Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.
Príprava pôdy a výber vhodného miesta
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Pred výsadbou paradajok je nevyhnutné pripraviť pôdu, aby bola úrodná a vhodná pre rast týchto rastlín. Odporúča sa obohatiť pôdu o organické hnojivá, ako je kompost alebo zhnitý hnoj. Tieto materiály zlepšujú štruktúru pôdy, zvyšujú jej schopnosť zadržiavať vodu a poskytujú potrebné živiny pre rastliny. Ak je pôda kyslá, je vhodné pridať vápno alebo dolomitovú múku, aby sa upravilo pH na optimálnu hodnotu pre paradajky, ktorá je medzi 6 a 6,5.
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Paradajky potrebujú veľa slnka, dobre pohnojenú pôdu a veľa vody. Vysádzame ich do dobre pripravenej pôdy s pridaným organickým hnojivom.
Výsadba priesad a sadeníc
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca. Len čo sa objavia rastliny s prvými lístkami, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie paradajok. Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. Zasadiť ich môžete do klasických plastových pohárikov, kvetináčov alebo zakoreňovačov.
Pri výsadbe paradajok je dôležité obohatiť jamku o živiny, ktoré podporia zdravý rast rastlín. Odporúča sa pridať do jamky drevený popol (asi 100 g), ktorý obsahuje draslík a ďalšie minerály. Ďalej môžete pridať pomleté vaječné škrupiny (1 lyžička prášku do každej jamky), ktoré sú bohaté na vápnik, a pomleté cibuľové šupky, ktoré obsahujú fytoncídy pôsobiace proti chorobám.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky.
Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Priesady sadíme šikmo a veľmi hlboko (aj stonku zakopeme až po prvé pravé listy), aby sa rozvinulo viac koreňov. Čím viac koreňov má rastlina, tým je silnejšia a ľahšie bojuje s chorobami.
Správna vzdialenosť pri výsadbe
Ako však zabezpečiť, aby mali rastliny dostatok priestoru na rast a predišli sme šíreniu chorôb? Prečítajte si naše odporúčania o správnych vzdialenostiach medzi sadenicami, ktoré vám pomôžu dosiahnuť bohatú úrodu.
Prečo je vzdialenosť medzi sadenicami dôležitá?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že vzdialenosť medzi sadenicami je nepodstatný detail. Avšak, dodržiavanie správnych vzdialeností medzi rastlinami na záhone je nesmierne dôležité z niekoľkých dôvodov:
- Rastliny majú viac priestoru na rast: Každá rastlina potrebuje dostatok priestoru pre svoj rast a vývoj koreňového systému. Pri príliš hustom vysádzaní môžu rastliny medzi sebou súťažiť o živiny a vlhkosť, čo obmedzuje ich rast a vývoj. Zachovávaním správnych vzdialeností medzi sadenicami zabezpečíte, že každá rastlina bude mať dostatok priestoru na svoj rast a vývoj.
- Predchádzate šíreniu chorôb: Príliš tesné umiestnenie rastlín zvyšuje aj riziko šírenia chorôb a škodcov. Keď sú rastliny veľmi blízko seba, ľahšie sa medzi nimi šíria plesne, hubové infekcie alebo bakteriálne choroby. Dodržiavaním správnych vzdialeností medzi sadenicami minimalizujete ich vzájomný kontakt, čím znižujete riziko šírenia chorôb.
- Optimálne množstvo slnečného svetla a prúdenie vzduchu: Správna vzdialenosť medzi rastlinami umožňuje optimálne osvetlenie a prúdenie vzduchu. Príliš hustý porast môže zatieniť nižšie rastliny alebo blokovať prúdenie vzduchu, čo často vedie k problémom, ako je hniloba plodov alebo premnoženie škodcov. Zachovávaním správnych vzdialeností medzi rastlinami zabezpečíte, že každá rastlina má prístup k dostatočnému množstvu slnečného svetla a vzduchu.
Odporúčané vzdialenosti pri sadení
Tyčkové paradajky
Tyčkové paradajky sadíme vo vzdialenosti 70 až 80 centimetrov, a to v rozstupe 40 až 50 centimetrov.
Kríčkové paradajky
Kríčkové paradajky sadíme vo vzdialenosti 60 až 70 centimetrov a v rozstupe 20 až 30 centimetrov.
Papriky
Papriky sadíme do riadkov vzdialených od seba 60 centimetrov, medzi rastlinami nechávame miesto 25 až 40 centimetrov.
Uhorky
Pri uhorkách je hustota výsadby závislá od ich typu. Nakladačky sadíme 7 až 8 sadeníc na 1 meter štvorcový, rovnomerne rozložených. Pri šalátových alebo poľných uhorkách postačí 5 sadeníc na 1 meter štvorcový.
Správna vzdialenosť medzi sadenicami zabezpečí ich celkové zdravie. Dodržiavaním uvedených zásad zabezpečíte, že každá pestovaná rastlina bude mať ideálne prostredie pre svoj rast a tvorbu plodov. Vďaka tomu sa môžete tešiť na bohatšiu úrodu.
Starostlivosť o paradajky počas rastu
Polievanie
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.
Aj pri vašich sadeniciach dbajte na to, aby ste uprednostnili kvalitnejšie rastliny. Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky.
Hnojenie
Keď sa objavia kvety, každé dva až tri týždne začnite prihnojovať hnojivom na paradajky alebo zeleninu. Aj neskôr vo vegetačnom období potrebujú veľa živín, preto ich zaistíme kvalitným tekutým organickým hnojivom na báze morských rias.
Vylamovanie zálistkov a rez
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Väčšinou sa paradajky pestujú s jedným výhonkom. Bočné výhonky na pazuchách listov, takzvané morské výhonky, vylomte, akonáhle ich budete môcť dobre uchopiť prstami. Hovoríme tu aj o “vylamovaní nepotrebných výhonkov”. Ak tento krok preskočíte a rastlinu jednoducho necháte rásť, plody dozrievajú oveľa neskôr. Rastlinu paradajky tiež pravidelne strihajte čistými záhradníckymi nožnicami, aby ste zaistili aromatickejšie ovocie a zdravú rastlinu.
Otužovanie a vetranie
Ak ste v otázke sadenia úplný začiatočník, odporúčame si najskôr osvojiť základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny. Náš tip: Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka. Plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka? V tom prípade začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca. Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca.
Pestovanie pod sklom alebo fóliou: Malý skleník, skleník na paradajky alebo aj fóliový tunel vám prinesú mimoriadne skorú úrodu. Môžete ju posunúť dopredu až o štyri týždne. Pravidelné obmieňanie plodín je však náročné. Preto vzniká väčšie nebezpečenstvo, že sa na rastlinách rozšíria pôdny škodcovia. Červotoče a choroba korkových koreňov sa v skleníkoch môžu na paradajky ľahšie rozšíriť.
Pri pestovaní v skleníku zabezpečte dostatočné vetranie, najlepšie denne, aby ste zabránili nadmernej vlhkosti.
Technológia 101: Zimné paradajky
Choroby a škodcovia paradajok
Paradajky sú v zásade pomerne odolné voči chorobám. Pleseň a hnedá hniloba sa však na rastlinách vyskytuje čoraz častejšie. V súčasnosti existuje niekoľko variantov tejto choroby, z ktorých časť je veľmi agresívna. Choroba postihuje aj odrody považované za odolné. Napáda však len staršie listy, takže plody môžu väčšinou ďalej nerušene rásť.
Najčastejšie choroby
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana poslúžia preventívne postreky.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami s žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavosť. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom zničených listov je nižšia úroda.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor. Typické sú žlté škvrny, neskôr hnednutie listov. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu zvyškov napadnutých rastlín po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Najčastejší škodcovia
- Strapka západná: Cicia rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov obľubuje aj paradajky a baklažány. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia.
- Vošky: Extrémne sa premnožujú v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Odrody paradajok
Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).
Rozdelenie odrôd
- Vysoké odrody: Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
- Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
- Poloskoré odrody s obrími plodmi: S hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
- Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku:Lukáš je človek všestranný.
Odrody s vysokým obsahom lykopénu a karotenoidov
V odrodách ako „Licobello“ alebo „Prolyco“ sa nachádza obzvlášť veľa lykopénu a karotenoidov. Odrody bio paradajok, ako „Dorenia“ alebo „Quadro“ prinášajú mimoriadne spoľahlivú úrodu. Mimoriadne odolné sú intenzívne rastúce odrody štepené na robustné divé paradajky. Tie prinášajú dobrú úrodu aj v chladnom počasí.
Zelené paradajky: chutné alebo jedovaté?
Kým sú paradajky zelené a nezrelé, nemali by ste ich zbierať. V takomto prípade obsahujú toxický solanín. Ten sa nerozpadne ani pri zahrievaní. V prípade zelených odrôd je situácia iná. Zelené paradajky odrody „Green Zebra“ alebo „Green Grape“ si aj v plnej zrelosti zachovajú svoju zelenú farbu a chutia osviežujúco a mierne kyslasto. Čím neskôr plody z kríka oberiete, tým menej solanínu budú obsahovať. Či sú zelené odrody pripravené na konzumáciu, zistíte tlakovým testom. Ak mierne podľahnú tlaku, môžete ich zozbierať.
Pestovanie paradajok na balkóne a terase
Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh.
Ak nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.
Na balkón alebo terasu sú ideálne priestorovo úsporné závesné paradajky, napríklad "Tumbling Tom", alebo kríčkové paradajky, napríklad trpasličí "Primabell". Tieto odrody sa dajú ľahko zasadiť do vyvýšených záhonov alebo menších kvetináčov. Vysoké paradajky sa však dajú pestovať aj na balkóne, ak je kvetináč dostatočne veľký.
Ak budú vaše kríčkové paradajky v kvetináči zdravé aj na jeseň, môžete ich skúsiť prezimovať.
Zber paradajok
Ak zasadíte svoje paradajky v skleníku, úrodu môžete najčastejšie zbierať medzi júnom a novembrom. Vonku potrebujú paradajky niekedy zrieť až do júla. Najaromatickejšie paradajky sa nachádzajú na miestach, na ktoré lístie vrhá tieň. Odstráňte preto len tie listy, ktoré rastú až do prvého výhonku plodov, aby rastlina nebola napadnutá plesňami. Koncom leta vyrežte súkvetia na vrchole výhonkov. Tieto plody už na jeseň nedozrievajú.
Dbajte na to, aby ste oberali iba ozaj zrelé plody. Tie chutia najlepšie. Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána.
Pestovanie voňavých a zdravých paradajok
Cieľom je vypestovať šťavnatý, mäsitý, charakteristicky a pekne sfarbený plod so sladkou alebo sladko-kyslou chuťou, ktorý by mal obsahovať veľa zdraviu prospešných látok (napr. karoténov, lykopénu, vitamínu C…). Osobitosťou paradajok je, že sa o ne treba starať už od pestovania sadeníc, a potom najmä pri vysadení na trvalé miesto.
Denné teploty by mali byť minimálne 18 °C, nočné minimálne 10°C. Paradajky potrebujú veľa slnka, dobre pohnojenú pôdu a veľa vody.
Mnohí to preháňajú s nadmernou hustotou výsadby, čo môže byť zdrojom problémov vo vegetačnej sezóne. Rastliny vysádzame čo najďalej od seba, aby bolo medzi nimi veľa vzduchu a listy rýchlejšie schli. Ak sadíme príliš nahusto, rýchlo sa objavia choroby, ktoré sa rozšíria na všetky sadenice.
K paradajkám sa radi pridajú malé rastliny, ktoré milujú teplo, ako napríklad bazalka, mrkva alebo špenát. Vítanými susedmi sú aj kvitnúce kapucínky, nechtík a aksamietnica. Zemiaky by sa naopak mali držať ďalej. Zemiaky napadnuté neskorou plesňou často infikujú susedné paradajky.
Cieľom je vypestovať šťavnatý, mäsitý, charakteristicky a pekne sfarbený plod so sladkou alebo sladko-kyslou chuťou, ktorý by mal obsahovať veľa zdraviu prospešných látok (napr. karoténov, lykopénu, vitamínu C… ).
tags: #v #akej #vzdialenosti #sadit #paradajky