Kiwi, známe aj ako aktinídia, je obľúbené ovocie pre svoju osviežujúcu chuť a vysoký obsah vitamínu C. Napriek tomu, že ide o exotickú plodinu, kiwi je možné úspešne pestovať aj v našich klimatických podmienkach. Kľúčom k úspechu je výber správneho miesta a dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel, vrátane správneho rezu.
Výber stanovišťa a typy rastlín
Pre pestovanie kiwi je ideálne slnečné miesto chránené pred silnými vetrami. Väčšina klasických odrôd kiwi je dvojdomá, čo znamená, že na opelenie a tvorbu plodov potrebujete vysadiť samčiu aj samičiu rastlinu. Odporúčaný pomer je približne 1:5, teda na jeden samčí exemplár pripadá päť samičích. Samčia rastlina neplodí, jej úlohou je zabezpečiť opelenie samičích rastlín. Existujú však aj jednodomé (samosprašné) odrody, ktoré majú na jednej rastline samčie aj samičie kvety.
Kivi je pôvodom z Číny a je to opadavá liana, ktorá môže dorásť až do dĺžky deviatich metrov. Preto je nevyhnutné zabezpečiť jej pevnú oporu, napríklad drôtenku, podobne ako pri viniči hroznorodom. Jarné novovypučané výhonky sú citlivé na nízke teploty a môžu ľahko namrznúť, preto je vhodné ich chrániť prikrytím. Na zimu je dobré prikryť aj korene rastliny.
Rozmnožovanie a výsadba
Sadenice kivi je možné vypestovať zo semena, avšak určiť pohlavie rastlín je ťažké. Preto sa častejšie uplatňuje vegetatívne rozmnožovanie - odrezkami z rodiacich rastlín skoro na jar alebo v júni. Zakorenené odrezky možno vysádzať od jari do jesene, ideálne po predpestovaní v zakoreňovačoch. Keďže mladé rastliny sú chúlostivé, je najlepšie ich zazimovať v parenisku alebo v studenom skleníku.
Pred výsadbou na trvalé stanovište je potrebné pôdu dobre pohnojiť kompostom alebo dokonale rozloženým hnojom. Pôda by mala byť priepustná, hlboká, výživná a prekyprená aspoň do hĺbky 60 cm. V ťažkej pôde rastliny dlho vegetujú a namŕzajú. V ďalších rokoch je dôležité dbať na prihnojovanie, najmä priemyselnými hnojivami.
Pestovanie a nároky
Aktinídie vyžadujú slnečné stanovište, v horúcom lete aj čiastočné zatienenie. Miesto by malo byť chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálna je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná poloha. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú.
Pre pestovanie vonku sú vhodné najmä drobnoplodé kivi (Actinidia kolomikta, Actinidia arguta), ktoré znášajú zimné teploty do -25 °C. Veľkoplodé kivi (Actinidia deliciosa) sú citlivejšie a znesú teploty len do -15 °C, preto sú vhodné skôr do južnejších polôh alebo do zimných záhrad či skleníkov.
Existujú aj čiastočne samoopelivé odrody ako ‘Jenny’ či ‘Issai’, ktoré môžu byť vhodnou voľbou, ak máte obmedzený priestor alebo môžete pestovať len jednu rastlinu. Pre estetické účely sa pestuje aj Actinidia kolomikta s farebnými listami.
Kvitnutie prebieha zvyčajne v máji až júni. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne, samčie v zhlukoch po troch. Opôlené kvety žltnú, hnednú a opadávajú, na ich mieste sa začínajú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov, je vhodné rastliny chrániť.
Rez kiwi
Pestovanie kiwi si vyžaduje pravidelný rez, ktorý je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Rez je kľúčový pre zdravý rast rastliny a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Bez rezu sa výhonky bujne rozrastajú a prepletajú, čo znižuje prístup svetla a obmedzuje tvorbu plodov.
Zimný rez
Predjarný rez sa vykonáva skôr ako rez viniča hroznorodého, pretože aktinídia skoro začína "plakať" (prúdiť miazga), čo by viedlo k stratám na živinách. Obyčajne sa začína koncom februára, keď už nie sú hlásené silnejšie mrazy. Pri reze postupujte opatrne, lebo konáriky sú krehké. Odstraňujú sa suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Zahustené konáre na už zapestovaných konároch, ktoré sú bližšie ako 25 cm, sa odstraňujú. Minuloročné liany sa skracujú na 10 púčikov, odstraňujú sa aj staršie konáre s tmavšou kôrou až po mladší výhon.
Cieľom zimného rezu je vytvoriť kostru a na nej režeme tzv. čapíky s dvoma až štyrmi púčikmi, z ktorých vyrastú rodivé výhonky. U veľkoplodých odrôd je ideálne vybudovať vysokú konštrukciu (cca 2 m), kde sa vypestuje pevné základné rameno a z neho vyrastú jednoročné rodiace výhonky. Na jeden ker postačí 7-8 výhonkov, ktoré sa počas zimného rezu skrátia maximálne na 1,5 m. V nasledujúcom roku sa tieto vyrodené výhonky odstránia a z mladých letorastov sa opäť založí rovnaký počet nových.
Letný rez
Letný rez sa vykonáva v auguste, keď sú výhonky ohybnejšie a nelámu sa tak ľahko. V tomto období sa skracujú predovšetkým rodivé výhonky. U samičích rastlín sa skracujú za 5. až 8. listom (niekedy sa uvádza za posledným plodom alebo za 8. až 10.). U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Cieľom letného rezu je odstrániť neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky, a tiež udržať rastlinu v menších rozmeroch, čo má pozitívny vplyv na jej rodivosť.
Je dôležité si uvedomiť, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Vyrodené drevo (výhonky, ktoré už raz rodili) treba silne prerezať, aby sa podporila tvorba nových plodonosných výhonkov.
Plodnosť a zber
Kiwi začína plodit zvyčajne 3-4 roky po výsadbe. V našich podmienkach sú plody drobnoplodých odrôd často menšie, ale majú vysoký obsah vitamínu C. Veľkoplodé odrody dozrievajú neskoro na jeseň, obvykle v októbri až novembri, a plody je možné skladovať niekoľko mesiacov na chladnom mieste. Mini kiwi dozrievajú od septembra do októbra.
Plody sa vytvárajú na jednoročnom dreve. Z jedného kra sa pri správnej starostlivosti a vhodnej odrode môže zozbierať aj 10 kg plodov alebo viac. Plody oberáme pred príchodom mrazov a uchovávame ich v chladnej miestnosti. Pri skladovaní v mikroténových vrecúškach pri teplote okolo 0 °C vydržia aj niekoľko mesiacov.
Ako nakrájať kivi
Choroby a škodcovia
Aktinídie sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom. Občas sa však môžu vyskytnúť štítničky, koreňová hniloba alebo hniloba plodov. Je dôležité dbať na správnu výživu a zavlažovanie, aby sa minimalizovalo riziko ochorení.