Hubky, vedecky nazývané Porifera, predstavujú starobylý kmeň mnohobunkovcov, ktorý často býva presnejšie zaraďovaný do širšej skupiny hubkovcov (Parazoa). Tento fascinujúci živočíšny kmeň zahŕňa približne 9 000 známych druhov, z ktorých drvivá väčšina obýva morské prostredie. V sladkovodných biotopoch strednej Európy sa vyskytuje len malý počet druhov, asi šesť.
Základná stavba a charakteristika hubiek
Telo hubiek je zvyčajne asymetrické, vakovité až rozliate, s občasnými náznakmi radiálnej symetrie. Skladá sa z dvoch základných zárodočných vrstiev - ektodermy a endodermy. Ich vznik je však odlišný od ostatných živočíchov (Eumetazoa). Počas procesov ako gastrulácia dochádza u hubiek k tzv. gastrulárnej inverzii, kde sa vrstva buniek zodpovedná za vznik ektodermy u iných živočíchov u hubiek mení na endoderm a naopak.
Priestor medzi týmito dvoma zárodočnými vrstvami vypĺňa rôsolovitá vrstva nazývaná mezoglea. Táto vrstva obsahuje podporný pseudskelet tvorený ihlicovitými skleroblastmi (spikulami). Tieto spikuly môžu byť inkrustované uhličitanom vápenatým (CaCO3) alebo kremičitanmi, prípadne môžu byť tvorené organickou látkou známu ako spongín.
Vnútornú výstelku hubiek tvorí vrstva ektodermálnych choanocytov, čiže golierikatých buniek s bičíkmi. Tieto bunky môžu vystielať rôzne časti telesnej dutiny: spongocoel (centrálnu dutinu v askónovom type), kanáliky (v sykónovom type) alebo drobné dutinky v stene hubky (v leukónovom type).
Pohlavné rozmnožovanie
Hubky sú hermafrodity, čo znamená, že jedinec produkuje samčie aj samičie pohlavné bunky (gaméty). Tieto gaméty vznikajú premenou špecializovaných amébocytov v mezoglei.
Proces oplodnenia prebieha voľne vo vonkajšom prostredí, kde dochádza ku kopulácii. Vzniknutá zygota sa následne delí a vyvíja do larvy nazývanej blastula, ktorá sa ďalej diferencuje na dve základné typy buniek. Táto larva, známa ako amfiblastula, sa po krátkom čase prisaje na dno morskej alebo sladkovodnej nádrže.
Distálna časť bičíkatých buniek larvy sa vliačuje a diferencuje na vrstvu choanocytov, pričom výsledná stavba závisí od anatomického typu hubky (askón, sykón alebo leukón).
Nepohlavné rozmnožovanie
Okrem pohlavného rozmnožovania sa hubky dokážu rozmnožovať aj nepohlavne, a to najmä prostredníctvom pučania. Tento proces môže prebiehať dvoma spôsobmi:
- Vnútorné pučanie: Pri tomto type pučania púčik vyrastá z vnútornej strany tela. Vznikajú pritom špecializované štruktúry nazývané gemule. Po uvoľnení gemule z tela materskej hubky (zvyčajne cez osculum - veľký vývodný otvor) sa z nej môže vyvinúť nová, samostatná hubka.
- Vonkajšie pučanie: Tento spôsob vedie k tvorbe kolónií hubiek, kde nové jedince vyrastajú priamo z povrchu tela materskej hubky. Vonkajšie pučanie je bežnejšie u morských druhov a prebieha najmä za priaznivých podmienok prostredia.
Je zaujímavé, že sladkovodné hubky, patriace do čeľade Spongillidae, sa na jeseň obvykle sťahujú do štádia gemúl, pričom dospelé jedince odumierajú. Gemule následne prečkajú nepriaznivé obdobie a na jar z nich vyrastú nové hubky.
Porifera - hubky
Potrava a trávenie
Hubky prijímajú potravu prostredníctvom drobných otvorov nazývaných ostie, ktoré sa nachádzajú po celom ich tele. Potravu potom zachytávajú choanocyty. U pokročilejších typov hubiek sú choanocyty menšie a ich hlavnou funkciou je zabezpečenie prúdenia vody.
Trávenie prebieha intracelulárne, teda vo vnútri buniek, konkrétne v amébovitých bunkách nachádzajúcich sa v mezoglei. Proces trávenia prebieha pomocou fagocytózy, kedy bunka pohltí a rozloží potravu.
tags: #pohlavne #rozmnozovanie #porifera