Hnojenie ovocných stromov a drobného ovocia

Na dobrú plodivosť ovocných stromov a drobného ovocia sú potrebné živiny, ktoré rastliny získavajú zo svojho okolia, a to najmä z pôdy. Bohatá úroda nezačína pri postrekovači, ale pri pôde. Ovocné stromy potrebujú hnojivo, aby záhradkárov dokázali potešiť bohatou úrodou. Nepotrebujú ho však kedykoľvek a ani akékoľvek. Hnojiť treba uvážene a premyslene.

Význam a potreba hnojenia

Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov. Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v nej nachádzajú. Ovocné stromčeky a rastliny však každý rok odčerpávajú tieto živiny z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, potrebné pre úspešný rast a rodivosť. Rastliny pre nedostatok živín poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia.

Nie každý strom potrebuje hnojivo, ale platí to iba v ojedinelých a špecifických prípadoch. Ak ste zasadili strom do pôdy, ktorá je prirodzene bohatá na živiny, alebo na mieste, ktoré je pravidelne prihnojované, nemusíte mu dodávať živiny navyše. Pokiaľ stromy vyzerajú dobre a pravidelne produkujú bohatú a zdravú úrodu, hnojivo im môžete dopĺňať podľa uváženia. Na druhej strane, ak vaše stromy vyzerajú zanedbane, nezdravo a nevyvíjajú sa im zdravé listy, poukazuje to na nedostatok živín. Vtedy je to jasný signál, že im niečo chýba a potrebujú doplniť živiny.

Hnoja sa hlavne mladé stromčeky a bobuľoviny, u starých stromov to má menší význam, pretože korene majú hlboko a živiny si nájdu. Mladé stromy do veku 5 rokov (teda 3 roky po výsadbe) sa hnojiť oplatí, aj minerálnymi hnojivami.

Kľúčové živiny a ich význam

Ovocné stromy potrebujú živiny vo vyváženom pomere. Do záhradky je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky, a ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe.

Základné makroživiny

• Dusík (N): Podporuje rast listov a letokruhov. Jeho nedostatok spôsobuje u jabloní urýchlené zretie a tuhšiu dužinu, u čerešní malé a intenzívne červené plody a u višní abnormálne kvitnutie. Nadbytok dusíka vedie k bujnému rastu listov, slabému kvitnutiu, mäkkým pletivám, vyššiemu výskytu škodcov a horšiemu skladovaniu plodov.
• Fosfor (P): Nedostatok fosforu je cestou k nižšej plodnosti, menším listom, skoršiemu sfarbeniu a opadávaniu listov na jeseň. Je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov.
• Draslík (K): Má vplyv na plodnosť, kvalitu i odolnosť ovocia. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka. Zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji koreňového systému a samozrejme u plodov.

Ďalšie dôležité živiny a stopové prvky

• Vápnik (Ca): Neutralizuje a viaže organické kyseliny, ako napríklad kyselinu šťaveľovú, a má vplyv na skladovateľnosť ovocia. Deficit poškodzuje koreňový systém a spomaľuje rast plodov.
• Horčík (Mg): Nedostatok horčíka je zodpovedný za abnormálnu tvorbu pigmentov na listoch, menší počet kvetov, drobné a predčasne opadávajúce jablká.
• Železo (Fe): Nedostatok sa prejavuje chlorózou mladých listov, najmä na vápnitých pôdach.
• Bór (B): Nedostatok spôsobuje žltnutie listov, opad plodov, škvrny na plodoch a zlé oplodnenie plodov.
• Mangán (Mn): Nedostatok sa prejavuje žltými škvrnami na listoch.

Signály nedostatku živín

• N (dusík): slabý rast, drobné plody, opad plodov, svetlozelené listy, slabý rast.
• P (fosfor): slabá násada kvetov a plodov, nedostatočná tvorba cukrov.
• K (draslík): čiernozelený nádych listov, nekrózy vrcholov, drobné plody, hnedé okraje listov, slabé nasadenie plodov.
• Ca (vápnik): glejotok, rakovina.
• Mg (horčík): chloróza alebo červenanie listov, nekrózy na listoch a opad, žltnutie medzi žilami starších listov.
• B (bór): žltnutie listov, opad plodov, škvrny na plodoch, zlé oplodnenie plodov.
• Mn (mangán): žlté škvrny na listoch.
• Fe (železo): chloróza mladých listov (napr. na vápenatých pôdach).

Typy hnojív

Základom hnojenia ovocných stromov sú organické a minerálne hnojivá. Odolné rastliny najčastejšie spoznáme podľa tmavozelenej farby.

Organické hnojivá

Organické hnojivá sú omnoho komplexnejšie ako minerálne, pretože obsahujú makro aj mikroživiny, aminokyseliny, vitamíny a ďalšie zlúčeniny. Ak chceme udržať úrodnosť pôdy a zachovať záhradu ekologickú, je vhodné ich používať. K organickým patria:

• Kompost: Zlepšuje štruktúru pôdy, vododržnosť aj život mikroorganizmov. Aplikujte 3-5 kg/m² pod korunou, nechať 15-20 cm odstup od kmeňa, ľahko zapracovať do ornice a zaliať. Ako organické hnojivo je potrebné nájsť spôsob, ako ho aspoň raz za 4-5 rokov zapracovať do pôdy.
• Maštaľný hnoj: Dobre preležaný hnoj aplikujte 2-3 kg/m² len na jeseň alebo veľmi skoro na jar. Čerstvý hnoj k ovocninám nepatrí, neodporúča sa ani pri jarnej výsadbe stromčekov dávať umelé hnojivá alebo vápno do jamy ani na povrch, stromček by mohol uhynúť. Na jeseň je dobré dať peletovaný kravský alebo konský hnoj.
• Hnojovka, slepačince, zajačí trus: Ovocné stromy sú vďačné aj za zálievku prirodzených hnojív, najmä s vodou zriedený slepačí a zajačí trus.
• Rašelina
• Biohumus (vermi-kompost): 1-2 l/m², výborný pre mladé stromy a pri výsadbe do jamy (zmiešať so zeminou).

Výhody organických hnojív spočívajú v nízkom riziku prehnojenia a obsahu komplexných stopových prvkov. Nevýhodou je pomalší nástup účinku, preto je dobré ich kombinovať s minerálmi v nízkych dávkach.

Minerálne (priemyselné) hnojivá

Používanie iba priemyselných hnojív má za následok tzv. hladnú pôdu, v ktorej sa neudržia živiny ani voda, preto je dobré ich používať len ako doplnkové hnojivá. Je potrebné dodržiavať čas aplikácie a hnojivé dávky, aby sa zabránilo znečisťovaniu spodných a povrchových vôd. Používajte viaczložkové hnojivá pre ovocné stromy s vyváženým N-P-K a mikroprvkami (B, Zn, Mg). Orientačné dávky: 30-50 g/m² rozptýliť po ploche projekcie koruny, zapracovať a zaliať. K týmto hnojivám patrí napríklad NPK hnojivo, Cererit a pod.

Zelené hnojenie a mulčovanie

• Zelené hnojenie: Ako organické hnojivá sa využívajú aj vikovité rastliny (bôb, hrach, ďatelina a pod.) na zelené hnojenie. Tieto rastliny obsahujú na koreňoch hrčkotvorné baktérie, ktoré obohacujú pôdu o dusík. Rastliny na zelené hnojenie po dosiahnutí určitej výšky, ešte pred kvitnutím, zapracujeme do pôdy, čím súčasne obohacujeme pôdu o organickú hmotu.
• Mulč (pokosená tráva, drvená kôra, štiepka, slama, lístie): V hrúbke 5-8 cm drží vlahu, potláča buriny a postupne uvoľňuje živiny. Nenechajte ho dotýkať sa kmeňa (ponechajte 5 cm prstenec). Rozhodená tráva pod korunami stromov udržuje pod stromami potrebnú vlhkosť a mikroorganizmy s dážďovkami pomáhajú ju spracovať, čím obohatia pôdu o humus a vytvárajú drobnohrudkovitú štruktúru pôdy. Keď je cez leto horúco, možno použiť aj čerstvo pokosenú trávu.
• Žihľavový zákvas: Nádoba do polovice naplnená žihľavami, zaliať dažďovou vodou, kvasí 10-14 dní (miešať), riediť 1:10 a polievať každé 2-3 týždne do konca júna.

Listové (foliárne) hnojivá

Tekuté hnojivá sú využívané najmä pre ich okamžité účinky pre rastliny. V predajniach môžeme dostať rôzne špecializované hnojivá pre jednotlivé druhy rastlín. Ich využitie je účinné len vtedy, ak ich používame v správnom čase, keď rastliny ich dokážu využiť. Používame ich najmä počas vegetácie v 2-3 týždňových intervaloch tak, že po zriedení s odstátou vodou ich aplikujeme nielen na pôdu okolo rastlín, ale ich využiteľnosť zvýšime, keď nimi postriekame listovú plochu rastlín, čím listy pomocou prieduchov dokážu okamžite prijímať dodávané živiny. Stimulácia hnojením prostredníctvom listov a plodov podporí absorpciu živín koreňovým systémom, čo zvýši rast a následne aj úrodu.

Časovanie a spôsob hnojenia

Ovocné stromy potrebujú hnojivo, aby záhradkárov dokázali potešiť bohatou úrodou. Nepotrebujú ho však kedykoľvek a ani akékoľvek. Najsilnejší dopyt po živinách majú stromy od skorého jara do konca júna. V záhradách sa často stretávame s tým, že okolo kmeňov sa zrýľuje kruh s priemerom 1 m, kde sa rozhodí hnojivo a navozí dostupný organický hnoj. V tomto priestore ovocný strom nedokáže prijímať živiny, pretože tu sa nachádzajú len hrubé korene, ktoré nemajú aktívne mladé vlásočnice schopné prijímať živiny. Prihnojovanie stromov je potrebné urobiť tam, kde je najviac aktívnych koreňových vlásočníc, a tie sa nachádzajú vždy po obvode a niekoľko metrov za obvodom korún stromov.

Hnojenie pri výsadbe a po nej

Pri jarnej výsadbe stromčekov sa neodporúča používať umelé hnojivá alebo vápno do jamy ani na povrch, stromček by mohol uhynúť. Umelými hnojivami prihnojujeme najskôr za mesiac po výsadbe. Zhrnutie: Čerstvo vysadené stromčeky prihnojte prvýkrát až vo vegetácii najskôr v máji. Nikdy nesypte hnojivo k samotnému kmeňu.

Záhradkár chce s dobrým úmyslom dopriať ovocnému stromčeku čo najviac výživy a dostatočne veľkú výsadbovú jamu. Omyl! Takýmto činom dôjde k neželanému "črepníkovému efektu". Stromček má v priestrannej výsadbovej jame dostatok priestoru, dostatok živín a kvalitnú, neutlačenú pôdu. Takto má drevina tendenciu vytvárať korene len v priestore výsadbovej jamy. Stromček rýchlo zaplní jamu koreňmi podobne, akoby rástol vo veľkej nádobe, odčerpá živiny a ďalej - do tvrdej okolitej zeme - sa mu už rásť nechce. Z dlhodobého hľadiska je takéto prehnojenie hneď pri výsadbe negatívnym krokom. Výživu vysadeným stromčekom pridajte až na jar, ideálne prihrnutím pôdy premiešanej s kompostom.

Po hnojení aplikujte asi 7,5 cm mulču okolo kmeňa stromu a hĺbkovo a dostatočne zalejte, aby sa aktivovalo hnojivo. Po prihnojení a výdatnej zálievke pôdu okolo rastlín vždy opatrne prekypríme a okolo rastlín rozhodíme mulčovací organický materiál.

Sezónne hnojenie

• Jar: Jarné hnojenie podporí pučanie a rast. Ideálne prvé hnojenie je koniec marca - polovica apríla (pôda min. 5-7 °C). Pri pučaní stromov sa aplikuje prvá dávka dusíka, druhá po odkvitnutí. Základné hnojenie realizujeme na jar. Takto zabezpečíme základné živiny pre správny rast a vývoj ovocných stromov. Pri minerálnych hnojivách používajte zmes s miernou prevahou dusíka (napr. NPK 12-8-16). Koniec mája/jún je vhodné použiť vyrovnané hnojivo alebo s viac draslíka (napr. NPK 8-10-15) - podporí kvalitu plodov.
• Jeseň: Na jeseň (september, prvá polovica októbra) je vhodné hnojiť hnojivami s nízkym obsahom dusíka, teda jesennými hnojivami. V zime sa oplatí vápniť pôdu pod jabloňami, aj starými, pretože pri nedostatku vápnika plody chytajú sklovitosť. Draslík je pomaly rozpustná živina, ktorej prenos v zemi závisí od druhu pôdy. Pridávanie draslíka na jeseň zlepší odolnosť voči nízkym teplotám a prezimovanie stromov je lepšie. Správny čas na zásobné hnojenie je jeseň, keď rastlinám opadne lístie. Pri takomto hnojení sa pridávajú do pôdy pomaly rozpustné makro a mikroživiny na dlhšie obdobie, čo znamená, že budú rastlinám k dispozícii aj niekoľko rokov. Na jeseň kladie zásobné hnojenie dôraz na fosfor a draslík, ktoré sú pomaly rozpustné živiny. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napr. superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a pod.
• Leto: Vo vegetačnej sezóne je potrebné zabezpečiť dostatok živín, pretože iba tak zaistíme normálny vývoj plodov a listovej hmoty. V letnom období využijeme letné búrky, keď v krátkom čase spadne veľké množstvo zrážok. Keďže v posledných mesiacoch ovocie spotrebováva najviac živín na rast plodov a zvyšovanie obsahu vitamínov, vždy prihnojíme ešte aspoň 1 mesiac pred dozrievaním, respektíve zberom. Hnojenie stromov po konci júna nepriaznivo vplýva na kvalitu plodov a vyzretie dreva.

Umiestnenie a aplikácia hnojiva

Hnojivá pridávame na časť zeme, kde sú stromy najsilnejšie a najviac rozvetvené. Živiny čerpajú drobné korienky, ktoré sa nachádzajú v hornej vrstve pôdy a viac ich je po obvode koreňového systému. Táto časť je po obvode koruny alebo zväčša ešte širšie. Okolo stromov by malo byť vypleté a pokopané, aby ste nehnojili burinu a trávu, ale ovocný strom. Pred aplikáciou hnojiva odstráňte burinu a trávu okolo kmeňa, pretože konkuruje koreňom v boji o živiny.

Granulované hnojivo nasypte 60 až 90 cm od kmeňa stromu a smerujte k najvzdialenejšej línii, kde siahajú konce konárov. Pri ťažkých, hlinených zeminách použijeme železnú tyč, ktorou urobíme dieru do zeme a do nej nasypeme hnojivo. Diery robíme cikcakovito. Hnojivá je potrebné zapracovať do hĺbky aspoň 10-15 cm tak, že po obvode korún vytvoríme asi v pol metrovej vzdialenosti ryhy, do ktorých nalejeme rozpustené viaczložkové hnojivá, aby ich účinnosť bola čo najvyššia. Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí, ich účinnosť je pre rastliny nízka.

Po hnojení je prítomná voda vo forme dažďa alebo zalievania potrebná, aby sa granule roztopili a živiny prešli do zemného roztoku. Každých 10 kg plodov je približne 10-15 l vody. Hnojenie bez zavlaženia má polovičný efekt.

Predvýsadbová príprava pôdy

Vzhľadom na dlhovekosť ovocných výsadieb treba príprave pôdy pred výsadbou ovocných rastlín venovať mimoriadnu pozornosť. Nezvládnutie niektorých úloh v tomto období spôsobí počas života ovocnej výsadby problémy, ktoré sa už neskôr dajú veľmi ťažko riešiť. Pri tom náročnosť na prípravu pôdy je rôzna v závislosti od druhu pestovanej rastliny, použitého podpníka a systému pestovania. Základom správnej prípravy pôdy je agrochemický rozbor pôd.

Agrochemický rozbor pôdy

Ako sa môžeme dozvedieť, čo nám v pôde chýba? Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. Pri dobrej zásobe živín v profile pôdy (zásoba P nad 110 mg na kg pôdy, K nad 190 mg na 1 kg pôdy, Mg nad 90 mg na kg pôdy) spravidla hnojenie do zásoby nie je nevyhnutné. Pri strednej zásobe živín hnojíme počas predvýsadbovej prípravy pôdy dávkami približne 2,5 kg superfosfátu, 0,5 kg síranu draselného. Horčík možno dodať pri vápnení, napríklad použitím dolomitického vápenca.

Úlohy predvýsadbovej prípravy pôdy

• Vytvorenie zásoby živín.
• Zvýšenie obsahu humusu a obohatenie mikrobiálnych spoločenstiev.
• Úprava pH.
• Vyrovnanie úrodnosti pôdy v horizontálnom i vertikálnom smere.
• Prehĺbenie pôdneho profilu, prevzdušnenie pôdy v profile perspektívnom pre zakorenenie stromov.
• Likvidácia burín (predovšetkým trvácich).
• Vyrovnanie povrchu pôdy.
• Odstránenie únavy pôdy.

V malovýrobných podmienkach veľmi často neupravujeme celú plochu, kde budeme vysádzať ovocné stromy. Podľa skúseností stačí úprava vlastností pôdy na ploche 1 x 1 m, do hĺbky podľa charakteru koreňovej sústavy vysádzaných stromčekov. Súčasťou opatrení je aplikácia zásobnej dávky minerálnych hnojív pred prevrstvovaním pôdy a doplnenie organickej hmoty najlepšie vo forme kompostu na ploche upravovanej pôdy, alebo celej ploche. Organické hnojivá sa nesmú zapracovať príliš hlboko, lebo by došlo k nežiadúcim procesom pri ich rozklade. Medzi hlbokým prevrstvovaním pôdy a výsadbou je žiadúce zachovať odstup 1 rok, aby prebehli procesy zabezpečujúce zúrodnenie ošetrenej vrstvy pôdy.

Príprava pôdy pre rôzne situácie

1. Výsadba na "panenskú" pôdu (kde predtým nerástli ovocné stromy)

1. Jeseň: Zber plodiny, vápnenie, prípadne hnojenie P, K podľa aktuálnej zásoby živín v pôde, rigolácia (prevrstvenie pôdy do hĺbky 0,4-0,6 m). Rigoluje sa okrem ľahkých a veľmi ťažkých pôd, pôd skeletovitých a pri výsadbe drobného ovocia alebo stromčekov na slabo zakoreňujúcich podpníkoch.
2. 1. rok: Pestovanie hrachu, bôbu, prípadne iných strukovín, alebo kukurice. Po zbere hlavnej plodiny výsev plodiny na zelené hnojenie (horčica) a na jeseň zapracovanie zelenej hmoty + 40 až 60 t/ha maštaľného hnoja alebo dvojnásobok kompostu (prípadne N, P, K, ak sa nehnojilo minulý rok). Pôdu po zbere prvej plodiny (VI - VII) možno využiť na dopestovanie niektorých listových alebo koreňových zelenín (čínska kapusta, reďkev), ktorých nekonzumné časti tiež zapracujeme do pôdy.
3. 2. rok: Zemiaky, zelenina so zberom do začiatku septembra, ktoré znášajú hnojenie maštaľným hnojom a zároveň umožnia likvidáciu buriny pri okopávke.
4. Jeseň 2. roka alebo nasledujúca jar: Vysádzanie stromov.

Ak je pôda zaburinená trvácimi burinami, treba počas prípravného cyklu zaradiť plodiny vytvárajúce súvislý porast s rýchlou dynamikou rastu, ktoré potlačia buriny (napr. pýr). Po ich zbere sa pôda nechá bez ošetrenia, aby burina vytvorila dostatočnú listovú plochu, po čom sa aplikuje herbicíd. Po mesiaci sa zaschnutý porast zarýľuje a pôda sa pripraví na vysádzanie.

2. Výsadba na plochu, kde už rástli ovocné stromy (únava pôdy)

Únava pôdy bude tým výraznejšia, čím je väčšia príbuznosť po sebe pestovaných druhov ovocných drevín, čím silnejší bol rast predchádzajúceho druhu a čím menej starostlivosti sa venovalo počas pestovania pôde. Na rastlinách sa únava pôdy prejavuje znížením rastu koreňov a hustoty vláskovitých korienkov, znižuje sa i rodivosť rastlín. Stupeň únavy pôdy znižuje pestovanie medziplodín a plodín na zelené hnojenie, ako i dodanie humusu v rôznych formách do pôdy.

1. Jeseň: Likvidácia ovocných stromov, odstránenie koreňov a zvyškov kmeňov, vápnenie, vyhnojenie priemyselnými hnojivami do zásoby podľa aktuálneho obsahu v pôde, prevrstvenie pôdy do potrebnej hĺbky.
2. 1. rok: Pestovanie kukurice alebo slnečnice (hlbokokoreniace plodiny). Po zbere výsev plodiny na zelené hnojenie alebo vhodnej krátkodobej plodiny. Na jeseň zaoranie zelenej hmoty a vápnenie, ak nebolo vykonané predchádzajúcu jeseň.
3. 2. rok: Koreňová zelenina. Na jeseň hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40-60 t/ha.
4. 3. rok: Zelenina prvej trate alebo zemiaky. Po zbere prípadné zásahy na odstránenie trvácich burín.
5. Jeseň 3. roka alebo nasledujúca jar: Výsadba stromkov.

V každom prípade sa príprava pôdy predlžuje do času, kým nie je pôda v optimálnom stave.

Príprava pre drobné ovocie

Pri drobnom ovocí stačí príprava pôdy ako pre náročnejšie zeleniny, teda zaoranie (na menších plochách zarýľovanie) základnej dávky hnojív a maštaľného hnoja alebo kompostu na jeseň, v nasledujúcom roku pestovanie zelenín prvej trate a na jeseň alebo ďalšiu jar vysádzanie.

Dôležité zásady a časté chyby

Menej je viac, a platí to aj v prípade hnojiva. Ak stromy hnojíte v čase, keď to nepotrebujú, následne často produkujú priveľa stoniek a listov, na úkor ovocia. V záhradkách je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nie je vhodné používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík.

Najčastejšie chyby pri výsadbe zahŕňajú príliš hlbokú výsadbu, nedostatočné rozostupy a nadmerné hnojenie priamo ku koreňom. Keď hnojiť minerálnymi hnojivami, vždy pozorne dodržiavajte pokyny na obale hnojiva.

tags: #hnojenie #pri #vysadbe #stromkov #a #drobneho