Williamsova hruška: Pestovanie a starostlivosť

Williamsova hruška, známa tiež ako Williams Christ alebo Bartlett v niektorých krajinách, predstavuje jednu z najpopulárnejších a najrozšírenejších odrôd hrušiek na svete. Táto ikonická odroda ponúka vynikajúcu chuť, šťavnatosť a všestranné využitie, čo z nej robí obľúbenú voľbu pre záhradkárov aj profesionálnych pestovateľov.

Pôvod a charakteristika

Williamsova hruška pochádza z Anglicka, kde jej história siaha až do konca 18. storočia. Strom má stredne silný rast a vytvára široko pyramidálnu, polouzavretú korunu s tmavozelenými listami. V čase kvitnutia obohacuje záhradu o bohaté biele kvety, ktoré priťahujú opeľovače.

Plody

Plody Williamsovej hrušky sú stredne veľké až veľké, s priemernou hmotnosťou okolo 150 - 250 gramov. Majú typický hruškovitý tvar, s širšou spodnou časťou, ktorá sa zužuje smerom k stopke. Šupka je tenká, v zrelom stave hladká, svetlozelená, ktorá sa pri plnej zrelosti mení na žltú. Na slnečnej strane sa môže objaviť jemné červenkasté líčko.

Dužina a chuť

Dužina plodov je biela, voňavá, maslovitá a mimoriadne šťavnatá. Chuť je sladká, osviežujúca, veľmi aromatická s jemnou korenistou príchuťou a jedinečnou maslovitou textúrou, ktorá je veľmi obľúbená.

Pestovanie Williamsovej hrušky

Williamsova hruška si získala popularitu nielen vďaka svojim kvalitám, ale aj pre relatívnu nenáročnosť pri pestovaní. S dodržaním základných pravidiel je možné dosiahnuť bohaté úrody.

Výber stanovišťa a pôdy

Williamsova hruška sa najlepšie darí v miernych klimatických podmienkach s miernymi zimami a dostatkom slnečných dní. Uprednostňuje teplé a slnečné stanovište, najlepšie s južnou orientáciou a chránené proti vetru. Ideálne sú nadmorské výšky do 350 metrov nad morom. Strom potrebuje dostatok slnečného svetla na zabezpečenie dobrej úrody a vyfarbenia plodov. Pôda by mala byť úrodná, hlboká, stredne ťažká až ťažšia, dobre priepustná, bez vysokej hladiny podzemnej vody. Optimálna pôdna reakcia je slabo kyslá až neutrálna (pH 6,0-7,2). Nevhodné sú vápenité, podmáčané, extrémne ľahké a suché pôdy bez organickej hmoty. Pri výsadbe väčších množstiev hrušiek sa odporúča spon od 3,5m x 3,5m až 8m x 8m, v závislosti od podpníka a rastovej sily stromu.

Výsadba

Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu, približne 60 cm x 60 cm x 100 cm. Vykopanú pôdu je potrebné upraviť podľa potreby - do ťažkej pôdy pridať piesok, do ľahkej primiešať hlinitú zeminu a pridať odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát. Pred výsadbou sa odporúča odstrániť poškodené a príliš dlhé korene stromčeka. Koreňový systém sa následne namočí do vody na minimálne 2 hodiny (ale nie viac ako 24 hodín). Miesto výsadby sa odporúča zamulčovať kôrou alebo lístím. Pri výsadbe je dôležité, aby miesto očkovania bolo tesne nad povrchom pôdy. Po zasadení stromu do pôdy ho treba výdatne zaliať, približne 20 litrami vody.

V prvých rokoch rastu mladé ovocné stromčeky potrebujú primeranú oporu vo forme kolíka alebo drôtenky, ktorý sa umiestni už k vyhĺbenej výsadbovej jame.

Podpníky

Výber správneho podpníka ovplyvňuje rast, veľkosť, úrodnosť a životnosť hrušky. Pre väčšie záhrady a horšie pôdy je ideálny hruškový semenáč (hruška planá), ktorý rastie silno, znáša sucho, plodí neskôr, ale je dlhoveký. Do menších záhrad a teplých oblastí je vhodná dula, ktorá zabezpečí skorý zber a menší vzrast stromu, no vyžaduje kvalitnú pôdu a oporu. Existujú aj iné podpníky, ako napríklad hruška kavkazská, ktorá rastie slabšie a do rodivosti vstupuje neskôr, no má bohatý koreňový systém.

Hnojenie

Pre dosiahnutie dobrej úrody je dôležité dodávať stromom potrebné živiny, ako sú dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor sa môžu pridať do zeminy už pred výsadbou a potom počas vegetačného obdobia. Dusík sa aplikuje hlavne na jar. Osvedčilo sa každoročné, pravidelné základné hnojenie v neskorej jeseni alebo skoro na jar organickými plnými hnojivami, ktoré sa pri plnom výnose rozšíri o dávky fosforečnato-vápenatých minerálnych hnojív do konca júna. Dôležité je tiež dopĺňať humus do pôdy. Nadmerné hnojenie však znižuje odolnosť voči chorobám, ovplyvňuje chuť a obmedzuje skladovateľnosť plodov.

Zavlažovanie

Ovocné stromy, najmä v prvých rokoch po výsadbe a v obdobiach sucha, potrebujú dostatočnú zálievku na udržanie rovnomernej pôdnej vlhkosti bez premokrenia. Starším stromom stačí niekoľkokrát počas vegetačného obdobia, pokiaľ nenastane dlhotrvajúce sucho.

Rez a tvarovanie

Rez je kľúčovým prvkom pri pestovaní hrušiek, ktorý ovplyvňuje tvar koruny, prístup svetla a vzduchu k plodom, ako aj celkovú úrodnosť a kvalitu plodov.

Základný rez po výsadbe

Korunu hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramídového tvaru. Po výsadbe sa ponechá hlavný terminál a základné 4 bočné výhony (2 na každej strane), ktoré sa skrátia na 4-6 očiek, pričom posledné očko by malo smerovať z koruny von. Terminál sa prispôsobí bočným výhonom tak, aby ich presahoval asi o 10 cm. Pri jesennej výsadbe sa rez odkladá až na jar. Pri výsadbe sa tiež musia zrezať všetky korunové výhony, ktoré rastú smerom do koruny stromu.

Výchovný rez

Cieľom výchovného rezu je založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunu. V prvých rokoch sa odstraňujú prebytočné konkurenčné výhony a tie najslabšie sa skracujú zhruba o polovicu. Hlavné výhony sa zakracujú v rovnakej výške. Terminál sa zakráti tak, aby prevyšoval základné vetvy o ¼ - 1/3 dĺžky. V neskorších rokoch sa rez obmedzuje, najmä na výhonoch, kde sa objavujú prvé kvety.

Letný rez

Letný rez spočíva v zakracovaní alebo zaštipovaní letorastov, čo podporuje lepšiu tvorbu púčikov.

Udržiavací rez

Týmto rezom sa udržuje strom v dobrej kondícii a omladzujú sa základné výhony skracovaním do dvojročného alebo troj-štvorročného dreva.

Zmladzovací rez

Vykonáva sa predovšetkým u polokmeňov a vysokokmeňov, kde sa základné vetvy skracujú podľa veku stromu, často po presvetlení koruny.

Opeľovanie

Williamsova hruška je cudzoopelivá odroda. Pre zabezpečenie dobrej úrody je dôležité zabezpečiť prítomnosť vhodného opeľovača. Medzi vhodné opeľovače pre Williamsovu hrušku patria odrody ako Clappova, Boscova fľaška, Conference, Gellerts Butterbirne, Dills Butterbirne a ďalšie. Niektoré odrody hrušiek, ako napríklad Kumoi hruška alebo Birnenquitte, sú samoopelivé.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Williamsova hruška nie je prirodzene imúnna voči chorobám a škodcom, preto je dôležitá preventívna ochrana.

Najčastejšie choroby

• Hrdza hrušková: Hubová choroba, ktorej hlavným nositeľom je jalovec. Prejavuje sa oranžovými škvrnami na listoch. Preventívne sa odporúča postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí.
• Moniliová choroba plodov (hnedá hniloba): Prejavuje sa žlto sfarbenými prepadlinami na plodoch. Výskyt sa obmedzuje prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom.
• Chrastavitosť, múčnatka: Olivovozelené až šedivé škvrny na listoch a plodoch, ktoré môžu viesť k opadávaniu plodov. Ochrana je predovšetkým preventívna, postreky sa opakujú v intervaloch.

Najčastejší škodcovia

• Voška listová: Saje na špičkách výhonov a listoch, spôsobuje ich skrútenie. Ochrana prostriedkami proti savému hmyzu.
• Vlnovník hruškový: Spôsobuje pokrútené listy s hrbolkami. Na jar sa používajú postreky sulkou alebo inými siričitými prípravkami.
• Puklica nebezpečná: Saním cicá miazgu, znečisťuje listy a plody. Ochrana postrekom pri rašení (zimný postrek).

Pri akejkoľvek chemickej ochrane je potrebné dodržiavať predpísané ochranné lehoty až do zberu úrody. Pre prevenciu sa často používa postrek s Bordeaux kvapalinou alebo roztokom jódu.

Zber a skladovanie

Zber Williamsovej hrušky sa začína od polovice augusta do začiatku septembra, v závislosti od oblasti a klimatických podmienok. Plody sa najlepšie zbierajú ešte pred úplnou zrelosťou, keď sú stále zelené, a dozrievajú počas skladovania. Hrušky sa dobre skladujú, avšak nie sú vhodné na veľmi dlhé skladovanie, zvyčajne do 1 mesiaca. V špeciálnych, dostatočne chladných miestnostiach môžu byť skladované až 3 mesiace.

Využitie

Williamsova hruška je mimoriadne všestranná odroda. Je vynikajúca na priamu konzumáciu vďaka svojej sladkej a šťavnatej chuti. Okrem toho sa široko využíva na výrobu džemov, kompótov, štiav a ovocných destilátov, ako je napríklad hruškovica. Sušené hruškové ovocie si zachováva svoju arómu a chuť a môže byť pridané do kompótov.

tags: #hruska #williamsova #pestovanie