Hnojivo na tuje proti hnednutiu a komplexná starostlivosť

Tuje patria medzi najčastejšie vysádzané ihličnany na slovenských a českých záhradách. Dôvod je jednoduchý - rýchlo rastú, dobre znášajú strihanie a počas celého roka si udržujú zelenú farbu. Keď však začnú hnednúť, je to jasný signál, že rastlina trpí. Dobrá správa je, že väčšinu problémov možno napraviť, pokiaľ sa zasiahne včas.

Hnednutie tují nie je náhoda. Ide o jasný signál, že rastlina je v strese. Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých, ale aj na starších drevinách.

fotografia zdravej zelenej tuje vedľa tuje s hnednúcimi časťami

Najčastejšie príčiny hnednutia tují

Najčastejšie za hnednutím tují stoja problémy s vodou, nevhodná pôda, nedostatok živín, poškodenie mrazom alebo choroby.

Nedostatok vlahy

Tuje majú plytký koreňový systém, ktorý rýchlo reaguje na sucho. Ak pôda preschne hlbšie, konáre začínajú odspodu schnúť a hnednúť. Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahom vody v pletivách.

Ako pomôcť:

  • hlboká zálievka raz až dvakrát týždenne (nie každodenné kropenie povrchu, ktoré je neúčinné)
  • mulč (napr. kôra), ktorý spomaľuje odparovanie vody

Prebytok vody

Tuje môžu hnednúť aj pri opačnom probléme - premočenej pôde. Dlhodobo mokré podmienky spôsobujú odumieranie koreňov a následné žltnutie až hnednutie výhonkov. Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť.

Riešenie:

  • zabezpečiť priepustný substrát
  • vyhnúť sa výsadbe do ťažkej, ílovitej pôdy bez drenáže

Nedostatok živín - najmä horčíka a dusíka

Pri nedostatku horčíka tuje žltnú (často vo vnútri koruny). Nedostatok dusíka spôsobuje blednutie a spomalený rast.

Pomôcť môže:

  • hnojivo pre ihličnany s obsahom horčíka
  • jarné hnojenie dusíkom v primeranom množstve

Poškodenie mrazom a zimným slnkom

V zime korene nedokážu prijímať vodu z premrznutej pôdy, no slnko zároveň rastlinu vysušuje. Výsledkom je typické jarné hnednutie koncov vetvičiek. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú, že vymrzli.

Prevencia:

  • výdatná jesenná zálievka
  • mulčovanie
  • ochrana mladých rastlín jutovinou v období suchého mrazivého vetra

Choroby a škodcovia

Najznámejšie choroby tují:

  • Phytophthora - hubová choroba spôsobujúca odumieranie koreňov
  • hnednutie výhonkov a odumieranie konárov spôsobené hubami rodu Pestalotiopsis
  • Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním.
  • Pokiaľ sú na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky.

Najčastejší škodcovia:

  • vošky
  • roztoče (spôsobujú sivasté sfarbenie, vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami)
  • larvy hmyzu poškodzujúce korene
  • Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú.

Riešenie:

  • postrek fungicídom alebo insekticídom podľa typu problému
  • zlepšenie priepustnosti pôdy a obmedzenie prelievania
  • V prípade lykokaza, ak si už všimnete, že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.

infografika o najčastejších chorobách a škodcoch tují s vizuálnymi príkladmi

Nevhodné stanovište

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Tuje potrebujú:

  • neutrálnu až mierne kyslú pôdu
  • miesto bez extrémneho tieňa
  • priestor pre koreňový systém

Výsadba tesne pri betónovom plote či múre môže viesť k prehrievaniu pôdy a rýchlemu vysychaniu. Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo.

Prirodzené hnednutie a kvitnutie

Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste.

Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato.

Špeciálne hnojivá proti hnednutiu tují

Vlastnosti a zloženie ideálneho hnojiva

Pre tuje sú vhodné špeciálne hnojivá pre ihličnany. Hnojivo na thuje a živé ploty je špeciálna zmes granulovaného viaczložkového NPK hnojiva s horčíkom a sírou.

Ideálne hnojivo by malo obsahovať:

  • dusík (N)
  • fosfor (P)
  • draslík (K)
  • horčík (Mg)
  • mikroprvky (železo, bór, zinok)

Účinné sú granulované hnojivá s vyváženým pomerom N-P-K, nie však extrémne vysoké dávky dusíka. Časté odporúčané pomery ako 10-5-5 sú bezpečné. Nepoužívajú sa priemerovo univerzálne pomery typu 14-7-14 - realita je, že výrobcovia majú rôzne formulácie a rastlina nepotrebuje presne tieto čísla.

Forestina Minerál je viaczložkové granulované NPK hnojivo s obsahom horčíka a síry, určené na výživu tují, cypruštekov, hrabov, vavrínovcov a ďalších ihličnatých aj listnatých živých plotov. Vyvážený pomer živín N‑P‑K (5‑5‑20) podporuje intenzívny rast, hustotu a sýte zafarbenie porastu, pričom vysoký obsah draslíka výrazne zvyšuje odolnosť rastlín voči suchu, mrazu, chorobám a mechanickému poškodeniu.

Horčík - kľúčový prvok

Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny. Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu.

infografika o kľúčových živinách pre tuje (N, P, K, Mg)

Správna aplikácia hnojiva

Metóda aplikácie

Aplikáciu hnojiva prevedieme rovnomerným rozhodením na povrch zeminy a potom hnojivo zľahka zapracujeme do pôdy. Pri zapracovaní hnojiva do pôdy postupujeme opatrne, aby nedošlo k poškodeniu koreňového systému rastlín. Následne vykonáme zálievku.

Dávkovanie

Hnojivo je možné použiť aj pri výsadbe, kedy v závislosti na veľkosti rastliny zmiešame hnojivo s vhodným substrátom. Maximálna dávka hnojiva je 1 g / liter substrátu, maximálna celková dávka na sadenicu je 40 g hnojiva.

Časovanie hnojenia

Prvé prihnojenie ku urasteným porastom prevedieme na jar (marec / apríl). Druhé prihnojenie v priebehu leta (jún / júl).

Hnojiť sa má len na jar a začiatkom leta. Po 15. júni už nie, pretože nové mäkké výhonky môžu v zime zamrznúť.

Pri hnojení tují a živých plotov je najdôležitejšia pravidelnosť - rastliny potrebujú živiny v správnom čase, aby si udržali hustotu a sýtu farbu.

Prírodné alternatívy hnojenia

Ako prírodné alternatívy hnojenia je možné použiť:

  • kompost
  • rohovina (organický zdroj dusíka)
  • dobre vyzretý maštaľný hnoj (nie čerstvý)

Tieto hnojivá pôsobia pomaly, čo je pre tuje ideálne.

Komplexná starostlivosť o tuje

Výsadba a zakoreňovanie

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra, resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra, kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom.

Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou, ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte.

Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať.

Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.

Zálievka

Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často.

Ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime.

Ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať, inak vyschne.

Strihanie

Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách.

Prehnojenie - opačný problém

Žiaľ, je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, to už je znak prehnojenia, a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.

fotografia rastliny s príznakmi prehnojenia (spálené okraje, biely povlak)

Záchrana hnednúcich tují

Môžu sa hnednúcne tuje zachrániť? Vo väčšine prípadov áno. Kľúčom je zistiť príčinu:

  • ak je problém sucho → voda a mulč
  • ak chýbajú živiny → hnojivo s horčíkom a dusíkom
  • ak ide o chorobu → výmena substrátu, zlepšenie drenáže, prípadne fungicíd
  • ak rastlina trpí mrazom → jesenná príprava a ochrana

Tuje sú odolné a dokážu obnoviť aj výrazne poškodené časti, pokiaľ sa problém odstráni včas. Dôležité je tiež vedieť, že niekedy hnednutie môže byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín.

Vysychanie tují - krasoň borievkový (Lamprodila festiva)

tags: #hnojivo #na #tuje #proti #hnednutiu