Starostlivosť o jahody a ich ideálni susedia

Pestovanie jahôd si vyžaduje nielen starostlivosť počas sezóny, ale aj po zbere úrody. Správne postupy po zbere, ako aj výber vhodných susedných rastlín, môžu výrazne ovplyvniť zdravie rastlín a kvalitu budúcej úrody.

Starostlivosť o jahodovisko po zbere

Ak pestujete jahody, ktoré dozrievajú iba v máji a júni, po zbere prichádza na rad starostlivosť o samotné jahodovisko. Nech už pestujete len zopár koreňov alebo celé rady, je dôležité sa o ne starať. Jahody na jednom mieste rodia rovnomerne iba 2 až 4 roky, potom vyžadujú presadenie a omladenie, prípadne výsadbu úplne nových rastlín.

Priamo po zbere si označte najúrodnejšie trsy. S nimi môžete počítať aj do budúcej sezóny a z nich neskôr odoberať poplazy pre mladé sadenice.

Pôda medzi jahodami býva po zbere udupaná a silno utlačená. Fólia alebo netkaná textília, ktoré sa často používajú okolo jahôd pre jednoduchosť zberu a čistotu plodov, už v tomto období strácajú svoj význam. Jahody sú po rodení vyčerpané a potrebujú dostatok vlahy aj živín. Preto je dôležité odstrániť okolitý materiál z medzier medzi jahodami, vytrhať burinu a pôdu okopať.

Zabezpečte jahodám dostatok vlahy, myslite na ich polievanie aj počas dlhšieho obdobia sucha.

Ošetrenie listov

Často sa spomína skosenie listov na jahodách. Tento krok má význam najmä vtedy, ak sú listy napadnuté škvrnitosťou listov alebo roztočníkom, čo sa stáva pomerne často. Listy skoste alebo zostrihajte s veľkou opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu srdiečok uprostred. Ručné trhanie listov je riskantné.

Skosenie listov by malo prebehnúť najneskôr do augusta, aby jahodám do zimy stihla narásť nová, dostatočne silná listová plocha, ktorá ich ochráni pred mrazmi.

Rozmnožovanie pomocou poplazov

Väčšina odrôd jahôd vytvára poplazy - dcérske rastliny, ktoré sa uchytávajú malými korienkami do pôdy okolo materskej rastliny. Ak sa vaše jahody pustili do vytvárania poplazov, nechajte ich, nech poplazy zakorenia. Ponechajte si iba tie, ktoré sú najbližšie k materskej rastline.

Poplazy podstrihávajte nožnicami. Mladé rastliny jahôd s jemnými korienkami opatrne odoberte od zvyšku poplazu a nechajte ich prekoreniť v kvetináčoch s výživným substrátom. Nezabudnite ich polievať a prihnojovať.

Význam striedania plodín a výber predplodín

Pestovanie jahôd na jednom mieste by nemalo presiahnuť 3 až 4 roky. Dlhodobé pestovanie na tom istom mieste vyčerpáva pôdu a zvyšuje riziko ochorení a škodcov. Striedanie plodín je kľúčové pre udržanie zdravej pôdnej mikroflóry a prevenciu chorôb.

Niektoré odrody jahôd sú náchylné na hubu Verticillium dahliae, ktorá spôsobuje nebezpečnú chorobu koreňového systému - verticilózu. Preto by sa jahody nemali vysádzať po rastlinách, ktoré môžu spôsobiť nahromadenie tohto patogénu v pôde. Medzi takéto rastliny patria:

• Ostružiny
• Maliny
• Ríbezle
• Zemiaky
• Paradajky
• Uhorky
• Kapustovité rastliny

Samozrejme, jahody by sa nemali vysádzať ani po jahodách.

Naopak, dobrou predplodinou sú:

• Strukoviny (vlčí bôb, hrach, fazuľa, vika)
• Cibuľa
• Koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, repa)
• Obilniny
• Repka
• Horčica
• Aksamietnica

Príprava pôdy pred výsadbou

Prvým krokom je účinné odstránenie viacročných burín, ako sú trváce trávy, bodliaky či prasličky. Ak to neurobíte dôkladne, môžete mať v nasledujúcich rokoch problém s burinou, ktorá bude s jahodami súperiť o vodu, živiny a svetlo.

Ďalším krokom je rozsypanie organického hnojiva, napríklad hnoja. Po vykopaní pozemku ho zarovnajte hrabľami a po niekoľkých dňoch, keď sa pôda trochu usadí, môžete začať vysádzať jahody.

V prípade, že pH pôdy je nižšie ako 5,5, môže byť potrebné pôdu vápniť.

Zavlažovanie jahôd

Jahody potrebujú dostatok vody, najmä po odkvitnutí, v čase silného rastu a dozrievania plodov (zvyčajne od konca mája do júna). Nedostatok vody v tomto období vedie k malým plodom a poklesu úrody.

Zabezpečte pôdnu vlahu počas celého vegetačného obdobia, dokonca až do neskorej jesene, najmä v období sucha.

Ako dlho pestovať jahody na jednom mieste

V priemere tri až štyri roky. Dlhšie to nemá zmysel z viacerých dôvodov:

• Pôdne podmienky: Na ľahších, úrodných, humuso-natých a priepustných pôdach sa jahody udržia dlhšie ako na studených, ťažkých a zamokrených.
• Odroda: Niektoré odrody sú odolnejšie voči pôdnym háďatkám a chorobám koreňového systému (napr. Senga Sengana), iné sú menej odolné a po 2-3 rokoch už nie sú vhodné na pestovanie. Odolnejšie odrody môžu rodiť na jednom mieste aj 4-5 rokov.
• Stupeň burinnosti: Na pozemkoch silno zarastených pýrom a inými burinami sa dlhodobé pestovanie jahôd neoplatí.

Ochrana jahôd pred mrazom

Rôzne odrody jahôd sa líšia zimovzdornosťou. Mnohé staršie odrody sú dobre prispôsobené našim klimatickým podmienkam. Novšie odrody, vyšľachtené v teplejších krajinách, môžu mať menej overenú zimovzdornosť.

Odporúča sa tieto odrody na zimu prikryť bielym rúnom (hrubším, napr. P-50, alebo aj P-23), slamou alebo perforovanou fóliou. Prikrytie by sa malo vykonať koncom jesene alebo začiatkom zimy, keď rastliny spia a zem je zamrznutá.

Prikrytie síce nezabezpečí teplotu nad 0 °C, ale ochráni rastliny pred mrazivým, vysušujúcim vetrom a zníži amplitúdu teplôt v ich blízkosti.

Výsadba jahôd

Pre novú výsadbu jahôd je ideálne nájsť odľahlé miesto, ktoré nie je vystavené silným zimným vetrom, ale zároveň má dostatok slnečného svetla.

Zber jahôd

Zber je najpríjemnejším obdobím celého procesu. Obzvlášť cenné sú prvé, najväčšie a najsladšie jahody. Jahody by sa mali zbierať pravidelne, aby na kríkoch nezostali prezreté plody, ktoré môžu byť zdrojom sivých plesní a infekcie pre ostatné plody.

Spolusadenie rastlín s jahodami

Spolusadenie rastlín, známe aj ako zmiešaná výsadba, je tradičná metóda, ktorá môže podporiť rast, zlepšiť úrodu a ochrániť plodiny pred škodcami a chorobami. Správne zvolené kombinácie rastlín vytvárajú synergické vzťahy.

Výhody spolusadenia:

• Lepšia úroda: Niektoré rastliny si navzájom vylepšujú podmienky na rast, napríklad viažu dusík v pôde alebo poskytujú tieň.
• Prírodná ochrana: Rastliny môžu odpudzovať škodcov alebo prilákať užitočný hmyz.

Ideálni susedia pre jahody:

Jahody sú „spoločenské“ a dokážu zdieľať pôdu s mnohými rastlinami, ak sa dbá na dobré vzťahy.

• Cesnak: Aromatický cesnak dokáže jahody ochrániť pred nájazdmi slimákov.
• Pažítka a šalotka: Vďaka nim je jahodové políčko chránené pred hubami a spórami.
• Nechtík lekársky: Očisťuje pôdu od hlíst.
• Kôpor a harmanček: Ak sú sadenice zvädnuté alebo bez energie, ich blízkosť im dodá vitalitu a podporí úrodu.
• Fialka: Drobné kvety fialky nevrhajú tieň, nelákajú huby a škodcov a zároveň podporujú aromatickosť jahôd.
• Špenát: Potláča rast burín a neohrozuje kríky jahôd.
• Strukoviny (fazuľa, hrach): Dodávajú do pôdy dusík, čo podporuje bujný rast sadeníc.
• Mäta pieporná: Výborný doplnok pre jahody.
• Cibuľa: Spolu s cesnakom, pažítkou a šalotkou pomáha chrániť jahody.
• Reďkovka: Bezpečná voľba do zmiešaného záhonu.

Medzi jahody je možné na jeseň bez obáv vysadiť cesnak alebo cibuľu, čo bude výhodné pre obe strany. Na jar tak budete zbierať jahody a mladú cibuľu či cesnak v rovnakom čase.

Nevhodní susedia pre jahody:

Niektoré rastliny môžu jahodám škodiť, či už kvôli konkurencii o živiny, alebo kvôli prenosu chorôb a škodcov.

• Zemiaky: V pôde po jahodách sa často vyskytujú májové chrobáky a ich larvy, ktoré poškodzujú úrodu zemiakov.
• Kapustovité rastliny (kapusta, kel, karfiol, brokolica, kaleráb): Tieto rastliny sú náročné na živiny a vlahu, rovnako ako jahody, a môžu im konkurovať. Navyše, kapustovité rastliny obsahujú látky, ktoré bránia rozvoju plodov.
• Fazuľa: Aj keď fazuľa ako strukovina obohacuje pôdu o dusík, v niektorých zdrojoch sa uvádza ako nevhodný sused pre jahody.
• Tulipány a trávy: Tieto druhy môžu lákať škodcov a pôdne huby.
• Ruže a iné rastliny z čeľade ružovitých (čerešňa, jabloň): Majú rovnaké nároky na živiny a vodu ako jahody a môžu ich konkurencieschopnosťou úplne zničiť.
• Paradajky: Majú podobné nároky na živiny ako jahody a môžu si v záhone či kvetináči navzájom konkurovať.
• Uhorky: Spolu s rajčinami a zemiakmi patria k rastlinám, ktorým sa po jahodách nedarí kvôli spoločným chorobám.
• Maliny, ostružiny, ríbezle: Trpia podobnými chorobami ako jahody a môžu prenášať patogény.
• Fenikel: Môže byť dominantný a potláčať rast jahôd.

Príprava pôdy po jahodách

Po zbere jahôd a ich presadení je dôležité pôdu pripraviť pre ďalšie plodiny. Pôda po jahodách môže byť vyčerpaná a náchylná na choroby.

Možnosti prípravy pôdy:

• Zelené hnojenie: Vysiatie rastlín ako pohánka, ovos, raž, horčica alebo bôb pomáha obnoviť pôdnu mikroflóru, obohatiť pôdu o živiny a zlepšiť jej štruktúru.
• Organické hnojenie: Použitie kompostu alebo hnoja pred výsadbou nových plodín dodá pôde potrebné živiny.
• Vykopanie pôdy: Dôkladné prekopanie pôdy do hĺbky pomáha prevzdušniť ju a zbaviť sa buriny.
• Nechať pôdu odpočívať (para): Pole bez kultúr, ktoré sa pravidelne okopáva a zbavuje buriny, umožní pôde regeneráciu.

Po jahodách je vhodnou plodinou mrkva, ktorá nie je náročná na pôdu a umožňuje jej zotavenie. Strukoviny pomáhajú doplniť hladinu dusíka v zemi. Na dezinfekciu záhona a vyhnanie škodcov je vhodný cesnak, ktorý sa sadí na jeseň.

Pri plánovaní výsadby po jahodách je dôležité brať do úvahy aj potenciálne ochorenia, ktoré mohli jahody postihnúť. Ak boli jahody napadnuté škodcami alebo chorobami, je vhodné zvoliť plodiny, ktoré nie sú na ne náchylné, alebo nechať pôdu dlhšie odpočívať a dôkladne ju dezinfikovať.

tags: #mozem #sadit #bob #po #jahodach