Pestovanie špenátu: Kde a ako ho zasadiť

Špenát (Spinacia oleracea) je obľúbená listová zelenina, ktorá je bohatá na vitamíny a minerály. Je to kompaktná a rýchlo rastúca plodina, ktorá na jar a na jeseň prináša v krátkom čase veľa listov. Lahodný a výživný špenát poskytuje hojnú a opakovanú úrodu, pričom čerstvé lístky sa s mrazenými pretlakmi nedajú porovnávať. Pestovanie špenátu je jednoduché a rýchle, vďaka čomu je skvelou voľbou pre záhrady alebo pestovanie v nádobách.

Optimálne podmienky pre pestovanie špenátu

Teplota

Špenát je jednoročná listová zelenina, ktorá najlepšie rastie pri miernejších teplotách, ideálne 10-20 °C. Je to plodina, ktorá preferuje nižšie teploty a chladnejšie počasie. Studené alebo horúce a suché podmienky môžu spôsobiť, že začne predčasne kvitnúť, čím sa ukončí produkcia listov. Pri pestovaní si dajte pozor na teplotnú hranicu, ktorá by nemala presiahnuť 25 °C.

Stanovište

Špenát preferuje slnečné až polotienisté miesta, kde bude mať dostatok svetla na fotosyntézu. To znamená, že väčšinu dní potrebuje aspoň tri až štyri hodiny priameho slnka. Zároveň však potrebuje určitú ochranu pred silným popoludňajším slnkom, najmä ak ho pestujete v teplejších oblastiach. Pre optimálny rast špenátu vyberte správne stanovisko.

Pôda

Špenát má rád úrodnú pôdu zadržiavajúcu vlhkosť, ktorá je dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Pre pestovanie je ideálna hlinitopiesočnatá pôda, ktorá musí byť dostatočne vododržná. Piesočnaté, vysychané pôdy je vhodné vylepšiť pridaním kompostu. Pôda by mala byť drobivá a hlinitá. Pred samotnou výsadbou si najprv vyberte vhodné miesto na pestovanie.

Výsev špenátu

Kedy siať

Najvhodnejší čas na výsev špenátu je jar alebo jeseň. Špenát môžete vysievať na jar, keď sa teplota pohybuje medzi 10-15 °C, alebo na jeseň. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Špenát si vyžaduje od siatia po zber 6 týždňov chladného počasia; zvyčajne na jar alebo na jeseň, hoci mnohí majú pri získavaní úrody väčšie šťastie na jeseň.

• Jarný výsev: Výsev sa vykonáva od marca do polovice apríla. Semená zasejte hneď, ako sa zem zahreje na 4 °C. Jarný výsev začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla.
• Jesenný výsev: Na jeseň zasejte semená, keď má pôda 21 °C alebo menej. Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až september, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra.
• Zimný výsev: Špenát zimný sa vysieva na jeseň alebo skoro na jar. Ak chcete špenát pestovať aj počas zimy, chráňte mladé rastliny zvonom alebo hustým mulčom a ochranu odstráňte, keď teplota pôdy vo vašej oblasti na jar dosiahne 4 °C. Pre časnú jarnú sklizeň je najlepší podzimný výsev. Rastliny špenátu, ktoré už majú klíčne listy, by mali bez problémov vydržať aj teploty okolo -7 °C. V našich zimách je špenát dostatočne mrazuvzdorný, je možné ho nechať na záhone prezimovať a skoro z jari žať čerstvé krehké listy.
• Pestovanie v skleníku: Ak si špenát chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku alebo vo fóliovom tuneli. Pre sklizeň v marci sa špenát seje od decembra do polovice januára. Pre pestovanie v nevyhrievanom skleníku sú vhodné rýchlo rastúce a proti hubovým chorobám odolné odrody.
• Letné obdobie: Během léta sa špenát obvykle nepestuje pre tendenciu k vybiehaniu do kvetu. Nahradiť ho môžu odrody, ktoré nemajú sklon vybiehať predčasne do kvetu, ako je napríklad 'Harp F1', alebo alternatívne plodiny ako červenolistá lebeda záhradná, merlík obrovský alebo novozélandský špenát.

Spôsob výsevu

Špenát možno zasiať do zeme alebo do nádob. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte. Semená špenátu zasejte do hĺbky 2,5 cm (alebo 1-2 cm, prípadne 3-4 cm) každých 20 cm od seba a v riadkoch vzdialených 30-45 cm. Následne ich prikryte pôdou. Ak zvolíte výsev do zeme, medzi jednotlivými riadkami nechajte priestor cca 30 cm, aby mal špenát dostatok miesta. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Pre baby špenát stačí menej miesta, keďže rastlinky budú menšie.

Prebierka sadeníc

Akonáhle budú mať sadenice prvú sadu pravých listov, zrieďte ich na vzdialenosť približne 15 cm. Semenáčiky špenátu prerieďte na vzdialenosť 7,5 cm, ak sú dostatočne veľké, aby sa s nimi dalo manipulovať, a odstráňte menšie a slabšie rastlinky. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm. Ak by rastlinky rástli príliš natesno, listy by sa vzájomne utláčali a žltli by.

Pestovanie špenátu v nádobách

Výhody

Pestovanie špenátu v kvetináči so sebou prináša viacero výhod. Chutnú zeleninu budete mať vždy poruke, eliminujete tiež riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami. Bez ohľadu na to, či ide o novozélandský špenát, baby špenát alebo listový špenát, pestovanie je možné aj na balkóne v kvetináči.

Požiadavky na nádoby a pôdu

Na pestovanie špenátu v nádobách zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 až 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč. Nádoby by mali byť široké a hlboké aspoň 30 cm, aby kompost príliš rýchlo nevyschol. Používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky, alebo záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Do pôdy nezabudnite doplniť kompost. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba.

Umiestnenie

Ak máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste.

Starostlivosť o špenát

Zavlažovanie

Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť. Najlepší čas na zalievanie špenátu je skoro ráno, takže rastliny počas dňa nevyschnú a môžu stabilne rásť. Špenát vyžaduje rovnomernú vlhkosť, najmä počas obdobia sucha. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť stres rastliny a urýchliť jej kvitnutie, čo vedie k horkým listom. Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam. Pravidelné, mierne polievanie je ideálne.

Hnojenie

Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov. Pôdu si pripravte asi týždeň pred výsadbou zamiešaním kompostu a poriadne ju odburinte. Potom na plochu siatia rozsypte bežné hnojivo v množstve 150 g na meter štvorcový. Za krátku dobu rastliny vytvoria veľké množstvo zelenej hmoty, majú preto vysoké nároky na prístupné živiny v pôde. Rastlinky môžeme tiež prihnojiť komplexným hnojivom medzi riadkami pri odburiňovaní. V malom množstve môžete pôdu tiež prihnojiť, neodporúča sa však používať maštaľný hnoj. Na začiatku rastu použite kompost alebo organické hnojivo, ktoré podporí zdravý rast listov.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Špenát môže byť náchylný na choroby a škodcov. Medzi najčastejšie patrí pleseň na listoch, ktorej prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami. Pleseň sa môže vyskytnúť v teplom a vlhkom počasí - rastliny prerieďte na vzdialenosť najmenej 15 cm a pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti. Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška. Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.

Pravidelné pletie a kyprenie pôdy podporuje rast. Záhon odburiňujeme pravidelne, burina by rastlinám uberala vodu a toľko potrebnej živiny. V horúcom a suchom počasí je špenát náchylný na predčasné kvitnutie, čo ukončuje produkciu listov. Teplo a dlhý deň špenátu nesvedčia, vybieha príliš rýchlo do kvetu, rastliny sú tuhé a nemajú chuť.

Zber a skladovanie špenátu

Kedy a ako zberať

Špenát je rýchlo rastúca plodina a je pripravený na zber už po 4-6 týždňoch od výsevu, keď listy dosiahnu veľkosť približne 10-15 cm. Lahodné listy baby špenátu môžete zberať už za mesiac a zrelé listy už za dva. Listy sú najchutnejšie, keď sú mladé a jemné. Zberajte vonkajšie listy, aby ste nechali vnútorné pokračovať v raste. Môžete zbierať niekoľko listov z každej rastliny v rade a opakovať zber každých niekoľko týždňov, keď listy dosiahnu požadovanú veľkosť. Špenát sa môže zberať postupne, odtrhávaním vonkajších listov, alebo celou rastlinou. Priebežné odtrhávanie listov podporuje ďalší rast. Ak sa rozhodnete zbierať celú úrodu naraz, počkajte, kým sa špenát po niekoľkých mesiacoch dobre uchytí, a odrežte listy tesne nad základňou. Baby špenát alebo mladý špenát treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Zrelý špenát sa zbiera ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení.

Skladovanie

Špenát sa najlepšie používa čerstvý pre maximálnu chuť a živiny - ak ho necháte dlhšie stáť, rýchlo zvädne. Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke. Odporúčame listy umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke. Mladé krehké listy môžete skladovať aj mrazením.

Využitie v kuchyni

Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov, zatiaľ čo väčšie listy je najlepšie uvariť. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Môžete si ho však pripraviť aj na teplo, no tepelnou úpravou prídete o cenné látky. Zrelý špenát je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek. Špenát je výborný restovaný na masle alebo oleji, ako príloha k hlavnému jedlu, do omáčky na cestoviny alebo ako náplň do slaných koláčov. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny.

Odrody špenátu

Vzhľad mnohých odrôd špenátu sa líši. Existuje mnoho chutných odrôd špenátu siateho (Spinacia oleracea), ktorý je určený pre rýchlorastúce, produktívne, krátkodobé plodiny, ktoré je možné siať opakovane. Rozlišujeme zimné a letné odrody špenátu.

• Hladkolistý špenát: Tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia.
• Kučeravý špenát: Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
• Baby špenát: Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.
• Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, pretože dobre odoláva nízkym teplotám.
• Špenát siaty Matador: Je vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
• Špenát Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Špenát novozélandský: Tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúča sa vysievať v apríli. Novozélandský špenát rastie ako popínavá rastlina a potrebuje dostatok miesta.
• Odolné odrody proti vybiehaniu do kvetu: Niektoré odrody sú odolné proti vybiehaniu do kvetu alebo plesni, napríklad 'Harp F1'.
• Odrody odolné voči chorobám: Pre pestovanie časne zjara sú vhodné odrody, ktoré dobre znášajú chlad, ako je 'Hudson F1', rezistentný k chorobám. V skleníku sú vhodné odrody ako 'Trumpet F1'.
• Okrasné odrody s červenými stonkami: Niektoré odrody vytvárajú obzvlášť veľké listy alebo majú atraktívne červené stonky, napríklad 'Bordeaux' a 'Red Cardinal'. Tieto vyžadujú trochu viac tepla a tvoria menej listovej hmoty, ale mladé listy skvele chutnajú aj surové.

Výživové hodnoty a benefity špenátu

Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina, ktorá obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie. Je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok. Obsahuje množstvo vitamínu K, A, C a B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik a horčík. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu. Hoci obsahuje aj kyselinu šťaveľovú, ktorá môže vstrebávanie železa znižovať.

Medzi hlavné benefity špenátu patria:

• Podpora imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C pomáha posilniť imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
• Podpora zdravia srdca: Vďaka flavonoidom zlepšuje funkciu ciev a prispieva k znižovaniu krvného tlaku.
• Zlepšenie trávenia: Je bohatý na vlákninu, čím podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
• Protizápalové účinky: Skvelé najmä pri chronických ochoreniach.

tags: #spenat #kde #zasadit