Hrach siaty (Pisum sativum) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá patrí k najstarším kultúrnym plodinám na svete. Jeho pravlasťou je stredná Ázia, odkiaľ sa rozšíril do Stredomoria a neskôr do celej Európy. Vďaka svojim nutričným vlastnostiam a nenáročnosti na pestovanie si získal obľubu v mnohých kuchyniach a záhradách.
Botanický opis rastliny
Hrach siaty je jednoročná rastlina s charakteristickým stredne hlbokým koreňovým systémom. Ten je tvorený výrazným hlavným koreňom a množstvom bočných koreňov, ktoré sú dôležité pre symbiózu s hľúzkovými baktériami. Tieto baktérie, patriace k druhu Rhizobium leguminosarium, dokážu fixovať vzdušný dusík, čím hrach významne znižuje svoju potrebu dusíkatých hnojív.
Stonka hrachu je priama, vystúpavá alebo popínavá, zvyčajne slabo vetvená. Listy vyrastajú zo stonky a sú zložené, najčastejšie s jedným až tromi pármi lístkov. Zaujímavosťou je, že posledný jeden až dva páry lístkov a vrcholový lístok sú premenené na úponky. Tieto úponky slúžia rastline na prichytenie o oporu a šplhanie sa nahor, čím si zabezpečuje lepší prístup k svetlu.
Kvety hrachu siateho sú zvyčajne biele a tvoria sa na rôzne dlhých, pevných pazušných stopkách, najviac po dva na jednej stopke. V niektorých varietach sa však vyskytujú aj kvety s ružovým až fialovým sfarbením. Kvety sa rozkvitajú postupne odspodu stonky.
Druhy hrachu a ich využitie
Hrach siaty sa pestuje v rôznych formách a delí sa podľa spôsobu využitia na niekoľko základných kategórií:
Hrach siaty pravý (kŕmny) - peluška
Tento druh sa pestuje najmä na produkciu zelenej fytomasy, často v miešankách s obilninami. Kvitne pestro a jeho zrelé semená sú sivej alebo hnedej farby, často s kresbou.
Hrach siaty dreňový al. stržňový
Kvitne obvykle bielo a je využívaný najmä v konzervárenskom priemysle. Konzumujú sa nedozreté semená, ktoré sú po dozretí kockatého tvaru, väčšinou zelené, vráskavé a nie sú vhodne na varenie.
Hrach siaty cukrový
Tento druh je pestovaný kvôli celým mladým strukom, ktorých vnútorné blany nie sú počas nezrelého stavu tvrdé. Je veľmi sladký a vhodný na priamu konzumáciu v čerstvom stave, do šalátov alebo na rýchle restovanie. Na rozdiel od iných druhov má často farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách.
Hrach na vylúskavanie (suchý hrach)
Tento hrach sa nechá na rastline dozrieť a vysušiť. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny ako čerstvý hrášok a používa sa na prípravu polievok, kaší a pyré. Zrelé semená sú guľaté, žlté alebo zelené.
Pestovanie hrachu
Hrach siaty je pomerne nenáročná plodina, ktorá si dokáže zabezpečiť značnú časť svojej potreby dusíka sama prostredníctvom symbiózy s hľuzkovými baktériami. Napriek tomu si vyžaduje určité podmienky pre optimálny rast a bohatú úrodu.
Výsev a termín
Hrach sa vysieva skoro na jar, ideálne v druhej polovici marca až začiatkom apríla. Minimálna teplota potrebná na klíčenie je 1 - 3 °C, čo umožňuje jeho skorú sejbu, dokonca aj pri miernych mrazíkoch. Optimálna teplota pre rast je 15 - 20 °C. V teplejších oblastiach je vhodné jeho pestovanie čo najskôr na jar, aby sa predišlo negatívnym vplyvom vysokých teplôt nad 25 °C na výnosy.
Hrach sejeme do hĺbky 4 - 5 cm (pri menších semenách) až 60 - 80 mm (pri väčších semenách), po jednotlivých zrnkách s odstupom 3 - 5 cm od seba v riadkoch vzdialených 15 - 30 cm, alebo 12,5 cm pri hromadnom výseve. Pre predĺženie obdobia zberu je možné opakovať výsevy každé 2 týždne až do augusta.
Pôda a umiestnenie
Pre hrach sú vhodné pôdy stredne ťažké, piesočnatohlinité až hlinité, dostatočne vzdušné a biologicky činné, s dostatkom vápnika a fosforu. Vyhovuje mu neutrálna až slabo zásaditá pôdna reakcia (pH 6,0 - 7,0). Znáša aj chudobnejšie pôdy, najmä pri drobnosemenných odrodách. Zamokrenú a kyslú pôdu neznáša.
Hrach nie je náročný na polohu a môže sa pestovať na slnku aj v polotieni. Jarné, mierne studené počasie a dostatok svetla pôsobia priaznivo na jeho vegetatívny vývoj.
Výživa a hnojenie
Hrach si dokáže zabezpečiť značnú časť dusíka sám vďaka symbióze s baktériami. Napriek tomu sa odporúča aplikovať tzv. štartovaciu dávku dusíka (15 - 20 kg.ha⁻¹) na prekonanie počiatočného obdobia do plného rozvinutia symbiotického vzťahu. Celkovo si hrach dokáže takýmto spôsobom zabezpečiť 80 - 120 kg N.ha⁻¹.
Dôležitý je aj príjem fosforu (20 - 30 kg.ha⁻¹) a draslíka (50 - 80 kg.ha⁻¹). Fosfor podmieňuje kvitnutie a tvorbu semien, zatiaľ čo draslík podporuje odolnosť rastliny. Hnojeniu dusíkom sa v plnej miere venuje pozornosť len v prípade, ak stav porastu vyžaduje dodatočné prihnojenie, napríklad liadkom amónnym s vápencom.
5 záhradných tajomstiev, ktoré vám pomôžu vypestovať viac hrášku!
Starostlivosť a ochrana
Po vzídení je dôležité udržiavať porast v bezburinovom stave, najmä v prvých rastových fázach, kedy je hrach na zaburinenie citlivý. Okrem mechanického plenia (plečkovanie) sa odporúča aj chemické ošetrenie, najmä preemergentné, alebo skoré postemergentné.
Hneď pri výseve je vhodné zabezpečiť hrachu oporu, napríklad pomocou pletiva, sieťky, šnúry alebo ostrihaných konárov stromov a kríkov. Táto opora umožňuje rastline šplhať sa nahor pomocou úponkov a prispieva k vyššej úrode.
Zber a spracovanie
Vegetačné obdobie hrachu siateho trvá zvyčajne 65 - 85 dní, takže zber zeleného hrášku prebieha od polovice júna až do polovice júla. Zberáme, keď sú struky plné a semená sladké na ochutnanie. Pri zbere postupujeme opatrne, aby sme nepoškodili rastlinu.
Ak chceme použiť semená na sušenie, necháme ich na rastline čo najdlhšie, aby preschli. Zrelé semená hrachu majú výbornú sladkastú chuť.
Hrach je možné spracovať rôznymi spôsobmi:
- Čerstvý: Ideálny na konzumáciu surový, v polievkach, rizotách alebo šalátoch. V chladničke vydrží 3-5 dní.
- Mrazený: Po vylúskaní, umytí a blanšírovaní vo vriacej vode (asi minútu), ochladení v studenej vode a odkvapkaní sa môže skladovať v mrazničke.
- Konzervovaný: Neprezreté semená sa po vylúskaní krátko varia, scedia a zalejú nálevom, následne sa sterilizujú.
- Sušený: Zrelé semená sa nechajú preschnúť a následne sa používajú na prípravu sýtej hrachovej polievky alebo hrachovej kaše.
Nutričné vlastnosti a zdravotné prínosy
Hrach je mimoriadne obľúbená strukovina, ktorá má mnoho pozitívnych dopadov na ľudské zdravie. Je bohatým zdrojom rastlinných bielkovín (22 - 28 %), ktoré sú dôležité pre regeneráciu organizmu a budovanie svalovej hmoty. Vďaka obsahu škrobu (46 - 56 %) a vlákniny (5 - 7 %) poskytuje telu okamžitý zdroj využiteľnej energie a podporuje trávenie.
Hrach obsahuje vitamíny skupiny B (B1, B2, B3), vitamín A1, betakarotén, železo, zinok a antioxidanty. Tieto látky prispievajú k:
- Omladzujúcim účinkom a aktivizácii bunkového metabolizmu.
- Zlepšeniu kvality vlasov a pleti.
- Dodaniu energie a podpore krvného obehu.
- Posilneniu imunitného systému.
- Zlepšeniu krvného obrazu, zníženiu tlaku a hladiny cholesterolu.
- Podpore nervovej sústavy a vývoja plodu (kyselina listová).
Hrach má schopnosť prečisťovať tráviacu sústavu, avšak jeho negatívnym účinkom môže byť plynatosť a nadúvanie, čo je bežné pri konzumácii strukovín.
Škodcovia a choroby
Pri pestovaní hrachu sa môžeme stretnúť s rôznymi škodcami a chorobami:
Vírusové ochorenia
Medzi najčastejšie patria mozaika zvinovania hrachu, žltá fazuľová mozaika a mozaika hrachu. Chemická ochrana voči virózam neexistuje, preto je dôležitá ochrana proti ich prenášačom, ktorými sú najmä vošky.
Škodcovia
- Strapky: Vyskytujú sa v horúcich a suchých letách, najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách. Cicaním spôsobujú zasychanie kvetov, zabrzdenie rastu a deformáciu strukov.
- Zrniarka hrachová: Spôsobuje pravidelné okrúhle otvory na semenách.
- Listárik čiarkovaný (Sitona lineatus): Častý škodca v období po vzídení hrachu až do vytvorenia listov.
- Voška hrachová (Acyrthosiphon pisum): Napáda rastliny v rôznych fázach vývoja.
Ochrana proti škodcom často spočíva v preventívnych postrekoch insekticídmi alebo v dodržiavaní agrotechnických pravidiel.
Hubové ochorenia
Medzi závažné choroby patria choroby prenosné semenom, ako napríklad komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachová a pleseň šedá. Napadnutiu hubovými chorobami napomáha vlhké a chladné počasie.
Nepriama ochrana proti hubovým chorobám zahŕňa používanie zdravého, moreného osiva, výber odolných odrôd, dodržiavanie osevného postupu (minimálne 4 roky odstup v pestovaní hostiteľských plodín na jednom pozemku) a odstraňovanie pozberových zvyškov. Priama ochrana spočíva v morení osiva.
História a ekonomický význam
Hrach siaty patrí medzi plodiny s dlhou históriou pestovania. V Európe bol známy už v mladšej dobe kamennej. Po stáročia bol dôležitou súčasťou stravy, najmä v čase nedostatku obilnín, kedy sa mlela na múku. Jedlá z hrachu boli bežnými, ale aj obradnými pokrmami.
V súčasnosti je hrach cenenou strukovinou pre svoju nutričnú hodnotu a environmentálne prínosy. Európska únia podporuje pestovanie strukovín ako plodín s vysokým environmentálnym prínosom. Hrach si dokáže sám zabezpečiť dusík, čím znižuje potrebu drahých dusíkatých hnojív a šetrí životné prostredie. Jeho pestovanie zlepšuje kvalitu pôdy a pôsobí ako vynikajúci prerušovač obilnín v osevnom postupe, čím zvyšuje úrodu následných plodín.
Na Slovensku bola v roku 2018 produkcia hrachu siateho 16 617 ton, z čoho hrach jedlý tvoril 40,3 %. Najväčší podiel na celkovom vývoze strukovín dosiahol práve hrach (73,4 %). Najrozšírenejšie pestovanie týchto plodín v rámci EÚ je vo Francúzsku, Poľsku a Nemecku.