Hrach siaty (*Pisum sativum*) je jednoročná rastlina patriaca do čeľade bôbovitých. Botanicky je síce radený medzi ovocie, no v gastronómii sa bežne pokladá za zeleninu. V miernom pásme sa pestuje najmä skoro na jar alebo na jeseň, nakoľko nemá rád horúce podnebie. Táto rastlina je obľúbená pre svoje semená, ktoré sú dôležitým zdrojom bielkovín pre výživu ľudí a zvierat.
Rastlina sa vyznačuje stredne hlbokým koreňovým systémom, ktorý tvorí výrazný hlavný koreň a množstvo bočných koreňov. Tieto korene sú kolonizované hľúzkovými baktériami, ktoré dokážu viazať vzdušný dusík, čím obohacujú pôdu. Stonka hrachu je priama, vystúpavá alebo popínavá, zvyčajne slabo vetvená. Listy vyrastajú zo stonky a sú perovito zložené. Charakteristickým znakom sú úponky, ktoré vznikli premenou vrcholových lístkov. Tieto úponky umožňujú hrachu prichytávať sa o oporu a šplhať sa nahor.
Kvitnutie a tvorba plodov
Biele kvety hrachu siateho sa tvoria na rôzne dlhých, pevných pazušných stopkách, najviac po dvoch na jednej stopke. Rozkvitajú postupne odspodu stonky. V niektorých varietach sa môžu vyskytnúť aj kvety s ružovým až fialovým sfarbením. Po odkvitnutí sa vyvíjajú struky, ktoré obsahujú semená. Kvitnutie je kľúčové pre následnú tvorbu plodov, pričom na jeho intenzitu vplýva dostatok svetla.
Odrody hrachu siateho
Hrach siaty sa delí na niekoľko základných kategórií podľa spôsobu využitia a vlastností rastliny a plodov:
- Hrach siaty pravý (konzumne a kŕmne účely) (*Pisum sativum convar. Sativum Alef.*): Táto odroda kvitne bielo a jej zrelé semená sú guľaté, žlté alebo zelené.
- Hrach siaty pravý kŕmny - peľuška (*Pisum sativum convar. Speciosum Dierb.*): Pestuje sa najmä na zelenú fytomasu, často v miešankách s obilninami. Kvitne pestro a zrelé semená majú sivú alebo hnedú farbu, často s kresbou.
- Hrach siaty dreňový alebo stržňový (*Pisum sativum convar. Medullare Alef.*): Kvitne bielo a je obľúbený v konzervárenskom priemysle. Konzumujú sa nedozreté semená, ktoré sú po dozretí kockatého tvaru, väčšinou zelené, vráskavé a nie sú varivé. Rastliny dorastajú do výšky 60 - 70 cm. Struk je dlhý a prehnutý s 8 - 9 stredne veľkými semenami. Napríklad odroda ‘Kudrnáč’ má časť listov premenenú na úponky.
- Hrach siaty cukrový (*Pisum sativum convar. Saccharatum Ser.*): Táto odroda vytvára široké, dužinaté struky, ktoré neobsahujú tvrdú vnútornú vrstvu šupky a konzumujú sa celé. Zberajú sa, kým sú semená vnútri ešte malé. Struky odrody ‘Jessy’ sú dlhé 7 - 8 cm a obsahujú 7 - 9 semien, vegetačné obdobie je 60 - 65 dní. Rastliny odrody ‘Désirée’ s fialovými strukmi dorastajú do výšky cca 80 cm a ukrývajú stredne veľké zelené a sladké semená.
Existujú aj špecifické odrody ako napríklad:
- ‘Avola’: Veľmi skorá dreňová odroda dorastajúca do 60 - 65 cm. Tupo zakončené struky s dĺžkou 8 cm obsahujú 8 - 10 veľkých tmavozelených semien.
- ‘Blauwschokker’: Dekorativná odroda s fialovými kvetmi a strukmi, rastliny môžu dosahovať výšku až 180 cm.
- ‘Malý Rheinland’: Nízka odroda hrachu, ktorá nepotrebuje oporu, avšak aj napriek tomu sa jej darilo lepšie s dodatočnou podporou.
- ‘Norli’: Považovaná za jednu z najskorších odrôd, dorastá do výšky nad 60 cm. Lúsky sú tenké, priesvitné a semená neboli vždy výnimočne sladké.
Pestovanie hrachu
Výsevné podmienky a teplota
Hrach siaty sa vysieva skoro na jar, ideálne v druhej polovici marca až začiatkom apríla. Na teplo nie je príliš citlivý a dokáže odolať aj miernym mrazíkom. Minimálna teplota potrebná na klíčenie je 1 - 3 °C, pričom optimálna teplota pre rast je 15 - 20 °C. Pre vegetatívny vývoj sú priaznivé jarné, mierne studené počasie a dostatok svetla. Hrach neznáša príliš veľké teplo a teploty nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa môže odraziť na slabšom výnose. V teplejších oblastiach je preto vhodné vysievať ho čo najskôr, aby sa vyhol letným horúčavám.
Pôda a umiestnenie
Pre hrach sú vhodné pôdy stredne ťažké, piesočnatohlinité až hlinité, dostatočne vzdušné, biologicky činné a s dostatkom vápnika a fosforu. Pôda by mala byť mierne zásaditá, priepustná, humózna, s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez koreňov trvácich burín. Nevyhovujú mu ílovité, veľmi kamenisté, premokrené či kyslé pôdy. Pred výsevom je dôležité pôdu dobre a do hĺbky prekypriť, prípadne pridať preosiaty kompost a povrch dôkladne spracovať. Odporúča sa aj hlboká jesenná orba. Hrach nie je náročný na polohu, darí sa mu na slnku aj v polotieni.
Výsev a výsadba
Hrášok sa vysieva priamo do pôdy. Semená sa vysievajú jednotlivo alebo do hniezd. Odporúčaná hĺbka výsevu je 4 - 6 cm. Rozostupy sa líšia: semená by mali byť od seba vzdialené 3 - 5 cm, pričom riadky by mali byť vzdialené 15 - 30 cm. Pri výseve do dvojradov (vzdialenosť medzi dvomi radmi cca 15 cm) sa medzi dvojradmi necháva medzera okolo 50 cm. Po vzídení je dôležité udržiavať porast v bezburinovom stave a v dvoch fázach prekypriť pôdu medzi rastlinami. Pred samotným výsevom je možné semená namáčať asi 24 hodín v čistej vode, čo urýchli klíčenie. Na urýchlenie klíčenia sa semená môžu namáčať aj vo vode cez noc. Je vhodné siať hrach v prestávkach, aby sa postupne dozrievali plody a predišlo sa ich prezretosti.
Opory pre rastliny
Väčšina odrôd hrachu vyžaduje pri pestovaní oporu, ktorá môže byť vysoká približne necelý meter. Opora by mala byť pripravená včas, ideálne už pri výseve alebo krátko po vzídení rastlín. Použiť sa dajú ostrihané konáre stromov a kríkov, pletivo, sieťka, šnúra alebo drevené či kovové latky so špagátmi. Vďaka opore, o ktorú sa rastlina môže prichytávať úponkami, sa zabezpečí vyššia úroda a lepšie vetranie rastlín.
Zálievka
Vyššie požiadavky na vlahu má hrach najmä pri klíčení a počas začiatku tvorby generatívnych orgánov - púčikov a kvetov. Zálievka má byť primeraná; je potrebné dávať pozor na premokrenie, nakoľko hrach je náchylný na hnilobu.
Zber a využitie
Vegetačné obdobie hrachu siateho trvá zvyčajne 65 - 90 dní. Zber zeleného hrášku prebieha najčastejšie od polovice júna až do polovice júla. Zberáme, keď sú struky plné a semená sladké. Ak chceme použiť semená na sušenie, necháme ich na rastline čo najdlhšie preschnúť. Hrach sa po obratí plodov často odporúča odstrihnúť pri zemi a koreňový systém ponechať v pôde, aby ju naďalej vyživoval vďaka viazanému dusíku.
Semená hrachu sú cenným zdrojom živín. Čerstvé obsahujú veľké množstvo vitamínov (napr. C, B1, B2, B3, karotén) a minerálov (železo, zinok). Ako všetky strukoviny, aj hrach má vysoký obsah bielkovín (22 - 28 %). Zrelé semená obsahujú tiež 46 - 56 % škrobu, 5 - 7 % vlákniny a 3 % tuku. Vďaka svojmu zloženiu má omladzujúce účinky, aktivizuje bunkový metabolizmus, pomáha zlepšiť kvalitu vlasov a pleti a dodáva energiu.
Hrach sa najčastejšie konzumuje čerstvý, alebo sa spracováva konzervovaním, sušením či mrazením. Zo suchého hrachu sa pripravuje sýta hrachová polievka alebo kaša. Čerstvý či mrazený sa pridáva do zeleninových šalátov, rizota alebo polievok, prípadne sa môže rozmixovať do krémov. Zelený mladý hrášok je ideálny na priamu konzumáciu alebo do jedál, kde vynikne jeho jemná chuť.
Škodcovia a choroby
Pri pestovaní hrachu sa môžu objaviť rôzni škodcovia a choroby. Medzi vírusové ochorenia patrí napríklad mozaika zvinovania hrachu, žltá fazuľová mozaika či mozaika hrachu. Chemická ochrana voči vírusom neexistuje, preto je kľúčová ochrana proti ich prenášačom, najmä voškám. Zdroje vírusov môžu byť aj porasty ďateliny a lucerny.
Zo škodcov sa v horúcich a suchých letách môžu vyskytnúť strapky, ktoré najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách. Dospelé strapky a ich larvy cicaním spôsobujú zasychanie kvetov, zabrzdenie rastu a deformáciu strukov. Významným škodcom je aj zrniarka hrachová, chrobák, ktorého larva spôsobuje typické okrúhle otvory na semenách. V posledných sezónach sa objavil aj obaľovač hrachový, ktorý prezimuje v pôde a môže napádať struky, pričom v teplejšom počasí sa môže jeho výskyt zintenzívniť.