Pri zakladaní porastov jačmeňa je potrebné použiť kvalitné a zdravé osivo, vyznačujúce sa vysokou biologickou hodnotou. Výskyt chorôb prenosných pôdou a osivom sa tradične obmedzuje klasickým morením. V severských krajinách sa určitý fungicídny efekt pri osive bežne dosahuje aj tzv. thermoterapiou, čo je ošetrenie krátkym horúcim impulzom.
Kľúčové faktory pri sejbe a organizácia porastu
Pri sejbe jačmeňa je kľúčový faktor termín výsevu a hlavným agronomickým parametrom je organizácia porastu. Osobitosti odrody, ako aj pôdne a klimatické podmienky, je potrebné zohľadniť. Aby bol porast vyrovnaný, je dôležité osivo vysiať rovnomerne, na plochu aj do hĺbky. Ak sú vlhkosť, teplota a prevzdušnenie pôdy dostatočné, rýchlosť klíčenia sa priamo odvíja od teploty pôdy.
Podobne ako ďalšie hustosiate obilniny, porasty jačmeňa sa zakladajú pri medziriadkovej vzdialenosti od 6 do 18 cm, tradične pri 12,5 cm. Na pokusoch v KVO/RVO jarný jačmeň poskytol najvyššie úrody pri medziriadkovej vzdialenosti 10,5 cm, ktorá bola najmenšia z testovaného rozsahu.
Z hľadiska rastu jedincom najviac vyhovuje, ak sa o svoj životný priestor potrebujú deliť čo najmenej. Pre zabezpečenie ideálnej vzdialenosti medzi rastlinami to znamená kosoštvorcovité uloženie osiva. V riadku si rastliny konkurujú a tvoria menej odnoží.
Využitie koľajových riadkov a ich vplyv na rastliny
Pri pestovaní na väčších parcelách je osvedčené používanie koľajových riadkov, ktoré uľahčujú organizovanie zásahov na poraste. Taktiež sa obmedzuje mechanické poškodzovanie rastlín prejazdami, ktoré by boli v pásoch zakaždým inde.
Pri vstupe do porastu bez koľajových riadkov dochádza k poškodeniu jačmeňa kolesami traktora, najmä vo fázach po ukončení odnožovania a nástupe steblovania. Takto poškodené rastliny dlho regenerujú, čím dochádza k posunu v raste a vo vývoji v porovnaní s okolitými rastlinami v poraste. Poškodené rastliny sú náchylnejšie aj na napadnutie chorobami. V konečnom dôsledku sa to odrazí na znížení sladovníckej kvality, je to však rovnaká chyba aj pri semenárskych porastoch.
Aj pri ozimnom jačmeni by koľajové riadky mali byť samozrejmosťou, pretože je náročný na ochranu porastov.
Teplotné optimum pre rast a vývoj jačmeňa
Jačmeň začína klíčiť už pri teplote 1 - 3 °C, dobre odnožuje pri 5 - 7 °C a stebluje pri 10 - 12 °C. Kvitnutiu praje 16 - 18 °C a dozrievaniu 18 - 20 °C. Pre rast a vývin počas každej z fáz a štádií existuje určité teplotné optimum. Teplejšie podmienky rast a vývoj urýchľujú, chladnejšie spomaľujú. Inými slovami, rýchlosť, akou jačmeň rastie a prechádza každým vývinovým štádiom, sa odvíja od teploty.
Počas skorých rastových fáz je pri väčšine ozimných odrôd kľúčovým jarovizačné štádium - pôsobenie nízkych teplôt nad bodom mrazu, ktoré podmieňujú neskoršiu tvorbu generatívnych orgánov. Tento vývoj jačmeňa je možné ovplyvniť iba výberom formy/odrody a dátumom sejby; cieľom ďalších agronomických opatrení je ovplyvniť rast.
Suma efektívnych teplôt, ktoré jačmeň pre vývin potrebuje, je odlišná podľa formy. Pri jačmeni ozimnom dosahuje suma denných teplôt hodnoty o 800 - 1 000 °C vyššie ako pri jačmeni jarnom a v porovnaní s ostatnými obilninami dozrieva najskôr.
Citlivost ozimného jačmeňa na mrazy a klimatické podmienky
Hlavným obmedzením pre pestovanie je vyššia citlivosť na mrazy a na teplotné výkyvy, na ktoré jačmeň reaguje citlivejšie ako pšenica. Porasty ozimného jačmeňa poškodzujú holomrazy bez snehovej pokrývky už pod -7 °C; pri mrazoch pod -15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Prezimovanie je horšie ako pri pšenici ozimnej, preto pohľad na prezimovaný porast jačmeňa často nie je veľmi povzbudivý.
Hlavne v severnejších polohách nie je vhodný na mrazivejšie svahy so severnou expozíciou. Na vyzimovanie sú náchylnejšie prebujnelé/prerastené rastliny, ako aj nedostatočne vyvinuté - porasty siate veľmi skoro a veľmi neskoro. Mladé rastliny jačmeňa nie sú na neskoré jarné mrazíky citlivé.
Termíny výsevu a ich vplyv na jarný a ozimný jačmeň
Preto vhodným termínom sejby pre jarný jačmeň je marec a pokiaľ je možné, vysieva sa už koncom februára. V podmienkach KVO/RVO sa jarný jačmeň bežne vysieva v druhej polovici marca, vo vyšších polohách do konca apríla. Základnou podmienkou dobrej úrody sladovníckeho jačmeňa jarného je pomerne teplý a suchý marec.
Naopak, pokiaľ sa počasie v apríli príliš oteplí, či prudšie oteplí, nepraje to ani odnožovaniu, ani vegetatívnemu štádiu. Počas teplého apríla jačmeň urýchľuje vývin, čo nakoniec vedie k skorému klaseniu, pričom nie je vytvorená dostatočná listová plocha a vývin klasov tiež nie je dostatočný, úroda a kvalita zrna klesá.
Medzi odrodami jačmeňa jarného nie je veľký rozdiel v dĺžke vegetácie. Aj keď jačmeň začína klíčiť pri 1 °C, pri tejto teplote trvá klíčenie veľmi dlho. Na pokusoch v KVO/RVO vzišiel jačmeň jarný rekordne rýchlo a kompletne za 4 dni, keď sa sial až veľmi neskoro - 20. apríla.
Traduje sa, že jačmeň má vlastnosť udržať si v pôde klíčivosť, a preto obavy z poklesu teplôt po sejbe nie sú veľmi opodstatnené - klíčivosť nestráca a vyklíči za vhodných podmienok na klíčenie. Osivo stráca životaschopnosť, najmä pokiaľ opakovane napučí a stratí vlhkosť, pričom zárodočné korienky či koleoptyla vyschnú, hlavne v podmienkach nedostatku vlahy.
Neskôr zasiate porasty prechádzajú vývojovými štádiami rýchlejšie, pričom každú fázu rýchlejšie aj ukončujú, ako porasty vysiate skôr. Preto porasty zasiate s odstupom niekoľkých týždňov dozrejú zvyčajne iba s odstupom len niekoľko dní po sebe. Dĺžka vegetačného obdobia má vplyv na výšku aj kvalitu úrody, preto sa podľa podmienok dbá o čo najskorší termín výsevu. Skorší výsev má za následok nielen dlhšie obdobie vegetatívneho štádia, čo síce tiež podmieňuje vysokú úrodu, pri skoršom termíne sejby sa zvyšuje aj počet klasov na jednotku plochy, ako aj počet zŕn v klase v porovnaní s neskorším výsevom.
Porasty ozimného jačmeňa, ktoré sú vysiate po prvej dekáde októbra, dosahujú v rokoch s normálovým priebehom počasia kľúčové vývojové fázy neskôr, ako je optimálny/referenčný dátum. Počas vegetačného obdobia sa však zmenšujú aj tieto rozdiely.
Obdobie vhodné pre výsev ozimného jačmeňa je užšie ako pri ozimnej pšenici, pretože (i) nižšia požiadavka na jarovizáciu v podstate znamená aj to, že je menej vhodný na veľmi skorý výsev, keď sa vyskytujú ešte vyššie teploty a preto by veľmi rýchlo prerastal do fenofáz citlivejších na mrazy, a podobne (ii) pokles úrody zrna je výraznejší aj pri oneskorenom výseve - t. j. v druhej polovici októbra, resp.
Príprava ozimného jačmeňa na prezimovanie
Ozimný jačmeň je na zimné mrazy citlivejší ako pšenica - porasty jačmeňa poškodzujú dlhšie trvajúce holomrazy už pod -7 °C, pri mrazoch pod -15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Do príchodu zimy by rastliny v ideálnom prípade mali vyvoriť 2 - 3 silné odnože, keď je ozimný jačmeň najlepšie pripravený na prezimovanie - ak sa v tomto období nepravé steblo hlavnej odnože už vzpriamuje, vtedy hrozí nebezpečenstvo jeho poškodenia vyzimovaním.
Na spomalenie vývoja a rastu je v takomto prípade vhodné použitie rastového regulátora, napr. na báze chlormequat chloridu/CCC, ktorý v náležitej dávke spomalí vývoj hlavnej odnože o 1/2 až 1 etapu organogenézy. Aby sa brzdiaci účinok prejavil do príchodu zimy, je potrebná aplikácia pri teplotách do 7 °C, pričom sa spomalí rast hlavnej odnože a zároveň sa zlepší aj zakorenenosť.
Príchodom zimného obdobia sa spomaľuje rast a vývoj, oziminy vrátane ozimného jačmeňa prechádzajú do obdobia tzv. mikrotermickej kryptovegetácie, rastového pokoja. V tomto období, pri nízkych teplotách a skrátenom dni, sa rastové procesy a procesy látkovej premeny spomaľujú - pri nástupe kryptovegetácie sa v odnožiach a listoch nahromadí väčšie množstvo rezervných látok, najmä cukrov.
K nevýhodám ozimného výsevu jačmeňa jarného patrí zvýšený výskyt chorôb. Rezervné, či zásobné alebo tzv. plastické látky vytvorené v prípravnom/prechodnom období, chránia rastlinu proti poškodeniu chladom.
Najlepšími podmienkami na úspešnú prípravu na prezimovanie sú denné teploty 4 - 7 °C a nočné teploty okolo 0 °C - pri takýchto teplotách sa značne zabrzdia rastové procesy. Rastliny síce ešte asimilujú, nedýchajú však už tak intenzívne, práve dôsledkom toho sa zásobné ochranné látky hromadia. V ďalšej fáze sa v bunkách znižuje obsah vody a bunkové koloidy sa preskupujú - v tejto fáze už rastliny znesú určitú dobu aj niekoľko stupňov pod bodom mrazu.
Ozimný jačmeň sa biologicky od ostatných druhov ozimín podstatne líši, pričom jeho zimuvzdornosť je podstatne nižšia ako ozimnej raže a ozimnej pšenice. Odolné odrody ozimného jačmeňa v mieste odnožovacieho uzla znesú mrazy až -10 °C a s čiastočným poškodením až do -12 °C. Preto ak má ozimný jačmeň úspešne prezimovať, odnožovací uzol musí byť v dostatočnej hĺbke, a preto je dôležité siať do uľahnutej pôdy. Ak nakyprená pôda uľahne až po výseve, odnožovací uzol sa ocitne príliš blízko povrchu pôdy, kde je viac vystavený mrazom.
Výsev jarného jačmeňa v rôznych klimatických podmienkach
Jarný jačmeň sa u nás vysieva v prvej vlne jarných prác, zvyčajne od začiatku marca do konca apríla. V krajinách s podstatne miernejšou zimou ako u nás, sa jarný jačmeň vysieva už od decembra pri tzv. „veľmi skorom výseve na neskorú jeseň”. Keďže ide o plodinu na mrazy pomerne citlivú, výsevok sa poisťuje navýšením výsevku, prípadne sa poškodený porast prisieva aj na jar, avšak jarný jačmeň sa ani v takýchto krajinách takto neskoro na jeseň nevysieva v oblastiach so silnými mrazmi.
S ohľadom na dôsledky ohlasovanej klimatickej zmeny, v najteplejších oblastiach na juhu Slovenska sa výsev jarného jačmeňa na pokročilú/neskorú jeseň príležitostne osvedčuje, pričom namiesto decembra je vhodnejší prelom októbra/novembra, prípadne aj skôr, až takmer nadväzujúc na koniec výsevu ozimného jačmeňa.
Charakteristika jačmeňa siateho a jeho odrody
Hordeum vulgare - jačmeň siaty je oddávna pestovaná jednoročná úžitková rastlina. Stanovište: Bez zvláštnych nárokov. Výška: 60-100 cm. Doba kvitnutia: Máj - jún. Množenie: Výsevom.
Jačmeň patrí do čeľade lipnicovité (Poaceae) a pestoval sa už v čase Sumerov, teda 5000 rokov pred Kristom. Dnešné pestované formy jačmeňa pravdepodobne pochádzajú z druhu Hordeum agriocrithon z východného Tibetu (štvormenné a šesťmenné formy) a H. spontaneum z juhozápadnej Ázie (dvojmenné formy). Mnohonásobným krížením sa podarilo jačmeň rozšíriť z Blízkeho východu do strednej Európy a odtiaľ ďalej do Severnej Ameriky.
Zoznam a charakteristika vybraných odrôd/hybridov
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky vydáva každý rok publikáciu so zoznamom povolených registrovaných odrôd na výsev v Slovenskej republike. Výsledky pochádzajú zo štátnych odrodových pokusov, realizovaných na skúšobných staniciach.
Ozimný jačmeň
V roku 2008 bolo ÚKSÚPom povolených 12 odrôd ozimného jačmeňa na výsev:
- Barcelona
- Angela
- Gerlach
- Amsterdam
- Graciosa
- Premuda
- Reni
- Tarifa
- Vanessa
- Boreale
- Carrero
- Finesse
Boreale: Najvyššiu úrodu v štátnych odrodových skúškach dosiahla odroda Boreale, ktorá prevýšila úrodu kontrolnej odrody Haller o 11,5%. Táto odroda predčila aj všetky ostatné odrody v hmotnosti tisíc zŕn (HTZ). HTZ odrody Boreale bola 54 gramov. Boreale je stredne skorá odroda, stredne vysokého typu. Odroda je citlivá na múčnatku trávovú, vyznačuje sa veľmi dobrou výťažnosťou zrna nad 2,5 mm.
Premuda: Druhou odrodou s úrodou 110% nad kontrolnú odrodu je odroda Premuda. Ide o stredne neskorú odrodu dvojradového jačmeňa, stredne vysokého typu s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti múčnatke trávovej, rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi jačmennej je dobrá. Odroda je však citlivá na hnedú škvrnitosť. Má vyhovujúcu odolnosť proti vyzimovaniu - 94%. Zrná jačmeňa sú stredne veľké, HTZ 44 gramov.
Graciosa: Tretiu najvyššiu úrodu dosiahla odroda Graciosa. Jedná sa o neskorú dvojradovú odrodu ozimného jačmeňa vyššieho typu. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd Graciosa dosiahla výšku úrody 109%. HTZ je 48 g, výťažnosť zrna nad 2,5 mm je dobrá. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitosť. Dôležitým parametrom hodnotenia obilnín je odolnosť proti poliehaniu. Graciosa je na poliehanie náchylná.