Pestovanie maku na Slovensku: Legislatíva a pravidlá

Mak sa síce spája najmä s chutnými koláčmi a tradičnými receptami, no z pohľadu zákona ide o plodinu so špeciálnym režimom. Dôvodom je obsah ópia - látky, z ktorej sa vyrába morfín a ďalšie omamné látky. Práve preto je jeho pestovanie vo väčšine krajín EÚ zakázané. Hoci u nás je povolené, podlieha určitým pravidlám a obmedzeniam. Na Slovensku platí zákon, ktorý pestovanie maku reguluje už od roku 1998.

Pestovanie maku na Slovensku má dlhú tradíciu, no zároveň je vnímané celkom kontroverzne. Kým väčšina krajín Európskej únie ho úplne zakazuje, u nás je stále povolené, avšak s istými obmedzeniami. Hoci Slovensko spolu s Českom drží európsky monopol v produkcii maku pre potravinársky priemysel, jeho úroda klesá a v reálnej ekonomike nemá veľký význam. Napriek tomu sa maku na Slovensku vypestuje každý rok čoraz menej.

História a význam maku

História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V Európe sa mak pestoval od stredoveku. Na území Česka a Slovenska sa začal mak ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia, po tom, čo olivové plantáže v južnom Francúzsku náhle postihli obrovské škody.

Mak bol vždy plodinou dvoch odlišných tvárí. Počas celej svojej dlhej histórie sa mak využíval na rôzne účely - liečivé, dekoratívne, potravinárske a v neposlednom rade ako narkotikum. V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti, ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. Idylické predstavy o maku výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí.

Súčasný stav pestovania maku na Slovensku

Hoci spolu s Českom držíme v produkcii maku pre potravinársky priemysel európsky monopol, nie je pre našu ekonomiku vôbec dôležitý. Podľa údajov Štatistického úradu sa vlani na Slovensku na ploche 385,62 hektára vypestovalo 163 ton maku. Takmer tretina úrody pochádzala z Košického kraja. Zozbieraná úroda klesá - ešte pred piatimi rokmi to bolo viac ako 500 ton. Prečo slovenskí farmári nezvyšujú produkciu a nevyvážajú mak do iných európskych krajín, kde je jeho pestovanie zakázané, nevedel odpovedať ani šéf slovenskej agrokomory Ivan Oravec. „Maku je tak málo, že o ňom nič bližšie neviem,“ skonštatoval. Slovensku ani po vstupe do Európskej únie nehrozí, že by muselo zakázať pestovanie maku. „Bude sa môcť ďalej pestovať.“

Legislatíva a podmienky pestovania maku

Na Slovensku je legislatíva pestovania maku prísna. V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Podľa Zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15).

Slovenská republika je zmluvnou stranou Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach (1961), ktorého predmetom je aj regulovanie pestovania maku siateho (Papaver somniferum L.) a prevencia zneužívania drog. Jednotný dohovor bol na národnej úrovni implementovaný do Zákona č. 139/1998 Z. z.

Keďže sa makovice nepestujú len pre mak, ale aj pre alkaloidy dôležité pre výrobcov liekov, dohľad nad ich pestovaním je v gescii Ministerstva zdravotníctva SR. Slovensko uplatňuje dohľad nad každým makovým poľom s rozlohou vyššou ako sto štvorcových metrov. „Drobní pestovatelia žiadne povolenie nepotrebujú. OSN nám síce ponúkla odrody maku s nižším obsahom alkaloidov, ale to by nevyhovovalo farmaceutickej výrobe,“ povedal Jozef Slaný z odboru liekovej politiky ministerstva zdravotníctva.

Povolenia a obmedzenia pestovania

• Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 m² iba na potravinárske účely.
• Pestovanie maku na výmere väčšej než 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29 Zákona 167/1998 Zb.).
• Ak poľnohospodár zamýšľa pestovať mak na potravinárske účely na výmere väčšej ako 100 m², musí podať žiadosť o povolenie pestovania maku na Ministerstvo zdravotníctva SR podľa § 9 ods. 1 písm.
• Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 m² a dovoz, vývoz alebo tranzit makovej slamy na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia.
• Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok.
• Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. To neplatí pre držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho, jeho odborného zástupcu a nimi poverenej osoby a zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť.
• Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti, pretože v bielom latexe sa postupne pri vzchádzaní tvorí 30 alkaloidov - napríklad morfín, kodeín, papaverín.
• Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Povinnosti držiteľov povolenia

Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho má voči Ministerstvu zdravotníctva SR informačné povinnosti, a to:

• Do 15. februára príslušného roka predkladá:
  1. potvrdenie spracovateľskej organizácie o odbere úrody makovej slamy s uvedením osevnej plochy maku alebo vyhlásenie držiteľa povolenia o zabezpečení zneškodnenia makovej slamy bezodkladným zapracovaním do pôdy,
  2. vyhlásenie o plánovanej výmere osevnej plochy maku siateho v pestovateľskej sezóne s uvedením katastrálneho územia a parcelného čísla pozemku,
  3. vyhlásenie, že v príslušnom roku nebude pestovať mak siaty (v takom prípade doklady podľa písmen a) a b) nepredkladá).
• Do 31. mája každého roka oznamuje skutočne osiatu plochu makom siatym.
• Držitelia povolenia sú povinní viesť a uchovávať záznamy o omamných a psychotropných látkach podľa § 30 ods. príslušného zákona.
• Zmeny v údajoch povolenia (napríklad zmena druhu alebo rozsahu zaobchádzania, miesta výkonu činnosti, alebo odborného zástupcu) si vyžadujú vydanie nového povolenia, ktorým ministerstvo súčasne zruší pôvodné povolenie.
• K žiadosti o povolenie pestovania maku musí žiadateľ priložiť aj doklad o odbornej spôsobilosti svojej alebo svojho odborného zástupcu, ktorá sa preukazuje príslušným diplomom o skončení štúdia.

Maková slama a jej definícia

Maková slama (aj „makovina“) je podľa § 16 ods. 1 zákona definovaná ako tobolka maku siateho so stonkou dlhou najviac 15 cm okrem semien. Po zbere úrody maku siateho je pestovateľ povinný makovú slamu zneškodniť bezodkladným zapracovaním do pôdy alebo ju odovzdať držiteľovi povolenia na výrobu podľa § 9 ods. 1 písm. Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný odovzdať spracovateľskej organizácii makovú slamu. Na Slovensku sa spracováva v závode v Hlohovci.

Pri vývoze makovej slamy (bohatá na alkaloidy využívané vo farmaceutickom priemysle) je potrebná vývozná licencia. Európska komisia vydala v roku 2014 odporúčanie o osvedčených postupoch na prevenciu a zníženie prítomnosti alkaloidov ópia v makových semenách a vo výrobkoch z makových semien; minimálne požiadavky pre uvádzanie na trh potravinárskeho maku sú uvedené vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 132/2014 Z. z.

Pestovanie maku v praxi

Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou. Mak siaty je najrozšírenejšou odrodou. O úspechu pestovania sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy. Okrem toho je veľmi dôležité, aby bola pôda dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.

Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj rovno „na sneh“. Na pestovanie je potom ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy. Mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm.

Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí, pre prechod do fázy vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. V prípade plesne makovej, ak sa objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny.

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Výskumného ústavu rastlinnej výroby (NPPC - VÚRV), Výskumno-šľachtiteľská stanica Malý Šariš je významným šľachtiteľom odrôd maku siateho, ktoré sú zapísané v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov EÚ. V posledných rokoch už boli dosiahnuté priemerné výnosy nad 1 t/ha.

Využitie maku a jeho zdravotné benefity

Jedným z hlavných aspektov využitia maku je potravinárstvo. Makové semeno s veľmi nízkym až stopovým obsahom alkaloidov sa vo veľkej miere využíva pri príprave kysnutého pečiva; je vhodné na rôzne posýpky a plnky. Makový olej je kulinárskou pochúťkou a, nakoľko má vynikajúcu chuť, odporúča sa predovšetkým pri príprave studených jedál, napríklad zeleninových a cestovinových šalátov. Okrem známych modrých či šedých semienok existuje na trhu aj biely mak (odrody Albín a Sokol), a tiež ružové či hnedé odrody.

O zdravotných účinkoch maku je dnes v odbornej literatúre mnoho zmienok. Semeno maku je významným zdrojom bielkovín, vlákniny, fytosterolov a látok zo skupiny vitamínu E, tzv. tokoferolov. Mak je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, ktorého obsahuje oveľa viac než mlieko a mliečne výrobky. Z tohto dôvodu je zrejmý jeho priaznivý vplyv na stavbu kostí, mak je vhodný pri prevencii osteoporózy. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy.

Makové semeno obsahuje vysoký podiel tukov, všeobecne sa uvádza hodnota okolo 50 %. Nutričná hodnota makového oleja sa zvyšuje s množstvom mono - a poly - nenasýtených mastných kyselín. Je všeobecne známe, že nasýtené tuky a cholesterol patria k najväčším rizikovým faktorom v našej strave a ich nadmerný príjem v potrave je spojený so vznikom srdcovo-cievnych ochorení. Preto je obrovskou snahou odborníkov v zdravej výžive znížiť pomer nasýtených tukov smerom k poly - nenasýteným. Makový olej je vhodnou alternatívou pre zdravý životný štýl.

Makový olej obsahuje vysoké percento „prospešných“ poly - nenasýtených mastných kyselín, najmä esenciálne mastné kyseliny (kyseliny linolová a alfa - linolénová), ktoré si organizmus nevie syntetizovať sám a musí ich prijímať v potrave. Tieto látky sú potrebné pre tvorbu životne dôležitých tkanivových hormónov stimulujúcich činnosť nervového i svalového tkaniva. Dominantnými mastnými kyselinami v oleji semena maku sú kyseliny olejová (C18:1, n-9) a linolová (C18:2, n-6). Menšie zastúpenie predstavujú kyseliny palmitová, linolénová a stearová. Kyselina linolová, ktorú makový olej obsahuje v najvyššom množstve, je ω-6 esenciálna mastná kyselina. Je pre organizmus nevyhnutná a jej nedostatok sa prejavuje symptómami ako padanie vlasov a zlé hojenie rán. Veľmi významným izomérom kyseliny linolovej je CLA - konjugovaná kyselina linolová. Znižuje nahromadený tuk v tele a podporuje rast svalov; je preto obsiahnutá v mnohých prípravkoch pre športovcov.

Makový olej má taktiež upokojujúce účinky na psychiku. Uvoľňuje kŕče a tlmí bolesti hlavy. Odporúča sa pri chronickej únave, pri strese, psychickej i fyzickej námahe. Vhodný je aj počas tehotenstva a dojčenia, najmä z dôvodu obsahu vápnika a horčíka, ktoré mamičky a ich ratolesti potrebujú. Olej z maku je vhodný i na lokálne vonkajšie použitie. Pôsobí pozitívne na pokožku. Regeneruje a hydratuje predovšetkým tú, ktorá má sklony k popraskaniu. Odborníci odporúčajú aplikovať tento olej na suchú a citlivú pokožku či už obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, alebo samostatný olej doma zmiešaný napríklad s ružovou vodou. Koži dodá zamatový vzhľad a vyhladí drobné vrásky okolo očí.

Ako predísť zhorknutiu maku?

V domácnosti sa vám pri využívaní semena maku môže stať, že zhorkne. Príčina je jednoduchá: mak obsahuje veľa oleja. Ak sa semeno poškodí počas zberu alebo je nesprávne uskladnené, olej preniká na povrch semena a dochádza k tzv. oxidácii. Vtedy sa tvoria nežiaduce produkty rozkladu a voľné mastné kyseliny, ktoré spôsobia, že vôňa a chuť sa stávajú nepríjemnými. Olej tak stráca svoje pozitívne zdraviu - prospešné vlastnosti. Aby ste tomu predišli, je dôležité vedieť, že týmto nežiaducim procesom výborne prospieva svetlo, teplo a vzduch. Preto sa odporúča olej uchovávať v chladničke a v tmavej nádobe. Dôležité je, aby bola nádoba s olejom vždy dobre utesnená, tak sa zabráni styku oleja s kyslíkom.

Mak ako superpotravina a zdroj omamných látok

Mak siaty (Papaver somniferum) patrí medzi najstaršie a najzdravšie potraviny na svete. Veľká časť nutričných odborníkov ho dokonca zaraďuje medzi takzvané superpotraviny. Obsahuje dvanásťkrát viac vápnika ako mlieko, trikrát viac ako štandardné syry. Ak by sme porovnali obsah bielkovín v rovnakom množstve maku a hovädzom alebo bravčovom mäse, dostali by sme tú istú hodnotu. Najvýznamnejším pestovateľom makovíc je Afganistan, ktorý však svoju produkciu používa na nelegálnu výrobu drog. Na Slovensku a v Česku vyrábajú z makovíc drogy farmaceutické spoločnosti, zvyšok úrody nechávajú farmári dozrieť a mak predajú ako neškodnú potravinu.

Ópium a jeho výroba

Droga ópium sa získava tak, že na tobolkách nezrelých makovíc sa urobia špeciálne upravenými nožmi zárezy, z ktorých vyteká lepkavý sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tvrdú tmavohnedú hmotu - ópium. Najkvalitnejší ópiový mak sa dodnes pestuje v oblasti takzvaného Zlatého trojuholníka. Zoškrabaná stuhnutá hmota zo zelených makovíc - ópium - obsahuje až 15 percent morfínu.

Pre medicínu majú ópiové alkaloidy a farmaceutické prípravky s obsahom týchto látok bezpochyby mimoriadny význam. Morfín alebo morfium je hlavný alkaloid ópia, ktorý je tzv. „zlatým štandardom“ v liečbe silnej bolesti. Na druhej strane však hrozí jeho zneužitie v podobe jeho „agresívnejšieho“ a návykového derivátu heroínu.

Ópiová horúčka a jej vplyv na spoločnosť

Ópiová horúčka začala v polovici 19. storočia v Ázii a Číne. Postupne sa rozšírila do Ázie aj Európy. Keď v 30. rokoch 19. storočia čínska vláda obmedzila obchodovanie s britským impériom, začali zahraniční obchodníci z Číny pašovať ópium. Ako protiopatrenie zhabala v roku 1839 čínska vláda z britských skladov v prístave Kanton 20-tisíc debien s ópiom a spálila ich. S prvou vlnou čínskych prisťahovalcov v polovici 19. storočia sa ópiová horúčka dostáva z Číny do Spojených štátov amerických. V roku 1909 bolo fajčenie ópia v USA definitívne zakázané. Najväčšími ópiovými centrami v Európe sa v tom čase stávajú Londýn a Paríž.

Ópiová horúčka vyvrcholila v Amerike v rokoch 1880 - 1890. V zlatých časoch ópia prepadli tejto návykovej droge mnohé slávne osobnosti, ako básnici Charles Baudelaire a Jean Cocteau či maliar Pablo Picasso. Obľuboval ho aj rímsky cisár Marcus Aurelius. Spisovateľ Charles Dickens bol na ópiu ťažko závislý, až kým ho nepostihla náhla mozgová príhoda. Hudobný skladateľ Frederic Chopin trpel viacerými ochoreniami a duševnými chorobami. V roku 1853 predstavil francúzsky lekár Charles Pravaz verejnosti svoj nový zlepšovák - injekčnú ihlu a striekačku.

V minulosti sa ópium najčastejšie fajčilo. Pri zmenách vedomia vyvolaných ópiom sa človek dostával do stavu eufórie. Strácal pocit telesnej aj duševnej bolesti. Ópium ale neprinášalo žiadne fantastické halucinácie. Celé opojenie bolo o miernej a pokojnej extáze. Po fajčení ópia dochádzalo často k zvracaniu. To je aj dôvod, prečo takmer všetci jeho užívatelia na dobových fotografiách a ilustráciách z obdobia ópiovej horúčky ležia na boku. Po vytriezvení nastáva obdobie veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov.

tags: #je #pestovanie #maku #zakazane