Najčastejšie škodcovia ríbezlí a egrešov
Najrozšírenejšími škodcami ríbezlí a egrešov sú vošky. Všetky tri druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok uložených v úžľabí pukov ríbezlí alebo egrešov. V spôsobe života sú však medzi nimi určité rozdiely.
Druhy vošiek a ich správanie
Prvé dva druhy vošiek sú dvojhostiteľské, čo znamená, že prezimujú na ríbezliach, na ktorých sa vyvinú 3 pokolenia. V treťom pokolení, spravidla koncom mája, sa objavia krídlaté jedince. V prípade vošky ríbezľovej tieto jedince prelietajú na rôzne byliny z čeľade hluchavkovitých, zatiaľ čo v prípade vošky šalátovej prelietajú na mlieč. Kolónie vošky egrešovej sa udržujú celý rok na rastlinách, kde vajíčka prezimovali, alebo prelietajú na ďalšie kry egreša.
Škodlivosť vošiek
Škodlivosť vošiek sa neprejavuje iba v priamom cicaní rastlinných štiav a v znečisťovaní listov medovicou, ktorá je živnou pôdou pre rôzne černe. Vošky sú tiež významným vektorom prenosu vírusových ochorení ríbezlí a egrešov.
Metódy boja proti voškám
Zimný postrek
Najdôležitejším zásahom proti voškám je zimný postrek rastlín osídlených vajíčkami vošiek. V prípade vošky ríbezľovej a šalátovej dôkladne vykonaný zimný postrek úplne vylúči možnosť napadnutia týmito druhmi vošiek v nasledujúcom vegetačnom období. Voška egrešová nám však môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie zo susedných záhrad, kde zimný postrek neurobili. V takom prípade musíme zasiahnuť čo najskôr po zistení príznakov napadnutia, ktoré sú dosť nápadné a jednoznačné.
Príznaky napadnutia voškou egrešovou
Listy napadnuté voškou egrešovou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch, ktoré sa tiež deformujú. Najväčšie škody môže spôsobiť na výhonkoch meruzalky, ktoré sa v mnohých prípadoch nemôžu použiť na štepenie.
Ďalší významní škodcovia ríbezlí
Roztoč vlnovník ríbezľový
Zákerným a nebezpečným škodcom ríbezlí je roztoč vlnovník ríbezľový (Eriophyes ribis). Tento škodca spôsobuje zdurenie pukov, hlavne u čiernych, ale i červených kultivarov ríbezlí, prípadne i egrešov. Napadnuté puky sú v porovnaní so zdravými zväčšené a majú nápadný guľovitý tvar. Roztoč v nich prezimuje a opúšťa ich až po vypučaní za teplých a slnečných dní. Z napadnutých pukov spravidla nevyrastú výhonky či súkvetia, pretože krátko po vypučaní zasychajú.
Chemická ochrana proti roztočovi vlnovníkovi
Proti roztočovi vlnovníkovi ríbezľovému tesne pred kvitnutím a po odkvitnutí ríbezlí môžeme použiť prípravky ako Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC. Prípadné ďalšie postreky vykonáme v 10-dňových intervaloch, pričom pri neskorších postrekoch dbáme na dodržanie 14-dňovej ochrannej lehoty uvedených prípravkov.
Byľomor ríbezľový
V posledných rokoch sa na čiernych ríbezliach čoraz častejšie stretávame s byľomorom ríbezľovým (Dasyneura tetensi). Jeho oranžové, beznohé a bezhlavé larvy spôsobujú výrazné deformácie listov na vrcholoch výhonkov. Do roka máva 2 až 3 pokolenia a prezimuje v štádiu lariev v pôde. Chemická ochrana proti tomuto škodcovi je problematická, pretože sa viaže na obdobie dozrievania ríbezlí. Z hygienických dôvodov preto chemické ošetrovanie výsadieb v čase dozrievania ovocia musíme vynechať. Ťažiskom boja bude odstraňovanie napadnutých výhonkov počas jarného rezu ríbezlí. Ak nájdeme konárik s vyžratým stredom, skracujeme ho dovtedy, kým nenarazíme na zdravú časť.
Piliarka ríbezľová a piadivka egrešová
Menej častými škodcami ríbezlí a egrešov sú piliarka ríbezľová (Pteronidea ribesii) a piadivka egrešová (Abraxas grussulariata). Larvy oboch škodcov ožierajú listy ríbezlí a egrešov, niekedy môžu spôsobiť aj holožery, hlavne v mladých výsadbách. Proti nim sa chemicky zasahuje iba výnimočne.
Štítničky a puklice
Nešpecifickým škodcom ríbezlí a egrešov je aj puklica slivková a štítnička nebezpečná. Ich výskyt signalizuje, že často zabúdame na chemické ošetrenie drobného ovocia v záhradkách. Títo škodcovia sa môžu z roka na rok na nich udržovať a rozmnožovať.
Roztočec chmeľový
Nešpecifickým škodcom ríbezlí je aj roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), známy aj ako sviluška. Tento škodca škodí na desiatkach rôznych kultúrnych rastlín. Na ríbezliach sa zvyčajne premnožuje v letných mesiacoch, spravidla až po zbere úrody.
Predjarný postrek ako súčasť celoročnej ochrany
Predjarný postrek predstavuje kombináciu prípravkov určená na jarné ošetrenie ovocných a okrasných drevín proti prezimujúcim škodcom. Ničenie prezimujúcich škodcov je dôležitou súčasťou celoročnej ochrany, pretože škodcovia sú zasiahnutí v štádiu vajíčok alebo lariev, teda ešte predtým, než spôsobia väčšie škody.
Vývoj predjarného postreku
V minulosti sa tento zásah vykonával v období vegetačného pokoja prípravkami obsahujúcimi DNOK. V súčasnosti sa tieto prípravky už nevyrábajú a nahradili ich prípravky obsahujúce insekticídnu zložku a olejovú zložku. Insekticídna zložka ničí škodcov priamo ako dotykový a dýchací jed, zatiaľ čo olej vytvára na povrchu ošetrených drevín súvislý film, ktorý bráni vajíčkam a larvám v dýchaní a hynú.
Podmienky pre predjarný postrek
Čím je teplejšie, tým intenzívnejšie jednotlivé štádia škodcov dýchajú a o to výraznejšie sa prejaví ničivý účinok insekticídu s olejom. Preto by sa teplota pri predjarnom postreku mala pohybovať nad 15°C.
Škodcovia ničenie predjarným postrekom
Predjarným postrekom ničíme všetkých škodcov prezimujúcich na ovocných a okrasných drevinách. Sú to predovšetkým vošky, roztočec ovocný, roztoče a roztočce, štítničky, puklica slivková, puklice, méra jabloňová, piadivky a pod.
Načasovanie predjarného postreku
Postrek robíme zásadne až po vypučaní, najskôr v štádiu "myšieho uška", ale najneskôr tesne pred kvitnutím jednotlivých druhov drevín. Pri jabloniach sa odporúča aplikácia v štádiu ružových kvetných pukov. Nezastupiteľné miesto má jarný postrek v boji proti tým škodcom, ktorí sa zdržujú a škodia na kôre stromov (štítničky, puklica slivková), pretože sú zasiahnuteľní iba na jar, keď sú stromy takmer bez lístkov.
Aplikácia prípravkov Mero Stefes a Karate Zeon 5 CS
Prípravky Mero Stefes a Karate Zeon 5 CS sú povolené aj na ošetrovanie ďalších plodín. Pri príprave postrekovej zmesi odmerané množstvo prípravku Mero Stefes vlejte do nádrže postrekovača naplnenej do polovice vodou. Potom obsah fľaštičky prípravku Karate Zeon 5 CS vylejte do nádrže postrekovača už s nadávkovaným prípravkom Mero Stefes za stáleho miešania a doplňte na stanovený objem vodou.
Mechanizmus účinku kombinácie prípravkov
Insekticídna zložka (Karate Zeon 5 CS) ničí škodcov ako dotykový, dýchací a požerový jed. Olejová zložka (Mero Stefes) vytvára na povrchu zasiahnutých škodcov súvislý olejový film, ktorý im bráni v dýchaní. Čím je teplejšie, tým intenzívnejšie vajíčka a larvy dýchajú a o to výraznejšie sa prejaví ničivý účinok insekticídu s olejom.
Použitie pripravenej postrekovej kvapaliny
Pripravenú postrekovú kvapalinu aplikujte až po vypučaní, ale najneskôr tesne pred kvitnutím ošetrovaných ovocných drevín. V oblastiach pravidelného výskytu kvetovky jabloňovej ošetrite jablone v štádiu zelených kvetných pukov.
ZMLAZENÍ STROMŮ - platí pro všechny ovocné druhy
Domáce postreky a alternatívne metódy
Pravidelný postrek pôsobí nielen proti plesniam a škodcom, ale ochráni ríbezle pred mnohými ťažkosťami. Okrem chemických prípravkov existujú aj účinné domáce metódy ochrany.
Cesnakový postrek
Jeden z domácich postrekov na ríbezle je založený na klasickej slovenskej surovine, a tou je cesnak!
Žihľavový výluh
Na ďalší druh domáceho postreku na ríbezle môžete použiť aj žihľavu - tú totiž škodcovia vôbec nemajú v láske. Výluh zo žihľavy má svoje neoceniteľné výhody - funguje na nepozvaný hmyz aj na niektoré choroby. Naplňte väčšiu nádobu nad jej polovicu objemu žihľavami bez kvetov a zalejte ich odstátou vodou tak, aby boli všetky časti žihľavy ponorené.
Draselné mydlo a olej
Ďalším veľmi účinným prostriedkom, ktorý možno využiť aj na ochranu ríbezlí, je draselné mydlo a olej. Akonáhle je roztok studený, možno ho použiť ako postrek.
Základné informácie o pestovaní ríbezlí
Ríbezle patria v našich záhradách medzi najobľúbenejšie drobné ovocie. Sú chutné, zdravé a pestovateľsky naozaj nenáročné. Najrozšírenejšie druhy ríbezlí sú červené, čierne a biele. Ríbezliam vyhovuje slnečné stanovisko, zvládnu však aj polotieň, ale v tomto prípade mávajú nižšiu úrodu a ich plody dozrievajú nerovnomerne. Pre ríbezle sú ideálne humózne hlinité, piesočnatohlinité až hlinitopiesčité vlhké pôdy s mierne kyslou až neutrálnou reakciou. Najvhodnejší čas na sadenie ríbezlí je na jeseň, kedy si rastlinka stihne do prvých chladných dní rozšíriť svoju koreňovú sústavu.