Hnojenie paradajok pre bohatú úrodu a rýchle dozrievanie

Keď hnojíme paradajky, dodávame rastline zložky, ktoré vytvárajú úrodu. Bez nich by bolo plodov menej a ich stav by sa mohol výrazne zhoršiť. Jún je kľúčovým mesiacom pri pestovaní paradajok - kvôli dlhému vegetačnému obdobiu je potrebné v tomto období poskytnúť paradajkám dodatočnú výživu. Keď rastliny vysadené do kvalitného substrátu, správne pripraveného na pestovanie, využijú väčšinu cenných živín, ktoré obsahuje, je potrebné zabezpečiť ďalšiu výživu. Jún je tiež konečným termínom na doplnenie prípadných nedostatkov. Správna výživa kríkov zabezpečí vyššiu úrodu a najlepšie, zdravé a šťavnaté plody vyrastú len vtedy, ak sa ich naučíte rozumne hnojiť.

Kľúčové živiny pre rast a dozrievanie paradajok

Vplyv dusíka (N)

Výživa paradajok sa zvyčajne zameriava na aplikáciu dusíkatých prípravkov, aby sa urýchlil rast a zlepšila úroda rastlín. Je však dôležité to s dusíkom nepreháňať. Ak urobíte chybu a dáte paradajkám príliš veľa dusíka, prvé príznaky prehnojenia si všimnete už v júni. Nadmerné hnojenie ohrozuje plody aj celý krík. S dusíkom buďte opatrní najmä v období dozrievania plodov, pretože jeho nadmerné podávanie v tomto období môže viesť k praskaniu mladých paradajok.

Ako zistíte, či rastliny ešte potrebujú dusík? Ak jasne vidíte, že listy sa charakteristicky krútia smerom nadol a sú silne pigmentované, nepoužívajte dusíkaté hnojivo. Takéto rastliny pravidelne zalievajte, malo by to pomôcť riešiť problém hromadenia tejto živiny v priebehu času.

Draslík (K) a jeho úloha

Pre dozrievanie, sladkosť a celkovú kvalitu plodov je v tejto fáze kľúčový draslík (K). Zatiaľ čo dusík (N) podporuje rast listov, draslík podporuje plody. Použite hnojivo s vyšším obsahom draslíka. Draslík prispieva k tvorbe a rastu plodov a zvyšuje v nich obsah vitamínu C. K jeho nedostatku veľmi často dochádza vtedy, ak preháňate v záhrade výživu dusíkatými hnojivami, pretože draslík sa veľmi rýchlo vyplavuje vodou.

Ako draselné hnojivo môžete použiť drevné uhlie aj s popolom, ktoré sa rovnomerne rozsype ku koreňom rastlín. Draslík možno nájsť aj v kompostovanom hnoji či kamennej múčke.

Vápnik (Ca) pre pevné plody

Nedostatok vápnika je nevyhnutný najmä pre tvorbu pevných plodov a predchádzanie hnilobe kvetného konca. Najlepšie je podať vápnik hneď, ako zistíte jeho nedostatok. Urobte to postrekom celej rastliny, pričom osobitnú pozornosť venujte horným častiam s mladými listami a všetkým plodom.

Bór (B) a jeho podpora

Na druhej strane bór, ktorý mnohí začínajúci záhradkári podceňujú, ale ktorý je taký dôležitý pre zdravie rastlín, je dobré postriekať priamo na kvety. Kamarát záhradkár navyše stimuluje proces nasadzovania plodov na svojich paradajkách ručne pomocou starej techniky poklepávania, pretrepávania a ľahkého trenia kvetov štetcom.

Horčík (Mg)

Pri tvorbe plodov môžete paradajky podporiť hnojivami, ktoré sú bohaté na obsah horčíka a draslíka. Zvoľte klasické hnojivo na plodovú zeleninu.

Prírodné domáce hnojivá na podporu dozrievania

Aby ste mali pekné paradajky, nemusia byť hnojené hotovými chemickými hnojivami. Dobre fungujú aj prírodné prostriedky, vďaka ktorým rastliny dostávajú ďalšie potrebné živiny. Hnojením sa podporuje rast a vývoj kríkov paradajok, bohaté kvitnutie, nasadenie kvalitných plodov, ich rýchle dozrievanie a bohatá úroda.

Drožďová zálievka ako rastový stimulátor

Jedno z najobľúbenejších domácich hnojív na paradajky je drožďová zálievka. Obsahuje vitamíny skupiny B, enzýmy a minerály, ktoré stimulujú rast koreňov a celkovú vitalitu rastliny. Kvasinky neobsahujú esenciálne rastlinné živiny, preto je kvasnicový roztok skôr stimulátorom rastu ako hnojivom.

Príprava drožďového hnojiva:

• Jednoduchá príprava (1): Postačí vám asi 10 g droždia na 4 litre teplej vody. Potom ešte pridajte 2 lyžice cukru a dôkladne premiešajte. Nechajte odstáť 12 hodín - najlepšie cez noc, aby ste už ráno mohli používať. Po 12 hodinách opäť dôkladne premiešajte a použite na zálievku rajčiakov.
• Sušené droždie (2): Jedno balenie instantného sušeného droždia sa zmieša s 2 polievkovými lyžicami cukru a pridá sa trochu teplej vody, aby bola zmes tekutá. Potom sa výsledná látka rozpustí v 10 litroch vody a na každú rastlinu sa použije 0,5 litra zriedeného roztoku.
• Čerstvé droždie (3): 100 g čerstvého droždia sa dôkladne rozpustí v 0,5 litri teplej vody, pridajú sa 2 polievkové lyžice cukru. Necháme 2 hodiny postáť, potom rozriedime v 10 litroch vody a vzniknutou tekutinou ihneď zalejeme paradajky.
• Kvasenie s chlebom (4): Trojlitrovú nádobu naplňte chlebom do 2/3, zalejte teplou vodou, pridajte čerstvé droždie (100 g) a odložte na teplé miesto na 3-5 dní. Potom sa nálev precedí a zriedi vodou v pomere 1:10. Pre mladé paradajkové kríky sa používa 0,5 litra roztoku a pre zrelé - asi 2 litre.

Použitie: Raz za 2 týždne počas rastovej fázy. Výborné hnojivo na paradajky najmä v období pred kvitnutím.

Popol z dreva - draslík a minerály

Drevený popol je výborným hnojivom pre paradajky, no treba ho používať opatrne. Obsahuje draslík, vápnik a ďalšie minerály, ale môže zvýšiť pH pôdy.

Príprava a použitie popola:

• Zálievka: 1 šálka popola sa rozpustí v 10 litroch vody a výsledný roztok sa zaleje okolo koreňov kríkov. Nerozpustený popol sa naleje pod rastliny.
• Vrchný postrek: 300 g popola sa rozpustí v 3 litroch vody a varí sa 30 minút. Potom necháme 5 hodín postáť, rozriedime na 10 litrov a pridáme trochu saponátu, aby sa tekutý vrchný postrek lepšie prilepil na listy. Potom roztok preceďte a nastriekajte vrchné časti paradajok.

Upozornenie: Vyhnite sa používaniu popola z dreva, ktoré bolo lakované alebo inak chemicky upravované.

Žihľavový výluh - dusík, draslík, železo

Výluh zo žihľavy je overené domáce hnojivo, ktoré podporuje rast a posilňuje obranyschopnosť rastlín. Nálev sa pripravuje z mladých listov žihľavy, ktoré hromadia veľa dusíka, draslíka a železa.

Príprava:

Naplňte nádobu (jej veľkosť závisí od toho, koľko hnojiva do záhrady potrebujete) do 2/3 žihľavou, potom zalejte vodou, ale nie až po vrch, prikryte pokrievkou a lúhujte 7-10 dní na teplom mieste.

Použitie:

Keď žihľava vykvasí, 1 liter nálevu sa zriedi v 10 litroch vody a výsledná tekutina sa naleje na paradajky pod koreň v množstve 1-2 litre na rastlinu. Toto hnojivo by sa nemalo nadmerne používať, vykonáva sa nie viac ako dvakrát mesačne.

Výluh z banánových šupiek - bohatý na draslík

Je tiež užitočné hnojiť sadenice paradajok banánovými šupkami (sú bohaté na draslík). Banánové šupky sú bohaté na draslík, fosfor a horčík - živiny, ktoré paradajky potrebujú pre tvorbu sladkých a šťavnatých plodov. Toto domáce hnojivo je ideálne najmä v období dozrievania plodov.

Príprava:

Šupka z 2-3 banánov sa vloží do trojlitrovej nádoby s teplou vodou, nechá sa 3 dni, potom sa precedí a zaleje sa výslednou tekutinou. Prípadne narežte banánové šupky na menšie kúsky a zalejte vodou, nechajte lúhovať 2-3 dni, potom sceďte a použite ako zálievku ku koreňom.

Vajíčkové škrupiny - zdroj vápnika

Vaječné škrupiny tiež dobre fungujú ako dobré hnojivo pre sadenice paradajok, dodajú rastlinám potrebný vápnik. Ten je nevyhnutný najmä pre tvorbu pevných plodov a predchádzanie hnilobe kvetného konca.

Príprava:

Rozdrvené v mažiari alebo zmiešané škrupiny z 3-4 vajec sa namočia do 3 litrov teplej vody, nádoba sa uzavrie voľným vekom a umiestni sa na tmavé miesto asi 3 dni. Keď sa infúzia zakalí a začne vydávať nepríjemný zápach (je to dôsledok rozkladu sírovodíka), môžete sadenice zalievať. Môžete ich aj zaliať horúcou vodou a po 24 hodinách použiť ako zálievku. Rozdrvené škrupiny môžete tiež vysypať ku koreňom rastlín.

Toto hnojivo je vhodné najmä v období kvitnutia a nasadzovania plodov.

Kurací hnoj - dusík a fosfor

Kurací hnoj pôsobí na rastliny nie horšie ako komplexné minerálne hnojivá: obsahuje veľa dusíka a fosforu.

Príprava a použitie:

• Čerstvý hnoj: Vedro (10 l) sa naplní do 1/3 kuracím hnojom, pridá sa voda po okraj nádoby, nechá sa na vzduchu 7-10 dní. Potom sa 0,5 l koncentrátu zriedi v 10 l vody a výsledná kvapalina sa naleje medzi riadky (5-6 litrov na m2).
• Granulovaný hnoj: 0,5 kg hnoja sa naleje do 10 litrov vody, nádoba sa pevne prikryje napríklad fóliou (aby sa dusík neodparil) a nechá sa 3-5 dní. Musíte to miešať každý deň. Potom sa nálev zriedi vodou v pomere 1:20 a naleje sa 0,5-1 l pod každú rastlinu.

Dbajte na to, aby sa roztok kuracieho hnoja nedostal na listy paradajok, pretože to môže spôsobiť ich popálenie.

Bylinkové výluhy (tráva, púpava)

Namiesto žihľavy môžete použiť akúkoľvek čerstvú mladú trávu, púpavu, lucernu, skorocel alebo iné lúčne bylinky. Použitím tráv alebo zelených častí byliniek dodáme paradajkám predovšetkým dusík. Pridaním kvetov bude hnojivo obsahovať viac draslíka a fosforu.

Kedy a ako hnojiť paradajky

Prvýkrát by sa paradajky mali prihnojiť 14-16 dní po výsadbe sadeníc. To platí pre rastliny pestované v zemi aj v skleníku. Potom sa hnojenie vykonáva do polovice júla s intervalom dvoch týždňov. Sadenice paradajok by sa mali hnojiť podľa ich meniacich sa potrieb.

• Po výsadbe: Prvé hnojenie zvoľte približne 1 týždeň po vysadení rastlín. Použite výživné, ale nie príliš silné hnojivo, napr. výluh zo žihľavy, tráv, bylín alebo maštaľného hnoja, vďaka čomu rastlina začne rýchlo zvyšovať svoju zelenú hmotu.
• Počas rastu: Každé 2 týždne aplikujte zriedené domáce hnojivo.
• Počas kvitnutia a nasadzovania plodov: Drevený popol je vynikajúcim zdrojom draslíka a fosforu, čo znamená, že pomáha stimulovať kvitnutie a plodenie paradajok. Podobne sa používajú banánové šupky tesne pred kvitnutím a počas sadenia plodov. Vajíčkové škrupiny sa najlepšie používajú po objavení sa plodov.

Správne zavlažovanie

Rajčiny si veľmi potrpia na správny spôsob polievania. Nemajú radi sucho, ale ani premokrenie. Najdôležitejšie si je pamätať, že ich vždy treba polievať ku koreňom. Nikdy nepolievajte listy na plody, pretože by ste tak mohli prispieť k chorobám rastliny.

Medzi polievaním by mala pôda vždy trochu preschnúť. Veľmi dobre je polievať skoro ráno, keďže ešte nie je tak horúco. Ideálne je, ak použijete odstátu vodu. Po poliatí sa je dobre presvedčiť, či sa voda dostala až ku koreňom.

Tipy na urýchlenie dozrievania priamo na rastline

Hoci sa hovorí, že trpezlivosť ruže prináša, pri paradajkách to môže byť niekedy frustrujúce, najmä ak sa počasie ochladí alebo sa objavia prvé známky plesne. Existuje však veľmi jednoduchý a overený záhradkársky trik, ktorým môžete rastlinu takpovediac „prehovoriť“, aby prestala rásť a všetku svoju energiu sústredila do dozrievania už existujúcich plodov.

Prečo sa paradajkám nechce červenať?

Rastlina paradajky má v sebe naprogramovaný jasný cieľ: vyprodukovať čo najviac životaschopných semien pre ďalšiu generáciu. Kým má dobré podmienky - dostatok tepla, vody a živín - bude sa snažiť neustále rásť, tvoriť nové listy a nové kvety. Všetka jej energia sa tak rozdeľuje medzi rast a dozrievanie. Našim cieľom je tento proces umelo „zastaviť“ a poslať rastline signál, že je čas sústrediť sa na finále - na dozretie plodov, ktoré už nasadila.

Samotné dozrievanie (červenanie) je riadené rastlinným hormónom etylénom a je ovplyvnené najmä teplotou (ideálna je medzi 20-25 °C), nie nevyhnutne priamym slnečným žiarením.

Kľúčový trik: Zaštipnite vrchol a presmerujte energiu

Tým najjednoduchším a najúčinnejším trikom na urýchlenie dozrievania je zaštipovanie, alebo odštipovanie rastového vrcholu tyčkových (kolíkových) paradajok. Keď odstránite rastový vrchol, rastlina dostane šokový signál, že jej čas na ďalší rast do výšky sa končí. Namiesto toho, aby posielala cennú energiu a živiny do tvorby nových listov a kvetov na samom vrchu (ktoré by už do konca sezóny aj tak nestihli dozrieť), presmeruje všetku svoju silu do už existujúcich plodov. Tie tak dostanú extra dávku výživy, čo výrazne urýchli ich zrenie, zväčší ich veľkosť a zlepší chuť.

Ako na to?

Je to veľmi jednoduché. Nájdite na hlavnej stonke posledný (najvyšší) strapec s kvetmi alebo malými plodmi, ktorý chcete nechať dozrieť. Približne dva listy nad týmto strapcom jednoducho odštipnite alebo odstrihnite vrchol hlavnej stonky. Pre bežné pestovanie v našich podmienkach sa odporúča nechať na jednej rastline 5 až 7 strapcov plodov. Ideálny čas na prvé zaštipovanie je v polovici júla, keď už majú rastliny nasadených dostatok plodov a vy chcete podporiť ich dozrievanie. Najdôležitejšie je však toto urobiť na konci sezóny, približne 6 týždňov pred očakávaným príchodom prvých mrazov.

Ďalší pomocníci pre rýchlejšie dozrievanie

• Pretrhajte listy: Postupne odstraňujte najspodnejšie listy, ktoré začínajú žltnúť. Môžete odstrániť aj niektoré listy, ktoré priamo zatieňujú dozrievajúce strapce. Zlepší sa tak prúdenie vzduchu okolo plodov (prevencia proti plesniam) a viac energie pôjde priamo do nich. Hoci sa na vrchole leta upozorňuje, že nadmerné odlisťovanie rastlinám škodí a navyše plody ohrozuje úpal, na sklonku jesene je už situácia trochu iná. Nižšie teploty a slabšia intenzita slnečného žiarenia vám dovoľujú odlistiť rajčiny viac. Platí pravidlo, že odstrániť môžete všetky poškodené listy odspodu rastliny až po strapec (vijan), na ktorom sú už aj čiastočne vyfarbené plody, teda nie iba úplne zelené. Odstráňte spodné listy, ktoré sa dotýkajú zeme, aby ste zlepšili cirkuláciu vzduchu a znížili riziko hubových ochorení. Vylamujte bočné výhonky (tzv. "vlky") v pazuchách listov, aby ste rastlinu odľahčili a podporili dozrievanie plodov. Skráťte aj hlavnú stonku rastliny rajčiaka, aby rastlina neplytvala energiou na tvorbu nových listov a kvetov.
• Obmedzte zálievku (mierne): Keď už sú plody v plnej veľkosti a začínajú meniť farbu, mierne obmedzenie zálievky môže rastlinu taktiež „vystresovať“ a urýchliť dozrievanie. Dajte však pozor, aby ste rastlinu nenechali úplne zvädnúť. Zalievať rastliny striedmo, aby ste predišli hnilobe koreňov. Skontrolujte pôdu v okolí a uistite sa, že nie je príliš premočená.
• Regulácia teploty: Ak je počasie chladné, chráňte rastliny pred chladom, napríklad pomocou fóliovníka alebo netkanej textílie. V prípade horúčav zabezpečte rastlinám tieň.
• Dostatočné osvetlenie: Zabezpečte, aby mali paradajky dostatok slnečného svetla. Ak pestujete paradajky v interiéri, použite umelé osvetlenie.
• Prepichnutie stonky: Jemné prepichnutie stonky špáradlom pri báze rastliny môže tiež urýchliť dozrievanie.

Dozrievanie paradajok po zbere

Keď sa leto končí a slnka ubúda, posledné paradajky na rastlinách často nestihnú dozrieť. Dobrá správa je, že patria medzi plodiny, ktoré dokážu dozrieť aj po odtrhnutí. Kľúčom je správne teplotné prostredie a prirodzený plyn - etylén, ktorý si plody vytvárajú samy. Paradajky patria medzi plodiny, ktoré si aj po odtrhnutí samy produkujú etylén - rastlinný plyn podporujúci dozrievanie. Ak sú plody zdravé a nepoškodené, môžu bezpečne dozrievať aj bez priameho slnečného svetla.

Metódy dozrievania doma

Vďaka správnemu postupu môžu bezpečne dozrieť aj vnútri domu - bez svetla, no s teplom a trpezlivosťou. Tip: Dozrievanie vnútri je užitočné aj počas leta - napríklad pri náhlych dažďoch alebo ochladení, ktoré by mohli plody poškodiť. Áno, aj paradajky z obchodu môžu dozrievať doma. Mnohé z nich sú zberané ešte nezrelé, aby sa počas prepravy nepoškodili, a dozrievajú cestou pomocou etylénu.

• Banánový spoločník (v skleníku/doma): Zrelé banány uvoľňujú veľké množstvo etylénu, plynu, ktorý podporuje dozrievanie. Ak zavesíte do skleníka k paradajkám zrelý banán, môže to celý proces urýchliť. Na urýchlenie dozrievania paradajok po zbere ich vložte do papierového vrecka spolu s jablkom alebo banánom. Tieto druhy ovocia uvoľňujú etylén, ktorý podporuje dozrievanie.
• Zavesenie celej rastliny: Ak máte na konci sezóny ešte veľa zelených plodov na rastline, môžete celú rastlinu aj s koreňmi vytiahnuť zo zeme a zavesiť ju koreňmi nahor na suché, teplé miesto - napríklad do pivnice, technickej miestnosti alebo ku kotolni. Ak už je vonku zima, môžete vytiahnuť zo zeme celú rastlinu a zavesiť ju hore koreňmi v garáži, v skleníku alebo v kôlni, kde bude chránená pred chladnejším počasím.
• Zber nedozretých plodov: Ak sa blíži koniec sezóny a hrozí mráz, pozberajte aj zelené paradajky. Tie potom môžete nechať dozrieť v interiéri.

Upozornenie na solanín

Upozornenie: Nezrelé paradajky obsahujú solanín - toxickú látku, ktorá sa pri dozrievaní odbúrava.

Zber semien

Dozreté paradajky môžete nielen zjesť, ale aj využiť na zber semien pre budúcu sezónu. Vyberte ich zo zrelého plodu, prepláchnite, osušte a skladujte na suchom mieste.

Rozpoznanie zrelých paradajok

Paradajky sú ideálne na konzumáciu, keď dosiahnu svoju typickú farbu a sú mierne mäkké na dotyk. Farba paradajok je často dobrým ukazovateľom zrelosti. Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch. Pri jemnom stlačení by mala byť paradajka pevná a mierne poddajná, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá.

Nie všetky zelené paradajky sú nezrelé. Na trhu existujú aj odrody, ktoré ostávajú zelené aj po dozretí. Vždy si overte, o akú odrodu ide.

Riešenie problémov s dozrievaním

Chyby v hnojení sa prejavujú na stave, počte, veľkosti a chuti plodov.

Zelený golier

Niektoré paradajky nedozrievajú rovnomerne, ale tvorí sa im takzvaný zelený golier. Ide o nedostatočné vyfarbenie plodov rajčiakov okolo stopiek. Nepravidelné dozrievanie rajčín, ktoré sa najčastejšie prejavuje ako zelené vrchy plodov, je znakom toho, že rajčinám niečo chýba. K jeho nedostatku veľmi často dochádza vtedy, ak preháňate v záhrade výživu dusíkatými hnojivami. Prvú pomoc možno nájdete rovno doma. Ako draselné hnojivo možno použiť drevné uhlie aj s popolom, ktoré sa rovnomerne rozsype ku koreňom rastlín. Draslík možno nájsť aj v kompostovanom hnoji či kamennej múčke.

Hniloba kvetného konca (suchá hniloba)

Rajčiny a paprika dozrievajú, no plody sa zospodu kazia. Záhradkári hlásia problém, ktorý sa v lete objavuje čoraz častejšie. Plody poškodené suchou hnilobou už nevyliečite. Treba ich čím skôr obrať a dať do kompostu, aby sa nestali živnou pôdou pre iné hniloby. Tento problém je často spôsobený nedostatkom vápnika.

Využitie zelených paradajok

Ak sa vám nepodarí všetky paradajky nechať dozrieť na rastline, nezúfajte. Zelené paradajky sa dajú využiť v kuchyni na prípravu rôznych jedál, napríklad:

• Nakladané zelené paradajky: Výborná pochúťka, ktorá sa hodí k mäsu aj syrom.
• Čalamáda zo zelených paradajok: Výborný spôsob, ako spracovať väčšie množstvo zelených paradajok.
• Vyprážané zelené paradajky: Delikatesa, ktorá sa podáva ako predjedlo alebo príloha.

Skladovanie paradajok

Aby vám paradajky vydržali čo najdlhšie čerstvé, uchovávajte ich pri izbovej teplote, nie v chladničke. Skladovanie v chladničke môže poškodiť ich chuť a textúru. Zrelé paradajky môžete nechať dozrieť pri izbovej teplote a potom ich uložiť do chladničky, čím im predĺžite životnosť.

tags: #hnojivo #na #dozrievanie #paradajok