Veternice (latinsky Anemone, inými slovami aj anemonka) sú očarujúce trvalky, ktoré pochádzajú prevažne zo severnej pologule. Tieto rastliny sa vyznačujú nízkym až vyšším vzrastom, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 90 cm. Niektoré druhy disponujú hľúzami, iné majú plazivé podzemky alebo zväzkovité korene. V závislosti od konkrétneho kultivaru môžu kvety vyrastať jednotlivo alebo v súkvetiach. Názov veternice je odvodený z gréckeho slova „anemos“, čo znamená vietor, čo odkazuje na pohyb ich kvetov aj pri jemnom vánku.
Veternice sú skromné a nenáročné rastliny, ktoré podporia vašu radosť z jari a neskorej sezóny. Sú skvelou voľbou pre tých, ktorí hľadajú nenáročné rastliny, ktoré sú odolné a ľahko sa pestujú. Veternice sa dobre adaptujú na rôzne typy pôdy a podmienok, čím prinášajú do záhrad jemnú eleganciu a farbu.
Druhy a odrody veterníc
Existuje mnoho druhov a odrôd veterníc, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a obdobím kvitnutia. Medzi najznámejšie patria:
- Veternica vencová (Anemone coronaria): Známá svojimi veľkými, farebnými kvetmi v odtieňoch modrej, fialovej, ružovej a bielej.
- Veternica nežná (Anemone blanda): Obľúbená pre svoje malé, jemné kvety, ktoré kvitnú skoro na jar.
- Veternica japonská (Anemone hupehensis): Kvitne na jeseň a je známa svojimi jemnými ružovými, bielymi alebo fialovými kvetmi.
- Veternica lesná (Anemone sylvestris): Pôvodom zo strednej Európy, kvitne na jar.
Japonské veternice, najmä Anemone hupehensis a jej varieta japonica, ako aj Anemone x hybrida a Anemone tomentosa, patria k najčastejšie predávaným a pestovaným druhom. Kvitnú od leta, často až do októbra, a ponúkajú elegantné kvety na dlhých stonkách v odtieňoch ružovej a bielej.
Príklady obľúbených odrôd:
- 'Serenade': Výnimočná svojimi jemnými, ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na jeseň. Dorastá do výšky 60-80 cm.
- 'Honorine Jobert': Klasická biela odroda s jemnými bielymi kvetmi, ktoré majú žltý stred. Dorastá do výšky 90-120 cm.
- 'Princ Heinrich': Odroda japonskej veternice s výraznými ružovo-červenými kvetmi. Dorastá do výšky 60-90 cm.
- 'Königin Charlotte': Známa svojimi veľkými, poloplnými ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na konci leta a začiatkom jesene. Dorastá do výšky 100-120 cm.
- 'Hodspen Abundance': Obľúbená pre svoje sýte ružové kvety, ktoré kvitnú od leta až do jesene. Dorastá do výšky 80-100 cm.
- 'Splendens': Vyznačuje sa intenzívnymi červenými kvetmi, ktoré kvitnú na jeseň. Dorastá do výšky 60-80 cm.
Podmienky pre pestovanie veterníc
Podmienky pre pestovanie veternice sa líšia podľa toho, pre akú konkrétnu odrodu sa rozhodnete. Vo všeobecnosti však platia tieto odporúčania:
Stanovište
Veternice potrebujú slnko alebo polotieň na to, aby prosperovali. Ideálnym miestom je také, kde budú dostávať dostatok svetla, no zároveň sa vyhnete priamemu popoludňajšiemu slnku, najmä v horúcom lete. Veterniciam kvitnúcim neskôr sa darí skôr v polotieni, napríklad aj pod riedko olistenými stromami. Ak by ste ich chceli pestovať na slnečnom mieste, budete im musieť zabezpečiť dostatočne vlhkú pôdu.
Pôda
Veternice uprednostňujú mierne vlhkú, no dobre priepustnú pôdu. Pôda by mala byť bohatá na organické látky a živiny. Ak máte ťažkú alebo ílovitú pôdu, je vhodné pridať piesok, štrk alebo kompost, aby sa zlepšila drenáž. Nevhodná je piesočnatá a vysychajúca štrkovitá pôda. Ideálna je humózna a mierne vlhká pôda.
Zálievka
Udržujte pôdu mierne vlhkú, ale nikdy neprelievajte. Veternice sú citlivé na premočenie, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov. Počas obdobia aktívneho rastu a kvitnutia, najmä na jar alebo na jeseň, je vhodné udržiavať rovnomernú vlhkosť pôdy. Nedostatok vody môže viesť k problémom s kvitnutím.
Hnojenie
Na jar môžeš pridať organické hnojivo alebo kompost, aby si podporil rast a bohaté kvitnutie. Každoročne na jar im doprajte dávku kompostu alebo viaczložkového hnojiva pre trvalky. Na jeseň použite hnojivo s vyšším obsahom fosforu a draslíka, aby ste podporili bohaté kvitnutie v budúcom roku. Využiť môžete hnojivá ako sú KRISTALON jeseň alebo tekuté hnojivo AGRO Hnojivo Jeseň.
Výsadba veterníc
Ideálny termín pre výsadbu veterníc je jarný, do úvahy však prichádza aj skorá jeseň. Rastliny sadíme s neporušeným koreňovým balom, pričom dodržiavame optimálne rozstupy. Odporúčame sadiť cibuľky veterníc do zhruba dvojnásobne až trojnásobne väčšej hĺbky, než aká je ich vlastná veľkosť. Hľuzy zapracujte do zeme len do hĺbky niekoľkých centimetrov a výsadbu poriadne zalejte. Rastliny saďte s rozostupom 30 až 40 cm medzi jednotlivými rastlinami.
Počas krátko po výsadbe tieto atraktívne trvalky kvitnú málo. Kým nás však prekvapia záplavou kvetov, uplynie niekedy 4 - 5 rokov. Dovtedy si budujú mohutný koreňový systém, ktorý je predpokladom dlhovekosti, vitality a bohatého kvitnutia. Miesto výsadby si označte, aby ste nezabudli, kde máte veternice a nevykopali ich korene. Je dobré vedieť, že aj keď lístie po odkvitnutí zahynie, neznamená to, že rastlina odumrela. Hľuza v zemi je stále živá a pripravená prekvapiť vás.
Starostlivosť o veternice
Veternice sú všeobecne odolné voči väčšine bežných záhradných chorôb a škodcov. Nadmerná vlhkosť však môže spôsobiť hnilobu koreňov alebo plesňové ochorenia. Slimáky a vošky môžu občas napadnúť veternice, no väčšinou nepredstavujú vážny problém.
Rez
Strihanie veterníc je jednoduché, ale dôležité pre udržanie ich zdravia a vitality. Na konci sezóny zoschnuté trsy nestriháme, suché listy počas zimy chránia listové srdiečka. Ostriháme ich až na jar. Ak sa vrátime o krok späť, teda do obdobia plného kvitnutia, možno vás poteší, že veternice nepatria k trvalkám, ktoré potrebujú pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov. V tvorbe ďalších ich tým výrazne nepodporíte. Čomu však môžete úspešne predísť, je tvorba a dozrievanie semien. To rastliny vo všeobecnosti vyčerpáva, a navyše sa pri dobrých pestovateľských podmienkach veľmi rada rozmnožuje samovýsevom.
Jesenný rez veterníc nie je po odkvitnutí nevyhnutný, ale možný. Často sa, totiž, stáva, že stonky a listy do jari skôr zhnijú než zoschnú a nepôsobia celkom vábne. Preto veternice pokojne zrežte asi 10 cm nad pôdou, ale potom ich prekryte nástielkou z čečiny. Ak počkáte na jar, s rezom začnite už pomerne skoro, teda od konca februára alebo začiatku marca.
Zazimovanie
Väčšina druhov veterníc je mrazuvzdorná, takže nepotrebujú špeciálnu ochranu pred zimou. Ak pestujete citlivejšie druhy, ako je Anemone coronaria, môžete ich chrániť vrstvou mulču počas zimy. Na zimu je vhodné rastlinu zakryť ľahkým krytom. Na tento účel môže poslúžiť napríklad slama, stará tráva či čečina.
Rozmnožovanie veterníc
Veternice sa dajú ľahko rozmnožovať zo semien, ktoré môžeš vysiať priamo do záhrady na jar alebo na jeseň. Semená potrebujú dostatok vlhkosti počas klíčenia, takže dbaj na pravidelné zalievanie, aby pôda nevyschla. Nové rastliny možno pestovať zo semien, ale výsledky nebývajú najlepšie, pretože klíčenie je nespoľahlivé a sadenice rastú pomaly - kvety sa objavia až v druhom roku rastu.
Rozmnožovanie delením koreňových balov prináša lepšie výsledky, kvety sa zvyčajne objavia do troch mesiacov. Delenie vykonávaj na jeseň alebo skoro na jar, keď rastlina nie je v aktívnom raste. Toto obdobie je ideálne tiež na vysádzanie nových druhov či odrôd veterníc - poskytuje im dostatok času na dobré zakorenenie, čo môže trvať až rok či dva. Áno, veternice sa na novom stanovišti udomácňujú pomerne dlho, preto buďte trpezliví, ak spočiatku rastú pomaly alebo nekvitnú.
Jak rozmnožovat akvarijní ryby | Botanická zahrada Praha – s Martinem Dvořákem | Díl 3.
Využitie veterníc v záhrade
Veternice sa uplatnia v tradičných vidieckych záhradách, v plnej nádhere sa ukážu aj v moderných výsadbách a tiež v záhradách vytvorených v ázijskom štýle. Počítame s tým, že sa postupne rozrastajú, preto im vyhradíme dostatok miesta a nesadíme ich tesne k sebe.
Jesenné veternice vyniknú na záhone s funkiami, papraďou, brunerami, alchemilkami aj s hortenziami. Vo vidieckej záhrade môžu byť japonské veternice súčasťou zmiešaných kvetinových záhonov, vysadiť si ich môžete k plotom, vzrastovo nižšie kultivary aj k chodníkom. Dariť sa tejto trvalke bude aj vo väčších vegetačných nádobách, na balkónoch a terasách.
Veternica je vhodná do moderných záhrad, ktoré kombinujeme s ozdobnými trávami. Veternice budú najkrajšie kvitnúť na slnečnom stanovišti. Uplatnia sa pri okraji alebo v strednej časti záhona. Ich nízky vzrast vytvára na trávniku začiatkom jari rozkvitnutý pestrý koberček. Absolútne fantasticky pôsobia, keď ich vo veľkom vysadíte do širokých záhonov.
Tipy na očarujúce výsadby
Doprajte si očarujúce modré kombinácie veterníc s obľúbenými cibuľovinami. Veternica vznešená (Anemone blanda) je modrokvetá rastlinka, ktorá sa hodí na vytvorenie pestrého koberčeka na jar. Primárnou farbou tejto veternice je azúrovo-modrá, ale dnes už ľahko zoženieme kultivary v odtieňoch purpurovej, fialovej, ružovej alebo bielej, dokonca aj v dvojfarebných kombináciách.
Japonské veternice/anémony sú kráľovné neskorého leta a jesene - kvitnú dlhé týždne a dodávajú záhrade jemný, elegantný pôvab. Kým sa veternice / anémony prebudia, záhradu ti rozžiaria skoré kvety ako čemerice (Helleborus), srdcovka (Dicentra), brunerra s drobnými modrými kvietkami pripomínajúcimi nezábudky, či heuchera s farebnými listami.
Pokojne si kvety narežte aj do vázy. Dlhé stonky odrežte teste pri pôde, čo podporí rast nových. Vyberajte také, na ktorých sú vrchné kvety už rozkvitnuté, ale na bočných výhonkoch prevažujú polootvorené púčiky. Aby veternice vo váze vydržali dlho čerstvé, po odrezaní ponorte konce stoniek na pár sekúnd do vriacej vody a potom hneď vložte do vázy.