Pestovanie hrušiek v záhrade získava znova na obľube a ovocné stromy hrušiek sa zaraďujú medzi klasiky našich záhrad. Z našej ponuky si viete vybrať tú svoju najlepšiu hrušku, či už na konzum, domáce spracovanie alebo pre vypálenie lahodnej hruškovice.
Predstavenie Odrody Nijisseiki (20. storočie)
Z náhodného, krivoľakého semenáčika na japonskom smetisku sa stala odroda, ktorá ovládla sady celého Japonska a dala vzniknúť ďalším legendám. Nijisseiki, teda "20. storočie", ohúrila sladkosťou, šťavnatosťou a konzistenciou, akú dovtedy hrušky piesočné nepoznali.
Jedna z najznámejších japonských hrušiek piesočných - Nijisseiki, teda 20th Century, bola nájdená ako náhodný semenáč na smetisku. Našiel ju v roku 1888 len 13-ročný chlapec Kakunosuke Matsudo na smetisku svojich príbuzných v dedine Jacuhašira a rozhodol sa tento malý, krivoľaký semenáčik presadiť do rodinného sadu. Okres Matsudo bol známy pestovaním hrušiek už od 17. storočia a Kakunosukeho rodina len nedlho predtým založila sad. Chlapec sa o semenáčik, náchylný na alternáriu, vzorne staral a pomenoval ju Shin Daihaku, teda "nová veľká sladká".
Hrušky piesočné, medzi ktoré patrí aj Nijisseiki, nezískali meno z toho, že by sa im obzvlášť darilo v piesočnej pôde. Naopak, majú rady vlhkejšiu pôdu a dokonca lepšie znášajú aj ílovitú než naše "európske" odrody. Autor článku ju neskromne nazval "dokonalou hruškou". V rovnakom roku ju premenovali jej súčasným menom. Kakunosuke tiež nezaháľal a predával jej sadenice a posielal plody na univerzity a vystavoval ich na výstavách, veľa písal a publikoval.
Po skončení rusko-japonskej vojny podstatne vzrástla výmera sadov s touto odrodou. Nijisseiki vyvolala horúčku, ktorú tak poznáme u viacerých odrôd. Všetci ju chceli mať aj napriek vyššej cene a citlivosti na alternáriu. Tú sa darilo držať na uzde najmä v prefektúrach Tottori a Nagano, kde je počas jari menej zrážok, no po zavedení chemickej ochrany sa výmera dramaticky zvýšila. Svoj vrchol v rozšírení dosiahla medzi rokmi 1972 - 1988 so 6000 hektármi, kedy bola najpopulárnejšou ázijskou hruškou. Z piedestálu ju zosadili odrody Kosui a Hosui a v súčasnosti je treťou najpestovanejšou odrodou. Ale obe odrody, ktoré jej prvenstvo ukradli, boli vyšľachtené z jej potomkov, takže dedičstvo hrušky zo smetiska a Kakunosukeho práce naďalej žije naplno.
Všeobecné Princípy Opelenia Hrušiek
Ešte pred výsadbou je nevyhnutné venovať pozornosť opeleniu stromov a kríkov. Stromy neprinášajú plody hneď po výsadbe; dĺžka obdobia, kedy stromy neprinášajú úrodu, je rozdielna a nedá sa zovšeobecniť. Prvá úroda by mala byť po 3 - 5 rokoch. Pri malých výnosoch je príčinou často chýbajúci opeľovač.
Keď strom krásne kvitne na jar, avšak neprináša plody, potrebuje vhodného opeľovača. Pokiaľ sa neobjavia ani kvety, môže za to nedostatočné hnojenie. Vysvetlenie a pomoc sa dá poskytnúť len pri znalosti jednotlivých prípadov.
- Samoopelivé stromy a kríky nepotrebujú opeľovača, stačí jeden kus do vašej záhrady.
- Cudzoopelivé stromy a kríky potrebujú vhodného opeľovača - nejakú inú odrodu, ktorá kvitne v tom istom čase.
- Existujú aj čiastočne opelivé stromy a kríky, ktoré rodia aj bez opeľovača, avšak s opeľovačom prinášajú oveľa väčšiu úrodu.
Vo všeobecnosti sú hrušky cudzoopelivé, preto vyžadujú vhodných opeľovačov. Hrušky v našej ponuke sú cudzoopelivé, prípadne čiastočne samoopelivé.
Opeľovanie Nashi Hrušiek, vrátane Nijisseiki
Nashi hrušky, medzi ktoré patrí aj odroda Nijisseiki, sú čiastočne samoopelivé. Avšak pre optimálnu úrodu a lepšie opelenie je výhodnejšie vysadiť zmes viacerých kompatibilných druhov odrody ázijskej hrušky kvitnúcich v rovnakom období.
Vlastnosti a Požiadavky Nashi Hrušiek
Výber Podpníka
Výber správneho podpníka ovplyvňuje rast, veľkosť, úrodnosť aj životnosť hrušky. Podpník je časť ovocného stromu, ktorá korení v pôde. Do podpníka štepíme ušľachtilé odrody (formou očka alebo vrúbľa). Najpoužívanejšie podpníky pre hrušky v našej ponuke sú podpník Dula Adams a podpník Hruška planá.
- Ak máte menšiu záhradu s dobrou (neprevápenatou) pôdou, je najlepšou možnosťou podpník Dula Eline a podpník Dula Adams. Dula Eline je využívaný hlavne pre svoj skorý nástup do rodivosti, kompatibilitu, vysokú úrodnosť a odolnosť proti mrazu. Dorastá do výšky približne 2,5 - 3 m a je viac mrazuvzdorný, preto sa odporúča najmä do chladnejších a okrajových oblastí. Hodí sa aj pre nižšie intenzívne tvary, nie však do veľmi suchých oblastí a piesočnatých pôd. Vyžaduje stálu oporu a doplnkovú závlahu, pretože plytko korení. Dula Adams je slaborastúci podpník, vhodný aj pre zákrpky alebo vretená. Dorastá do výšky približne 3 - 3,5 m. V prvých rokoch rastie bujnejšie ako podpník Hruška planá, avšak približne v treťom roku sa jeho rast výrazne spomalí. V súčasnej dobe je využívaný hlavne pre svoj skorý nástup do rodivosti a vysokú úrodnosť.
- Pri väčších alebo svahovitých záhradách je vhodný podpník Hruška planá. Hruška planá sa dožíva až 100 rokov, do plnej rodivosti sa dostáva trochu neskôr. Poskytuje vysoké úrody po celú dobu rastu a dobre odoláva mrazom. Má bujnejší rast a neskorší nástup do rodivosti, avšak má lepšiu afinitu a hlbší koreňový systém. V mladosti nevyžaduje oporu ani doplnkovú závlahu. Dorastá do výšky približne 5-6 m. Je prispôsobený na naše pôdne a podnebné podmienky a má dlhšiu životnosť. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 5m. Do väčších záhrad a horších pôd je ideálny hruškový semenáč (hruška planá) - rastie silno, znáša sucho a plodí neskôr, ale je dlhoveký. Do ílovitej pôdy odporúčame stromy na odolnejších podpníkoch.
Pôdne a Klimatické Podmienky
Ideálne podmienky pre pestovanie hrušiek sú v nadmorských výškach do 350 m.n.m. Pre stromy hrušiek vyberáme teplé a slnečné stanovište, najlepšie s južnou orientáciou a chránené proti vetru. Pôda by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, bez vysokej podzemnej vody. Pôdu pred výsadbou je potrebné zlepšiť, napríklad zapravením organických hnojív do pôdy. Za vhodné na tento účel považujeme maštaľný hnoj, zelené hnojenie a veľmi dobrým riešením je kompost, ktorý je vhodný aj na zušľachtenie a zúrodnenie piesočnatých pôd. Ďalej sú vhodné aj pomocné látky minerálneho pôvodu ako keramzit, liadrain, perlit, vermikulit, alebo drvené horniny ako pemza či zeolit. Pri výbere ovocného stromčeka do chladnejších oblastí je dôležité zvoliť správny podpník, čo vám zabezpečí správny rast i úrodu. Je dôležité pozerať sa aj na dĺžku vegetácie, pretože sú odrody, ktoré skrátka potrebujú dlhší čas na vyzretie pletív.
Odolnosť voči Chorobám a Škodcom
Hlavnou výhodou Nashi hrušiek je ich vysoká odolnosť proti chorobám a škodcom. Ich úrodnosť je veľmi vysoká, čo niekedy vyžaduje aj prebierku plodov. Dôležité je i to, že Nashi nie sú krížence hrušiek a jabloní.
Najčastejšie Choroby a Škodcovia Hrušiek
Hoci Nashi hrušky sú odolné, všeobecne hrušky môžu byť náchylné na rôzne ochorenia a škodce. Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, za to ich odporúčame zakryť závojovou fóliou. Tiež je možné stromy chrániť natretím tzv. Vápenným mliekom, čo je 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom ju aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred slnkom.
Hrdza Hrušková
Hrušky najčastejšie napáda hrdza hrušková. Ide o hubovú chorobu, ktorej hlavným nositeľom je jalovec čínsky a jalovec chvojka. Hrdza prezimuje a v priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, na ktorých napáda listy, kde vytvára oranžové „hrdzavé“ škvrny. Na konci leta sa hrdza sťahuje naspäť na jalovce. K infikovaniu hrušky môže prísť aj na niekoľko sto metrov. Preventívne odporúčame postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí.
Vlnovník Hruškový
Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb (zelené, hnedé), s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom - vlnovníkom hruškovým, ktorý obvykle prezimuje v kôre. Preventívne sa môžete brániť niekoľkými spôsobmi. Na jar použijeme postrek sulkou alebo iným siričitým prípravkom. Počas skorej jari (do 5°C) ošetríme hrušku prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom použijeme prípravok na savé škodce.
Moníliová Choroba Plodov a Škvrnitosť Hrušiek
Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti na teplote a vlhkosti). Výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom. Opadávanie listov alebo plodov, tmavošedé až čierne škvrny na letorastoch či plodoch značia napadnutie škvrnitosťou hrušiek.