Regulácia zaburinenosti jačmeňa siateho ozimného

Úvod do problematiky zaburinenosti obilnín

Regulácia zaburinenosti porastov hustosiatych obilnín, vrátane jačmeňa siateho ozimného, je zložitý proces, ktorý je závislý od biologických vlastností burín a konkrétnych agroekologických podmienok daného stanovišťa. Škodlivosť burín závisí do určitej miery od ich biologických vlastností, ako aj od ich vzťahu k pestovanej plodine. Z hľadiska pôsobenia burín v poraste sú dôležité tie vlastnosti, ktoré zvýhodňujú burinu oproti pestovaným plodinám. Je to najmä prispôsobivosť burín k zhoršeným stanovištným podmienkam a z nej vyplývajúca veľká konkurenčná schopnosť.

Biologické vlastnosti burín a ich vplyv na porasty

Medzi kľúčové biologické vlastnosti burín patrí spôsob rozmnožovania (generatívne i vegetatívne), schopnosť uchovať si dlhú životaschopnosť rozmnožovacích orgánov v pôde a etapovité vzchádzanie. Pri trvácich druhoch burín podmienky, v ktorých rastú, značne ovplyvňujú pomer medzi generatívnym a vegetatívnym rozmnožovaním. Napríklad na intenzívne obrábaných orných pôdach sa pýr plazivý, pupenec roľný, pichliač roľný a iné rozmnožujú generatívne menej. Naopak, na uľahnutých, málo kyprených pôdach sa menej intenzívne tvoria vegetatívne orgány a prevláda generatívne rozmnožovanie.

Dlhodobá životaschopnosť generatívnych orgánov rozmnožovania burín v pôde a ich etapovité vzchádzanie je ovplyvnené dormanciou (obdobím pokoja po dozretí). Semená väčšiny druhov burín majú po dozretí klíčivosť nepravidelnú a nízku. Klíčivosť týchto semien sa výrazne zvyšuje po prezimovaní, stratifikáciou. Poznatky o priebehu klíčenia a dormancii sú dôležité pre prognózu zaburinenosti a racionálny zásah proti burinám. Ovos hluchý napríklad vzchádza etapovite, preto sa jednorazovým ošetrením nezlikviduje celá potenciálna zaburinenosť.

Pre posúdenie vzchádzania a vývinu burín v jednotlivých ročných obdobiach a ich zotrvania na stanovišti sú dôležité aj ich požiadavky na teplotu pre klíčenie a odolnosť voči nízkym teplotám (prezimovanie). Väčšina semien burín vyskytujúcich sa v našich podmienkach klíči už pri nízkych teplotách (1 až 5 °C), takže môžu klíčiť a vzchádzať neskoro na jeseň, v zime i skoro na jar. Iná skupina burín klíči až pri vyšších teplotách (minimálne 6 až 15 °C) a preto v našich zemepisných šírkach vzchádzajú neskoro na jar, ako napríklad ježatka kuria, moháre, prstovka a láskavce.

Klasifikácia burín a ich výskyt v agrofytocenózach

Klasifikácia burín a ich zaradenie do systému (Hron - Vodák, 1959, In: SMATANA - Týr, 2011) sa u nás používa na základe biologických vlastností burín (spôsob výživy, rozmnožovanie, dĺžka vegetačnej doby, hĺbka zakoreňovania) a vzťahov k pestovaným plodinám. Buriny, ktoré sa za určitých podmienok vyskytujú na hospodársky využívaných pozemkoch a spôsobujú tam významné škody, sú v značnej miere ovplyvňované stanovišťom. Niektoré druhy sú prísne viazané na stanovište (klimatické, pôdne podmienky, spôsob využívania pôdy, pestované rastliny), iné sú prispôsobené rozličným podmienkam širokých zemepisných pásiem i pestovaným rastlinám - kozmopolity, napríklad hviezdica prostredná, kapsička pastierska, mrlík biely, mlieč roľný, pupenec roľný, pýr plazivý.

V pestovaných plodinách je výskyt mnohých druhov spôsobený zhodným vývinom s kultúrnymi rastlinami a technológiou ich pestovania. V obilninách, ktoré majú úzke, šikmo postavené listy a priame, nerozvetvené steblá, sa za normálnych okolností nevytvára dostatočne husto zapojený porast a svetlo môže prenikať aj do nižších vrstiev porastu, čo ovplyvňuje vývin burín. Preto sa v obilninách vyskytujú predovšetkým buriny, ktoré majú rovnaký biologický cyklus ako obilniny, t.j. vyskytujú sa ozimné, jarné i viacročné buriny. Sú to buriny rozmnožujúce sa prevažne generatívne, no sú druhy, ktoré sa môžu rozmnožovať aj vegetatívne - koreňovými výhonkami, podzemkami a pod. Burinové spoločenstvá v obilninách majú možnosť dlhodobého rozvoja, od skorej jari (prípadne už od jesene) do zberu obilnín.

Jarný aspekt zaburinenia je typický výskytom efemérnych a skorých jarných burín, ktoré využívajú dostatok svetla a zásob zimnej vlahy, rýchlo zakvitnú a vysemenia (napríklad jarmilka jarná, veroniky). V tomto aspekte sa vyskytujú buriny aj z iných biologických skupín, ktoré sú väčšinou vo fáze listovej ružice. Letný aspekt je ovplyvnený vhodnými podmienkami, najmä vyššími teplotami, postupne klesajúcou vlhkosťou pôdy a mierne sa zvyšujúcimi hodnotami utlačenia pôdy v závere vegetácie. Burinové spoločenstvá podliehajú neustálym zmenám v závislosti od zmien prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Reagujú citlivo nielen na úroveň ochrany proti nim, ale aj na skladbu plodín v osevnom postupe a charakter pestovateľskej technológie.

Stav poľnohospodárskej činnosti za posledných pätnásť rokov vedie k významným zmenám v zložení burinných spoločenstiev obilnín. Predchádzajúci trend v znižovaní počtu druhov burín v agrofytocenózach sa otočil proti pestovateľovi. Na základe dlhodobých sledovaní zaburinenosti pôd a porastov je možné konštatovať, že vo väčšine prípadov sa na ornej pôde na Slovensku zvyšuje miera zaburinenosti. Zvyšuje sa pestrosť burinového spoločenstva, ale čo je najdôležitejšie, zvyšuje sa zaburinenosť predovšetkým hospodársky veľmi nebezpečnými druhmi burín, ako sú pichliač roľný, lipkavec obyčajný, rumany, metlička obyčajná, ovos hluchý, iva voškovníkovitá, pýr plazivý, horčiaky, pupenec roľný, hviezdica prostredná a ďalšie.

Charakteristika a agrotechnika jačmeňa siateho ozimného

Jačmeň siaty ozimný má v porovnaní s inými ozimnými obilninami viacero výhod, ktoré ho robia atraktívnou plodinou v osevných postupoch.

Výhody a nároky jačmeňa siateho ozimného

Je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd či predplodinu. Dobre odoláva suchu a na jar navyše intenzívne odnožuje. Výhodou tiež je, že dozrieva o 10 dní skôr ako pšenica letná forma ozimná. Skorý zber umožňuje následnú sejbu strniskových medziplodín v optimálnom agrotechnickom termíne. Kŕmny jačmeň siaty ozimný zabezpečuje krmivo v najkritickejšom období, kedy zásoby jadrového krmiva z predošlej sezóny klesajú a väčšina nových obilnín ešte nie je pozberaná. Môže sa zberať aj v podobe celých rastlín na začiatku voskovej zrelosti na senážovanie.

Pestovatelia si sladovnícke ozimné formy jačmeňa siateho pochvaľujú, pretože v porovnaní s jarnými odrodami poskytujú vyššie a stabilnejšie úrody, čo súvisí najmä s priaznivým pôsobením zimnej vlahy. Naopak, jarné odrody sladovníckeho jačmeňa siateho trpia v poslednom období na nedostatok vlahy v dôsledku suchého charakteru jari.

Pre pestovanie jačmeňa sú ideálne úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vápnika, s bohato rozvinutou činnosťou mikroorganizmov a slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou s pH 6,2-6,7. Jačmeň siaty ozimný uprednostňuje stredne ťažké pôdy s vhodným zásobovaním vodou a citlivo reaguje na okysľovanie pôd. Nevhodné sú ľahké piesočnaté pôdy, zásadité pôdy, zamokrené a podmáčané, spravidla ťažké ílovité pôdy, ktoré nedokážu zabezpečiť rovnomernú zásobu vlahy. Jačmeň je pomerne nenáročný na teplotu, znáša teploty až do -12 °C, avšak porasty poškodzujú holomrazy bez snehovej pokrývky už pod -7 °C, pri mrazoch pod -15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Prezimovanie je horšie ako pri ozimnej pšenici.

Jačmeň jarný má krátku vegetačnú dobu, menšiu výkonnosť koreňovej sústavy a je náročný na živiny, preto veľmi citlivo reaguje na predplodinu. Najlepšie úrody dosahuje pri zaradení po okopaninách hnojených maštaľným hnojom (organickými hnojivami).

Pestovateľské postupy pre úspešné výsledky

1. Spracovanie pôdy a hospodárenie s vlahou: Či už sa rozhodneme pestovať jačmeň siaty ozimný klasickým systémom s využitím orby, alebo s použitím minimalizačných technológií, vždy by sme sa mali sústrediť na hospodárenie s vlahou. Z hľadiska uľahnutia pôdy je pre jačmeň siaty ozimný optimálny odstup orby od sejby 3 - 4 týždne. Hĺbka orby by nemala presiahnuť 22 cm. Spojením pracovných operácií, ktoré umožňujú moderné sejacie stroje s aktívnym náradím na spracovanie pôdy, je možné obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou skrátiť, čo je u jačmeňa siateho ozimného vzhľadom na skorú sejbu veľkou výhodou.
2. Termín a hĺbka sejby, výsevok: Predsejbová príprava pôdy sa vykonáva do hĺbky 4 - 6 cm tak, aby bolo osivo uložené v hĺbke 2 - 4 cm. Kľúčovým faktorom prezimovania porastov je termín sejby. V repárskej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 20. do 30. septembra, v zemiakarskej oblasti od 10. do 20. septembra a v kukuričnej výrobnej oblasti od 25. septembra do 05. októbra. Veľmi dôležité je dodržanie optimálneho výsevného množstva. Pri dvojradových odrodách sa okolo 25. septembra vysieva 320 - 350 klíčiteľných zŕn/m², aby sa dosiahli hustoty zásob 700 - 850 klasov/m². V prípade viacradových odrôd postačujú zásoby 450 - 600 klasov/m², takže sa môžu vysievať s 280 - 320 zrnami/m².
3. Výber osiva: Preverené a odskúšané osivo je jedným z rozhodujúcich parametrov dosiahnutia dobrých výsledkov. Používanie certifikovaných osív naberá na význame najmä v posledných rokoch.
4. Zaradenie v osevnom postupe a prevencia chorôb: Väčšina odrôd jačmeňa siateho ozimného nie je náročná na predplodinu a môže sa pestovať aj po obilnine (napríklad po pšenici letnej). Z dôvodu prenosu chorôb medzi jarnými a ozimnými jačmeňmi (choroby päty stebiel, škvrnitosť) by sa jačmeň siaty ozimný nemal siať aspoň 2 roky po sebe. Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Najvyššie úrody a tiež kvalitu (HTZ, podiel predného zrna) docielime pestovaním jačmeňa siateho ozimného po strukovinách. Parcely, kde sa vyskytli rezíduá perzistentných pôdnych herbicídov použitých v predplodine, sú pre pestovanie jačmeňa nevhodné.
5. Hnojenie: Jačmeň siaty ozimný patrí medzi obilniny, ktoré majú vďaka dobre vyvinutému koreňovému systému predpoklady pre dobré využitie živín.
   • Fosfor a draslík: Tieto živiny zapracujeme do pôdy pred sejbou pri základnej príprave pôdy v podobe superfosfátu a draselnej soli. Fosfor sa podieľa na zlepšovaní kvality zrna a draslík pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu v zrne.
   • Dusík: Jačmeň siaty ozimný dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom, preto sa odporúča, najmä po obilninách, aplikovať tretinu celkovej dávky (do 30 kg/ha dusíka) spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Rozhodujúcu úlohu zohráva regeneračné hnojenie, ktoré je potrebné vykonať čo najskôr na jar, ako to podmienky dovolia, v dávkach 30 - 60 kg/ha. Pri sladovníckom jačmeni sa neodporúča neskoré hnojenie, ktoré zvyšuje obsah bielkovín v zrne.
   • Horčík a síra: Na pôdach s nedostatkom horčíka je potrebné doplniť aj túto živinu. Najmä z pohľadu zvýšenia kvality zrna sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného sa odporúča s dusíkom aplikovať aj síru.
6. Morforegulátory rastu: Použitie morforegulátora rastu tesne pred klasením sa odporúča pri silne rastúcich porastoch, aby sa predišlo poliehaniu. Morforegulátory na báze etefónu dosahujú dobré výsledky.
7. Ochrana proti škodcom a chorobám: Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV), sú štandardnými škodcami. Odporúča sa sledovať denné teploty a nálet vošiek a v prípade potreby ošetriť porasty insekticídom. Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením, prípadne proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania.

Cielená regulácia zaburinenosti v jačmeni siatom ozimnom

Aktuálna situácia a hlavné problematické buriny

Regulácia zaburinenosti v porastoch hustosiatych obilnín má malé odlišnosti na jeseň a na jar v pestovaných druhoch. V posledných rokoch význam jednoklíčnolistových burín v Európe neustále narastá, najmä z dôvodu obmedzených možností ich herbicídnej regulácie v obilninách a s tým spojeného narastania plôch rezistentných populácií. Mierne zimy umožňujú dobre prezimovať menej odolným ozimným druhom a dokonca niektorým jarným burinám vzídeným na jeseň, čím je im daný značný náskok vo vegetácii.

Medzi najproblematickejšie buriny v ozimných obilninách patria ovos hluchý, metlička obyčajná a pýr plazivý. Metlička obyčajná je hojne rozšírená po celom území Slovenska a jej šíreniu napomáha časté striedanie ozimín po sebe a technológie minimálneho obrábania pôdy. Pýr plazivý patrí medzi najrozšírenejšie trváce plytšie zakoreňujúce buriny na ornej pôde. Jeho reprodukcia a šírenie je podporované najmä nekvalitným obrábaním pôdy a posunom k technológiám minimálneho obrábania. Z dvojklíčnolistových burín sú pre ozimné obilniny najnebezpečnejšie jednoročné ozimné druhy ako sú rumany (parumanček nevoňavý, ruman roľný) a lipkavec obyčajný. Z trvácich hlbšie zakoreňujúcich sú významné druhy pichliač roľný, pupenec roľný a mlieč roľný. Okrem nich sú veľmi významnými burinami hluchavky, hviezdica prostredná, kapsička pastierska, peniažtek roľný, úhorník liečivý, maky, hlaváčik letný, fialky, veroniky a zemedym lekársky.

Strategické prístupy k regulácii burín

Regulácia burín sa vykonáva hlavne v jesennom období, pretože v posledných troch rokoch bývajú ideálne podmienky pre účinnosť pôdnych herbicídnych prípravkov. Jesenné ošetrenie silno zaburinených pozemkov je výhodné, pretože na jeseň vzídené buriny sú pri jarnom ošetrení spravidla prerastené. Na jar sa vykonáva takzvané "dočistenie" porastu (opravné jarné ošetrenie), pretože účinnosť jesenného ošetrenia je ovplyvnená celým radom faktorov, ako aj pôdnymi a poveternostnými podmienkami.

Pre reguláciu pýru plazivého, najmä ak je pšenica ozimná prevažne zaraďovaná po obilninách a dochádza k silnému zaburineniu, je ekonomicky vhodné použiť predzberové aplikácie totálnych herbicídov s účinnou látkou glyphosate alebo inými. Správne načasovaná aplikácia významne potlačí pýr plazivý.

Výber prípravkov je úzko spätý s aktuálnou zaburinenosťou porastu v konkrétnych stanovištných podmienkach. Jednou z možností ako zlepšiť účinok pôdnych herbicídov je množstvo vody pri ošetrení - v prípadoch sucha je potrebné dávku vody zvýšiť na 400 prípadne až 500 l/ha. Veľkým množstvom vody sa dosiahne to, že prípravok nezostane na povrchu pôdy, ale prenikne hlbšie k semenám burín. Dávka prípravku na jednotku plochy však musí zostať nezmenená.

Jačmeň ozimný by sa mal ošetrovať herbicídom na jeseň, pretože všetky relevantné buriny klíčia v jesennom období.

Vplyv osevného postupu a agrotechniky na zaburinenosť

Zaburinenosti jačmeňa treba predchádzať výberom vhodného pozemku, zaradením v osevnom postupe a kvalitnou prípravou pôdy. Pri výbere pozemku sa treba vyhýbať predovšetkým pozemkom s výskytom trvácich burín. Odburiňovanie pozemkov by sa malo robiť v celom osevnom postupe. Mnoho sa dá dosiahnuť premyslenou základnou a predsejbovou prípravou pôdy. Napríklad pri výskyte ovsa hluchého je dobré posunúť termín sejby a nechať ovos vyklíčiť, následne ho predsejbovou prípravou pôdy zničiť aj za cenu neskoršej sejby.

Výskum VÚRV realizovaný v rokoch 2015 a 2016 ukázal, že zvyšovanie podielu obilnín v osevných postupoch malo za následok znižovanie úrody a zároveň zvyšovanie aktuálnej zaburinenosti pšenice ozimnej (princíp je aplikovateľný aj na jačmeň). Aktuálna zaburinenosť pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej bola 2,5-krát vyššia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. Pri striedaní pšenice s jačmeňom jarným sa aktuálna zaburinenosť znížila o 43,4 % v porovnaní s monokultúrou pšenice. Najvýraznejšie zníženie aktuálnej zaburinenosti (71,1 %) bolo dosiahnuté pri použití prerušovacej plodiny ovsa siateho. Tieto výsledky podčiarkujú dôležitosť správneho osevného postupu pre efektívnu reguláciu burín.

V obilninách, ktoré majú úzke, šikmo postavené listy a priame, nerozvetvené steblá, sa za normálnych okolností nevytvára dostatočne husto zapojený porast a svetlo môže prenikať aj do nižších vrstiev porastu, čo ovplyvňuje vývin burín.

Integrovaná ochrana proti burinám v jačmeni siatom ozimnom

V ochrane proti škodlivému vplyvu burín v jačmeni siatom ozimnom je z ekonomického i ekologického hľadiska účelné predchádzať zaburinenosti nepriamymi opatreniami. Podmienkou je pripraviť pôdu pre dobré založenie porastu a ochrániť ho pred vplyvom burín najmä v prvých fázach rastu po vzídení. Skorá sejba vo všeobecnosti posilňuje konkurenčnú schopnosť jačmeňa proti burinám. Pri bezorbovej technológii pestovania jačmeňa je potrebné na zničenie burín použiť prípravky typu ROUNDUP, ktoré spoľahlivo ničia buriny a sú ekologicky únosné, nakoľko nezanechávajú rezíduá v pôde a v rastlinách.

V prípade, že v horších pestovateľských podmienkach vznikne silná zaburinenosť, je účelné prednostne uplatňovať cielenú postemergentnú aplikáciu herbicídov, kedy na základe prognózy zaburinenosti možno presnejšie určiť prah škodlivosti. Do porastov jačmeňa siateho ozimného je zväčša potrebné použiť aspoň jeden herbicíd, predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám. Termín aplikácie závisí od cieľového druhu buriny a zvoleného prípravku.

Hoci sú buriny považované za škodlivé činitele, ktoré zvádzajú konkurenčný boj o svetlo, vlahu, živiny a priestor, každá minca má dve strany. Užitočnosť burín spočíva napríklad v ich protieróznych účinkoch, chránia pôdu pred vysušovaním, pri zaoraní sú bohatý humusový materiál a niektoré sú medonosné i liečivé rastliny.

tags: #jacmen #siaty #ozimny #regulacia #zaburinenia