Čerstvé plody jahody majú v lete svoje čaro, preto majú pre ne vyhradené miesto určite aj mnohí z vás. Vďaka novým postupom a odrodám si môžete dopestovať ešte väčšiu a chutnejšiu úrodu ako dosiaľ, s menšou námahou a dokonca aj bez záhrady.
Vývoj v oblasti šľachtenia jahôd priniesol nové odrody, ktoré prekonávajú doterajší štandard, ktorého nosnou odrodou bola ‘Senga Sengana’. Novinky ako ‘Elsanta’, ‘Honeoye’, ‘Korona’, ‘Selva’ či ‘Everest’ ponúkajú vyššiu úrodnosť, lepšiu chuť a veľkosť plodov, ich pevnosť, trvácnosť a najmä odolnosť proti plesňovým ochoreniam.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Ideálne stanovište pre jahody
Jahodám sa najlepšie darí na slnečných miestach, s minimálne 6 až 8 hodinami priameho slnka denne. Znesú aj polotieň, no nedostatok svetla môže viesť k slabšiemu kvitnutiu a menším plodom. Menej vhodné sú svahy a severné strany. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody kvitnú neskôr. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody. Vyhnite sa miestam, kde sa predtým pestovali zemiaky. Vhodnejšie sú plochy po strukovinách.
Požiadavky na pôdu
Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé, ideálne v rozmedzí pH 5,5 až 6,5. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Viac im vyhovuje rozložený kompost alebo listovka. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, kým ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská, pričom takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné. V ílovitých pôdach sa jahody pestujú skôr vo vyvýšených záhonoch alebo v hrobliach.
Príprava pôdy pred výsadbou
Ideálne je pôdu prekypriť minimálne do hĺbky 20-30 cm a dôkladne ju zbaviť buriny. Pred samotnou výsadbou je dôležité zapracovať do pôdy vyzretý kompost alebo dobre preležaný maštaľný hnoj. Hnojivo s organickou hmotou je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Jahody z dcérskych poplazov materských jahôd sa vysádzajú do vopred pripravených záhonov. Vhodné je na miesto výsadby primiešať do pôdy záhradnícke substráty (cca 50L na 1m2).
Spôsoby pestovania jahôd
Tradičné záhonové pestovanie
Najrozšírenejší spôsob je stále záhonové pestovanie. Jeho výhodou sú vysoké úrody a nenáročnosť pri výsadbe i ošetrovaní, s čím sú spojené nižšie finančné náklady. Prevláda jedno-, dvoj- či viacriadková pásová výsadba. Stále sa využívajú aj klasické zelené sadenice, hoci čoraz viac sa vysádzajú kontajnerované jahody či frigo sadenice.
Pestovanie na netkaných textíliách
Oproti minulosti stúpli požiadavky na kvalitu dopestovaného ovocia, vďaka čomu sa čoraz viac upúšťa od klasických záhonov na voľnej pôde a zvyšuje sa pestovanie na čiernych netkaných textíliách. Dôvody sú nasledovné:
- lepšie hospodárenie s vlahou,
- jednoduchšie odstraňovanie poplazov,
- zamedzenie rastu burín,
- dopestovanie čistejšieho ovocia,
- obmedzenie výskytu plesňových ochorení,
- vyššie úrody,
- skoršia rodivosť.
Textília zabráni vytváraniu odnoží a udrží lepšie vlahu, spoľahlivo chráni tiež pred zaburinením záhonu. Urýchľuje rast, jahody sú na nej mohutnejšie a skôr rodia. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu.
Nastielanie (mulčovanie)
Mulčovanie je spôsob, ako ideálne pestovať jahody bez veľkej námahy, s peknými a zdravými rastlinami. Mulč pomáha udržiavať vlhkosť pôdy tým, že znižuje odparovanie vody a zároveň znižuje výskyt buriny, ktorá by mohla konkurovať jahodám o živiny. Obdobou pestovania na textílii je nastielanie porastu pred začiatkom dozrievania plodov slamou, senom, kôrou, ihličím, drevenou vatou alebo hoblinami. Oproti netkanej textílii je však efekt nižší. Ideálny variant je kombinácia oboch spôsobov, čiže pestovanie na čiernej netkanej textílii spojené s nastielaním vhodným materiálom v spomínanom termíne.
Zavlažovanie pri záhonovom pestovaní
V prípade väčších výsadieb je vhodné už pri výsadbe myslieť aj na potrebu zavlažovania a do dvojradov jahôd nainštalovať hadice kvapkovej závlahy. Umiestňujú sa zväčša pod textíliu. Veľký dôraz treba klásť na to, aby boli kvapkovače na hadici čo najhustejšie a zabezpečili tak optimálny prísun vody všetkým sadeniciam.
Etážové pestovanie
Tento spôsob je stále obľúbený. Jeho výhodou je vyššia hustota rastlín na jednotku plochy, takže i na malej ploche možno dopestovať pomerne slušnú úrodu jahôd. Jahody neprichádzajú do styku s pôdou, čo zabezpečuje ich čistotu a dobrý zdravotný stav.
Pestovanie v sudoch
Kedysi sa na tento účel prácne vyrábali najrozličnejšie ministavby. Obľúbené bolo tiež pestovanie v sudoch, vďaka ktorému sa úroda dala dopestovať na necelom štvorcovom metri. Príprava je pomerne jednoduchá - do starého suda urobte otvory striedavo tak, aby bol v rovine každý druhý rad dier. Do stredu umiestnite perforovanú plastovú rúru na závlahu a doplnkové hnojenie a sud vyplníte záhradnou zeminou. Po usadnutí zeminy do otvorov vysadíte sadenice jahôd. Pri výsadbe do sudovitých nádob nesmieme zabudnúť na podloženie každej sadenice kúskom plastu, ktorý zabezpečí, že usadajúca zemina nestlačí sadenicu pod úroveň otvoru.
Prefabrikované riešenia
V súčasnosti je situácia jednoduchšia, lebo záujemcovia o etážový spôsob pestovania si môžu v špecializovaných predajniach vybrať z pomerne širokého sortimentu hotových prefabrikátov. Tie sú navyše často i estetické, takže popri úžitkovosti môžu spĺňať tiež okrasnú funkciu na terase či v záhrade. Nevýhodou je vyššia finančná náročnosť spojená s obstaraním si hotového výrobku.
Pestovanie v nádobách
Tento spôsob uplatňujú najmä záhradkári, ktorí nemajú záhradu, ale napriek tomu si chcú nejaké čerstvé jahody dopestovať sami. Týka sa to teda hlavne záhradkárov bývajúcich v panelových bytoch či rodinných domoch bez ovocnej záhrady. Keďže pestovanie v nádobách nie je náročné na priestor, možno si týmto spôsobom dopestovať jahody na balkóne či terase.
Výber nádob a priestor
Na tento účel sa využívajú rôzne nádoby - korytá, črepníky, kontajnery, menšie etážové nádoby, ktoré však treba prispôsobiť potrebám jahôd. V prvom rade preto, aby každá rastlina mala dostatok priestoru a substrátu na rast a vývin. Odporúča sa používať väčšie nádoby s dobrým odtokom, naplnené kvalitným substrátom pre ovocné rastliny.
Závlaha a výživa
Nároky na vodu sa dajú vyriešiť vybudovaním stabilnej automatickej závlahy. Nezabudnite ani na fakt, že takýmto spôsobom pestované jahody nemajú možnosť prístupu k prirodzeným živinám v pôde. Preto im ich treba zabezpečiť inou formou - výberom vhodného substrátu pri zakladaní výsadby a pravidelným doplnkovým hnojením. Nezanedbateľné pri tomto spôsobe pestovania je finančné hľadisko, lebo množstvo dopestovanej úrody zväčša nedokáže svojou hodnotou pokryť vstupné náklady.
Pestovanie vo vertikálnych štruktúrach
Tento výborný spôsob pestovania jahôd okrem bohatej úrody vyzdvihne záhradu a tá sa stane neobyčajne praktickou. Zároveň zostáva viac miesta na inú zeleninu alebo kvety.
PVC rúrky a stĺpy
Použite PVC trubku priemeru 100 - 150 mm, výšku ideálne cca 160 cm max. Navŕtajte do nej otvory, ale len do 2/3, nie po celej dĺžke, inak by voda zbytočne pretekala až dospodu. Uzavrite ju v spodnej časti a môžete tam urobiť ešte jeden otvor. Obaľte rúrku vrecovinou alebo textíliou a omotajte povrázkom. Do otvorov sa tak nedostanú korene sadeníc a nebudú ich upchávať a cez textíliu voda pretečie ku koreňom rastlín. Nožom opatrne vytvorte pomocou korku uzáver. Otvory musia byť len tam, kde sa k rastlinám dostane slnko, a mali by byť v rovnakých vzdialenostiach. Môžete vytvoriť stredový pás a bočné pásy striedavo, čiže vzniknú 3 rady. Pripravte si stredovú zavlažovacie rúrku, na jej koniec dajte krytku. Na dno vysypte hrubý štrk. Vložte PVC trubku, pripravte si substrát a rastliny. Takto naplnené rúry zasaďte do stabilných nádob alebo do zeme a navzájom ich upevnite. Umiestnite ich aj mimo veterného miesta. Plast sa bude prehrievať, preto v lete budú jahody potrebovať pravidelnú vlahu.
Drevené a betónové pyramídy a závesné kapsy
Drevené a betónové pyramídy sú vhodné pre šikovných majstrov alebo ich možno zakúpiť. Poskytujú dostatok priestoru pre rastliny a zároveň šetria miesto. Aj na balkóne si môžete dopestovať slušnú úrodu jahôd. Vhodné sú samozavlažovacie truhlíky alebo závesné kvetináče, z ktorých jahody voľne visia. Kapsy z polyesteru je možné zavesiť na balkón, terasu alebo plot. Poskytujú rastlinám dostatok priestoru a chránia ich pred nečistotami. Recyklované palety možno využiť horizontálne aj vertikálne na pestovanie jahôd, pričom vertikálne pestovanie je priestorovo úspornejšie.
Mýtus o popínavých jahodách
Určite ste sa už stretli s ponukou takzvaných popínavých jahôd. Avšak popínavé jahody neexistujú, iba bežné jahody, ktoré vytvárajú viac či menej poplazov. Tie sú prirodzene vo vodorovnej polohe, ak je rastlina jahody vysadená vo voľnej pôde, alebo v zvislej polohe, ak je jahoda vysadená v závesnej nádobe. Ak chcete docieliť prevísajúci vzhľad, je to možné. Jahody vysadíte do závesnej nádoby alebo do klasického hrantu a prirodzene vyrastajúce dcérske poplazy vytvoria postupne previs - mladé sadenice, ktoré môžu aj podľa kultivaru zarodiť a takto mať plody až do mrazov. Jedná sa napríklad o stáleplodiace previsnuté jahody ‘Mara de Boise’. Ak by ste sa predsa len snažili vyviazať každý jeden poplaz ručne do výšky, stálo by vás to veľa času a energie. Zároveň tieto dcérske poplazy, ktoré sú vyživované od materskej rastliny, odoberajú „matke“ živiny, a teda jahoda menej kvitne, má menej a menšie plody, lebo všetka energia ide do nových listov a dcérskych poplazov.
Typy jahôd a ich rodivosť
Pri výbere odrody jahôd je dôležité zvoliť si typ, ktorý najlepšie zodpovedá vašim preferenciám. Jahody delíme do dvoch hlavných kategórií:
Júnové (jednorodiace) jahody
Tento typ jahôd zvyčajne plodia raz za rok, približne 3-8 týždňov v závislosti od počasia, skladby odrôd a pestovateľskej technológie. Plodným mesiacom je najčastejšie jún, napríklad pri odrodách Elsanta či Polka. Sadenice jahôd obľúbenej odrody Senga Sengana potešia svojimi plodmi od konca júna po začiatok júla a radia sa medzi polorané odrody. Jahody tohto typu dosahujú výraznejšiu chuť oproti stále plodiacim. Po zbere si jahody tvoria základ v srdiečku pre zber v nasledujúcom roku. Preto je dôležité aj po zbere jahody riadne zalievať a prihnojovať. Po ukončení produkcie je vhodné ich zostrihať až k zemi, čím sa podporí silnejší koreňový systém a viac kvetov v nasledujúcom roku. Nekoste ich na jeseň.
Stáleplodiace (remontantné) jahody
Tieto jahody, inak nazývané celoročné, vás zasypú svojimi plodmi v niekoľkých vlnách, a to od júna až do prvých mrazíkov. Hoci stále plodiace odrody nedosahujú tak výraznú chuť ako jedenkrát plodiace jahody, aj tak sú výborné a sladké. Nepotrebujú strihanie, pretože priebežne rodia. Jahody sú jediné ovocie, ktoré má svoje semienka na vonkajšej strane.
Starostlivosť o jahody počas sezóny
Výsadba
Termíny výsadby
Najvhodnejšie termíny na výsadbu jahôd sú od polovice leta až do polovice septembra (júl až august, najneskôr do polovice septembra), prípadne na jar po mrazoch (marec - apríl). Pri výsadbe v letných mesiacoch však musíte zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte. Po jesennej výsadbe sa však už na jar dočkáte prvých plodov. Na jar je vhodné vysádzať kontajnerované jahody, ideálne v druhej polovici apríla, 2 - 3 týždne po príprave miesta na sadenie.
Ako správne sadiť
Počet listov nie je dôležitý. Sadenice sa vysádzajú do vopred pripravených záhonov, do radu alebo na voľno. Plocha musí byť odburinená a mierne vlhká, prípadne do jám pred sadením nalejte vodu, vložte sadenice a zahrňte. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami záleží od ich veľkosti a mohutnosti. Menšie rastliny vysádzame do vzdialenosti asi 20 cm, stredne veľké a bujne rastúce 30 až 40 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 50 - 75 cm. Vysádzajte večer alebo ráno. Srdiečko jahôd (rôstny vrchol, časť nad koreňovou oblasťou a pod prvou skupinou listov) nesmie byť zahrnuté pod zemou, ale na úrovni pôdy, aby nedošlo k uhnití. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko. Po výsadbe zalejte.
Frigo sadenice
Frigo sadenice sú novinkou posledného obdobia a sú chladené sadenice jahôd, ktoré sú najvhodnejšie pre jarné výsadby. Nemajte obavy, že ste obdržali len nevzhľadné rastlinky, v podstate len koreň, ktorý je väčší od rastliny so srdiečkom bez listov alebo len s párom listov. Sadenice boli na jeseň vyorané, zbavené listov s ponechaním srdiečka, balené a uskladnené v chladiacich boxoch pri nižších teplotách. Pred samotnou výsadbou je nutné sadenice namočiť na hodinu do vody a korene skrátiť o ¼. Sadenice sú zdravé a silné a môžete očakávať aj prvú úrodu hneď v prvom roku po výsadbe. Počas sezóny vyžadujú bežnú starostlivosť ako hnojenie a zalievanie. Podľa množstva koreňov a priemeru srdiečka jahody rozdeľujeme do niekoľkých skupín kvality, od najnižšej B až po A, A+, A++, a ďalšie rady určené pre profesionálnych pestovateľov.
Zavlažovanie
Jahody vyžadujú výdatnú závlahu, najmä po výsadbe, počas kvitnutia a tvorby plodov. Sú citlivé na výkyvy v zálievke - nedostatok vody počas kvitnutia a dozrievania môže výrazne znížiť kvalitu plodov, zatiaľ čo nadmerné zalievanie podporuje rozvoj plesní a koreňovej hniloby. Zálievka by mala smerovať ku koreňom, aby sa voda dostala do hĺbky. Počas daždivých rokov je dôležité znížiť riziko hubových chorôb tým, že sa voda nedostane priamo na listy a plody. Množstvo závlahy prispôsobte druhu pôdy, teplote a fáze rastu rastliny. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Ak sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou.
Hnojenie
Kedy a čím hnojiť
Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Na začiatku vegetačného obdobia, keď jahody začínajú rásť, môžete aplikovať hnojivo bohaté na dusík, aby podporilo rast listov. Počas kvitnutia a tvorby plodov je vhodné prejsť na hnojivá bohaté na draslík a fosfor. Vhodné je zálievkové hnojivo, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pred hnojením vždy zavlažujte.
Bio pestovanie
Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu alebo listovky, ktorý nahrniete ku koreňom. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Výluh zo žihľavy je tiež vhodným riešením pre biologické hnojenie.
Listové hnojenie
Sadenice ocenia nielen zavlažovanie a hnojenie vo forme zálievky, ale najmä hnojenie listami. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Ivan Hričovský: AKO PESTOVAŤ JAHODY?
Mulčovanie a odburiňovanie
Pravidelne jahody odburiňujte a kontrolujte. Burina je hlavným nepriateľom dobrej úrody, pretože odčerpáva vlahu a živiny. Najjednoduchším spôsobom je mulčovanie. Medzirady môžete mulčovať slamou, drevenou vatu, hoblinami, ihličím, čiernou netkanou textíliou alebo fóliou. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť pôdy, potláča rast buriny a udržiava plody čisté, bez kontaktu s vlhkou pôdou, čo znižuje riziko napadnutia plesňami.
Odstraňovanie poplazov
Poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Ak sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Bežní škodcovia a choroby
Jahody sú náchylné na niekoľko chorôb a škodcov - najmä múčnatku, plesne (napr. pleseň sivú), škvrnitosť listov a koreňové hniloby. Medzi bežných škodcov patria vošky, roztoče, slimáky a larvy chrobákov v pôde. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí, má extrémne veľký počet hostiteľov.
Prevencia a biologická ochrana
Základom ochrany je prevencia: vzdušný porast, zdravá výživa, pravidelný rez a výber odolných odrôd. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom, napríklad prípravkom Ferrimax. Slimáky môžete odpudiť aj prírodnými metódami, napríklad použitím pivných pascí alebo rozmiestnením drvených škrupín okolo rastlín. V prípade potreby je možné použiť aj chemickú ochranu, ale odporúča sa dbať na bio kvalitu pestovania. Zdravé a silné sadenice majú lepšiu odolnosť voči škodcom a chorobám, čo minimalizuje potrebu chemickej ochrany.
Starostlivosť po zbere a obnova jahodoviska
Starostlivosť po zbere
Po zbere úrody jahody udržiavajte bez buriny a rastliny polievajte. Odstraňujte poškodené aj suché listy. Pokiaľ pestujete jedenkrát plodiace jahody, po zbere ich zostrihnite - odstránite tak zárodky chorôb. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Následne ich prihnojte, napríklad kompostom. V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Už nehnojte. V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou, no vhodnejšie sú listy alebo konáre ihličnanov navoľno položené na porastoch, najmä na mladú výsadbu.
Rozmnožovanie jahôd
Jahody sa rozmnožujú pomocou dcérskych poplazov, ktoré vyrastajú z materskej rastliny a dosahujú aj 1,5 metra. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorení tak, že už ju môžete oddeliť od materského trsu. Pre rozmnožovanie používajte len prvé dve dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Ostatné poplazy odstráňte, aby rastlinu zbytočne nevysilili. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Niektoré druhy jahôd sa nedajú pestovať z poplazov, lebo ich nevytvárajú.
Obnova jahodoviska
Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde, aby sa predišlo únave pôdy. Po tomto období je vhodné pôvodné rastliny vymeniť za nové. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov. Staré jahody nemá zmysel presádzať.
Jahody zo semien
Pestovanie jahôd zo semien je síce náročnejšie a vyžaduje si viac trpezlivosti, ale ponúka širší výber odrôd a obohacujúcu skúsenosť. Semená jahôd vyžadujú dlhšie klíčenie (niekoľko týždňov). Mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké a vyžadujú starostlivú starostlivosť. Existuje veľa odrôd jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien.
5 kľúčových tipov pre úspešné pestovanie jahôd
- Výber správneho stanovišťa a pôdy: Jahody potrebujú 6-8 hodín slnka denne a hlinitopiesočnatú, humóznu pôdu s pH 5,5-6,5.
- Použitie mulču: Mulčovanie slamou alebo čiernou textíliou udržuje vlhkosť, potláča burinu a chráni plody pred nečistotami a hnilobou.
- Pravidelná a výdatná zálievka: Jahody majú plytké korene, preto je kľúčové pravidelné zalievanie ku koreňom, najmä počas kvitnutia a plodenia.
- Správne hnojenie: Nehnojte hneď po výsadbe. Neskôr na jar pred kvitnutím aplikujte hnojivo bohaté na dusík a počas plodenia na draslík a fosfor. Pre bio pestovanie použite kompost.
- Ochrana a obnova: Pravidelne kontrolujte rastliny, odstraňujte choré listy a poplazy. Jahodovisko obmieňajte každé 3-4 roky novými sadenicami na inom mieste.
Ivan Hričovský: AKO PESTOVAŤ JAHODY?
tags: #jahody #5 #tipov #na #pestovanie