Novela zákona o hnojivách má prispieť k zlepšeniu ochrany podzemných vôd. S týmto cieľom počíta Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Návrh zákona sa predkladá z dôvodu úpravy správnych aplikačných postupov tak, aby nedochádzalo k bodovému znečisteniu, respektíve aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca. Toto zdôvodnil agrorezort v dôvodovej správe k legislatívnej norme.
Novela Zákona o Hnojivách a Jej Ciele
Požiadavky Európskej Komisie a Dusičnanová Smernica
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave. Podnetom boli požiadavky Európskej komisie v rámci porušenia podmienok implementácie dusičnanovej smernice (porušenie č. 2012/2097).
Požiadavka predložiť podmienky hospodárenia v zraniteľných oblastiach do zákona o hnojivách vyplynula zo záverov hodnotenia stavu implementácie dusičnanovej smernice na Slovensku zástupcami Európskej komisie, ktorá vyhodnotila stav ako neprijateľný a požiadala slovenské orgány o prijatie nápravy. V rámci EÚ-Pilot č. 2097/11/ENVI neboli argumenty akceptované a následne Európska komisia začala vyšetrovanie vo veci neplnenia podmienok Dusičnanovej smernice (ďalej len „NiD“) v Slovenskej republike.
Rezortu pôdohospodárstva sa týka podmienka vypracovania Akčného programu - NiD, ktorý je v súčasnosti upravený vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 199/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach v znení neskorších predpisov, vydanej na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 81 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách.
Pozitívne Vplyvy Novely
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska ochrany pôd a vôd pred dusičnanmi, ako aj pozitívny vplyv na životné prostredie v okolí ľudských obydlí. Pre podnikateľov v pôdohospodárstve a obhospodarovateľov dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce a zabezpečí sa jednotná doba na spracovanie administratívnych úkonov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri kontrolnej činnosti v teréne sa zjednoduší posudzovanie skutkového stavu pri aplikácii a skladovaní hnojív. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy aj pre podnikateľské subjekty, nakoľko dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce a zabezpečí sa jednotná doba na spracovanie administratívnych úkonov za predchádzajúci kalendárny rok.
Pravná norma rieši aj pokutovanie. V prípade, ak producent sekundárneho zdroja živín alebo producent kompostu poruší povinnosti vyplývajúce zo zákona, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky mu môže uložiť pokutu. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v dôsledku vzniku možnosti udeľovania sankcií pri porušení zákonných ustanovení.
Správna Aplikačná Prax a Prevencia Kontaminácie
Nové Definície a Zjednodušenie Administratívy
V § 2 sa novelizuje väčšina odsekov, dopĺňajú sa základné pojmy, rozširuje sa odsek 1 písm. V § 2 ods. 2 sa definujú dusíkaté hnojivé látky, tak, aby sa zahrnuli všetky, resp. V § 2 ods. 14 až 20 sa definujú tuhé a kvapalné hospodárske hnojivá, vybudované hnojiská, vybudované skladovacie kapacity, voľná skládka, hospodársky rok vzájomné uznanie, ktoré si vyžaduje upraviť aplikačná prax. V odsekoch 21 až 26 sú bližšie vysvetlené pojmy potrebné pre hospodárenie v zraniteľných oblastiach.
V § 3 ods. 2 sa dopĺňa, na ktoré hnojivo sa nevzťahuje § 3 ods. 1, t. j. na vzájomne uznané hnojivo v nadväznosti na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES a na hnojivo poskytované v nevyhnutnom množstve na pokusné účely, výskum a vývoj.
V § 4 sa rozširuje názov o register vzájomne uznaných hnojív, čím sa má docieliť zosúladenie s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 13. augusta 2008. Súčasne sa dopĺňa nový odsek 2, v ktorom je definovaný „register vzájomne uznaných hnojív“, ktorý vedie kontrolný ústav.
Povinnosti Producentov a Skladovanie Hnojív
V § 3a sa navrhuje uložiť povinnosť producentom sekundárnych zdrojov živín a producentom kompostov vyžiadať si pred ich aplikáciou povolenie od kontrolného ústavu. Význam tohto opatrenia spočíva v tom, že kontrolný ústav v povolení stanoví podmienky správnej aplikácie tak, aby došlo k ich čo najlepšiemu zhodnoteniu vo výžive rastlín alebo zlepšeniu pôdnej úrodnosti. Súčasne sa v odseku 4 navrhuje ustanoviť producentovi sekundárneho zdroja živín a producentovi kompostu povinnosť viesť evidenciu o množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov odovzdaných na aplikáciu.
Novela upravuje aj prípady, kedy nebudú musieť poľnohospodári žiadať kontrolný ústav o povolenie na používanie hnojív, napríklad ak nedôjde k zmene výrobných podmienok.
V § 9 sa ustanovuje skladovanie hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov. Potreba vybudovať uvedené skladovacie kapacity si vyžaduje absencia aplikácie hospodárskych hnojív počas vegetačného obdobia, keď je pôda pokrytá vegetáciou a počas zimného obdobia, v ktorom aplikáciu hospodárskych hnojív nedovoľujú nielen poveternostné podmienky, ale aj právne záväzné akty Európskej únie (Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991). Týmto skladovaním sa zníži únik dusíkatých látok do ovzdušia a zabráni sa úniku dusíkatých látok značného rozsahu do poľnohospodárskej pôdy. Cieľom ustanovenia § 9 ods. 5 je zabrániť úniku škodlivých látok do životného prostredia už priamo v objektoch ich produkcie a uskladnenia.
V § 10b sa ustanovuje povinnosť pre obhospodarovateľov mať vybudované skladovacie kapacity pre hospodárske hnojivá na šesť mesiacov, alebo musí byť zabezpečené ich uskladnenie na inom bezpečnom mieste, alebo mať zmluvný vzťah na ich odber a na ďalšie spracovanie, o čom treba mať doklad a povinne túto skutočnosť nahlásiť kontrolnému orgánu. Voľné skladovanie tuhých hospodárskych hnojív na poľnohospodárskej pôde je podľa súčasne platnej legislatívy možné až deväť mesiacov.
Pravidlá Aplikácie Hnojív a Ochrana Obyvateľov
V § 10 sa ustanovuje používanie hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov. Navrhovaným znením v § 10 ods. 3 písm. b) sa dosiahne pri kontrole na mieste jednoznačnosť posudzovania podmienok pri aplikácii hnojív, nakoľko v teréne nie je možné exaktne plošne zmerať konkrétne číselné údaje. V § 10 ods. 4 až 6 sa upresňuje spôsob aplikácie hospodárskych hnojív a doba ich zapracovania podľa jednotlivých druhov. Týmto opatrením sa obmedzí únik dusíkatých látok do ovzdušia na minimálnu mieru a zabezpečí sa ich využitie vo výžive pestovaných poľnohospodárskych plodín.
Súčasne sa vytvorením izolačného pásu hygienickej ochrany zabráni obťažovaniu obyvateľov v obciach nadmerným zápachom a zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku zvýšenia infekčného tlaku. Predpokladá sa aj zníženie prieniku dusičnanov do podzemných vôd v blízkosti obydlí, kde je zvýšený výskyt lokálnych zdrojov vody (studní). Právna úprava navrhovaná v § 10 ods. 11 vznikla na podklade skutočných prípadov z praxe a podnetov zo strany občanov a obecných samospráv, keďže na pozemky obcí a občanov sa vyvážali alebo aplikovali presne nevyšpecifikované látky neznámeho pôvodu.
Z dôvodu vyššieho úniku dusíkatých látok z kvapalných hospodárskych hnojív do ovzdušia sa upravuje podmienka hĺbkového zapravenia do pôdy. Ustanovenie bližšie špecifikuje, aké aplikačné zariadenia má byť použité, aby sa zabezpečila efektívna a účinná aplikácia hospodárskych hnojív a na prevenciu strát dusíka. Súčasne sa ustanovuje, že zariadenie použité na aplikáciu hnojív musí zabezpečiť rovnomernosť aplikácie zvolenej dávky hnojiva. Upravuje sa používanie závlahovej vody tak, aby nedochádzalo k nadmernému zavlažovaniu, čo by mohlo mať za následok zvýšenú kontamináciu podzemných a povrchových vôd.
V § 10 ods. 7 sa navrhuje ustanoviť pre podnikateľov v pôdohospodárstve, dokedy majú vykonať zápis o použití hnojív do evidencie, nakoľko doterajšie znenie zákona navádzalo k zdĺhavému vedeniu evidencie.
Špecifiká Hnojenia a Pestovania Ozimných Obilovín
Zmeny v Agronomickej Praxi a Klimatické Vplyvy
Ozimné obilniny boli v rámci agronomickej praxe dlhé roky považované za plodiny, ktoré na jeseň nevyžadujú zvláštnu pozornosť. Ozimné obilniny ako neskôr siate jesenné plodiny disponujú veľmi dobrou konkurenčnou schopnosťou voči burinám. Chladné počasie na jeseň tiež nevyhovuje hubovým chorobám ani škodcom. No situácia sa v ostatných rokoch zmenila. Klimatická zmena so sebou prináša okrem iného aj teplejší priebeh jesenného obdobia.
Veľkosť mnohých fariem z hľadiska počtu obhospodarovaných hektárov spôsobuje, že mnohé porasty sú z časových dôvodov vysievané v skorších agrotechnických termínoch, často už koncom septembra. Skúsenosti z praxe hovoria jasne - ak sa dá, treba sejbu vykonávať ku koncu agrotechnického termínu.
Ochrana proti Škodcom a Chorobám
Na skoro vysiate rastliny obilnín si na jeseň brúsia zuby najmä vošky, cikády, kvetárky či zunčavky. Hlavné nebezpečenstvo poškodenia porastov však nespôsobuje ich požer či cicanie, ale to, že daní škodcovia sú prenášačmi vírusových ochorení, akým je napríklad vírusová zakrpatenosť pšenice alebo žltá vírusová zakrpatenosť jačmeňa. Ak sú podmienky pre rozvoj vírusových ochorení vyhovujúce, dokážu spôsobiť škody na úrode nie v jednotkách, ale v desiatkach percent!
Spomínaným škodcom vyhovujú teploty nad 15 °C. Ak takéto počasie pretrváva v čase od vzídenia porastov do začiatku odnožovania, je namieste insekticídna ochrana, ktorú netreba podceňovať. Intenzívni pestovatelia vykonávajú postrek voči týmto škodcom počas jesene až dvakrát, zvyčajne lacnejšími kontaktnými prípravkami na báze pyretroidov. Kontaktný mechanizmus účinku však nemusí byť vždy dostatočný, keďže časť škodcov môže byť ukrytá na spodnej strane listov, kde na nich účinná látka nedosiahne. Drahšie, ale zato istejšie riešenie, je použitie systémovo pôsobiacich insekticídov.
V porastoch mäkkých ozimných pšeníc nie sú na jeseň choroby až takým problémom. U tvrdých pšeníc, vysiatych v skorších termínoch, vie narobiť na jeseň problémy najmä múčnatka. V jačmeni ozimnom ju často dopĺňa tiež výskyt hrdzí. Všetky tieto ochorenia je možné na jeseň efektívne regulovať aj nižšími dávkami fungicídov, optimálne aplikovaných v čase odnožovania.
Regulácia Burín a Jesenná Aplikácia Herbicídov
Skoré sejby, spolu s vlhkým a teplejším priebehom jesene, vyhovujú aj burinám. Viac zaburinené bývajú na jeseň plochy zakladané bezorbovo, tzv. minimalizáciou. V porastoch ozimných obilnín vedia spôsobiť problémy najmä lipkavce, veroniky, fialky a metličky. Práve posledné menované patria do skupiny trávovitých burín, ktorých reguláciu je vhodné v obilninách realizovať práve v jesennom období.
Treba brať na zreteľ to, že jesenná aplikácia herbicídov na rozdiel od tej jarnej výrazne menej stresuje rastliny ošetrovanej kultúry. Herbicídny zásah sa na jeseň vykonáva v čase, kedy majú rastliny pšenice aspoň 3 listy. Ak sú buriny zachytené v prvotných rastových štádiách, je tiež možné znížiť dávku herbicídov, čo priaznivo vplýva na celkovú nákladovosť pestovania. Ak vezmeme do úvahy cenu prípravku na úrovni 10 €/ha s tým, že úspešne vyriešime jesenné zaburinenie, jednak uľavíme porastom na jar, no ušetríme aj pôdny dusík, ktorý by bol inak spotrebovaný burinami.
Biopásy: Pre niektorých výhra, pre iných dilema
Kontrola, Sankcie a Účinnosť Zákona
Rozšírené Kompetencie Kontrolného Ústavu
V § 13a ods. 3 sa aktualizujú a rozširujú kompetencie kontrolného ústavu pri výkone štátnej správy v oblasti hnojív. V zmysle § 13a ods. 3 písm. k) bude kontrolný ústav viesť a aktualizovať databázu o podnikateľoch v poľnohospodárstve, nakoľko viaceré ustanovenia zákona ukladajú kontrolnému ústavu povinnosť sledovať jednotlivé údaje o poľnohospodárskych subjektoch a ich činnosti.
V § 14 ods. 2 písm. a) až c) a v § 14 ods. 3 písm. c) sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť pri výkone štátnej odbornej kontroly aj na hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín a komposty. § 14 sa dopĺňa odsekmi 7 až 9. Dopĺňa sa nový § 14a, ktorý upravuje priestupky, ktorých sa dopustí poľnohospodársky subjekt (fyzická osoba) hospodáriaci vo vymedzených zraniteľných oblastiach a pokuty za ich porušenie.
Pokuty a Nápravné Opatrenia
V § 15 sa navrhuje ustanoviť spodnú hranicu pokút uložených za porušenie povinností ustanovených zákonom o hnojivách z dôvodu dôslednejšieho dodržiavania jeho jednotlivých ustanovení a tým aj ochrany poľnohospodárskej pôdy a životného prostredia. V § 15 sa dopĺňajú nové odseky 6 a 7, v ktorých sa ustanovuje, aby kontrolný ústav mohol, okrem pokuty, uložiť povinnému aj vykonanie opatrení na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Pri nesplnení uvedeného opatrenia bude kontrolný ústav oprávnený uložiť povinnému pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej zákonom.
Prílohy Zákona a Limity
V splnomocňovacom ustanovení sa v § 17 písm. pre zraniteľné oblasti, ale všetky ustanovenia zákona o hnojivách, ktorý má horizontálnu pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. Týmto ustanovením sa jednoznačne zabezpečí povinnosť pre všetky subjekty hospodáriace v zraniteľných oblastiach dodržiavať nielen podmienky konkrétne zamerané na hospodárenia v zraniteľných oblastiach.
V prílohe sú stanovené informácie o produkcii maštaľného hnoja a hnojovice na jeden mesiac pre jedno zviera, o potrebe živín na jednu tonu hlavného prípadne vedľajšieho produktu, o produkcii dusíka jedným zvieraťom za rok, z dôvodu lepšieho zaručenia dodržania limitu 170 kg N/ha/rok. V prílohe je tiež stanovená využiteľnosť živín z dusíkatých hnojivých látok, množstvo a spôsob použitia závlahovej dávky, limitná dávka celkového dusíka k jednotlivým plodinám. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2015.
tags: #hnojenie #obilovinv #strednom #stupni #ochrany #podzemnych