Hrach siaty (Pisum sativum): Podrobný sprievodca pestovaním a využitím

Hrach siaty (Pisum sativum) je v gastronómii pokladaný za zeleninu, hoci botanicky patrí medzi ovocie a je strukovinou z čeľade bôbovitých. Táto jednoročná rastlina sa pestuje ako zelenina, obilnina alebo krmovina a patrí k najrozšírenejšiemu druhu strukovín. Semená hrachu sú dôležitým zdrojom bielkovín pre výživu ľudí a zvierat.

Základná charakteristika hrachu siateho

Pôvod a botanické zaradenie

Hrach siaty je jednou z najstarších kultúrnych plodín, pričom jeho pravlasťou je stredná Ázia, odkiaľ sa rozšíril na východ do celej Ázie a na západ do Stredomoria. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. V Európe, konkrétne v starovekom Grécku a Ríme, bol hrach rozšírený už v 5. tisícročí pred n. l. a v strednej Európe bol nájdený vo vykopávkach z mladšej doby kamennej. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.

Rod Pisum zahŕňa dva botanické druhy: Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma, ktorá nemá významné hospodárske využitie. Historik kultúrnych rastlín Vavilov datuje pôvod drobnozrnných hrachov z prednej a juhozápadnej Ázie, zatiaľ čo veľkozrnné hrachy sa vyskytovali v oblasti Stredomoria.

Nutričná hodnota a prínosy pre zdravie

Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi cennou plodinou. Zrelé semená obsahujú:

• 22 - 28 % dusíkatých látok (bielkovín)
• 46 - 56 % škrobu
• 5 - 7 % vlákniny
• 3 % tuku
• Väčšie množstvo enzýmov a vitamínov A1, B1, B2.

Zelený mladý hrášok, zbieraný v nezrelom stave, je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú) a minerály, pričom má nižší obsah kalórií. Hrach je celkovo bohatým zdrojom antioxidantov a vďaka obsahu cukrov je pre naše telo okamžitým zdrojom využiteľnej energie. Okrem toho obsahuje kombináciu horčíka a nukleových kyselín, čím podporuje regeneráciu organizmu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami a vitamínmi skupiny B, posilňujúc tak srdce, krvný obeh, nervový systém a dodávajúc telu energiu.

Druhy a odrody hrachu siateho

Rozdelenie podľa stupňa zrelosti a účelu

Hrach sa nazýva rôzne, ale ide o tú istú strukovinu. Rozdiel je v stupni zrelosti a druhu, aký hrášok pestujete a na aký účel - na využitie v kuchyni, v poľnohospodárstve (kŕmenie) alebo na zlepšenie pôdy.

1. Zelený mladý hrášok: Zbierame ho v nezrelom stave, keď sú semená ešte šťavnaté a sladké. Tento typ hrášku je ideálny na konzumáciu v čerstvom surovom stave alebo v jedlách, kde vynikne jeho jemná chuť, napríklad v polievkach či rizotách.
2. Suchý hrach: Nechá sa dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrášok. Je výborným zdrojom energie a často sa používa na prípravu polievok, kaší či pyré. Po tisícročia sa hrach konzumoval ako typická strukovina - nechal sa na poli dozrieť a vylúpané suché semená sa varili na kašu alebo polievku. V čase nedostatku obilnín sa hrach mlel na múku.
3. Dreňový hrášok: Má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú, pretože sú tvrdé a vláknité. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie.
4. Cukrový hrášok (Pisum sativum saccharatum Ser.): Má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Na rozdiel od ostatných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách. Tento hrášok je ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie.
5. Kŕmny hrach: Hrášok pestovaný na kŕmne účely je špecifickou kategóriou. Poľnohospodári na tento účel zvyčajne používajú odrody hrachu, ktoré sú prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.

Úponkové odrody hrachu (semi-leafless)

Výber vhodnej odrody zásadne ovplyvňuje výsledok pestovania. Podľa farby semien odrody hrachu delíme na žltosemenné a zelenosemenné. Intermediárne hrachy delíme na listové a úponkaté (semi-leafless). Pri úponkatých odrodách boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast.

Hlavnou výhodou je, že úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber. Príklady úponkových odrôd zahŕňajú žlto-semenné ozimné hrachy s rýchlym jarným rastom a výbornou mrazuvzdornosťou, alebo zeleno-semenné ozimné hrachy s veľmi rýchlym jarným rastom a nadpriemernou mrazuvzdornosťou. Mnohé úponkové odrody sú výbornou predplodinou pre ozimnú pšenicu a repku, pričom sa vyznačujú vysokým obsahom dusíkatých látok (napr. 22,7 %) a škrobu.

Výber odrody a šľachtenie

Kľúčom k úspechu pestovania hrachu je výber tej správnej odrody, ktorá prinesie úrodu presne tej chuti, na ktorú čakáte celý rok. Dôležitým kritériom je predpokladaný spôsob realizácie produkcie, spolu s požiadavkami odrôd na klimatické a pôdne podmienky. Šľachtitelia sa zameriavajú na vlastnosti ako suchovzdornosť, odolnosť proti škodcom a poliehaniu, čo zabezpečuje dosiahnutie obstojných úrod aj za menej ideálnych podmienok.

V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu, z čoho 201 tvoria slovenské genotypy a 34 slovenské odrody.

Praktické skúsenosti s odrodami

Niektoré odrody sa osvedčili lepšie ako iné v rôznych podmienkach. Napríklad, odrody Oskar a Gloriosa boli v minulosti spoľahlivé. Pri testovaní nových odrôd sa však objavili rôzne výzvy:

• Hrach Norli: Bol propagovaný ako najskoršia odroda hrachu. Dozrieval síce ako prvý (presne 3 mesiace od vysadenia), no mal veľmi tenké a priesvitné lusky. Chuťovo nebol výnimočný, ale ani vyslovene zlý.
• BIO Hrach Blauwschokker: Zaujal svojou dekoratívnosťou sľubujúcou fialové kvety a struky na 180 cm vysokých rastlinách. Rástol do výšin a krásne kvitol, nahadzoval tmavo fialové lusky, avšak čas dozrievania sa predĺžil minimálne o mesiac. Výnos zeleného hrášku vo fialovom lusku bol síce veľký, no nebol vôbec sladký, takže skončil v mrazničke.
• Nízky hrach bez opory Malý Rheinland: Jeho výhoda, že nepotrebuje oporu, sa ukázala ako nevýhoda, pretože oporu potreboval ako každý iný hrach, inak sa váľal po susednej zelenine. Inštalácia dodatočnej opory k hrachu nebola jednoduchá a väčšina rastlín sa polámala.

Vysadenie poloskorej a neskorej odrody na juhozápade Slovenska sa ukázalo ako veľký omyl v dôsledku extrémne teplého počasia, ktoré hrachu neprialo. Hrášok sa v horúčavách trápil, živoril a často bol napadnutý škodcami, ako napríklad húsenicami obaľovača hrachového. Tieto skúsenosti podčiarkujú dôležitosť správneho výberu odrody a dodržiavania agrotechnických pravidiel pre konkrétne klimatické podmienky.

Pestovanie hrachu siateho

Klimatické a pôdne podmienky

Hrach siaty sa dobre prispôsobuje pôdnym a klimatickým podmienkam. Rastie v mnohých častiach Zeme, obvykle v prechodných mesiacoch, hlavne na jar a začiatkom leta. Hrach nemá rád horúce podnebie a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto sa v miernom pásme pestuje skoro na jar alebo na jeseň. V teplejších oblastiach Slovenska ho treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili.

Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny, zatiaľ čo drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Hrach nemá rád pôdy veľmi bohaté na dusík, pretože dokáže pomocou hľuzkatých baktérií viazať vzdušný dusík. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0.

Príprava pôdy a osevný postup

Hrach sa zaraďuje do tretej až štvrtej trate a nepotrebuje hnojenie maštaľným hnojom. Za prihnojenie kompostom sa však odvďačí. V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny, pričom po sebe sa môže pestovať po 4 - 6 rokoch. Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, po ktorej zbere sa musí urobiť podmietka. Následne na jeseň sa vykoná hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm.

Hoci hlboká orba môže priniesť mierne vyššie úrody, ekonomicky výhodnejšie je spracovanie pôdy plytkým kyprením alebo bezorbové systémy (No-till). Orba je finančne náročná operácia, ktorej vysoké náklady často prevyšujú prínosy vyšších úrod.

Sejba a výsadba

Sadenie hrachu na jar je obľúbenou činnosťou netrpezlivých záhradkárov. Hrášok môže byť prvou zeleninou, ktorú po roztopení snehu vysejeme do hriadok, pretože mladé rastlinky dobre odolávajú jarným mrazíkom až do teploty -6 °C. To umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby - čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím sa zabezpečí využitie zimnej vlahy. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 - 3 °C. Vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky sa čas výsadby môže líšiť aj o mesiac. Ani dodatočná nádielka snehu či mráz mu neprekáža.

Výsadba hrachu je veľmi jednoduchá a pestuje sa zásadne z priamej sejby. Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm, pričom vzdialenosť riadkov je 0,125 m. Výsevok závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 - 1,1 milióna klíčivých semien (MKS) na hektár. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme. Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osivo.

Pre urýchlenie procesu klíčenia môžete nechať hrášok namočený vo vode počas noci pred výsadbou. Ak ho nenamočíte, dbajte na to, aby ste po vysadení hrášok primerane zavlažili.

Oporné konštrukcie pre úponkové odrody

Rastlina hrachu je veľmi krehká a potrebuje sa o niečo opierať a uchytávať sa pritom svojimi úponkami (fúzami), najmä vysoké odrody. Spôsob výsadby hrachu závisí od druhu opornej konštrukcie, ktorú mu poskytnete:

• Do hniezd: Semená hrachu môžete vysádzať v počte 4 - 5 ks do hniezd vzdialených od seba 30 cm.
• S oporou siete: Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 25 cm. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, pretože rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať.
• S oporou špagátu: Ako konštrukciu na hrach môžete používať aj pevný špagát, ktorý budete postupne obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka, ako rastlina rastie. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán.

Výživa a zavlažovanie

Počas rastu potrebuje hrach slnečné stanovisko a optimálnu teplotu okolo 15 °C. Pre dobrý rast a vývoj vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Počas klíčenia semeno hrachu prijme 100 - 105 % vody z hmotnosti semena. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie. Zálievka má byť primeraná, s dôrazom na to, aby nedošlo k premokreniu, pretože hrach je náchylný na hnilobu.

Hrach nevyžaduje priame hnojenie dusíkom, pretože ho získava z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium. Pre zvýšenie fixácie dusíka sa osivo bakterizuje vhodným inokulantom (napr. Rizobín, Nitrazon). Skúsení pestovatelia však odporúčajú pred sejbou aplikovať tzv. štartovaciu dávku dusíka (15 - 20 kg.ha⁻¹) na prekonanie počiatočného „hladového obdobia“ do troch týždňov od sejby, kým sa symbiotický vzťah s baktériami plne nerozvinie. Celkovo si hrach dokáže takýmto spôsobom zabezpečiť 80 - 120 kg N.ha⁻¹.

Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie dusíkom, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde; jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha, pričom vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach; odporúčané dávky sa pohybujú od 50 do 80 kg.ha⁻¹.

Ochrana hrachu pred burinami, chorobami a škodcami

Regulácia burín

Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Rastliny hrachu siateho sú na zaburinenie citlivé najmä v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín patria vhodne zvolený osevný postup, kvalitná príprava pôdy pred sejbou, správna sejba a výživa. Okrem toho sa proti burinám aplikujú prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu, pričom vhodný prípravok sa volí podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší, alebo sa porast nestihol ošetriť, volí sa skoré postemergentné ošetrenie, napríklad herbicíd Escort v dávke 2,5 - 3,0 l/ha.

Ochrana proti chorobám

Medzi závažné choroby hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Tieto sa prenášajú pri zbere vo forme zárodkov z rastlinných zvyškov na semená. Radíme k nim najmä komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú a pleseň šedú. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami. Prevencia hubových ochorení, ako napríklad antraknóza hrachu, je kľúčová, pričom napadnutiu napomáha vlhké a chladné počasie.

Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu (minimálne 4 roky odstup v pestovaní hostiteľských plodín na jednom pozemku) a odstraňovaní pozberových zvyškov. Priama ochrana spočíva v morení osiva.

Ochrana proti škodcom

Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. V období po vzídení hrachu až do vytvorenia listov sú najčastejšími škodcami listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus) a voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikuje sa preventívny postrek insekticídmi, napríklad pyretroidmi. Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne, ale na komplexnom prístupe. Príkladom závažného škodcu je obaľovač hrachový, ktorý prezimuje v pôde a môže spôsobiť rozsiahle škody na úrode.

Zber a pozberová úprava

Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie hrachu. Kľúčové je správne určenie termínu a spôsobu zberu. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %.

Ekonomické a environmentálne prínosy hrachu siateho

Hrach siaty (Pisum sativum) je strukovina, ktorá ponúka radu benefitov, ktoré ho robia cenným pre moderné poľnohospodárstvo, a to najmä pre pestovateľov, ktorí hľadajú plodinu prinášajúcu dobré úrody, zlepšujúcu pôdu a šetriacu financie.

Výhody pestovania hrachu

• Samostatné získavanie dusíka: Hrach dokáže značnú časť svojej potreby dusíka zabezpečiť sám vďaka symbióze s hľuzkovými baktériami, ktoré fixujú vzdušný dusík. Táto vlastnosť znižuje potrebu drahých dusíkatých hnojív, čím prispieva k ekonomickej efektívnosti pestovania a zároveň šetrí životné prostredie. Hrach si fixuje dusík v pôde, čím viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie.
• Zlepšenie kvality pôdy: Koreňový systém hrachu zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Vďaka agresívnejším koreňovým výlučkom a vysokej sorpčnej schopnosti koreňov dokáže hrach využiť aj fosfor z menej rozpustných zlúčenín. Po obratí plodov sa odporúča koreňový systém ponechať v zemi, aby pôdu vyživoval aj naďalej.
• Predplodina s vysokou hodnotou: Hrach je vynikajúcim prerušovačom obilnín. Po jeho pestovaní sa zvyšuje úroda následnej plodiny, napríklad pšenice, o 0,3 - 0,5 t.ha⁻¹ aj bez zvýšených vstupov.
• Ekonomická efektívnosť: Napriek tomu, že hlboká orba môže priniesť mierne vyššie úrody, ekonomicky výhodnejšie je spracovanie pôdy plytkým kyprením alebo bezorbové systémy (No-till), ktoré sú menej finančne náročné.
• Environmentálne prínosy: Pestovanie hrachu, najmä s využitím pôdoochranných technológií ako No-till, je prospešné pre životné prostredie. Prispieva k obnove života v pôde, zamedzuje jej degradácii, zvyšuje úrodnosť, šetrí vodné zdroje a znižuje používanie chemických vstupov.
• Podpora zo strany EÚ: Európska únia vníma strukoviny ako plodiny s vysokým environmentálnym prínosom. V rámci Programu rozvoja vidieka SR boli ich pestovatelia podporovaní platbami na bielkovinové plodiny a na environmentálne prospešné poľnohospodárske postupy.

Možnosti pestovania a vplyv na úrodu

Výskumy porovnávajúce bezorbový systém (No-till) s klasickým konvenčným spôsobom obrábania pôdy ukázali zaujímavé výsledky. Zo začiatku bol bezorbový systém menej úrodný, avšak po 3 - 4 rokoch sa situácia zmenila a úrody začali dobiehať konvenčný systém. Po štyroch rokoch boli úrody v No-till systéme už vyššie a v desiatom roku dosiahli úroveň konvenčného systému, pričom rozdiel nebol výrazný.

Ďalším sledovaným faktorom bolo hnojenie. Pri nízkych dávkach dusíka (do 15 kg.ha⁻¹) boli úspešnejšie hrachy pestované bez orbou. Pri zvýšení dávok dusíka (nad 15 kg N.ha⁻¹) sa úrody v konvenčnom systéme začali zvyšovať, pričom pri dávkach nad 30 kg.ha⁻¹ boli úrody v konvenčnom systéme vyššie o 15 %.

Slovenské výskumy sledovali výšku úrody v závislosti od hĺbky orby pri hnojení 30 kg N.ha⁻¹. Vyššie úrody boli dosiahnuté pri hlbokej orbe, pričom so znižujúcou sa hĺbkou orby úrody klesali. Ako však bolo spomenuté, vyššie úrody neznamenajú vždy ekonomickú efektívnosť.

Hrach ako pomocná plodina v systémoch pestovania

Výskumníci vyvinuli systémy pestovania, kde hrach slúži ako pomocná plodina. V takýchto systémoch sa hrach vysieva súčasne s hlavnou plodinou (napríklad pšenicou ozimnou) a zlepšuje jej pestovateľské prostredie. Hrach prispieva k fixácii vzdušného dusíka, ktorý následne pšenica využije, chráni povrch pôdy pred degradáciou a zvyšuje infiltráciu zrážok.

Experimentálne pokusy ukázali, že pestovanie pšenice spolu s hrachom siatym alebo peluškou (druh hrachu) je perspektívne a rentabilné. Úrody pšenice pestovanej spolu s peluškou dosahovali 7,4 - 8,25 t/ha, zatiaľ čo s hrachom siatym sa úrody pohybovali od 6,92 do 7,01 t/ha. Významnou výhodou je možnosť zníženia potreby minerálneho hnojenia dusíkom až o 2/3.

Produkcia a spotreba hrachu na Slovensku

Hrach sa pestoval tradične na celom území Slovenska, pričom najznámejšími pestovateľmi a producentmi hrachu boli regióny Liptov, Turiec a Spiš. Jedlá z hrachu boli bežne konzumovanými jedlami, ale i dôležitými obradnými pokrmami, najrozšírenejšími boli hrachová kaša, polievka, prípadne hrach uvarený s kapustou či krúpami. V ľudovom prostredí sa jedlá z hrachu často nazývali jednoducho „strava“ alebo „strova“. Ako obradové jedlo, najmä na Štedrý večer, pretrval až do druhej polovice 20. storočia.

Podľa ŠÚ SR je spotreba jedlých strukovín (hrachu, fazule, šošovice) na Slovensku dlhodobo nízka. Pri hrachu sa pohybuje okolo 0,5 - 0,7 kg na 1 obyvateľa za rok. V roku 2018 produkcia hrachu siateho klesla medziročne o 19,2 % (o 3 948 t) na 16 617 ton, z toho hrach jedlý tvoril 40,3 %. V hospodárskom roku 2018/19 zberová plocha hrachu siateho klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 6,8 % na 8 038 ha (o 586,0 ha). K 30. 6. 2019 bolo evidovaných 14 200 ton hrachu, čo znamenalo medziročné zvýšenie o 19,0 % (o 2 268 ton). K 20. 5. 2019 evidoval ŠÚ SR výmeru hrachu siateho na ploche 6 946 ha, čo znamenalo pokles jeho pestovateľských plôch medziročne o 13,8 % a podiel hrachu na strukovinách na zrno celkom dosiahol 71,1 %.

Hrach sa pestoval tradične najmä v Nitrianskom kraji (44,1 % celkovej produkcie). Najväčší podiel na celkovom vývoze strukovín dosiahol hrach (73,4 %), z toho hrach na osivo tvoril 2,6 %. Hrach sa vyviezol najmä do Poľska, Talianska, Českej republiky a do Nemecka.

Zo strukovín pestovaných v EÚ a vo svete je najrozšírenejšie pestovanie hrachu (50,5 %), menej sa pestuje bôb, lupina, fazuľa a šošovica. Najväčšie výmery týchto plodín sú vo Francúzsku, Poľsku, Veľkej Británii, Litve, Španielsku a v Nemecku.

tags: #hrach #siaty #uponkovy