalé kultúry (vinohrady a ovocné sady). Pri zvýšenej koncentrácii obilnín v osevnom postupe (nad 50 %) je možné použiť nižšie dávky maštaľného hnoja (okolo 20 t/ha) aj k obilninám, najmä v horších pôdnoklimatických podmienkach.
Prvá trať: Plodiny s vysokými nárokmi
Po čerstvom organickom hnojení začnite na jar v prvej trati pestovať hlúboviny - kapustu hlávkovú, pekinskú, kel kučeravý, hlávkový, ružičkový, karfiol, brokolicu. Hoci do tejto zeleninovej skupiny patrí aj kaleráb, skorým odrodám sa v prvej trati radšej vyhnite. Zasadiť však môžete priesady rajčiakov, paprík, vysiať uhorky, tekvice i melóny. Vhodné sú i skoré zemiaky, kukurica cukrová a výnimka medzi cibuľovou zeleninou - pór. Sú to plodiny, ktoré majú najvyššie nároky na rýchlo prístupné živiny.
Druhá trať: Plodiny so strednými nárokmi
V druhej trati, teda na hriadkach, ktoré ste vyhnojili na jeseň pred dvoma rokmi, sa bude dariť všetkej koreňovej zelenine okrem zeleru, cibuľovinám s výnimkou už spomínaného póru a tiež listovým druhom, ako sú špenát alebo šalát.
Tretia trať: Plodiny s nízkymi nárokmi
Zelenina tretej trate je najmenej náročná na živiny. Strukoviny, napríklad hrach a fazuľa, hnojenie neznášajú a vo vyhnojenej pôde by sa im nedarilo. Cibuľa a cesnak tiež preferujú pôdu, ktorá nebola čerstvo hnojená.
Kombinácia organických a priemyselných hnojív
Hnojenie je neodmysliteľnou súčasťou efektívneho pestovania plodín. Pamätajte, že s hnojivami treba pracovať uvážene a používať ich v čase, keď ich rastlina potrebuje, inak vaša snaha pomôcť rastlinám môže dopadnúť presne opačne.
Maštaľný hnoj predstavuje univerzálne, všestranné hospodárske hnojivo, ktoré zabezpečuje výživu rastlín a podieľa sa na udržiavaní pôdnej úrodnosti. Napriek týmto pozitívnym stránkam svojho pôsobenia zostáva mnohokrát poľnohospodárskymi podnikmi nedocenený a v žiadnom prípade nie je odpadom. Pri udržateľnom hospodárení na pôde ani ním nemôže byť.
Aj napriek tomu, že pôda bola dostatočne vyhnojená maštaľným hnojom, môžu rastliny v určitej rastovej fáze vykazovať nedostatok niektorých živín. V takomto prípade prichádzajú na rad rýchlo pôsobiace priemyselné hnojivá. V rámci laickej verejnosti sa neoprávnene šíri názor, že priemyselné hnojivá sú „umelé“. V skutočnosti sú vyrobené výlučne z prírodných surovín; napríklad dusík pochádza z tej istej atmosféry, ktorú dýchame, fosfor z apatitov a fosforitov, a draslík výhradne z prírodných sedimentov. Vylučovať preto aplikáciu priemyselných hnojív z dôvodu ekologizácie nemá reálne opodstatnenie.
Dôležité je tiež upozorniť, že na rozdiel od organických hnojív sú priemyselné hnojivá „čisté“ a chemicky presne definované zlúčeniny, ktoré okrem živín neobsahujú žiadne nežiaduce látky. Naproti tomu organické hnojivá, povolené aj v ekologickom systéme, sa vyznačujú vysokou variabilitou látkového zloženia, stupňa zrenia, ale aj prítomnosti rôznych nežiaducich látok. Komposty vyrobené z rôznych odpadov môžu byť kontaminované viacerými toxickými komponentmi, ako sú rezíduá antibiotík, pesticídov a patogénnych mikroorganizmov. Využívanie rôznych výluhov z kvasných procesov alebo riedených živočíšnych hnojív na prihnojovanie na list predstavuje pre následného konzumenta takejto produkcie nemalé riziko. Delenie pestovateľských technológií na ekologické, organické, biologické a konvenčné iba podľa aplikácie priemyselných hnojív preto nemá logické opodstatnenie.
V pestovateľskej praxi je možné vidieť, že aj napriek aplikácii organických hnojív vykazujú rastliny určitý nedostatok niektorých živín. Dobrým príkladom je černenie špičiek na paradajkách spôsobené nedostatkom vápnika, kde najrýchlejšou medicínou je pohnojenie rastlín rýchlo prijateľným, „chemicky čistým“ vápenatým hnojivom. Potrebu dusíka, ktorý nie je dostupný z pôdnej zásoby, môžeme sledovať pri niektorých plodinách už veľmi skoro na jar (typické najmä u ozimných plodín, ako napr. cesnak).
Optimálnym riešením pre dosahovanie vysokých úrod je kombinácia hnojenia organickými a priemyselnými hnojivami, avšak pri rešpektovaní princípov a zásad ich dávkovania. Správne vyživené rastliny taktiež lepšie odolávajú hubovým chorobám a škodcom. Avšak pozor, prehnojenie môže rastlinám výrazne uškodiť. Výsledky výskumných prác hovoria jasnou rečou: kombinovanie organických a priemyselných hnojív predstavuje veľmi efektívny nástroj, ako zvýšiť úrody a kvalitu produkcie.
Alternatívy a doplnky k maštaľnému hnoju
Ak nemáte k dispozícii dostatočné množstvo maštaľného hnoja, organickú hmotu môžete do pôdy dodať aj prostredníctvom medziplodín. Tie sa začínajú uplatňovať nielen v poľnohospodárskej veľkovýrobe, ale aj v záhradkách. V poľnohospodárskej praxi sa medziplodiny využívajú ako pútače prebytočných živín v pôde, ktoré najmä vo forme dusíka ostávajú po intenzívne hnojených plodinách, napríklad po kukurici.
Využívanie medziplodín prináša aj jeden efekt, ktorý neponúka žiadne hnojivo. Je ním prekoreňovanie, ktoré okrem toho, že vytvára priaznivú štruktúru pôdy, poskytuje aj útočisko pre celý rad užitočných mikroorganizmov.