Výživa ozimnej repky je často diskutovanou problematikou, pretože sa považuje za plodinu najnáročnejšiu na živiny. To sa prejavuje obrovskou dynamikou príjmu živín hneď od začiatku jarnej vegetácie, pričom maximum príjmu všetkých živín je vo fáze kvitnutia. Na maximálne využitie úrodového potenciálu repky je potrebné plynule uspokojovať jej značne vysoké nároky na minerálnu výživu. V súčasnosti prevládajú rôzne názory na metódy hnojenia i na aplikačné dávky pri jednotlivých rastových fázach repky.
Repka ozimná patrí medzi intenzívne poľnohospodárske plodiny veľmi dobre reagujúce na úroveň výživy a hnojenia. Pre optimálny výnos potrebuje 500 - 600 mm zrážok a kumulatívnu teplotu 2 600 °C. Repka podobne ako pšenica uprednostňuje stredné pôdy a čo najviac neutrálne pH pôdy. Vďaka svojmu silnému hlavnému koreňu je vhodná vo viacerých oblastiach, dokonca aj v oblastiach so suchšou a ľahšou pôdou.
Odber živín repkou
Na vyprodukovanie 1 tony semena a príslušného množstva slamy odoberie repka ozimná z pôdy priemerne:
- 50 kg dusíka (N)
- 11 kg fosforu (P)
- 50 kg draslíka (K)
- 35 kg vápnika (Ca)
- 6 kg horčíka (Mg)
- 18 kg síry (S)
- 0,3 kg bóru (B)
Koniec vegetácie je charakteristický znížením odberu najmä dusíka, vápnika a síry, a to v dôsledku zníženia sušiny nadzemnej biomasy opadom listov a presunom živín z nadzemnej hmoty do koreňového systému, resp. vylučovaním do pôdy.
Základné hnojenie
Cieľom jesenného hnojenia repky je vytvoriť v pôdnom prostredí podmienky zabezpečujúce rastlinám harmonickú výživu počas nasledujúceho vegetačného obdobia, predovšetkým v období intenzívneho príjmu živín. Pre optimálny začiatok rastu je základom jemná hriadka, optimálna hustota výsevu (40 - 60 zŕn/m² v závislosti od odrody a dátumu výsevu) a vhodný dátum kultivácie (15. august až 10. september). Hybridné odrody sa zvyknú vysievať neskôr a s nižšou hustotou (40 zŕn/m²).
Organické hnojenie
Hnojenie organickými hnojivami prináša pre ozimnú repku celý rad výhod. Pútanie živín a vody v pôde je významne ovplyvnené prítomnosťou humusových látok, ich množstvo a kvalita sú priamo úmerné obsahu a zloženiu primárnej organickej hmoty dodávanej do pôdy.
Maštaľný hnoj
Najčastejšie používaným organickým hnojivom je maštaľný hnoj, avšak v súčasnosti je hnojenie hnojom z dôvodu jeho nedostatku pre repku veľmi obmedzené. Pri zaužívanom cykle hnojenia maštaľným hnojom sa odporúča dávka 20-30 t/ha. Maštaľný hnoj k ozimnej repke je účelné aplikovať, najmä na pôdach menej úrodných a po menej vhodných predplodinách v dávke 25-30 t/ha. Pri hnojení priamo pod repku je potrebné maštaľný hnoj zaorať minimálne 3-4 týždne pred sejbou, aby bol dostatočný časový priestor pre uľahnutie pôdy a obnovenie kapilarity, ktorá bola zaoraním hnoja porušená. Čím je kvalitnejší maštaľný hnoj, tým je toto obdobie kratšie.
Hnojovica
Repka veľmi dobre reaguje na hnojenie hnojovicou. Hnojovica pred sejbou sa aplikuje na strnisko obilninovej predplodiny, prípadne na rozdrvenú slamu s okamžitým zapracovaním do pôdy orbou alebo podmietkou. V zraniteľných oblastiach je možné použiť hnojovicu formou podpovrchovej aplikácie, čím sa výrazne znižujú straty dusíka a zvyšuje sa jej účinnosť. Obyčajne 50 % z celkových strát sa vyskytuje počas prvých 4 až 12 hodín po aplikácii hnojovice. Je možné využiť hnojovicu hovädzieho dobytka, ošípaných ale aj hydiny.
Minerálne hnojenie
V posledných 15-20 rokoch sa výživa (nie iba) repky obmedzila na hnojenie dusíkom, prípadne na aplikáciu iných živín listovými hnojivami. Úroda repky pritom môže byť limitovaná nedostatkom ktoréhokoľvek iného prvku a potom je draho nakúpený dusík neefektívne využívaný a dochádza k plytvaniu peniazmi.
Dusík
Ozimná repka absorbuje 25-30 % z celkovej potreby dusíka už v jesennom období. Pri plánovaných úrodách semien okolo 4 t/ha a viac je potrebné už v zimnom období vytvoriť silný porast repky, ktorý do zimy odoberie podľa pestovanej odrody 40-100 kg N/ha. Približne 83 % dusíka absorbovaného na jeseň je využitých nadzemnou biomasou, zvyšok ostáva v koreňoch. Dusíkaté hnojenie repky olejnej v jesennom období je pravdepodobne potrebné len, ak nedostatok dusíka limituje rast rastlín, napríklad na pôdach chudobných, alebo pri minimálnom spôsobe obrábania pôdy, kedy semená klíčia v pôdnej vrstve s vysokým obsahom slamy.
Na základné hnojenie je vhodné použiť hnojivá s obsahom amidického, amónneho a pomaly pôsobiaceho dusíka resp. ich kombinácie (napr. močovinu, síran amónny, DAM-390, N - hnojivá s inhibítormi ureázy, NPK - hnojivá s nízkym obsahom dusíka alebo napr. NP mikrogranulované hnojivá s vyšším zastúpením fosforu a s obsahom mikroelementov aplikované pri sejbe).
Prihnojovanie Repky olejnej| ProoFfarmers
Akékoľvek dusíkaté hnojenie by malo byť aplikované najneskôr do konca septembra. Príliš oneskorená aplikácia dusíka odďaľuje rastovú prestávku vyskytujúcu sa na jeseň, výsledkom čoho je zvýšená koncentrácia nevyužitých zlúčenín dusíka v listoch a stonke, čo sa môže v prípade „tvrdšej“ zimy prejaviť nižšou rezistenciou voči mrazom.
Fosfor
Na pôdach s nízkym obsahom vápnika a pôdach dobre zásobených fosforom čas aplikácie fosforečných hnojív nie je až tak dôležitý, nakoľko rastliny prednostne prijímajú fosfor z pôdy a menej z fosforečných hnojív. Ak je pôda obrábaná, aplikácia fosforečných hnojív pred kultiváciou pôdy môže byť výhodná, pretože fosfor je lepšie distribuovaný v orničnom profile, v dôsledku čoho je lepšie prístupný. Avšak na pôdach vápenatých, pôdach s pH vyšším ako 7 ako aj na pôdach s vysokým potenciálom pre fixáciu fosforu, aplikácia fosforu v jesennom období spôsobuje premenu fosforečných zlúčenín na menej rozpustné formy, čím sa v priebehu času znižuje prístupnosť fosforu rastlinám.
Draslík
Na piesočnatých a organických pôdach musí byť hnojenie draslíkom upravované priamo podľa ročných požiadaviek každej plodiny z dôvodu vyplavovania draslíka z pôdy. Na kyprých pôdach s nízkym obsahom draslíka by približne štvrtina celkovej potreby draslíka mala byť aplikovaná na jeseň, nakoľko porasty ozimnej repky odoberú pred zimou 50-100 kg K2O na hektár. Na stredne ťažkých a ťažkých pôdach s adekvátnou zásobou draslíka čas aplikácie draslíka nemá veľký význam.
Ako vhodné hnojivá na základné hnojenie fosforom a draslíkom sa môžu použiť všetky druhy superfosfátov a draselnej soli, prípadne ak je potrebná aj dusíkatá výživa, je vhodné aplikovať klasické NPK hnojivo s nízkym obsahom dusíka, pri predsejbovej príprave pôdy sa využívajú okrem klasických NPK hnojív aj NPK hnojivá s postupným uvoľňovaním živín (najmä dusíka), naviac s obsahom inhibítorov nitrifikácie a s rôznym zastúpením síry, horčíka a dôležitých mikroelementov (B, Cu, Mn, Zn a Mo).
Síra
Repka patrí medzi plodiny náročné na výživu sírou. Úrodou 3 t/ha odoberie repka z pôdy 54 kg síry. Približne polovica z tohto množstva je lokalizovaná v semenách, čiže síra má bezprostredný dopad na produkciu repky. U repky ozimnej sa nedostatok síry môže prejaviť už na jeseň. Potrebu síry je možné uhradiť hnojením pred založením porastu a to cez síran amónny, síran draselný a jednoduchý superfosfát. Vzhľadom na to, že v jesennom období je príjem síry relatívne malý (pri repke je najvhodnejšie pridať síru hneď na začiatku jarnej vegetácie), pri hnojení sírou na jeseň väčšinou postačuje dávka do 15 kg S/ha.
Bór
Hnojenie kapusty repkovej pravej bórom je v súčasnej dobe často diskutovanou problematikou, pretože nedostatok bóru je príčinou zníženia úrody semena kapusty repkovej pravej a často aj zhoršenia jeho kvality. Viac ako 80-90 % porastov ozimnej repky je potrebné hnojiť bórom. Výnimku tvoria iba hlinité, hlboké pôdy s dostatočnou zásobou organických látok. Dostupnosť bóru pre rastliny je znížená vápnením, vysokou hodnotou pôdnej reakcie a obdobím sucha v priebehu hlavných rastových fáz.
Istý spôsob aplikácie bóru na pôdach bez presnej identifikácie zásobenosti pôdy B je efektívna povrchová aplikácia postrekom povrchu pozemku pred sejbou repky v dávke bóru 100 až 200 g/ha. Vhodné je plytké zapravenie do hĺbky 8 až 10 cm. Druhá možnosť je aplikácia pod pätu pri sejbe, spolu so štartovacou dávkou dusíka. Riziková je aplikácia bóru ihneď po vzídení, kedy môže dôjsť k poškodeniu porastu, pretože mladé vzchádzajúce rastliny repky sú citlivejšie na toxicitu bóru. Na pôdach s vysokým deficitom bóru je ho možné aplikovať použitím špeciálnych listových hnojív v priebehu mesiaca október. Celková dávka bóru pri foliárnej aplikácii obyčajne predstavuje 400-600 g/ha. Dávky bóru pri pôdnej aplikácii sa pohybujú od 0,1 do 1,5 kg B na hektár v závislosti od pôdneho druhu a obsahu prístupného bóru v pôde.
Molybdén
Z mikroelementov sa vo výžive repky okrem už spomínaného bóru výraznejšie uplatňuje molybdén. Jeho nedostatok spomaľuje rast nadzemnej hmoty, zvyšuje sa koncentrácia dusičnanov v listoch (neaktivuje sa nitrátreduktázový systém) a znižuje sa tvorba chlorofylu. Optimálne hodnoty molybdénu v listoch repky sú od 0,4 do 0,7 mg/kg sušiny.
Mangán
Mangán sa podieľa na aktivácii rôznych enzymatických procesov, najmä pri fotosyntéze a tvorbe proteínov. Je takisto zapojený do metabolizmu sacharidov a syntézy lipidov. Preto rastliny, ktoré trpia nedostatkom mangánu, majú nižší obsah oleja a nižšie úrody. Mangán je potrebný aj pre tvorbu lignínu, ktorý je spolu s celulózou súčasťou bunkových stien, a tak napomáha tvorbe fyzickej bariéry okolo bunky, ktorá ju chráni pred infekciami.
K nedostatku mangánu dochádza často iba v určitých častiach pozemku, pričom rastliny často rastú lepšie na utuženejších plochách, napr. blízko koľajových riadkov. K účinnému príjmu mangánu totiž rastliny vyžadujú dobrý kontakt medzi pôdou a koreňmi. Preto môže dôjsť k jeho obmedzeniu v ľahkých, prevzdušnených pôdach. Prijem je takisto znížený v pôdach, ktoré majú vysoké pH, a v pôdach, ktoré majú veľký podiel organickej hmoty. Pri stanovení potreby hnojenia by poľnohospodárska prax mala vychádzať z pravidelných rozborov pôd a rozborov rastlín.
Vzhľadom k veľkej variabilite obsahu Mn v listoch a následnému doporučenému hnojeniu a vzhľadom k rozličným pôdnym podmienkam a vyššiemu pH je vhodné mangán aplikovať profylakticky. Niektorí autori neodporúčajú hnojiť mangánom priamo do pôdy aj pri jeho nízkom obsahu v pôde. Aplikácia na list je tak najefektívnejším spôsobom, ako predísť alebo napraviť nedostatok mangánu. Odporúčaná jesenná foliárna aplikácia mangánu je však menej zmysluplná než jarná aplikácia. V jesennom období je potreba mangánu rastlinami repky malá, okrem toho pri jesennej aplikácii je listový aparát ešte málo vyvinutý a časť hnojiva dopadá na pôdu a tak je mangán listami menej využitý. Listová aplikácia mangánu na jeseň však môže zvýšiť odolnosť proti abiotickým a biotickým stresovým faktorom.
Jarné hnojenie repky ozimnej
Na regeneráciu rastlín po zime a rast na začiatku jarnej vegetácie má významný vplyv stav rastlín pred zimou, ich prezimovanie a zásoba živín v nepoškodených častiach rastlín na začiatku jari. Regeneračné hnojenie sa realizuje čo najskôr na jar, len čo to umožnia pôdne a klimatické podmienky.
Regeneračné hnojenie dusíkom
Prvou jarnou dávkou dusíka sa snažíme podporiť regeneráciu rastlín po zime a zabezpečiť dostatok dusíka v koreňovej zóne rastlín na začiatku predlžovacieho rastu. V tejto dobe dochádza vzhľadom k postupnému prehrievaniu pôdy k nízkej mineralizácii živín z pôdnej organickej hmoty. V závislosti na dosiahnutých úrodách, predplodine, organickom hnojení a pôdno-klimatických podmienkach, predstavuje 1. dávka dusíka v minerálnych hnojivách od 60 do 100 kg/ha, pričom na premyvných, svahovitých a podmáčaných pôdach používame nižšiu dávku dusíka.
V tomto období existuje nebezpečenstvo návratu zimy a z tohto dôvodu je hnojenie dusíkom spojené s rizikom. Preto je možné 1. dávku N rozdeliť na dve čiastkové dávky: 1a dávka (30-40 kg N/ha); 1b dávka (30-60 kg N/ha). Dávku 1b aplikujeme približne 14 dní po 1a dávke. Výhodné je rozdeliť dávku tam, kde je možné použiť v nasledujúcich termínoch kvapalné hnojivo, pretože skoré hnojenie týmito hnojivami je spojené s určitým rizikom „popálenia“, ktoré sa výrazne znižuje v neskoršom období. Preto pri dávke 1a radšej používame niektoré z pevných dusíkatých hnojív, pri 1b dávke môžeme použiť aj kvapalné hnojivá.
Pri skorom otvorení jari (koniec februára, začiatok marca) by prvá regeneračná dávka mala byť rozdelená na dve časti. V prvej dávke volíme hnojivá s amónnou a amidickou formou (DASA, močovina, Sulfammo, Sulfan alebo stabilizované formy Ensin, Alzon, UREAstabil) v dávke 40-60 kg/ha N. DASA výborne vychádza pri skorej aplikácii a následne pomalom otváraní jari. Podľa vývoja počasia s odstupom od prvej dávky do asi 14 dní aplikujeme druhú dávku. Použijeme liadky, kedy už nehrozí riziko nabudenia rastlín nitrátmi a následné zmrznutie. Dávka N by mala byť 60 kg/ha.
Celkovú jarnú dávku dusíka by sme mali zabezpečiť na úrovni 190 - 220 kg/ha. To platí pre silné, dobre zakorenené porasty, s nádejou na dobrú úrodu, pri počte rastlín 20 - 40 ks na m2, s predpokladanou úrodou 4 t/ha. Pri hustejších porastoch, nad 60 rastlín na m2 nemá význam dávku N navyšovať nad 150 kg/ha.
Pred prvou dávkou by sme mali mať výsledky pôdnych rozborov na Nmin. Je zbytočné mať takéto rozbory zo všetkých pozemkov s repkou, stačí iba na tých, pri ktorých váhame z hľadiska rastového stavu alebo ktoré sa odlišujú charakterom pôdy, alebo prostredím. Vzhľadom k priebehu zimy, kedy rastú korene a pôda nie je zamrznutá, dajú sa očakávať nižšie hodnoty Nmin. Obsah dusíka v kg/ha zistíme, ak Nmin (0 - 0,3 m) vynásobíme koeficientom 4,5. Na základe tohto obsahu upravíme celkovú dávku dusíka. Ak sú zistené hodnoty Nmin pod 10 mg/kg, je potrebné celkovú dávku N zvýšiť.
Produkčné hnojenie dusíkom
Hnojenie vo fáze predlžovacieho rastu sa realizuje približne 3-4 týždne po hnojení dávkou 1b. Bežná dávka dusíka je 50 až 80 kg/ha. Dôležitým faktorom je takisto stav porastu. Silné porasty, ktorých hustota predstavuje 30 až 40 rastlín na m2, hnojíme vyššími dávkami dusíka (asi o 20 kg N na hektár). V tomto období je výhodné aplikovať napr. DAM-390 spolu s bórom, humínovými preparátmi. Od plného obnovenia zelenej hmoty aplikujeme produkčnú dávku. Vhodné je použiť DAM 390 či SAM (AmiSAN) v kombinácii s insekticídmi (napr. Nurelle D, Proteus 110 OD a pod.). Dávka by mala byť 50 - 60 kg/ha N.
Kvalitatívne hnojenie dusíkom
Hnojenie vo fáze žltých pukov má svoje opodstatnenie na ľahších a chudobnejších pôdach v suchších oblastiach, kde nie je zabezpečený prísun dusíka rastlinám v dobe kvetu a vo fáze zelených šešulí. Osvedčuje sa takisto pre dosiahnutie vysokých úrod po predchádzajúcej bezchybnej technológii. V tomto období sa obyčajne aplikuje DAM-390 v dávke dusíka 20 až 40 kg/ha spolu s bórom a humínovými preparátmi, ak sme ich nepoužili pri produkčnom hnojení. Vo fáze žltých pukov dohnojujeme kvalitatívnou dávkou. Volíme pevné hnojivá (najčastejšie LAV alebo LAD) dávkou 30 - 40 kg/ha N. Veľmi dobré výsledky máme i s liadkom vápenatým (LV), kde navýšenie úrody sa pohybovalo až o 6 %.
Dôležitosť síry
Nesmieme zabúdať predovšetkým na síru, pretože efektívne využitie vysokej hladiny dusíka je závislé práve od dostatočnej zásoby síry. Vysoké dávky dusíka môžu teda zvýšiť deficit síry a naopak. Ozimná repka patrí k absolútne najväčším konzumentom tejto živiny. Najväčšie nároky na síru má repka v prvom mesiaci intenzívneho jarného rastu, kedy potrebuje prijať približne 30-40 kg/ha S. Výživa touto živinou by mala byť ukončená najneskôr do predlžovania stoniek, pretože neskoršie aplikácie vedú k zníženiu úrod semena a zníženiu obsahu oleja. Vhodné N-S hnojivá sú napríklad DASA 26/13 s obsahom 13 % síry a 26 % dusíka, Agrosam, SAM ale aj ďalšie. Celkové dávky síry v jarnom období by mali predstavovať 20-40 kg S/ha. Vysoké dávky hnojenia sírou vedú k nadmernej akumulácii síry v pletivách rastlín a následne k zvýšenej syntéze glukozinolátov v semene.
Popri dusíku je cenené aj dodanie vápnika (13 % CaO). Vápnik ovplyvňuje aktivitu enzýmov, spevňuje bunkové steny, tým stabilizuje pletivá a má detoxikačný účinok, lebo neutralizuje organické kyseliny. V priemere troch rokov nám pozitívne vychádzali varianty s Lovo CaN a Lovo CaN T, ktoré boli úrodovo nad úrovňou kontrol o 1 - 6 %.
Popri dusíku nesmieme zabúdať aj na iné živiny, predovšetkým síru. Vplyvom nižších spadov síry narastá deficit tohto prvku v pôde. Problémy sú predovšetkým na ľahších pôdach a vo vyšších polohách. Sírany sa ľahko vyplavujú, podobne ako nitráty. Spady síry sa od 90. rokov 20. storočia výrazne znížili. Repka potrebuje asi okolo 60 - 80 kg síry na ha. Sírou by sme na jar mali hnojiť v dávke asi 30 - 40 kg/ha. Hnojív máme na výber dostatok (DASA, Ensin, Sulfammo, Sulfan, apod.). Miesto tradičného DAMu je možné použiť tiež už zmieňovaný SAM (AmiSAN). Na trhu je i elementárna síra Wigor S, ale s aplikáciou pred sejbou so zapravením do pôdy. Síru je možné aplikovať i na list (Folit Síra, Thiotrac), vtedy však už viditeľné deficity na rastlinách (mozaika na listoch, vybielený kvet) nezmiernime.
Mikroelementy
Okrem makrelementov sú nevyhnutné pre optimálny rast rastlín aj mikroelementy. Ozimná repka sa považuje za indikačnú plodinu deficitu bóru v pôde na stanovišti, pretože je naň obzvlášť citlivá. Tak ako pri všetkých stopových prvkoch, tak i pri hnojení bórom je nutná priestorová rovnomernosť, ktorá sa najlepšie zabezpečí foliárnou aplikáciou. Listové hnojivá pomáhajú v podmienkach stresu a to najmä pri vážne poškodených koreňoch. Hlavná výhoda hnojenia na list spočíva v možnosti veľmi rýchleho pôsobenia následkom diagnózy deficitu a použitia bóru v jednotlivých stupňoch vývoja. Obmedzenie mobility B vo floéme je dôvodom pre odporúčanie listovej aplikácie bóru, nielen ako jediného ošetrenia, ale ako opakované listové ošetrenie pred a po dobe najväčšej potreby v období kvitnutia. Paušálnou aplikáciou listových hnojív v konečnom dôsledku nič nepokazíme, ale vždy je vhodnejšou voľbou cielená aplikácia hnojív na základe výsledkov listových analýz. Dávka bóru sa môže korigovať podľa obsahu bóru v listoch repky. Za optimálnu hodnotu je považovaný obsah 50-60 mg B/kg sušiny. Nedostatok bóru sa prejavuje slabším nasadením šešúľ s menším počtom semien. Vhodným obdobím pre mimokoreňovú výživu je fáza predlžovacieho rastu až začiatok kvitnutia. Na trhu je množstvo listových hnojív, ktoré je možno kombinovať s kvapalnými dusíkatými hnojivami, napr. DAM-390. Na pôdach s vysokým deficitom bóru je ho možné aplikovať použitím špeciálnych listových hnojív už na jeseň (v priebehu mesiaca október). Celková dávka bóru by mala činiť 0,15 až 0,45 kg/ha bóru. Hnojív s obsahom bóru je na trhu celý rad, napr. Borosan, Borosan Humine, Bór 150, Bortrac, Carbonbor, Folit B, ProBoron.
Stimulátory rastu
Pri regenerácii porastov repky by sme taktiež nemali zabúdať na stimulátory rastu. Ak chceme podporiť korene, potom je vhodné aplikovať humínové látky. Vo fáze žltého kvetu sú zistené významné účinky auxínových stimulátorov. Pri regenerácii porastov repky najmä na podporu koreňového systému v skorom jarnom období by sme taktiež nemali zabúdať na stimulátory rastu a humínové látky (Humix® Bór).
Listové hnojivá sú štandardnou súčasťou pestovateľskej technológie. Prinášajú okolo 3 - 10 % navýšenia úrody semien repky. Výborné výsledky majú listové aplikácie v prípade poškodenia či nefunkčnosti (mrazové škody, zamokrenie, komplex chorôb a pod.) koreňového systému. Veľmi dobrých výsledkov sa dosahuje na chudobnejších a menej úrodných pôdach. V listových hnojivách dodávame vedľa makroprvkov (skôr len korekcia stavu) predovšetkým mikroprvky (B, Mo, Zn, Mn a i.), ktoré iným spôsobom rastlinám ťažko dodáme.
Doplnkové hnojenie
Na jar často deficitný býva aj draslík, ktorý doplníme napr. hnojivom K-gel. Horčíkom hnojíme v dávke 1 - 5 kg na ha, najlepšie v lacnej horkej soli. Túto môžeme pridať opakovane do všetkých postrekov, s výnimkou jarných herbicídov a regulátorov, v dávke 5 kg/ha spoločne s 10 kg/ha močoviny a bórom.