Hnojenie ovocných stromov maštaľným hnojom: Postup a zásady

Pestovanie ovocných stromov na záhrade s cieľom získať vlastné ovocie a dosiahnuť sebestačnosť si vyžaduje komplexnú starostlivosť. Zdravá a bohatá úroda ovocia je tou najlepšou odmenou za starostlivosť, ktorá sa nezaobíde bez pravidelnej zálievky či hnojenia. Pre správny rast a dobrú úrodu potrebujú ovocné stromy správnu výživu, pretože spotrebujú veľa živín. Pri hnojení ovocných stromov je kľúčové množstvo živín v pôde a ich vzájomný pomer. Rovnako ako stromu neprospieva nedostatok živín, škodí mu aj ich nadbytok. Hnojiť treba uvážene a premyslene.

Význam hnojenia ovocných stromov

Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné dodať do pôdy, alebo počas vegetácie aplikovať pomocou tekutých hnojív. Ovocné stromy sú na jednom stanovisku niekoľko rokov, preto je potrebné dbať na agrochemické vlastnosti pôdy. Minulú sezónu bola veľká úroda všetkého ovocia, čo znamená veľkú spotrebu živín z pôdy. Ak chceme kvalitné ovocie, musíme mať aj zdravé a správne vyživované stromy. Hnojenie dodáva živiny, podporuje pôdnu mikrobiotu a zabezpečuje rovnováhu živín počas celého roka.

Kľúčové živiny pre zdravú úrodu a ich úloha

Ovocné stromy potrebujú živiny vo vyváženom pomere, konkrétne ide o dusík, fosfor, draslík, vápnik a horčík. Okrem týchto makroživín sú pre harmonickú výživu rastlín dôležité aj mikroelementy ako železo, mangán, meď, zinok, bór a molybdén, vďaka ktorým v drevinách fungujú všetky životné procesy v rovnováhe. Dreviny sú tak menej vystavené stresu a sú odolnejšie voči tlakom chorôb a škodcov a lepšie zvládajú prekonávať obdobie sucha.

Úloha a prejavy nedostatku makroživín:

• Dusík (N): Podporuje rast listov a letokruhov (letorastov). Stimuluje rast listov a letorastov a má vplyv na diferenciáciu kvetných púčikov, čo môže ovplyvniť plodnosť v nasledujúcom roku.
  • Nedostatok: Spôsobuje u jabloní urýchlené zretie a tuhšiu dužinu, u čerešní malé a intenzívne červené plody a u višní abnormálne kvitnutie. Prejavuje sa blednutím až žltnutím listov, ročné prírastky sú krátke, listy menších rozmerov. Ovocný strom nasadzuje menej kvetov a zvyšuje sa opad plodov.
  • Nadbytok: Listy sú sýto zelené až namodralé a strom je charakteristický silným vegetatívnym rastom. Môže spôsobiť nadmerný rast zelených častí, čo môže viesť k tomu, že stromy nebudú kvitnúť a budú náchylnejšie na choroby a škodcov.
• Fosfor (P): Je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov.
  • Nedostatok: Je cestou k nižšej plodnosti, menším listom, skoršiemu sfarbeniu a opadávaniu v jeseni. Prejaví sa obmedzeným vegetatívnym rastom a zníženou plodnosťou. Letorasty sú kratšie, listy majú tmavšiu farbu s bronzovým leskom a na jeseň skôr farbia a opadávajú.
• Draslík (K): Má vplyv na plodnosť, kvalitu i odolnosť ovocia. Úroveň výživy draslíkom výrazne ovplyvňuje produkčnú schopnosť ovocných výsadieb, ich odolnosť a kvalitu ovocia. Rastliny lepšie zvládajú stres počas leta (dlhé obdobie sucha, infekčný tlak chorôb a škodcov), zvyšuje sa odolnosť proti mrazom a kvalita a skladovateľnosť plodov. Zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji koreňového systému a u plodov.
  • Nedostatok: Čiernozelený nádych listov, nekrózy vrcholov, drobné plody. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka.
• Vápnik (Ca): Neutralizuje a viaže organické kyseliny, ako napríklad kyselinu šťaveľovú a má vplyv na skladovateľnosť ovocia. Spevňuje bunečnú stenu rastlinných buniek, pomáha viazať niektoré organické zlúčeniny a má pozitívny vplyv na skladovateľnosť plodov.
  • Nedostatok: Poškodzuje koreňový systém a spomaľuje rast plodov. Dochádza k poruchám na koreňovom systéme - netvoria sa vlásočnicové korene, na listoch vznikajú farebné zmeny a na plodoch sa vytvárajú hnedé škvrny - pehavitosť.
• Horčík (Mg): Je základným prvkom chlorofylu - zeleného farbiva listov, aktivuje enzymatické reakcie v rastline a pomáha lepšiemu príjmu fosforu.
  • Nedostatok: Je zodpovedný za abnormálnu tvorbu pigmentov na listoch, menší počet kvetov, drobné a predčasne opadávajúce jablká. Prejavuje sa oranžovými, červenými až purpurovými škvrnami na listoch, dochádza k zníženiu počtu kvetov, plody sú drobné, zlej kvality a predčasne opadávajú.

Čo je maštaľný hnoj a prečo je nenahraditeľný

Maštaľný hnoj je zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat (výkaly a moč) s podstielkou (najčastejšie slama) a prípadne zvyškami krmiva po prekonaní rozkladných procesov rozličných stupňov. Slama premiešaná s výkalmi ešte nie je hnojom; až po prekonaní rozkladných procesov vzniká výsledný produkt. Proces zrenia predstavuje chemicko-biologický proces, ktorý zahŕňa predovšetkým kvasenie, tlenie a hnitie, kedy sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a premieňajú na látky iného kvalitatívneho zloženia.

Exkrementy hospodárskych zvierat, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny vyprodukovanej biomasy v živočíšnej výrobe, je potrebné v prvom rade využiť ako organické hnojivá. Majú vysoký podiel organických látok a väčšia časť živín je na ne viazaná. Pevný maštaľný hnoj alebo kvalitná hnojovica predstavujú významný podiel organických hnojív využívaných v poľnohospodárskych podnikoch.

Maštaľný hnoj je najdôležitejším organickým hnojivom. Predstavuje univerzálne, všestranné hospodárske hnojivo, ktoré zabezpečuje výživu rastlín a podieľa sa na udržiavaní pôdnej úrodnosti. Organické hnojivá sú omnoho komplexnejšie ako minerálne, pretože obsahujú makro aj mikroživiny, aminokyseliny, vitamíny a ďalšie zlúčeniny. Vyznačuje sa vysokým obsahom mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organické látky v pôde a takto sprístupňujú pre rastliny živiny obsiahnuté v organickej hmote. Maštaľný hnoj je aj zdrojom veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý sa tvorí pri jeho rozklade, a ktorý rastliny využívajú v procese syntézy organických látok.

Príprava pôdy pred výsadbou ovocných drevín

Príprava pôdy pred výsadbou ovocných drevín je dôležitým krokom k vytvoreniu priaznivých podmienok na pestovanie v nasledujúcich niekoľko desiatok rokov. Keďže ovocná výsadba vytrváva na stanovisku mnoho rokov, opätovná obnova po zanedbaní prípravy pôdy s vyhnojením je finančne náročná s časovou stratou, keďže sa oddiali nástup do rodivosti. Pri zanedbaní tohto hnojenia majú dreviny po výsadbe krátke prírastky, slabý rast, neprinášajú želanú úrodu a sú citlivé na choroby a škodcov.

Kľúčové úlohy predvýsadbovej prípravy pôdy:

• Vytvorenie zásoby živín.
• Zvýšenie obsahu humusu a obohatenie mikrobiálnych spoločenstiev.
• Úprava pH (ideálne pH pôdy pre ovocné dreviny je približne 6 - 7,5, upravuje sa rašelinou pri vysokom pH alebo vápnom pri nízkom pH).
• Vyrovnanie úrodnosti pôdy v horizontálnom i vertikálnom smere.
• Prehĺbenie pôdneho profilu, prevzdušnenie pôdy v profile perspektívnom pre zakorenenie stromov.
• Likvidácia burín (predovšetkým trvácich).
• Vyrovnanie povrchu pôdy.
• Odstránenie únavy pôdy.

Agrochemický rozbor a obsah organickej hmoty

Pred vysádzaním ovocných drevín sa odporúča hnojiť na základe agrochemického rozboru pôd, ktorým sa zistí obsah živín v pôde a tak možno doplniť pôdu o potrebné prvky. Dôležitá je aj množstvo organickej hmoty v pôde, kde budú stromy rásť. Vhodné je použiť rozložený maštaľný hnoj alebo kompost, ktorá viaže vodu a živiny a dokáže nimi lepšie zásobovať dreviny. Optimálny obsah organickej hmoty v pôde je 3 %.

Postup prípravy pôdy

Náročnosť na prípravu pôdy je rôzna v závislosti od druhu pestovanej rastliny, použitého podpníka a systému pestovania.

1. Výsadba na "panenskú" pôdu (kde predtým nerástli ovocné stromy):

V tomto prípade odpadá odstraňovanie únavy pôdy a príprava pôdy trvá kratší čas.

• Jeseň: Zber plodiny, vápnenie, prípadne hnojenie fosforom a draslíkom podľa aktuálnej zásoby živín v pôde, rigolácia (prevrstvenie pôdy do hĺbky 0,4 - 0,6 m, s výnimkou ľahkých, veľmi ťažkých alebo skeletovitých pôd, a tiež pri výsadbe drobného ovocia alebo stromčekov na plytko koreniacich podpníkoch).
• 1. rok: Pestovanie hrachu, bôbu, prípadne iných strukovín alebo kukurice. Po zbere hlavnej plodiny výsev plodiny na zelené hnojenie (napr. horčica) a na jeseň zapracovanie zelenej hmoty spolu s 40 až 60 t/ha maštaľného hnoja alebo dvojnásobkom kompostu. Ak sa nehnojilo minulý rok, možno použiť aj N, P, K.
• 2. rok: Pestovanie zemiakov, zeleniny so zberom do začiatku septembra, ktoré znášajú hnojenie maštaľným hnojom a zároveň umožňujú likvidáciu buriny pri okopávke.
• Jeseň 2. roka alebo nasledujúca jar: Výsadba stromov.

Pre drobné ovocie stačí príprava pôdy ako pre náročnejšie zeleniny, teda zaoranie (na menších plochách zarýľovanie) základnej dávky hnojív a maštaľného hnoja alebo kompostu na jeseň, v nasledujúcom roku pestovanie zelenín prvej trate a na jeseň alebo ďalšiu jar vysádzanie.

2. Výsadba na pôdu, kde už predtým rástli ovocné stromy (s rizikom únavy pôdy):

V tomto prípade bude pôda vykazovať menšiu alebo väčšiu mieru únavy, ktorá je výraznejšia pri príbuzných druhoch a menšej starostlivosti.

• Jeseň: Likvidácia starých ovocných stromov, odstránenie koreňov a zvyškov kmeňov, vápnenie, vyhnojenie priemyselnými hnojivami do zásoby podľa aktuálneho obsahu v pôde, prevrstvenie pôdy do potrebnej hĺbky.
• 1. rok: Pestovanie kukurice alebo slnečnice (hlbokokoreniace plodiny). Po zbere výsev plodiny na zelené hnojenie alebo vhodnej krátkodobej plodiny, na jeseň zaoranie zelenej hmoty a vápnenie, ak nebolo vykonané predchádzajúcu jeseň.
• 2. rok: Zelenina (koreňová zelenina). Na jeseň hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 - 60 t/ha.
• 3. rok: Zelenina prvej trate alebo zemiaky, po zbere prípadné zásahy na odstránenie trvácich burín.
• Jeseň 3. roka alebo nasledujúca jar: Výsadba stromčekov.

Medzi hlbokým prevrstvovaním pôdy a výsadbou je žiaduce zachovať odstup 1 rok, aby prebehli procesy zabezpečujúce zúrodnenie ošetrenej vrstvy pôdy. V malovýrobných podmienkach stačí úprava vlastností pôdy na ploche 1 x 1 m do hĺbky podľa charakteru koreňovej sústavy vysádzaných stromčekov. Súčasťou je aplikácia zásobnej dávky minerálnych hnojív pred prevrstvovaním pôdy a doplnenie organickej hmoty najlepšie vo forme kompostu na ploche upravovanej pôdy, alebo celej ploche. Organické hnojivá sa nesmú zapracovať príliš hlboko, lebo by došlo k nežiaducim procesom pri ich rozklade.

Zásady a postup hnojenia ovocných stromov maštaľným hnojom a inými organickými hnojivami

Pri hnojení je dôležité kedy, kam a ktorým hnojivom sa hnojí. Organické hnojivá sú omnoho komplexnejšie ako minerálne. Maštaľný hnoj a hnoj z drobných zvierat je pre rastliny nenahraditeľný a je potrebné nájsť spôsob, ako aspoň raz za 4 - 5 rokov ich do pôdy zapracovať. Pri strednej zásobe živín sa odporúča aplikovať maštaľný hnoj alebo kompost v dávke 4 až 6 kg na m² každé tri roky. Testy ukázali, že hnojenie v množstve 1 t/ha má pozitívny vplyv na kvalitu ovocia s vyšším obsahom vitamínov, cukru a lepším skladovaním.

Kedy hnojiť maštaľným hnojom a organickými hnojivami:

• Jeseň: Správny čas na zásobné hnojenie je jeseň, keď rastlinám opadne lístie. V tomto období sa pridávajú do pôdy pomaly rozpustné makro a mikroživiny na dlhšie obdobie, čo znamená, že budú rastlinám k dispozícii aj niekoľko rokov. Teraz aplikujte maštaľný hnoj.
• Skorá jar: V období skorej jari alebo na jeseň sa odporúča aplikovať do pôdy zmes výkalov, moču a podstielky zo stajne či chlieva (hnoj), napríklad kravský či konský hnoj alebo slepačí trus.
• Počas vegetácie: Ak chceme udržať úrodnosť pôdy a zachovať svoju záhradu ekologickú, použijeme na prihnojovanie v rastovej sezóne ekologické organické hnojivo.

Ako aplikovať maštaľný hnoj a organické hnojivá:

1. Miesto aplikácie: Hnojivá pridávame na časť zeme, kde sú stromy najsilnejšie a najviac rozvetvené. Živiny čerpajú drobné korienky, ktoré sa nachádzajú v hornej vrstve pôdy a viac ich je po obvode koreňového systému. Táto časť je po obvode koruny alebo zväčša ešte širšie. Okolo kmeňov sa často stretávame s tým, že sa zrýľuje kruh o priemere 1 m, kde sa rozhodí hnojivo. V tomto priestore ovocný strom nedokáže prijímať živiny, pretože tu sa nachádzajú len hrubé korene, ktoré nemajú aktívne mladé vlásočnice schopné prijímať živiny. Pri výsadbe a pri jesennom hnojení aplikujte hnojivo v kruhu pozdĺž obvodu koruny stromu.
2. Hĺbka zapracovania: Odborníci odporúčajú hnojenie do hĺbky zhruba 40 cm. Maštaľným hnojom a kompostom hnojte na povrch pôdy, prípadne do plytkých brázd. Bezprostredne potom treba organickú hmotu zapracovať do pôdy. Na 1m² treba dať cca 4 až 6 kg hnoja, pričom ho okamžite zarýľujeme, nech z pôdy zbytočne neuniká dusík. Hnojivá je potrebné zapracovať do hĺbky aspoň 10 - 15 cm tak, že po obvode korún vytvoríme asi v pol metrovej vzdialenosti ryhy, do ktorých nalejeme rozpustené viaczložkové hnojivá. Pre mladé stromy (2-10 rokov) vytvorte jamky do hĺbky 40-50 cm; pre staršie, hlboko zakorenené stromy (cca od 20 rokov) používajte hĺbku 70-90 cm.
3. Hydratácia: Prítomná však musí byť voda vo forme dažďa alebo zalievania, aby sa granule roztopili a živiny prešli do zemného roztoku.
4. Špecifické pôdy: Pri ťažkých, hlinených zeminách použijeme železnú tyč, ktorou urobíme dieru do zeme a do nej nasypeme hnojivo. Diery robíme cikcakovito.

Dôležité upozornenia:

• Hnojiť treba výlučne len pri bezvetrí.
• Organické hnojivá sa nesmú zapracovať príliš hlboko, lebo by došlo k nežiaducim procesom pri ich rozklade.
• Ak je hnojivo tepelne spracované (napr. Plantella Organik, Lasta Premium), neobsahuje choroboplodné zárodky alebo vajíčka (larvy) škodcov, čo je pre domáci sad mimoriadne dôležité. Takéto hnojivá majú aj vysoký obsah organickej látky a humínovej a fulvovej kyseliny, ktorými sa zvýši obsah humusu v zemi.
• Pri jarnej výsadbe nie je vhodné používať umelé hnojivá.

Ďalšie organické metódy podpory úrodnosti pôdy

• Kompost: Vzniká rozložením rastlinných zložiek mikroorganizmami, hubami a pôdnymi organizmami za pomoci kyslíka. Alternatívou k hnoju je prisypanie kompostu. Ak ste na jeseň nemali dostatok vyzretého kompostu, pridajte ho na jar.
• Rašelina: Vzniká rozpadom machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom prostredí za nedostatočného prísunu kyslíka. Existujú rôzne druhy rašeliny, pričom ich názov je odvodený od rastlín, ktoré sú v nej najbohatšie zastúpené. Alternatívou je prisypanie rašeliny, ktorá sa dá použiť aj na úpravu vysokého pH pôdy.
• Mulčovanie: V záhrade sa snažíme využiť každý zdravý rastlinný odpad, najmä pokosenú trávu, ktorú vždy po kosbe rozhodíme okolo kmeňov ovocných stromov. Rozhodená tráva pod korunami stromov nám udržuje potrebnú vlhkosť a mikroorganizmy s dážďovkami nám pomáhajú ju spracovať tak, že obohatia pôdu o humus a vytvárajú drobnohrudkovitú štruktúru pôdy.
• Zelené hnojenie: Ako organické hnojivá sa snažíme využiť aj vikovité rastliny na zelené hnojenie, ako je bôb, hrach, ďatelina. Tieto rastliny obsahujú na koreňoch hrčkotvorné baktérie, ktoré obohacujú pôdu o dusík. Rastliny na zelené hnojenie po dosiahnutí určitej výšky, ešte pred kvitnutím zapracujeme do pôdy, čím súčasne obohacujeme pôdu o organickú hmotu. Stupeň únavy pôdy znižuje pestovanie medziplodín a plodín na zelené hnojenie, ako i dodanie humusu v rôznych formách do pôdy.
• Tekuté organické hnojivá: Ovocné stromy sú vďačné aj za zálievku prirodzených hnojív, najmä s vodou zriedený slepačí a zajačí trus. 1 až 2 razy do mesiaca môžete použiť žihľavový výluh, ktorý sa mieša s vodou v pomere 1:10.

Harmonogram hnojenia počas vegetácie

Pre optimálny vývoj plodov a listovej hmoty je potrebné zabezpečiť dostatok živín počas celej vegetačnej sezóny. Prihnojovanie realizujeme cez pôdu (koreňový systém) a tiež prostredníctvom listov (foliárne).

• Jarné hnojenie: Základné hnojenie realizujeme na jar. Takto zabezpečíme základné živiny pre správny rast a vývoj ovocných stromov. Prvé hnojenie ovocných stromov vykonajte počas pučania stromov, druhé po odkvitnutí, tretie až po júnovom opadnutí časti nasadených plodov. Ak ste hnojili už na jeseň, prvé jarné hnojenie je zbytočné.
• Letné hnojenie: V letnom období, keď ovocie spotrebováva najviac živín na rast plodov a zvyšovanie obsahu vitamínov, vždy prihnojíme ešte aspoň 1 mesiac pred dozrievaním respektíve zberom.
• Foliárne hnojenie (cez listy): Tekuté hnojivá sú využívané najmä pre ich okamžité účinky pre rastliny. Používame ich najmä počas vegetácie v 2 - 3 týždňových intervaloch tak, že po zriedení s odstátou vodou ich aplikujeme nielen na pôdu okolo rastlín, ale ich využiteľnosť zvýšime, keď nimi postriekame listovú plochu rastlín, čím listy pomocou prieduchov dokážu okamžite prijímať dodávané živiny. Stimulácia hnojením prostredníctvom listov a plodov podporí absorpciu živín koreňovým systémom, čo zvýši rast a následne aj úrodu.

Hnojenie minerálnymi hnojivami (ako doplnok):

Vhodnejšie je použitie jednozložkových hnojív v správnom období. Priemyselné hnojivá sa vždy aplikujú pod koruny stromov, nikdy nie priamo ku kmeňu.

• Dusíkaté hnojivá: Aplikáciu načasujte na jar a potom na prvú polovicu leta, jednoduchým rozhodením hnojiva na povrch pôdy. Nie je potrebné zapracovanie do pôdy. Hnojenie týmito hnojivami koncom leta a na jeseň by viedlo k zníženiu odolnosti rastliny proti pôsobeniu zimných mrazov.
• Fosforové a draselné hnojivá: Je dobré ich načasovať na jeseň a urobiť tak hĺbkovou aplikáciou aspoň 30 cm pod povrch pôdy. Na tento úkon postačuje klasický záhradnícky rýľ. Draslík je pomaly rozpustná živina, ktorej prenos v zemi závisí od druhu pôdy. V ťažšej, hlinitej pôde to ide pomalšie. Pridávanie draslíka na jeseň zlepší odolnosť voči nízkym teplotám a prezimovanie stromov je lepšie. Draselné a fosforečné hnojivá sú vhodné na použitie najskôr mesiac po vysadení stromov, maximálne do konca júna.
• Vápnik: Vápnite na jeseň. V prípade jabloní sa hnojivá na báze vápnika aplikujú vo fáze rastu plodov na list, z dôvodu obmedzenia prejavov horkej škvrnitosti, známej ako pehavosť plodov.

Priemyselné viaczložkové hnojivá (napr. NPK hnojivo, Cererit) je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí, ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napr. superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec.

Komplexná starostlivosť pre vitalitu ovocných stromov

Starostlivosť o ovocné stromy je ako pravidelná návšteva kaderníka. Nestačí raz za čas - strom potrebuje opakované zásahy počas roka: rez, hnojenie, okopávanie aj bežnú kontrolu. Prerezávanie a správne hnojenie tvoria základ starostlivosti. Rez udržiava korunu v kondícii, hnojenie dodáva energiu a obe činnosti priamo ovplyvňujú chuť aj množstvo úrody. Pravidelný rez prináša presvetlenie koruny, obmedzuje choroby a podporuje tvorbu kvetných pukov. K tomu však treba pridať aj pravidelné okopávanie pôdy. Kyprenie zlepšuje prístup vody a kyslíka ku koreňom a bráni utláčaniu pôdy. Po prihnojení a výdatnej zálievke pôdu okolo rastlín vždy opatrne prekypríme a okolo rastlín rozhodíme mulčovací organický materiál.

tags: #hnojenie #ovocnych #stromovstromov #s #mastalnym #hnojom