Ak chcete v záhrade alebo na balkóne dopestovať zdravé, šťavnaté a chrumkavé plody papriky, nespoliehajte sa len na kvalitnú pôdu pri výsadbe. Kľúčom k úspechu je vyvážená a presne dávkovaná výživa - priveľa hnojiva môže rastlinám uškodiť rovnako ako jeho nedostatok. Dobrým základom je vedieť, čo pôda obsahuje. Pravidelná analýza vám ukáže, aké živiny sú v nej dostupné a čo rastlinám chýba.
Nároky papriky na živiny sa menia počas jej rastu. Mladé priesady sa predpestovávajú v chudobnejšom substráte - podporuje to rast silného koreňového systému. Po presadení už paprika potrebuje viac živín. Medzi kľúčové živiny patrí najmä dusík, ktorý podporuje rast.
Príprava pôdy pred výsadbou
Najlepšie je začať ešte pred výsadbou. Do pôdy zapracujte dobre vyzretý kompost alebo rohovinu. Pri plodinách s vysokou potrebou živín, ako je paprika, sa odporúča aj desať litrov kompostu na štvorcový meter. Organická hmota zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlahu a uvoľňuje živiny postupne.
Hnojenie počas sezóny
Počas sezóny sa oplatí používať organické hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Veľmi vhodné je napríklad biohnojivo na rajčiny - paprika má podobné požiadavky.
Paprika sa hnojí viackrát počas sezóny. Ideálne je prihnojiť ju dva- až trikrát od polovice júna do konca augusta. Organické hnojivá aplikujte do pôdy okolo rastlín a jemne ich zapracujte do vrchnej vrstvy.
Výborným doplnkom je zálievka z rastlinných výluhov - napríklad z pŕhľavy. Tieto prírodné hnojivá sa riedia vodou a aplikujú sa priamo ku koreňom.
Minerálne hnojivá a ich použitie
Pri minerálnych hnojivách treba byť opatrný. Korene papriky sú na začiatku citlivé na soli, preto sa odporúča vyhnúť sa hnojivám na báze chloridov. Ich nadbytok vedie k vyplavovaniu dusičnanov do podzemnej vody a narúša život pôdnych organizmov.
Suchá hniloba špičiek plodov
Suchá hniloba špičiek plodov sa na paprike prejavuje tmavnutím a zahnívaním spodnej špičky plodu. Pôda síce môže obsahovať vápnik, no rastliny ho nedokážu absorbovať, ak je nadbytok iných živín (napríklad dusíka alebo draslíka) alebo ak sú nevhodné vlhkostné podmienky.
Ak sa objavia symptómy - tmavé, oschnuté škvrny na spodných častiach papriky - ihneď odstráňte postihnutý plod. Aplikujte vápenaté hnojivo (s vysokým obsahom CaO) vo forme postreku na listy, aby ste rýchlo doplnili chýbajúci vápnik. Dôkladne ošetrite listovú aj plodovú časť.
Suchá hniloba špičiek plodov je fyziologická porucha spôsobená často len relatívnym nedostatkom prijateľného vápnika. Znamená to, že hoci ho môže byť v pôde dosť, rastlina ho nedokáže prijať, napríklad z dôvodu vysokých teplôt, sucha, či nadbytku iného prvku (dusíka, draslíka) a podobne.
Výživa priesad a ich vplyv na rast
Kvalita a krása priesad, rovnako aj úspešnosť ďalšieho pestovania a úrodnosť súvisia so starostlivosťou o rastlinky prakticky od semena. Kľúčovú rolu zohráva dostatok živín, ktoré plodina potrebuje.
Hnojivá pri pestovaní priesad používame v prvom rade preto, aby sme posilnili rozvoj koreňovej sústavy. Správne použitie hnojiva zároveň priaznivo ovplyvňuje klíčivosť a celkovú životaschopnosť rastliniek. Odporúča sa použiť organicko-minerálne bio hnojivo v kvapalnej alebo sypkej forme. Dôležitý je obsah humínových kyselín.
Voľba hnojiva podľa typu pôdy a plodiny
Už pri plánovaní toho, kde a čo budeme pestovať, myslíme aj na nároky plodín na živiny. Uľahčí nám to prácu a zvýši úrodu.
Časť záhrady pohnojíme maštaľným hnojom, časť priemyselnými hnojivami. Maštaľný hnoj je vhodný pri pestovaní hlúbovín, plodovej zeleniny, zeleru a póru. V prípade cibule, petržlenu, mrkvy, hrášku, cvikle, fazule, šalátu a špenátu druhej trate je vhodné použiť len priemyselné hnojivá.
V ďalšom roku túto časť opäť pohnojíme maštaľným hnojom a uvedené druhy zeleniny pestujeme na druhej strane.
Hnojenie priesad a vhodné podmienky
Pri hnojení priesad vychádzame z toho, akú zeminu sme použili pri sadení. V prípade, že je dobre zásobená živinami, stačí, keď rastlinky prihnojíme tekutými hnojivami na list. Nie je vhodné prihnojovať počas intenzívneho slnečného počasia, ale ani pred dažďom. Najvhodnejšie je polooblačné alebo mierne zamračené počasie s tým, že nehnojíme večer. Naopak, do večera by mali listy vyschnúť.
Univerzálne a špecifické hnojivá
Nedá sa na všetky použiť to isté hnojivo. Niektoré druhy zeleniny hnojenie nepotrebujú, iné vyžadujú organické hnojivá, ďalšie majú problém s maštaľným hnojom.
Na doplnenie potrebných živín môžeme použiť priemyselné hnojivá - ideálne, ak vieme aké podľa rozboru pôdy a druhu zeleniny. Dnes je dostupných mnoho biologických hnojív v širokej škále a od rôznych výrobcov. Nebojme sa ich používať - výsledkom bude chutná, voňavá a zdravotne neškodná zelenina vysokej kvality, navyše z vlastnej záhradky.
Základné živiny pre papriku: NPK
Pre správny vývoj paprík sú kľúčové tri zložky:
- N (dusík) - zodpovedný za rast zelenej hmoty, ktorá je potrebná najmä v skorých štádiách rastu. Ak je ho málo, rastliny žltnú a netvoria nové listy potrebné na fotosyntézu. Ak je ho priveľa, rastliny sú až príliš tmavozelené, tvoria nadmerne veľa zelenej hmoty, ktorá je veľmi riedka a slabá. Zároveň pri nadmernom množstve sa netvorí dostatok kvetov a teda ani plodov.
- P (fosfor) - zabezpečuje dobrý vývin koreňového systému. Pokiaľ majú rastliny problém zakoreniť, odporúča sa hnojivo s vyšším obsahom fosforu. Nedostatok je vizuálne ľahko zistiteľný, listy sú zo spodnej strany sfarbené dofialova.
- K (draslík) - je dôležitý pri správnom vyzrievaní pletív, aby stonky, listy boli dostatočne tuhé a pevné. Zároveň má mimoriadny vplyv na úrodu, keďže priaznivo vplýva na reprodukčné orgány rastliny, a teda na kvitnutie a dozrievanie plodov.
Mikroživiny pri hnojení papriky sú veľmi žiaduce, ale nie nevyhnutné. Rastlina jednoducho nebude mať čas zomrieť na ich nedostatok, pretože sa pestuje ako jednoročná plodina. Ale s ich nedostatkom sa zhoršuje zdravotný stav kríkov a kvalita plodov.
Vápnik zaujíma strednú polohu, je potrebný v miernych dávkach. Určité dávky Ca sa nachádzajú vo vode a pôde, ale môžu byť prítomné v neprístupnej forme. Ak paprike chýba vápnik, hrozí jej hniloba špičiek.
Kedy hnojiť papriku po presadení
Ak by išlo o paradajky, pojem by sa dal definovať jednoduchým odporúčaním: „hnojiť 10-14 dní po výsadbe“. Ale s paprikou to nie je také jednoduché.
Korene papriky sú na rozdiel od paradajok jemnejšie a pomalšie sa regenerujú. Keď sa ponáhľame s hnojením, dusík môže spáliť korene poškodené pri výsadbe. Musíte teda sledovať sadenice, počkať, kým paprika po presadení vysadí nový list. Ak je ľahší ako starý, všetko ide dobre, možno prihnojovať.
Prvé hnojenie po presadení
V 10-litrovom vedre s vodou rozpustíme 1,5 lyžičky močoviny, lyžicu akéhokoľvek bezchlórového bezdraselného hnojiva a 2 lyžice azofosky. Nalejte 200 ml pod koreň.
Ak je potrebný fosfor v rýchlo vstrebateľnej forme, máme dve možnosti. Fosfor a draslík nahradíme Pekacidom, ktorý okysľuje pôdu, alebo monofosfátom draselným, ktorý je vhodný pre akýkoľvek typ pôdy.
Prvé hnojenie papriky po presadení je najdôležitejšie.
Domáce hnojivá pre papriku
Príroda ponúka mnoho možností, ako si domáce hnojivo na paradajky a papriku vyrobiť jednoducho a lacno.
1. Drožďová zálievka
Obsahuje vitamíny skupiny B, enzýmy a minerály, ktoré stimulujú rast koreňov a celkovú vitalitu rastliny.
Recept:
- 1 kocka čerstvého droždia (alebo 1 sáčok sušeného)
- 1 liter vlažnej vody
- 1 ČL cukru
Rozmiešajte droždie vo vode, pridajte cukor a nechajte 1-2 hodiny kvasiť. Následne zrieďte s vodou v pomere 1:10 a zalejte rastliny ku koreňu. Použitie: Raz za 2 týždne počas rastovej fázy. Výborné hnojivo najmä v období pred kvitnutím.
2. Vajíčkové škrupiny
Dodajú rastlinám potrebný vápnik, ktorý je nevyhnutný najmä pre tvorbu pevných plodov a predchádzanie hnilobe kvetného konca.
Ako na to:
- Rozdrvené škrupiny vysypte ku koreňom rastlín.
- Môžete ich aj zaliať horúcou vodou a po 24 hodinách použiť ako zálievku.
Toto hnojivo je vhodné najmä v období kvitnutia a nasadzovania plodov.
3. Banánové šupky
Sú bohaté na draslík, fosfor a horčík - živiny, ktoré paprika potrebuje pre tvorbu sladkých a šťavnatých plodov.
Postup:
- Narežte banánové šupky na menšie kúsky a zalejte vodou.
- Nechajte lúhovať 2-3 dni, potom sceďte a použite ako zálievku ku koreňom.
Toto domáce hnojivo je ideálne najmä v období dozrievania plodov.
4. Popol z dreva
Obsahuje draslík, vápnik a ďalšie minerály, ale môže zvýšiť pH pôdy.
Použitie:
- Popol zapracujte do pôdy pred výsadbou.
- Prípadne ho posypte okolo rastlín v menšom množstve raz za mesiac.
Vyhnite sa používaniu popola z dreva, ktoré bolo lakované alebo inak chemicky upravované.
5. Bylinkové výluhy - žihľava
Výluh zo žihľavy je overené domáce hnojivo, ktoré podporuje rast a posilňuje obranyschopnosť rastlín.
Recept:
- 1 kg čerstvej žihľavy
- 10 litrov vody
Žihľavu namočte do vody a nechajte kvasiť 1-2 týždne. Vykvasený výluh je vynikajúcim hnojivom (pri zálievke ho rieďte s vodou v pomere 1 : 10). Veľmi dobre pomáha rastlinám, ktoré majú spomalený rast. Odporúča sa však použiť prioritne na rastliny, ktoré sú už vysadené na konečnom stanovišti. Na mladé priesady zvoľte pre istotu hnojivo s presne definovaným zložením.
Skúsenosti s horkou soľou (epsomskou soľou)
Minuloročná skúsenosť s pestovaním papriky ukázala pozitívny vplyv horkej soli (epsomskej soli). Po presadení do záhrady sa začali planty ošetrovať sprejom - 1 lyžička soli na 1 liter odstátej vlažnej vody. Po pár dňoch sa rast mierne zrýchlil a opakovalo sa to približne raz za 2 týždne.
Horká soľ dodáva rastlinám dostatok horčíka, ktorý potrebujú pre tvorbu koreňov a celkovú silu. S ďalším postrekom sa začalo, keď sa objavili kvety (vtedy potrebujú rastlinky ešte viac živín) - 2 lyžice soli rozpustené v asi 4 litroch vody a aplikované na rastlinky raz za mesiac, namiesto jednej zálievky.
Každých šesť týždňov až do zberu sa tiež pridávala 1 polievková lyžica soli do zeminy okolo paprík. Na začiatku sezóny soľ pomáha pri vývoji koreňov, buniek pri fotosyntéze, pri raste a na odvrátenie hniloby. Jej používanie neskôr v sezóne spôsobuje viac plodov, väčších a dlhšie obdobie rodenia.
Prvá pomoc pre vytiahnuté priesady
Aj pri najväčšej snahe sa vám pravdepodobne stane, že mladé rastlinky sa budú vyťahovať. Môže za to jednostranný zdroj svetla z okna, často ešte ochudobnený o dôležité vlnové dĺžky kvôli UV filtrom v oknách.
Ak sa priesady krívia, nahýnajú sa do jednej strany za svetlom do okna, môžete ich každé ráno otočiť o 180 stupňov, aby svetlo každý deň dopadalo z opačnej strany. Takto zabezpečíte, že budú rásť pomerne rovno.
Náprava vytiahnutých priesad
Identifikujte, kde sa nachádzajú klíčne listy. To platí pre papriky, čili a aj baklažán, všetky hlúboviny a zeler. Sú to najnižšie položené listy, ktoré ako prvé vyklíčili zo semena.
Priesady s vytiahnutou stonkou môžete pokojne zasadiť do substrátu až po klíčne listy, tie nechajte tesne nad povrchom (stačí aj 1 mm). Tak slabú rastlinu stabilizujete vrstvou zeminy.
Ak aj naďalej nebude mať dostatok správneho svetla, vyťahovanie sa, žiaľ, bude opakovať.
Náprava vytiahnutých rajčiakov
Rajčiaky sa spravidla vyťahujú zo všetkých najviac, ale náprava je najjednoduchšia. Vytiahnutú rastlinu, ktorá má aspoň jeden pár pravých listov, môžete ponoriť pri presádzaní až po pravé listy. Klíčne listy môžete pokojne odstrániť.
Ak je stonka už príliš dlhá a nezmestí sa do nádoby, môžete ju stočiť do špirály a celú ju zahrnúť zeminou. Nad povrchom tak zostane len pekný pár pravých listov. Celá ponorená stonka rajčiaka časom zakorení, a tak získa ešte bohatší koreňový systém.
Špecifiká hnojenia pre rôzne plodiny
Na uhorky, tekvice, cukety môžete smelo použiť pŕhľavový výluh aj pri mladých rastlinách, pretože sú náročné na dusík. Na priesady zvoľte hnojivo s vyrovnaným pomerom NPK, ktoré zabezpečí rastline všetko potrebné na štart do života.
Rastlinné choroby a prevencia
Papriku ohrozujú aj škodcovia, najmä vošky, molice, strapky, roztočce, slimáky a hraboše. Okrem toho môže papriku potrápiť aj slnečný úpal, ktorý vzniká napríklad aj pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia.
Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby, prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú žltnutie rastlín, vädnutie listov a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa bledohnedými škvrnami pri špičke plodov. Nie je to hubové ochorenie, ale defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Často sa vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
Slnečný úpal zeleniny - poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými.
Vädnútie papriky - hubové choroby (fuzáriové alebo sklerocíniové vädnutie). Pretrvávajú v pôde dlho, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Roztočec chmeľový - malý roztoč, takmer neviditeľný voľným okom. Nabodáva listy a vysáva z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky.
Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Strapka západná - drobný hmyz, cicajúci rastlinné šťavy a prenášajúci vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky.
Molica skleníková (biela muška) - cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam.
Výhodou použitia ekologických hnojív, ako je napríklad Hnojík, je okrem dodania živín aj posilnenie imunity rastlín a ochrana proti škodcom a plesniam vďaka obsahu Chitínu.
Tipy na pestovanie papriky
- Prvé kvety: Na dosiahnutie vyššej úrodnosti sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, aby mladú rastlinu papriky príliš nevyčerpali. Tým rastlina zosilnie a následne prinesie väčšie množstvo kvalitných plodov.
- Výber miesta: Na výsadbu paprík si vyberajte slnečné miesto s dobre zavlažovanou, avšak priepustnou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali.
- Výsadba: Ideálne je sadiť papriky v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Sadenice vysádzame po dve do jedného hniezda v spone ideálne 50 x 50 cm (minimálne 40 x 40 cm).
- Opory: V prípade, že sadíte papriky s veľkými plodmi, je vhodné im poskytnúť oporu napríklad dreveným či oceľovým kolíkom.
- Pestovanie v nádobách: Papriku, tak ako paradajky, môžeme pestovať aj v primerane veľkom kvetináči. Takto pestovaná paprika potrebuje častejšie hnojenie, než tá, ktorá je zasadená v záhone.
Odporúčané odrody papriky
- PCR - najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
- Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
- Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
- Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
- Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
- Paprika jabĺčková (alma) - sladká odroda s guľatými a mäsitými plodmi.