Jazmín: Botanická klasifikácia, charakteristika a využitie

Vôňa jazmínu je neodolateľná a preto nie je prekvapujúce, že táto nádherná zelená rastlina či krík so záplavou nežných bielych kvetov patrí medzi obľúbené už tisícky rokov. Jazmín nachádza uplatnenie v najvychýrenejších parfumoch, lahodných nápojoch i v kozmetike. V Indii je tento skvost známy pod prezývkou „kráľovná noci“.

Botanická klasifikácia

Jazmín (lat. Jasminum) je rod rastlín patriaci do čeľade olivovníkovité (Oleaceae). Tieto rastliny majú podobu šplhavých alebo vzpriamených, opadavých či stálezelených kríkov, prípadne malých stromov. Rod zahŕňa takmer 200 druhov, ktoré pochádzajú z teplých oblastí Starého sveta. V Európe sa jazmín prvýkrát objavil na prelome 16. a 17. storočia, keď ho do Španielska doviezli Maurovia zo severnej Afriky. Jeho popularita sa následne rýchlo rozšírila do Francúzska a Talianska.

Charakteristika rodu Jasminum

Rastliny rodu Jasminum sa vyznačujú zvyčajne vstřícnými, jednoduchými alebo zloženými listami. Vretienká môžu byť hranaté alebo oblé. Kvetenstvo je najčastejšie biele alebo žlté, zriedkavejšie červené, a môže byť voňavé alebo nevonné. Opyľovanie prebieha prostredníctvom hmyzu. Semenník je zrastený z dvoch plodolistov, pričom v každej komôrke sa nachádza jedno alebo dve vajíčka. Čnelka je nitkovitá a nesie hlavičkovitú alebo dvojlaločnú bliznu. Častým javom je heterostylia. Plodom je zvyčajne bobuľa alebo súplodie dvoch bobúľ, výnimočne sa vyskytujú aj suché plody.

Význam a využitie jazmínu

Jazmíny sú preslávené predovšetkým intenzívnou vôňou svojich kvetov. Výťažok z kvetov niektorých druhov patrí medzi najdrahšie vonné oleje a má nezastupiteľné miesto v parfumérii, kde je súčasťou mnohých luxusných parfémov.

Jazmín v parfumérii

Jazmínový extrakt je vysoko cenený a radí sa medzi najdrahšie vonné oleje. Získava sa predovšetkým z jazmínu pravého (Jasminum officinale), jazmínu veľkokvetého (Jasminum grandiflorum) a jazmínu arabského (Jasminum sambac). Vôňa jazmínu je v literatúre jednou z najčastejšie spomínaných a je považovaná za základný kameň voňavkárskeho priemyslu. V určitej miere je obsiahnutá vo väčšine kvalitných parfémov.

Na priemyselnú výrobu jazmínového oleja pre parfumériu sú najdôležitejšie druhy Jasminum grandiflorum a Jasminum officinale, ktoré sú si blízko príbuzné. Na získanie jazmínového oleja sa na rozdiel od väčšiny iných vonných olejov nedá použiť destilácia, pretože zahrievaním dochádza k rozkladu obsiahnutých látok. Tradične sa jazmínový extrakt získaval maceráciou kvetov v tuku (tzv. enfleuráž). V súčasnosti sa väčšina extraktu získava procesom, pri ktorom sú kvety najprv vylúhované hexanom, čím vzniká tuhý produkt maslovitej konzistencie, známy ako jazmínový koncentrát (jasmine concrete). Ten sa ďalej spracováva na jazmínové absolue.

Väčšina jazmínu na produkciu extraktu pochádza z plantáží v Egypte a Indii. V menšom rozsahu sa pestuje aj v Maroku, Alžírsku, Juhoafrickej republike, Francúzsku a Taliansku. Kvet sa zbiera v nočných hodinách, kedy je obsah vonných substancií najvyšší.

Jazmín v čajoch a medicíne

Kvet jazmínu arabského (Jasminum sambac) sa tradične v Číne používa na ovoniavanie zeleného čaju. Najkvalitnejšie jasmínové čaje sa vyrábajú tak, že sa v teplej miestnosti pod platá so zeleným čajom nasunú platá s jasmínovými kvetmi. Koreň jazmínu arabského je v čínskej medicíne používaný pri liečení bolestí hlavy a nespavosti. Listy majú protizápalový účinok a prikladajú sa na kožu pri kožných chorobách. Odvar z listov a koreňa sa podáva pri horúčke. Účinnosť vdychovania extraktu z jazmínu pravého bola potvrdená pri ošetrovaní rôznych kožných chorôb, bolestí v krku, depresiách a úzkostiach.

Významné druhy a rozšírenie

Medzi významné druhy patria jazmín arabský (Jasminum sambac), jazmín pravý (Jasminum officinale) a jazmín veľkokvetý (Jasminum grandiflorum). Jediným plne mrazuvzdorným druhom je poliehavý žlto kvitnúci jazmín nahokvetý (Jasminum nudiflorum), ktorý sa pestuje aj v Českej republike.

V súvislosti s fylogenetickými analýzami rodu Jasminum bol v roku 2014 rod rozdelený. Sekcia Alternifolia rodu Jasminum bola preradená do samostatného rodu Chrysojasminum. Tento rod zahŕňa 10 druhov a je rozšírený od Stredomoria po Indočínu a v tropickej Afrike. Patrí doň aj jediný európsky jazmín, jazmín křovitý (Chrysojasminum fruticans).

Jazmíny sú v trópoch a subtrópoch pestované ako cenné okrasné dreviny. Niektoré druhy sa však stali invazívnymi rastlinami, napríklad Jasminum fluminense, známy ako „brazílsky jazmín“.

Symbolika a kultúra

Jazmín je symbolom čistoty, ženskosti a elegancie. V hinduistickej kultúre sú vence z kvetov jazmínu kladené okolo krku zvlášť váženým hosťom. V celej rade ázijských krajín je jazmín neoddeliteľnou súčasťou kultúry.

Meno Jazmína má perzský pôvod a je odvodené od názvu kvetu jazmín (yasamin), ktorý symbolizuje čistotu, jemnosť a eleganciu. Meno je spojené s krásou, prirodzenosťou a pozitívnou energiou.

Bezpečnosť

Pri toxikologických štúdiách jazmínu pravého a jazmínu čínskeho nebola zistená preukázateľná toxicita. Jazmíny nefigurujú ani na zoznamoch jedovatých rastlín a ich užívanie sa dá považovať za bezpečné.

Pestovanie a starostlivosť

Jazmíny sú často pestované ako okrasné rastliny, či už v záhradách, alebo ako izbové rastliny. Ich nároky sa líšia v závislosti od druhu.

Jazmín lekársky (Jasminum officinale)

Tento druh je známy svojou intenzívnou vôňou. Je to popínavá, často vždyzelená rastlina, ktorá v chladnejších oblastiach môže stratiť časť alebo všetky listy. V záhradách sa pestuje v tvare kra, pričom sa zastriháva na požadovanú výšku. Listy sú perovito zložené z piatich až siedmich lístočkov. Využíva sa v kozmetike, lekárstve a na aromatizáciu čajov.

Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum)

Tento druh je populárny pre svoje bohaté kvitnutie už počas zimy. Rastie ovísavo, ale dá sa vyväzovať k opore. Výhonky môžu dosiahnuť dĺžku dva a pol až tri metre. Kvety sú žlté a objavujú sa jednotlivo skoro na jar. Vyhovuje mu slnečné stanovište a priepustná pôda s dostatkom živín. Po odkvitnutí sa hlbšie zostriháva, pretože kvety sa objavujú na tohtoročných prírastkoch.

Jazmín polyantový (Jasminum polyanthum)

Tento druh pochádza z Číny a v našich podmienkach sa pestuje ako izbová rastlina, vyviazaný k opore. Potrebuje aspoň štyri hodiny priameho slnečného žiarenia denne alebo 14-16 hodín intenzívneho umelého osvetlenia. V zime vyžaduje nižšie teploty (10-12 °C) a obmedzenú zálievku. V čase kvitnutia (január-marec) vytvára súkvetia úzkych bielych alebo ružovkastých kvetov. Po odkvitnutí je vhodné rastlinu zrezať a presadiť. V lete potrebuje dostatok slnka a dobré vetranie.

Jazmín arabský (Jasminum sambac)

Tento druh môže skrášliť interiér kvitnutím od skorej jari až do neskorej jesene. Kvety majú tvar podobný ruži a postupne menia farbu z bielej na ružovkastú. Získava sa z neho cenný jazmínový olej.

Zmätočné názvy - „falošné“ jazmíny

Je dôležité poznamenať, že názov „jazmín“ sa môže vzťahovať aj na rastliny, ktoré nie sú botanicky príbuzné s rodom Jasminum. Medzi takéto rastliny patria napríklad:

• Vencovec kvetnatý (Stephanotis floribunda), známy aj ako madagaskarský jazmín.
• Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius), vonkajší mrazuvzdorný ker s voňavými kvetmi.
• Ľuľok jazmínovitý (Solanum jasminoides), pochádzajúci z Brazílie a Chile, často pestovaný ako letnička.

Nesprávne pomenovanie týchto rastlín môže viesť k sklamaniu, najmä ak sa očakáva charakteristická vôňa jazmínu, ktorá u týchto druhov chýba.

Základné informácie o druhoch

tags: #jazmin #nizsie #klasifikacie