Ekonomická efektívnosť výroby živočíšnych potravinových zdrojov je téma, ktorá bola, je a vždy bude veľmi zaujímavá. Náklady na výživu a kŕmenie zvierat tvoria z celkových nákladov 50- až 70-percentný podiel. Hlavným zdrojom dusíkatých látok v kŕmnych dávkach a kŕmnych zmesiach pre hospodárske zvieratá je sója. Je to krmivo, ktoré sa v prevažnej miere dováža a jeho cena je veľmi vysoká. Na Slovensku by mohol do určitej miery sóju nahradiť hrach.
Okrem výberu krmív do kŕmnej dávky je dôležitý aj vhodný spôsob pre ich úpravu. Úprava jadrových krmív si vyžaduje nemalé ekonomické vstupy. Zrná obilnín sú bez poškodenia perikarpu veľmi odolné voči bakteriálnemu tráveniu v bachore a živiny, ktoré obsahuje endosperm, sú prístupné pre bachorové mikroorganizmy a enzýmy až po ich rozdrvení. Na skrmovanie celých, mechanicky neupravených semien strukovín prežúvavcom existujú rozporuplné názory.
Produkčná účinnosť krmív
Produkčná účinnosť krmív vyjadruje množstvo produktu vyprodukovaného z jednotky kŕmnej zmesi, alebo koľko krmiva je potrebné na jednotku produktu bez zohľadnenia potreby na záchov.
Metódy hodnotenia produkčnej účinnosti
Pri hodnotení produkčnej účinnosti sa používajú rôzne metódy:
- Zostavujú sa analogické skupiny zvierat, ktoré sú podrobené pokusom na väčšom počte zvierat.
- Robia sa pokusy s jednou skupinou zvierat, ktorá sa rozdielne kŕmi v niekoľkých za sebou nasledujúcich obdobiach. Výsledok sa zisťuje porovnávaním hodnôt získaných v jednotlivých periódach. Táto metóda je vhodná pri kratších periódach a možno ju využiť aj v pokusoch s bilančnou látkovou stráviteľnosťou.
Chemické zloženie a kvalita krmív
Kvalita krmív je ovplyvnená ich chemickým zložením, chutnosťou a štruktúrou.
Charakteristika vybraných krmív
- Bielkovinové krmivá s nízkym obsahom sušiny, tuku a obsahu trávy majú v porovnaní s ďatelinovinami nižší obsah dusíkatých látok (NL).
- Hrach siaty má najvyšší obsah dusíkatých látok (NL).
- Horčica biela má nízky obsah sušiny, vlákniny a bezdusíkatých extraktívnych látok (BNLV).
- Lupina má nízky obsah dusíkatých látok (NL).
- Vika siata má najvyšší obsah dusíkatých látok (NL) a najnižší obsah bezdusíkatých extraktívnych látok (BNLV).
- Obilniny v porovnaní s ďatelinovinami majú nižší obsah dusíkatých látok (NL) a sú deficitné na vápnik (Ca).
- Cukrovárske rezky sušené a úsušky kukurice sa vyznačujú vysokým obsahom bezdusíkatých extraktívnych látok (BNLV) a energie, nízkym obsahom tuku, dusíkatých látok (NL) a vlákniny.
- Úsušky ďatelinovín a lucerny majú vysoký obsah dusíkatých látok (NL) a nízky obsah vlákniny.
Kŕmne zbytky z olejnín
Vysokú biologickú hodnotu majú kŕmne zbytky zo sóje, sezamu, slnečnice a podzemnice. Zo semien olejnín po získaní oleja zostávajú zbytky, ktoré nazývame výlisky a extrahované šroty.
- Kŕmne zbytky sa vyznačujú vysokou stráviteľnosťou dusíkatých látok (N-látok).
- Výlisky obsahujú 5-12% tuku, extrahované šroty 0,7 - 1,5%.
- Obsah vlákniny a obsah minerálnych látok je vyšší než u obilnín.
Biologická úprava krmív
Biologická úprava krmív zahŕňa rôzne metódy, ktoré zlepšujú ich kvalitu a stráviteľnosť.
Metódy úpravy krmív
- Naklíčovanie jadrových krmív: Vytvárajú sa klíčky a korienky. Naklíčené zrno zvyšuje produkciu mlieka, vlny a mäsa.
- Drožďovanie: Jadrové krmivá sa týmto spôsobom schutia.
- Úprava slamy môže zvýšiť jej obsah kyselín.
- Pri nesprávnom silážovaní sa vytvárajú škodlivé kyseliny.
- K biologickej úprave krmív patria aj rôzne premixy na báze probiotík a enzýmov, ktorých účinky sa prejavujú až v tráviacej sústave. Tieto prípravky pozitívne ovplyvňujú rozvoj žiaducej mikroflóry v tráviacej sústave.
K metódam úpravy krmív patria aj umývanie, vlhčenie a namáčanie.
Technika kŕmenia
Technika kŕmenia zohráva kľúčovú úlohu vo výžive hospodárskych zvierat.
Kŕmna dávka (KD)
Celodenná kŕmna dávka (ZKD) je kŕmna dávka zostavená predovšetkým z objemných krmív (OK). Vyjadruje sa množstvom krmiva na kus a deň, pričom uhradzuje potrebu živín na záchov a určitú produkciu.
Technika kŕmenia plemeníc
Technika kŕmenia plemeníc je zameraná na dosiahnutie výrazných príznakov ruje, biologicky plnohodnotnej ovulácie a vysokej plodnosti. Táto technika sa aplikuje určitú dobu pred pripúšťaním, v období pripúšťania a niekoľko dní po pripustení.
Laboratórna analýza krmív
Pre správne zostavenie kŕmnych dávok je nevyhnutná presná analýza zloženia krmív.
Postup úpravy vzorky krmiva
Vzorka sa po zmyslovom posúdení upraví na častice menšie ako 20 mm rezaním, strúhaním, mixovaním alebo drvením. Následne sa vzorka zmieša. Ak vlhkosť znemožňuje mletie, predsuší sa pri teplote 55 °C. Potom sa vzorka upravuje mletím na laboratórnom mlynčeku so sitom (1 mm).
Stanovenie obsahu popola
Obsah popola sa stanoví ako zvyšok po spálení vzorky krmiva pri teplote 550 °C. 5 g vzorky krmiva sa vloží do spalovacieho kelímka, ktorý bol vopred odvážený a vyžíhaný. Vzorka sa postupne zahrieva až do zuhoľnatenia a následne sa teplota zvýši na 550 °C až do získania bledosivého popola. Po vychladnutí sa kelímok zváži a z rozdielu hmotností sa vypočíta obsah popola.
Stanovenie obsahu vlákniny
Vláknina je zvyšok po dvojstupňovej 30-minútovej hydrolýze (varení) v roztoku kyseliny. Vzorka krmiva (1 g) sa po vložení do sklenenej firty, ktorá sa spojí s valcom prístroja, zaleje vriacou kyselinou sírovou (150 ml). Krmivá obsahujúce viac ako 10 % tuku sa musia odtučniť. Obsah firty sa privedie do varu a nechá sa variť 30 minút. Následne sa odsaje zvyšok rozpustený v kyseline a zvyšok vo firte sa premyje destilovanou vodou. Do spojeného valca a firty sa naleje 150 ml vriaceho roztoku hydroxidu draselného a privedie sa do varu. Po 30 minútach sa odsaje zvyšok rozpustený v hydroxide a premyje. Po vybratí sa obsah firty premyje trikrát 25 ml acetónu. Firta s obsahom po vysušení a zvážení sa vloží do muflovej pece a spopolňuje pri teplote 475-500 °C. Po ochladení sa firta so zvyškom zváži, pričom z rozdielu hmotností pred a po spopolnení sa vypočíta obsah vlákniny.
