Záujem o organické hnojivá zostáva vysoký už od vzniku prvých farmárskych kultúr na Blízkom východe, v Egypte alebo Číne. Ľudia rýchlo zistili, že kvalita pôdy určuje veľkosť úrody, preto by ju mali obohatiť, aby bola úrodná a efektívna. V minulosti sa na hnojenie využívali riečne usadeniny, popol, živočíšny a dokonca aj ľudský odpad. Poľnohospodári dvadsiateho prvého storočia stále horlivo používajú organické hnojivá pre ich prírodné zloženie a užitočnosť pre rastliny. Pre záhradkárov, poľnohospodárov, ako aj pre nadšencov izbových rastlín, je dôležité poznať rôzne typy hnojív a ich účinky, aby mohli vybrať najvhodnejšie pre svoje rastliny.
Čo sú organické hnojivá a ich zloženie?
Organické hnojivo, ako už názov napovedá, je vyrobené z organickej hmoty. Ide o prírodné zlúčeniny rôzneho typu, ktoré obsahujú molekuly uhlíka, napríklad zvyšky zvierat alebo zeleniny. Organické hnojivá sú vyrobené z prírodných zdrojov a neobsahujú umelé chemikálie. Tým sa stávajú bezpečnejšou voľbou pre vaše rastliny, pre vašu pôdu a pre životné prostredie. Organické hnojivá tiež obsahujú živiny v organickej forme, a takéto živiny sú pre rastliny dostupnejšie. Organické hnojivá vynikajú intenzívnym nepríjemným zápachom.
Opakom organických hnojív sú minerálne hnojivá, ktoré pozostávajú z dusíka, fosforu, síry, horčíka atď. Hnojivá sú látky, ktoré sa aplikujú na pôdu alebo rastliny s cieľom dodať im potrebné živiny. Tieto živiny sú nevyhnutné pre rast a vývoj rastlín, pretože podporujú procesy ako fotosyntéza, rast koreňového systému a produkcia kvetov a plodov. Hlavné živiny, ktoré rastliny potrebujú, sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), známe ako makroživiny.
Organické hnojivá obsahujú mnoho cenných makroprvkov a ďalších zlúčenín potrebných pre správny rozvoj ornej pôdy, ako aj mnoho ďalších látok a makro- a mikroprvkov, bez ktorých by rastliny nemohli prežiť. Každý druh organického hnojiva sa samozrejme líši zložením a koncentráciou uvedených prvkov.
Typy organických hnojív podľa pôvodu
Existujú rôzne druhy organických hnojív. Z hľadiska pôvodu ich možno rozdeliť na:
- Hnojivá živočíšneho pôvodu
- Hnojivá rastlinného pôvodu
- Organicko-minerálne hnojivá
Medzi hnojivá rastlinného pôvodu patria komposty, ktoré vznikajú prirodzeným rozkladom rastlinných buniek za pomoci mikroorganizmov. Kompost môže byť vyrobený z rastlín rôznych druhov, rastlinného odpadu, listov, stoniek, šupiek atď. Trh ponúka aj organicko-minerálne hnojivá. Obsahujú tak makroprvky (ako sú zmesi na báze dusíka, fosforu či horčíka), ako aj prísady rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.
Formy organických hnojív a ich špecifiká
Existuje niekoľko foriem hnojív, ktoré sú vhodné pre rôzne spôsoby aplikácie a typy rastlín. Medzi najbežnejšie patria tyčinkové, tekuté, gélové, kryštalické a granulované hnojivá. Organické hnojivá môžete používať na rôzne spôsoby. Jedným z nich je použitie hnojiva v granulovanej forme, ktoré môžete rovnomerne rozsypať okolo rastlín a jemne zapracovať do pôdy. Organické hnojivá môžete tiež aplikovať vo forme zálievky alebo v podobe kompostu, ktorý môže byť vyrobený z rôznych organických materiálov, ako sú tráva, lístie, kôra a potravinové zvyšky.
Tekuté organické hnojivá
Kvapalné hnojivá sú veľmi obľúbené pre svoju flexibilitu a rýchlosť pôsobenia. Sú vhodné pre rýchlo rastúce rastliny, izbové rastliny, ale aj pre záhradné rastliny v období intenzívneho rastu. Tekuté formy organických hnojív sa dajú použiť na zálievku na koreň alebo ako postrek na list. Táto forma umožňuje rýchly prísun živín priamo k rastlinám.
Aplikácia listového hnojiva Nutrino
Tyčinkové organické hnojivá
Tyčinkové hnojivá sú kompaktné hnojivá v podobe malých tyčiniek, ktoré sa vkladajú priamo do pôdy. Sú ideálne pre izbové rastliny, ktoré sú pravidelne polievané a kde je dôležité udržiavať stabilnú hladinu živín po dlhšiu dobu.
Iné bežné formy organických hnojív
- Gélové hnojivá sú relatívne novým prírastkom na trhu a sú vhodné pre izbové rastliny, ktoré vyžadujú stabilné zásobovanie živinami.
- Kryštalické hnojivá sú pevné hnojivá vo forme malých kryštálov, ktoré sa pred použitím rozpúšťajú vo vode. Sú ideálne pre záhradné rastliny, ktoré potrebujú rýchly prísun živín.
- Granulované hnojivá sú pevné hnojivá vo forme malých granúl, ktoré sa aplikujú priamo na pôdu. Sú ideálne pre záhrady a veľké plochy, kde je dôležitá rovnomerná distribúcia živín.
Hlúboviny: Pestovanie, nároky a ochrana s ohľadom na organické hnojivá
Táto zelenina s chrumkavými listami, šťavnatými buľvami či výnosnými hlávkami nechýba takmer v žiadnej záhrade. Hlúboviny vďaka svojmu vzhľadu a špecifickej vôni nezaprú pôvod v čeľadi kapustovitých rastlín. Dnešné odrody boli vyšľachtené z divorastúcej kapusty obyčajnej.
Charakteristika a druhy hlúbovín
Hlúboviny delíme na európske a východoázijské typy. Medzi tie európske patria klasika našich záhrad - kapusta, kel, kaleráb, brokolica, karfiol, ale aj okrúhlice a kvaky. Hlúboviny sú odrodovo neskutočne bohatá skupina zelenín. Kým niekedy si pochutíme na listoch, inokedy to budú stonkové buľvy, zdužnatené kvetenstvo či listové hlávky. Pre nadzemnú stonkovú hľuzu - buľvu - sa pestujú kaleráby, okrúhlice a kvaky. Zdužnatené kvetenstvo a ružice pukov sa zberajú z karfiolu a brokolice. Hlávka zložená z mnohých pevných listov je typická pre kapustu a hlávkový kel. Pevnosť hlávky sa môže pri jednotlivých odrodách líšiť. Odrody kapusty vhodnej na rezanie tvoria pevnú a kompaktnú hlávku, ktorá umožňuje toto spracovanie.
Pôdne a výživové nároky hlúbovín
Hlúbovinám všeobecne vyhovujú hlinito-piesočnaté pôdy, ktoré sú síce dobre priepustné, no zároveň sú schopné vodu aj zadržiavať. V pôde chudobnej na živiny a na suchom stanovišti sa dobrej úrody nedočkáme. pH pôdy by nemalo byť nižšie ako 6 (pri kalerábe) alebo 6,3 pri ostatných druhoch. Kyslosť pôdy možno znižovať pridávaním vápenatých hnojív. Kapustoviny pestované v kyslej pôde sú oveľa náchylnejšie na choroby.
Ak sa chceme dočkať bohatej úrody, berieme do úvahy, že vo väčšine prípadov ide o rastliny prvej trate, čiže sa pestujú na záhonoch už na jeseň vyhnojených hnojom alebo kompostom. Výnimkou je kaleráb a brokolica, ktoré sa pestujú v druhej trati. Kapustovité druhy zeleniny veľmi dobre znášajú aj zelené hnojenie, ktoré vysievame v auguste alebo septembri. Dobrou voľbou druhov pre zelené hnojenie je vika, hrach, facélia, pohanka alebo raž. Pokiaľ plánujeme vápnenie pôdy, urobíme to mimo obdobia hnojenia zeleným hnojením. Počas vegetácie totiž tvoria kapustoviny veľké množstvo zelenej hmoty, čím čerpajú z pôdy veľa živín.
Starostlivosť a pestovanie hlúbovín
Vhodný je záhon na slnku, i keď extrémny úpal rastlinám nesvedčí. Pri pestovaní striedame i záhony. Ak by sme ich pestovali niekoľko rokov po sebe na rovnakom mieste, pôda by sa postupne unavila. Väčšinou je kapustoviny potrebné hnojiť aj v priebehu sezóny, a to minerálnym alebo kvapalným hnojivom na zeleninu. Hlúboviny sú náročné na rovnomernú zálievku. Jej nepravidelnosť sa prejaví predčasným kvitnutím alebo praskaním buliev. Môžeme ich pestovať na čiernej netkanej textílii alebo povrch pôdy mulčujeme vrstvou jemne pokosenej trávy. Pôda tak zostane kyprá a nebude rýchlo vysychať.
Väčšina kapustovitých zelenín sa dá predpestovať, niektoré odrody sú však určené na priamy výsev. Pokiaľ venujeme čas výberu vhodných odrôd, môžeme si zber tejto skvelej a zdravej zeleniny rozplánovať na celý rok a zabezpečiť si tak aj zimný prísun vitamínu C, na ktorý sú bohaté nielen listy, ale aj buľvy a listové hlávky. Pestovať hlúboviny od semena až po zber nie je úplne ľahké. Sú citlivé na sucho, krupobitie, ale i choroby, ktorých častejší výskyt sa dá očakávať hlavne v kyslých pôdach, alebo ak sú v pôde nerovnomerne zastúpené živiny. Najnáročnejšou hlúbovinou na pestovanie je karfiol. Pôda musí obsahovať mikroprvok molybdén. Pokiaľ ho nemá dostatok, nemusí sa vôbec vytvoriť súkvetie alebo sa zdeformuje. Pri brokolici strážime termín zberu, aby nezačala kvitnúť.
Choroby a škodcovia hlúbovín
Hlúboviny síce posilňujú naše zdravie, ale samy sú dosť náchylné na choroby. K najčastejším patrí nádorovitosť koreňov, ktorá zasahuje korene. O dopadoch na kvalitu a kvantitu úrody je zbytočné hovoriť, keďže napadnutie vedie k predčasnému koncu životného cyklu. Zelenina z čeľade kapustovitých je obľúbená, ale na pestovanie značne háklivá. Jednou z pohrôm v úžitkovom záhone je nádorovitosť hlúbovín zapríčinená konkrétnou rezistentnou hubou.
Hostiteľmi nádorovitosti hlúbovín sú kapusta obyčajná i čínska, karfiol, kaleráb, ale aj kel, brokolica, horčica biela, ďalej olejniny vrátane repky, okrasná flóra z danej čeľade, oziminy na zelené hnojenie, príbuzné buriny. Za nádorovitosť hlúbovín, ktorá sa vyskytuje približne na desatine takto využívaných produkčných plôch, je zodpovedný patogén pod označením nádorovka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Trvalé spóry dokážu prečkať v substráte aj dvojciferný počet rokov (zvyčajne však „iba“ okolo päť), počas ktorých sa z nich uvoľňujú aktívne zoospóry. Okrem ich pôsobenia sa prenos deje aj cez pôdne mikroorganizmy, infikované náradie a mechanizáciu, obuv, vietor, výlučky hospodárskych zvierat. Na zamorených plochách huba spôsobuje veľké straty kapustovitej vegetácie, ba až jej kompletné pominutie. Hlúboviny zasiahnuté nádorovkou kapustovou, ktorú popísal už v roku 1877 ruský biológ a botanik Michail Voronin, rastú neduživo, netvoria hlávky a postupne odchádzajú. K prejavom patria žltnúce alebo fialovejúce listy ako dôsledok deficitu vlahy a minerálnych látok vinou prerušených cievnych zväzkov. Najviditeľnejšie sú však patologické prejavy na koreňoch: spočiatku belavé a časom tmavnúce - už na prvý pohľad neprirodzené - hrudkovité novotvary spojené s deformitami podzemku hostiteľa. V záverečnej fáze bujnenia sa nádory rozpadajú a zamorujú prostredie spomenutými trvalými spórami.
Prevencia a ochrana pred chorobami a škodcami
Pravdepodobnosť výskytu nádorovky kapustovej znížite dostatočným kyprením zeminy a udržiavaním pH na požadovanej hodnote nad 6,5, v prípade ťažších ílovitých zázemí až okolo 7,0. Ochrannou metódou popri vápnení na úpravu parametrov je cielené siahanie po robustných a overene odolnejších odrodách. Spóram sa najlepšie darí v podloží s teplotou 18 - 25 °C pri vlhkosti aspoň 50 %, skôr však až nad 70 %. Rozsah zamorenia zhoršuje jeseň bohatá na zrážky a nasledovaná studenou zimou. Aj z tohto hľadiska je mimoriadne dôležité rotovať výsev a výsadbu na pozemku podľa niektorého z modelov tzv. striedania plodín, čiže nevyťažovať pôdu nad rámec jednej sezóny rovnakými plodinami aj podľa širšej botanickej príslušnosti.
Dužinaté hlúboviny sú lákadlom aj pre slimáky, ktoré dokážu napáchať veľké škody napríklad na kapuste. Keď poškodia práve sa tvoriacu hlávku, zdeformuje sa a vyhynie. Poškodiť ale môžu aj ostatné hlúboviny, najmä karfiol a brokolicu. Ak chceme zvoliť prírodnú ochranu, záhony a ich okolie ošetríme zálievkou s obsahom dravých hlístic. Tie si aktívne vyhľadávajú hostiteľa a žijú len dovtedy, kým slimáky vyhubia.
Veľké starosti môžu spôsobiť aj vošky kapustové. Drobný zelenkavý hmyz vyciciava z listov šťavu, pričom ich môže deformovať. Použiť sa dá insekticídny postrek proti cicavému hmyzu. Medzi bežné choroby kapustovitých rastlín patrí padanie klíčnych rastlín, nádorovitosť koreňov a hnedá bakterióza.
Výhody a výzvy organického hnojenia
Organické hnojivá používajú poľnohospodári a chovatelia na celom svete v širokom meradle. Pomáhajú zlepšovať stav pôdy a listov či stoniek rastlín. Využitie týchto produktov je rôznorodé: horlivo si ich vyberajú pestovatelia obilnín alebo majitelia ovocných sadov, viníc či skleníkov. Hnoj, močovka alebo kompost sa aplikujú na farmách a v domácich ovocných a zeleninových záhradách. Možno ich použiť aj na kvetinové záhony a trávniky. Prírodné hnojivá si vyberajú chovatelia z kvetinárstva a majitelia hydroponických plodín.
Kľúčové výhody organických hnojív
- Postupné uvoľňovanie živín: Z organických hnojív vzniká v pôde humus a pôdna zásoba živín na dlhé obdobie s dlhodobým pozvoľným pôsobením, čím organické hnojivá poskytujú rastlinám dlhodobý a stabilný zdroj výživy lepšie vyhovujúci potrebám rastlín. Dostupnosť živín je rozložená na dlhé časové obdobie, čo so sebou prináša menšie riziko vyplavovania živín a spálenia koreňov. Živiny z organického hnojiva sa uvoľňujú len vtedy, až keď mikroorganizmy obsiahnuté v pôde rozložia živiny do stráviteľnej formy pre rastliny - tento proces sa nazýva mineralizácia.
- Zlepšenie hospodárenia pôdy s vodou: Organické hnojivá zvyšujú obsah organickej hmoty, ktorá je rozkladaná mikroorganizmami na humínové kyseliny a aminokyseliny. Počas tohto rozkladného procesu je potrebný kyslík, ktorý sa nasáva zo vzduchu, dochádza k oxidácii zložiek pôdy, prevzdušňovaniu, k odľahčeniu a lepšej hrudkovitej štruktúre pôdy, ktorá obmedzuje pôsobenie vodnej a veternej erózie na pôdu, zvyšuje sa priepustnosť pre vodu a vzduch a schopnosť zadržiavať vlhkosť a živiny. Výsledkom tejto kombinácie neustále prebiehajúcich procesov, je vznik úrodnej zdravej pôdy s dobrou biodiverzitou.
- Podpora pôdnych mikroorganizmov: Prírodné hnojivá sú zdrojom energie a uhlíka pre pôdne mikroorganizmy, pozitívne ovplyvňujú biologickú činnosť pôdy, pôdy sú živé. Organické hnojivá podporujú aktivitu a rozvoj prospešných pôdnych mikroorganizmov, čo je dôležité pre celkové zdravie pôdy, jej úrodnosť a rast rastlín. Rastliny a mikroorganizmy sa navzájom živia. Pôdne mikroorganizmy sa živia cukrami, ktoré rastliny vylučujú do pôdy koreňmi. Mikroorganizmy rastú, rozvíjajú sa a usadzujú sa v okolí koreňov rastlín. Počas svojej činnosti trávia živiny v pôde a rozkladajú ich do formy, ku ktorej majú korene rastlín ľahší prístup a môžu ich využívať.
- Zvýšenie obsahu humusu: Zdravá pôda obsahuje mikroorganizmy, ktoré vyrábajú pôdny humus. Humus zlepšuje štruktúru pôdy a pútanie živín, pôdy sú odolnejšie proti okysleniu.
- Bezpečnosť a ekologická udržateľnosť: V porovnaní s minerálnymi hnojivami sú organické hnojivá menej koncentrované, preto je ich používanie bezpečnejšie i pri neodbornej aplikácii. Neobsahujú žiadne škodlivé syntetické chemické látky, ktoré by mohli znečistiť pôdu a vodu alebo škodiť zdraviu ľudí, zvierat a rastlinám. Vyrábajú sa z obnoviteľných zdrojov a tým podporujú ekologickú udržateľnosť.
Ako správne aplikovať organické hnojivá
Používanie je veľmi jednoduché, hnojivá sa rozhodia na povrch pôdy a aby nedošlo k stratám živín, čo najskôr sa musia zapraviť do pôdy zaoraním alebo sa zarýľujú. Tekuté formy organických hnojív sa dajú použiť na zálievku na koreň alebo ako postrek na list. Pri výbere organického hnojiva by ste mali venovať pozornosť jeho zloženiu a zloženiu pôdy. Niektoré druhy organického hnojiva sú vhodnejšie pre určité druhy rastlín alebo pre určité typy pôd. Väčšina organických hnojív obsahuje zmes rôznych organických látok, ako sú napríklad kompost, rohovina, humínové kyseliny a mnoho ďalších. Každá z týchto organických látok obsahuje rôzne množstvá živín, ako sú dusík, fosfor a draslík, a môže mať rôzne pH hodnoty. Medzi najobľúbenejšie organické hnojivá patria univerzálne hnojivá, ktoré majú vyvážený pomer živín a sú vhodné pre väčšinu zeleniny, ovocných stromov a kvetov. Ideálnym výberom sú však špecifické hnojivá pre daný druh rastlín. V súčasnej ponuke nájdete špeciálne hnojivá pre paradajky, ovocné stromy, hortenzie a iné.
Kedy aplikovať organické hnojivo?
Správne používanie organického hnojiva zohľadňuje niekoľko faktorov, vrátane času aplikácie:
- Fáza rastu: Rastliny potrebujú rôzne množstvá živín v rôznych fázach svojho rastu. Napríklad, rastliny v období kvitnutia potrebujú viac fosforu a draslíka, zatiaľ čo mladé rastliny sa sústredia na tvorbu koreňov a listov.
- Typ rastliny: Niektoré druhy rastlín vyžadujú viac živín ako iné.
- Typ pôdy: Kyslá pôda môže byť schopná viazať živiny a zabrániť ich vstrebávaniu rastlinami, zatiaľ čo alkalická pôda môže mať príliš vysoký obsah niektorých živín.
- Klimatické podmienky: Teplota, zrážky a slnečné žiarenie môžu ovplyvniť, ako rýchlo rastliny absorbuje živiny. Je málo známym faktom, že pri horúčavách rastliny nie sú schopné čerpať dostatok živín koreňmi.
Pretože organické hnojivá uvoľňujú živiny pomaly, je dôležité ich aplikovať v správnom čase, aby rastliny mohli využiť ich živiny. Môžete tiež aplikovať organické hnojivá aj počas vegetačného obdobia (hlavne pre rastliny náročné na živiny - zelenina, okrasné kvety), alebo pri prvých príznakoch nedostatku živín u rastlín.
Limity a nevýhody organických hnojív
Organické hnojivá sú cenným nástrojom pre zvýšenie úrody a zdravia pôdy, avšak majú aj svoje limity:
- Nižší obsah živín a koncentrácia: V porovnaní s minerálnymi hnojivami majú organické hnojivá oveľa nižší obsah živín a preto nedokážu v plnej miere nahradiť úbytok živín z pôdy. Organické hnojivá dopĺňajú do pôdy 40-50 % organických látok a živín, zbytok živín je často potrebné dopĺňať minerálnymi hnojivami.
- Nestála a nepredvídateľná kvalita: Nemáte 100 % kontrolu nad dávkovaním živín, presné hnojenie nie je možné, obsah živín je premenlivý a ťažko predvídateľný. S hnojom alebo kompostom nikdy neviete, ktoré živiny a koľko ste ich rastlinám dodali. Presné zloženie a obsah živín sa poväčšine určiť nedá, navyše organické hnojivá majú nízku koncentráciu živín.
- Pomalý a časovo nepredvídateľný účinok: Uvoľňovanie živín z organických hnojív je oveľa pomalšie ako u minerálnych hnojív, živinám trvá dlhšie pokým sa uvoľnia a rozložia a pokým sa živiny dostanú k rastlinám, čo obmedzuje okamžitý účinok na rastliny a hlavne rýchlosť rastu. Prístupnosť rastlín k živinám nezodpovedá časovým potrebám rastlín, na začiatku vegetačného obdobia môže byť rastlina prehnojená a neskôr môže trpieť nedostatkom živín, rastlina takpovediac hladuje.
- Nedokážu rýchlo doplniť nedostatok živín: Počas rastu rastlín môže dochádzať k vážnym nedostatkom jednej alebo viacerých živín súčasne, ktoré ak rastlinám nedoplníme, nastanú vážne problémy v raste. Organické hnojivá nie sú vhodné na rýchlu korekciu takýchto nedostatkov.
- Problémy s dlhodobým skladovaním a riziká znečistenia: Organické hnojivá sa nedajú dlhodobo skladovať, pri dlhodobom skladovaní dochádza k veľkým stratám živín. Počas skladovania spravidla dochádza k únikom tekutých a plynných zložiek do životného prostredia. Pri aplikácii v blízkosti vodných zdrojov, vodných tokov a nádrží, hrozí riziko znečistenia spodných a povrchových vôd.
- Obmedzená použiteľnosť a načasovanie aplikácie: U niektorých pestovateľských systémov sú organické hnojivá nepoužiteľné. Organické hnojivá sa nedajú používať počas celého vegetačného cyklu. Hnojí sa nimi spravidla na jeseň, hnojivá treba zaorať alebo inak zapracovať do pôdy, aby nedochádzalo k stratám živín a hnojivo malo dostatok času na rozloženie.