Pestovanie jahôd na slame: Podrobný návod

Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už ich chcete pestovať na balkóne alebo v záhrade. Rôzne spôsoby pestovania jahôd sa postupne vyvinuli vďaka ľudskej kreativite a snahe zredukovať priestor potrebný na ich pestovanie. Zatiaľ čo metódy ako vertikálne pestovanie či pestovanie v sude znižujú potrebný priestor, pestovanie jahôd na slame je osvedčený a výhodný spôsob, ktorý výrazne prispieva ku kvalitnej a čistej úrode.

Úvod do pestovania jahôd a význam slamy

Kreativita a snaha zredukovať priestor potrebného na pestovanie jahôd viedla k vzniku rôznych metód. Či už sa záhradkári rozhodli pre pestovanie jahôd vertikálne, v sude, v pyramíde alebo v kvetináči, každá z nich má svoje špecifiká. Napríklad, pestovanie jahôd vertikálne alebo v sude efektívne rieši problém s nedostatkom miesta, hoci bez špeciálneho zavlažovania môžu vznikať problémy s vysychaním vrchných sadeníc alebo premokrením spodných. Tieto metódy tiež môžu prinášať riziko plesní. Pre malé balkóny sú zas ideálne jahody pestované v kvetináčoch, najmä odrody pripomínajúce lesné jahody.

Avšak jedným z najúčinnejších a najprírodnejších spôsobov je pestovanie jahôd na slame. Táto metóda je výhodná pre rastliny aj pre pôdu. Zahrádkári, ktorí sa sťažujú na jahody v blate po dažďoch, často nepoznajú výhody mulčovania slamou. Slama bráni v raste burine a zároveň chráni pôdu pred vysychaním vplyvom slnka a vetra, čo znižuje potrebu okopávania a polievania.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Pre dopestovanie kvalitných plodov je kľúčový správny výber stanovišťa a dôkladná príprava pôdy. Jahody sú chúlostivé na prievan, preto vyberajte miesto, kde rastliny nezasiahne silný vietor. Výborné je stanovište s celodenným prístupom slnečných lúčov, ktoré pôdu dostatočne zohrievajú. Jahody obľubujú úrodnú, ľahšiu až stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu. Optimálne pH pôdy je 5,8 až 6,5. Priemerná ročná teplota vhodná na pestovanie jahôd je 6 až 10 °C, avšak v čase dozrievania potrebujú 25 °C.

Príprava pôdy pred výsadbou

Pôdu pred výsadbou dôkladne pripravte. Musí byť kyprá a bez burín či zvyškov rastlín. Prevzdušnená pôda podporí zakorenenie. Ak viete už na jeseň, že vás čaká jarná výsadba, môžete miesto pripraviť zapracovaním dobre odležaného hnoja či kompostu. Pokiaľ ste to nestihli, je možné zapracovať kompost (hnoj nie) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. Dôležité je pridať aj základné hnojivá, napríklad typu Cererit a NPK. Na dno záhona nasypte čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, dobre ho zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost.

Jahody nepestujte viac ako 3 až 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Dbajte pritom, aby ste pre ne nevybrali miesto, kde ste v minulom roku pestovali zemiaky, rajčiaky či uhorky, pretože je tu zvýšené riziko napadnutia háďatkami či hubovými chorobami.

Voľba odrôd jahôd

Každá odroda jahodníka má svoju typickú charakteristiku v chuti plodov. Na svete sú stovky dobrých odrôd. Medzi najlepšie odrody patria:

• Elsanta: Stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva.
• Senga Sengana: Obľúbená staršia nemecká odroda stredných plodov, tmavočervenej, lesklej farby. Dužina je stredne pevná, šťavnatá. Chuť je korenistá, sladko navinulá a aromatická.
• Korona: Holandská odroda, plod je stredne veľký, pretiahnutý, lesklý, tmavočervený. Dužina je plne červená, pevná a šťavnatá. Chuť je jemne navinulá, aromatická, veľmi príjemná.
• Karmen: Slovenská odrůda s velkými plody taštičkovitého tvaru, tmavě červené, lesklé barvy. Dužnina je tmavě červená, šťavnatá s dutinkou. Chuť je velmi sladká a aromatická po lesních jahodách. Odroda má velkou plodnosť a je odolná voči chorobám.
• Sonata: Nová holandská odroda, veľké, ťažké, lesklé plody pravidelne krátko kužeľovitého tvaru, svetločervenej farby. Chuť je výrazne sladká, šťavnatá, veľmi lahodná.
• Darselect: Francúzska odroda, krásne veľké plody, svetločervenej farby, výrazne sladké. Plody majú atraktívny vzhľad aj chuť. Plod je pevný a šťavnatý. Odolnosť proti chorobám vysoká.
• Rumba: Nová holandská odroda, plody sú veľké, plne červené a lesklé, pravidelne kužeľovité, veľmi atraktívneho vzhľadu. Dozrievajú veľmi rano a sú sladké.
• Selva: Kalifornská, veľkoplodá stáleplodiaca odroda. Je nenáročná na pestovanie a plodiť môže od júna až do októbra.
• Mara de Bois: Francúzska odroda silne odnožujúca a plodiaca na odnožiach v roku ich vytvorenia. Pre balkóny je vhodná balkónová odroda Mara de Bois.

Výsadba jahôd

Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli až máji. Pre správnu prípravu je vhodné si rozmyslieť, v ktorom období sa chystáme rastliny vysádzať. Dôležitý je aj výber rastlín.

Typy sadeníc a postup výsadby

Jahody môžete vysádzať v dvoch verziách - predpestované jahody v multiplatách s koreňovým balom alebo takzvané frigo sadenice. Pre jarnú výsadbu si môžete vybrať aj frigo sadbu, teda sadbu, ktorá sa vyberie zo zeme už v priebehu decembra, korene sa zabalia do fólie a uložia sa do chladiaceho boxu. Pri frigo sadeniciach, ktoré vysádzate v polovici júna, sa v prvom roku nebudete tešiť z úrody, pretože je potrebné podporiť rastlinu odstránením kvetov, aby sa ujala.

Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy, alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35 cm od seba a riadky medzi sebou aspoň 60 cm. Pestovateľský spon je závislý od typu výsadby a konkrétnej odrody. V záhradách sa však zvykne využívať univerzálny spon 40 x 40 cm, ktorý vyhovuje väčšine odrôd a vyžaduje približne 10 kusov rastlín na štvorcový meter. V tomto spone si tesne pred výsadbou pripravíme dostatočne hlboké jamky.

Sadíme tak, aby mala vysadená rastlinka srdiečko tesne nad zemou. Srdiečko by nemalo byť pod zemou, ale na úrovni pôdy. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať.

Výsadba do fólie

Veľmi populárne je vysádzať sadenice jahôd do čiernej netkanej textílie. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Čierna netkaná textília zlepšuje tepelné a vlahové podmienky, bráni vysychaniu pôdy, rastu burín a plody neprichádzajú do styku s pôdou, čím sú čisté. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb. Ako výhodné sa tiež javí pestovanie rastlín na čiernej netkanej textílii, ktorá zadržiava teplo a vlhkosť, a zmierňuje tak potrebu zálievky a zároveň zabraňuje tvorbe burín.

Mulčovanie slamou: Kľúč k úspechu

Pestovanie jahôd na slame je veľmi prirodzený a výhodný spôsob, hoci niektorí ho považujú za časovo náročný a pri nesprávnom použití aj ako prenášača plesní. Je však dôležité zdôrazniť, že správne mulčovanie slamou prináša množstvo výhod.

V čase kvitnutia nastlať porast jačmennou slamou. Čistá a suchá nástielka z jačmennej slamy chráni plody pred ušpinením od pôdy po daždi. Má aj sanitačnú funkciu, lebo pomáha udržať jahody zdravé, hlavne bráni rozvoju plesne sivej. A navyše, udržuje v okolí rastlín vhodnú mikroklímu. Pôda sa neprehrieva a ani nestráca vodu výparom. Mikroorganizmy v pôde môžu dýchať, čo udržuje pôdu živú. Keď prší, vlahá sa dostane ku koreňom, ale na plody nestrieka blato. Vrstva slamy zabezpečuje, že nemusíte jahody ani okopávať, ani polievať. Keď sa zrelé sladké červené jahody neudržia na stopke vo vzduchu a dotknú sa zeme, ležia zrelé jahody na slame, čím sa predíde znečisteniu a hnilobe. Aj keď v starej záhrade sú jahody v tráve, v novej záhrade je po zasadení vhodné dôkladne namulčovať slamou, ktorú občas doplníte.

Zálievka a hnojenie

Jahody vyžadujú výdatnejšiu a menej častú zálievku. Časté zalievanie alebo neustávajúce dažde im nesvedčia. Dostatok vlahy je na dopestovanie kvalitnej úrody viac než nutný, no treba myslieť na to, že jahody neznášajú dlhodobé zamokrenie. Najviac vody rastliny potrebujú v čase od apríla do polovice mája, čím sa zvýši počet nasadených kvetov. Dostatok vody od polovice mája do konca júla sa zas odzrkadlí na veľkosti plodov. Preto ak neprší, je potrebné ich pravidelne zalievať.

Hnojíme na jar pred kvitnutím. Je možné využívať bežne dostupné hnojivá určené priamo na jahody, ako je napríklad Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvojzložkové hnojivo. Pri použití granulovaného kravského hnoja si dajte pozor, aby sa dávka nedostala na listy rastlín a nepopálila ich. Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Pokiaľ ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy. Na začiatku vegetácie, keď rastlina tvorí srdiečkové listy (približne druhá polovica marca), dodajte rastlinám dusík v prístupnej dusičnanovej forme na rast listov a fosfor na rast koreňov.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Samozrejmosťou je pravidelná kontrola rastlín, či sa v poraste neusídlili škodcovia alebo ich nenapadli choroby. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. Preventívne je možné brániť sa proti chorobám ešte pred kvitnutím, a to použitím chemických prípravkov typu ROVRAL a pod.

• Škvrnitosť listov: Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Ak sa na špičkách listov tvoria fialové škvrny, ktoré postupne prechádzajú do biela, môže to signalizovať bielu škvrnitosť listov.
• Krčková hniloba: Tejto hnilobe sa dobre darí vo vlhkom prostredí a má extrémne veľký počet hostiteľov.
• Pleseň šedá: Najčastejšie sa stretávame so šedou plesňou, kde zdrojom nákazy sú staré, napadnuté listy.

Rozmnožovanie a údržba jahodoviska

Jahody tvoria na konci leta odnože, ktoré môžu byť niekoľko metrov dlhé a môže byť na nich až niekoľko nových rastlín. Vyberte dve najsilnejšie, ktoré zasadíte a počkáte na ich zakorenenie. Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenice zakorenia tak, že ich už môžete oddeliť od materského trsu.

Pestovanie zo semien

Existuje veľa odrôd jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien. Ak vás myšlienka vypestovať si od úplného začiatku jahody nadchla, pozrime sa, ako na to.

Získanie semien

Semená jahôd si najjednoduchšie zaobstaráte cez internet alebo v špecializovaných predajniach. Semená si však môžete zadovážiť aj z vlastnej produkcie, z vlastnej úrody, pričom by nemali pochádzať z hybridných kultivarov, kde nie je zaručená reprodukcia. Pre získanie semien z vlastných dozretých plodov, jemne opláchnuté plody vložte do mixéra so šálkou vody a mixujte 3-5 sekúnd. Rozmixovaný obsah nechajte postáť 1-2 minúty, aby životaschopné semená klesli na dno. Dobré semená prepláchnite a umiestnite na papierový obrúsok, aby preschli.

Ošetrenie semien mrazom

Mnoho semien jahôd pred samotnou výsadbou potrebuje byť ošetrené chladom, čo simuluje prirodzené podmienky v prírode. Umiestnite zabalené semená vo vzduchotesnej nádobe do mrazničky na 2 až 4 týždne. Mráz a následné otepľovanie podporia klíčenie semien. Po vybratí z mrazničky ich nechajte uzavreté v nádobe pri izbovej teplote ohriať.

Pôda a výsev

Na vysievanie použite kvalitnú zeminu, napríklad špeciálny Výsevný substrát PRÉMIUM alebo si namiešajte vlastný. Zeminu navrstvenú aspoň na 1,5 cm rovnomerne zvlhčite. Jahodové semiačka umiestnite na vlhkú zeminu a veľmi jemne ich pritlačte. Niektorí odporúčajú posypať veľmi tenkou vrstvou rašeliny tak, aby semená neboli úplne zakryté, ale vystavené svetlu. Semiačka nedávajte tesne k sebe, aby si pri klíčení navzájom nekonkurovali. Pre svoje klíčenie potrebujú priame slnečné svetlo. Takto otužené sadenice jahôd môžete vysadiť do záhrady, alebo ich pestovať na balkónoch či terasách v kvetináčoch alebo aj vertikálne v iných pestovateľských nádobách.

Pravidelná starostlivosť

Na jeseň a po zbere nezabudnite jahody neustále zalievať, odstraňovať burinu a celkovo sa o ne starať. Odstráňte poškodené a zaschnuté listy. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Na záver, jahody by mal mať v záhrade a na balkóne každý milovník ovocia.

tags: #jahody #pestovanie #na #slame