Prírodné hnojivá pre ovocné stromčeky a kríky

Ak ste zapáleným záhradkárom, ktorého záhrada je plná kvetov, zeleniny či ovocných stromčekov, určite viete, ako sa o svoju zelenú oázu starať. Možno ste však nevedeli, že hnojiť treba aj ovocné stromy. Problematika hnojenia ovocných drevín je pomerne široká, čo vyplýva z rozdielnych nárokov jednotlivých druhov, odrôd, ich veku, rodivosti, hustoty výsadby, pestovateľského tvaru aj obdobia hnojenia. S cieľom udržať vaše ovocné stromy zdravé a každoročne preplnené úrodou, prinášame niekoľko tipov na správne hnojenie, s dôrazom na prírodné metódy.

Výživa pre ovocné stromčeky: Základ zdravého rastu a úrody

Na dobrú plodivosť stromov sú potrebné živiny, ktoré rastliny získavajú zo svojho okolia, a to najmä z pôdy. Značná časť koreňov prijíma živiny zo starších zásob a aj z hlbších pôdnych vrstiev. Preto sa kladie dôraz na prípravu pôdy a jej optimálne vyhnojenie makroživinami a mikroživinami už pred zakladaním ovocných sadov a vinohradov. Pretože vlastnosti pôd sa odlišujú, nie je správne hnojiť všetky rovnako. Rozbor v agrochemickom laboratóriu nám umožní pôdu optimálne vyhnojiť, pri ovocných druhoch do hĺbky 40 cm a pri vinohradoch do hĺbky 60 cm.

Po založení ovocného sadu či vinohradu by sme sa mali zamerať na pravidelné hnojenie organickými hnojivami, udržanie priaznivej pôdnej reakcie vápnením a optimalizovať dávky živín dusíka, fosforu, draslíka, vápnika, horčíka a mikroelementov podľa dosahovanej úrody, na základe rozboru pôdy a listovej diagnostiky.

Kľúčové živiny a ich význam

Ovocné stromy potrebujú živiny vo vyváženom pomere. Každá živina má svoju špecifickú úlohu:

• Dusík podporuje rast listov a letokruhov. Jeho nedostatok spôsobuje u jabloní urýchlené zretie a tuhšiu dužinu, u čerešní malé a intenzívne červené plody a u višní abnormálne kvitnutie.
• Fosfor je cestou k nižšej plodnosti, menším listom, skoršiemu sfarbeniu a opadávaniu v jeseni.
• Draslík má vplyv na plodnosť, kvalitu i odolnosť ovocia.
• Vápnik neutralizuje a viaže organické kyseliny, ako napríklad kyselinu šťaveľovú, a má vplyv na skladovateľnosť ovocia. Deficit poškodzuje koreňový systém a spomaľuje rast plodov.
• Horčík je zodpovedný za abnormálnu tvorbu pigmentov na listoch, menší počet kvetov, drobné a predčasne opadávajúce jablká.

Organické hnojenie: Výživa priamo z prírody

Organické hnojenie je nevyhnutné na udržanie vyrovnanej bilancie organických látok v pôde, čím sa stabilizuje a zlepšuje celková úrodnosť pôdy. Stimuluje užitočnú činnosť pôdnych mikroorganizmov, má pozitívny vplyv na sprístupňovanie živín, zlepšovanie pôdnej štruktúry a efektívnosť hnojenia priemyselnými hnojivami. Chcete pestovať ekologicky a s rešpektom k prírode? Organické hnojivá vám pomôžu zlepšiť kvalitu pôdy a podporiť zdravý rast rastlín bez použitia chémie.

Typy prírodných hnojív a ich aplikácia

Základom hnojenia ovocných stromov sú organické a minerálne hnojivá. K organickým patria kravská mrva, rašelina, maštaľný hnoj, kompost, hnojovka, slepačince alebo zelené hnojenie. Organické priemyselne vyrobené hnojivá obsahujú prírodné látky, ktoré sú ekologické, neškodia ľuďom ani zvieratám.

Maštaľný hnoj a kompost

• Prísun organických látok do pôdy zabezpečujeme zapracovaním maštaľného hnoja alebo kompostu v trojročných intervaloch. Na ľahkých pôdach je vhodné uplatniť dvojročný cyklus organického hnojenia.
• V menších záhradkách po obvode koruny stromu urobíme ryhy dlhé približne 1 m a hlboké 20 až 30 cm, pri malých stromčekoch plytšie. Do nich dáme hnoj, ktorý utlačíme a zasypeme zeminou.
• Množstvo hnoja závisí od veku a veľkosti ovocného stromu. Pre stromček s priemerom koruny 2,5 m aplikujeme asi 20 kg a pre stromček s priemerom koruny 4 m asi 50 kg maštaľného hnoja.
• Z hľadiska času zapracovania do pôdy platí zásada, že maštaľný hnoj by sme mali zarýľovať v deň, keď sme ho rozhodili po pozemku. Ak ho ponecháme na povrchu pôdy v malých kôpkach alebo rozhodený, vysychá, stráca sa dusík a znehodnocuje sa.
• Komposty a maštaľný hnoj sa podľa možnosti snažte zapracovať do pôdy každý 4 až 5 rok.
• Na jeseň je dobré dať peletovaný kravský alebo konský hnoj, alebo kompost. Do výsadbovej jamy sa odporúča pridať kompost, ktorý poskytne sadeniciam potrebné živiny. Ak chcete kompost šetriť, aplikujte ho priamo do jamy.

Zelené hnojenie a mulčovanie

• Vo vlhších podmienkach môžeme organické látky nahradiť aj zeleným hnojením. Rastliny na zelené hnojenie by nemali byť vo vinohrade v období kvitnutia a tesne po odkvitnutí, pretože v tomto období potrebuje vinič značné množstvo vody.
• Tieto hnojivá kombinujte so zeleným hnojením, čo znamená, že po zbere plodín na pozberanú plochu zasejete vikovité plodiny, ktoré ak dosiahnu výšku 10 cm, zapracujte hlbokou orbou do pôdy. Tým obohacujete pôdu o organickú hmotu a súčasne hrčkotvorné baktérie, ktoré sa nachádzajú na koreňoch týchto rastlín, obohacujú pôdu o dusík a zlepšujú jej štruktúru.
• Za významné zelené hnojivo sa považuje ďatelina, repka a horčica.
• Podobne do pôdy sa snažte zapracovať mulčovací materiál, ako je prehnitá pokosená tráva, ktorá počas vegetácie bola rozložená pod korunami stromov.

Ďalšie organické hnojivá

• Organo-minerálne granulované hnojivá so stopovými prvkami, napríklad tie s guánom, sú určené na výživu ovocných stromov a kríkov.
• Organo-minerálne hnojivo s kvalitnou drvenou rohovinou je výdatné a rohovina je cenená pre obsah organicky viazaných živín.
• Humac agro je organické hnojivo, ktoré obsahuje humínové kyseliny a všetky v prírode sa vyskytujúce makro, mikro a stopové prvky. Tieto zložky pomáhajú zlepšovať pôdu, tvorbu koreňov, príjem živín a kvalitu plodov.
• VermiVital Eisenia Humus je organické hnojivo zo zmesi kompostu a vermikompostu, ktoré obsahuje vysoký obsah unikátnych živín z dážďoviek. Je ideálne aplikovať ho pri výsadbe; stačí do vykopanej jamy vložiť dobrú vrstvu hnojiva.
• Hnojík je organické hnojivo, ktoré pochádza z hmyzieho trusu. Je bohatý na NPK živiny, najmä na fosfor, dôležitý pre tvorbu zdravých plodov.

Vápnenie pôdy: Dôležité pre optimálne pH

Udržovacie vápnenie je nevyhnutným opatrením na udržanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti. Cieľom je dosiahnuť a udržať optimálnu pôdnu reakciu (pH). Na stanovenie dávky melioračného vápnenia sa využíva hodnota výmenného pH a zrnitostné zloženie pôdy. V zime sa oplatí vápniť pôdu pod jabloňami, aj starými, pretože pri nedostatku vápnika plody chytajú sklovitosť.

Pravidlá vápnenia

• Pri vápnení dávame prednosť mletému vápencu, ktorý obsahuje približne 50 percent oxidu vápenatého. Používame ho na ľahkých pôdach a preferujeme ho aj na stredných a ťažkých pôdach s menšou potrebou vápnenia.
• Pálené vápno používame najmä na ťažké pôdy s veľkou potrebou vápnenia.
• Dôležité je rovnomerné rozhodenie hnojiva. Vápnik je v pôde pomerne pohyblivý, preto tieto hnojivá zapracujeme plytko do vrchnej časti ornice.
• Vápenaté hnojivá nikdy nepoužívame spoločne s maštaľným hnojom, pretože sa môže strácať dusík z maštaľného hnoja. Takisto sa musíme vyhnúť súčasnému vápneniu a hnojeniu fosforom, pretože môže dôjsť k pútaniu fosforu.
• Medzi obomi druhmi hnojenia by mala byť prestávka štyri až šesť týždňov.
• Uvedené dávky vápenatých hnojív nesmieme prekročiť. Prevápnenie spôsobuje pútanie mikroelementov, predovšetkým železa.
• Omnoho ľahšie je upraviť kyslú pôdu prísunom vápnika na priaznivú reakciu než znížiť hodnotu pH alkalickej pôdy. Rešpektovanie tejto požiadavky je veľmi dôležité.
• Nevápnime každoročne, ale v troj- až štvorročných cykloch, podľa rozboru pôdy. Vápnenie má charakter zásobného hnojenia. Najvhodnejším termínom je neskorá jeseň.

Minerálne hnojivá ako doplnok

Používanie iba priemyselných hnojív má za následok tzv. hladnú pôdu, v ktorej sa neudržia živiny ani voda, preto je dobré ich používať len ako doplnkové hnojivá. Iba vtedy, keď je pôda dobre zásobená humusom a stav pôdnej reakcie je v poriadku, môžu byť plne účinné priemyselné hnojivá. V jesennom období venujeme značnú pozornosť hnojeniu draslíkom a fosforom.

Aplikácia a špecifiká

• Fosfor je v pôde takmer nepohyblivý, musíme ho preto zapracovať tam, kde sa vyvíjajú korene.
• Draslík je v pôde pohyblivejší ako fosfor, nie však tak ako dusík.
• Hnojenie draslíkom stanovíme podľa zásobenia pôdy a podľa požiadaviek pestovaných druhov. Dôležité je zohľadniť citlivosť jednotlivých plodín na chloridy.
• K stredne citlivým plodinám patrí vinič, jadrové ovocie, čierna ríbezľa. K veľmi citlivým plodinám patrí červená ríbezľa, egreš, malina, ostružina, kôstkoviny a borievka, preto pri týchto plodinách aplikujeme draslík vo forme síranu draselného.
• V súvislých výsadbách rozdelíme hnojivo rovnomerne po celej ploche, pri jednotlivých stromoch približným prepočtom na zistenú plochu podľa priemeru koruny. Napríklad pri priemere koruny 4 m je plocha na hnojenie 4 x 4 = 16 m².
• Pri jarnej výsadbe stromčekov neodporúčam používať umelé hnojivá alebo vápno do jamy ani na povrch, stromček by mohol uhynúť. Umelými hnojivami prihnojujeme najskôr za mesiac po výsadbe. Čerstvo vysadené stromčeky prihnojte prvýkrát až vo vegetácii najskôr v máji.
• Aby sme aj spodinu obohatili o živiny, hlavne fosfor a draslík, a aby tak mohli byť k dispozícii pre korene, ktoré sa nachádzajú vo väčších hĺbkach, môžeme využiť hnojenie spodiny. Uskutočňujeme ho tak, že za pomoci silnej oceľovej tyče urobíme do pôdy v odstupe 2 m asi 40 cm hlboké diery. Do každej nalejeme približne 5 l roztoku hnojiva. Najvhodnejšie je viaczložkové hnojivo v kvapalnej alebo kryštalickej forme (5 kg rozpustíme v 100 l vody).

Časovanie a správna technika hnojenia

Starostlivosť o záhradu nemožno zovšeobecniť - vždy vychádzajte z klimatických podmienok, typu pôdy a stavu pestovaných rastlín.

Jarné hnojenie

• Na jar doplňte dusík na podporu rastu.
• NPK hnojivá dávajte do pôdy až na jar, keď na porýľovanú plochu hnojivá rozhodíte a hneď ich hrabličkami zapracujete do pôdy.
• Na jar už okolo stromčekov a krov pôdu nerýľujte, lebo by ste zhoršili štruktúru pôdy a súčasne obmedzili dôležitú zimnú vlahu pre jarný rast. Pôdu okolo stromčekov hrabličkami urovnáte s dodanými živinami.
• Počas vegetácie opäť okolo nich dávajte pokosenú trávu, čím zabezpečujete dostatok vlahy v pôde.

Jesenné hnojenie

Ovocné stromy a kry drobného ovocia počas vegetácie spotrebovali v pôde živiny, ktoré im môžete dodať v jesennom období. Záhrada potrebuje na jeseň správne zregenerovať. Je to prechodné obdobie po zbere úrody a do prvých zimných mrazov - náročné na vitalitu, odolnosť a zásobné látky úžitkových a okrasných rastlín.

• Na jeseň (september, prvá polovica októbra) používajte hnojivá s nízkym obsahom dusíka, teda jesenné hnojivá. Platí, že jesenné hnojivá do záhrady majú byť obohatené o fosforečné, draselné a horečnaté zložky - výhodou sú univerzálne hnojivá s mikroprvkami superfosfátu, draselnej soli a mletého dolomitického vápenca.
• Menej významný je obsah dusíka, ten podporuje vyzretie vegetatívnych orgánov, ktoré by do jari nevydržali. Dusíkaté hnojivá pridávame len do konca júla (na všetky ovocné aj okrasné rastliny).
• Počas jesenného rýľovania dostaňte do pôdy veľké zelené rastliny a rovnako aj tie, na ktorých je zelených pletív minimálne. Nemusíte ich priamo zarýľovať, stačí ich po poslednom kosení nechať na vrchných vrstvách pôdy.
• Efektívna regenerácia si vyžaduje zapravenie slepačieho trusu a iných prirodzených hnojív do hĺbky aspoň 15 cm.
• Aj keď jesenná aplikácia dusíkatého vápna je významná na dezinfekciu a prípravu pôdy na ďalšiu sezónu, zložky kompostu a maštaľného hnoja sa veľmi neznášajú s vápnom, v takej kombinácii by zničili prirodzené zásoby dusíka v pôde.

Hnojenie mladých a starých stromov

• Ovocné stromy majú najviac koreňových vlásočníc najmä po obvode a za obvodom koruny. Tam je potrebné dodať živiny. Ak ich rozhodíte len okolo kmeňa, ich využiteľnosť je malá. Podobne prihnojujte ríbezle, egreše a ďalšie druhy drobného ovocia. Po rozhodení hnojiva ho treba čo najskôr zapracovať.
• Okolo mladých stromčekov rýľujte plytko, do hĺbky 8 až 10 cm, aby ste nepoškodili korene.
• Mladé stromčeky do veku 5 rokov (teda 3 roky po výsadbe) sa hnojiť oplatí, aj minerálnymi hnojivami. Staré stromy majú korene hlboko a živiny si nájdu aj samé.
• Okolo stromov by malo byť vypleté a pokopané, aby ste nehnojili burinu a trávu, ale ovocný strom.

Riziká a prevencia prehnojenia

Pri hnojení musíte byť opatrní a dodržiavať predpísanú dávku na obale, pretože pri nedodržaní množstva živín dochádza k spáleniu koreňového systému. Nadmerné množstvo rozpustených živín v pôde páli korene niekoľko rokov, čo sa potom veľmi ťažko a dlho odstraňuje. Prehnojené stromy a kry sa liečia niekoľko rokov tak, že od nich zeminu odoberáte a namiesto nej sa snažíte priniesť novú ornicu. Pri nadmerných aplikáciách je potrebné vymeniť pôdu do hĺbky 40 až 50 cm a vysadiť nové stromčeky. Takisto chránime pôdu pred prevápnením.

Ekologický aspekt

Dusíkaté hnojivá podporujú rast zelenej hmoty, čo je pri stromoch nežiaduce. Keď hnojiť, tak organickými hnojivami s vyváženým pomerom NPK. Pri umelých hnojivách treba prísne dodržiavať čas aplikácie a hnojivé dávky, aby sa zabránilo znečisťovaniu spodných a povrchových vôd. To, že máme dusičnany v spodných vodách, môže byť spôsobené neuváženým nadmerným používaním umelých hnojív. Je na čase toto zastaviť. Poľnohospodári sú na umelé hnojivá viac či menej odkázaní, ale drobní pestovatelia by mali viac dbať o prírodu aj zdravie pôdy, na ktorej pestujú.

tags: #hnojivo #prirodne #na #stromceky