Jedľa (lat. Abies) je rod stromov patriaci do čeľade borovicovité (Pinaceae) a podčeľade jedľovaté (Abietoideae). Vedecký názov rodu Abies pochádza z latinského výrazu pre jedľu. Existujú teórie o jeho súvislosti so starogréckym označením ἄβιν (abin) pre jedľu a iné podobné ihličnany, prípadne o prevzatí z nejakého staršieho neindoeurópskeho jazyka. Alternatívnou etymologickou možnosťou je latinské abeo v zmysle „prekračujem, presahujem“, čo odkazuje na jedľu ako na jednu z najvzrastnejších európskych drevín, ktorá často výškovo prerastá okolité stromy.
Rod jedľa je rozšírený na severnej pologuli, s hlavným výskytom v Severnej Amerike, strednej a juhovýchodnej Európe, v oblasti Stredozemného mora a vo východnej Ázii. Najväčšie druhové bohatstvo jedlí sa nachádza vo východnej Ázii a na západnom pobreží Severnej Ameriky, kde patria k dôležitým lesotvorným drevinám, tvoriacim zmiešané aj jednodruhové porasty. V južných oblastiach ich výskyt siaha až k hornej hranici lesa.
Charakteristika jedle
Kmeň jedle sa vyznačuje hladkou kôrou, ktorá sa s vekom mení na tenkú, rozpukanú borku. U niektorých druhov sa v mladosti vyskytujú na kôre živicové pľuzgieriky. Priemer kmeňa sa môže pohybovať od 0,5 do 4 metrov. Koruna stromu má kužeľovitý tvar.
Ihlice
Ihlice jedle sú sploštené a typicky na vrchole tupo zaoblené alebo mierne vykrojené. Na spodnej strane sa zvyčajne nachádzajú dva belavé prúžky, hoci toto pravidlo neplatí pre všetky druhy. Na rozdiel od smreka, ihlice jedle nevyrastajú na listových vankúšikoch, vďaka čomu sú vetvičky hladké. Ihlice sú usporiadané v jednej rovine alebo okolo hornej polovice vetvičky. Tvar ihlíc a ich postavenie na vetvičke sú dôležitými rozlišovacími znakmi druhov.
Šišky
Šišky jedle, na rozdiel od smreka obyčajného, na vetvách nevyzerajú nadol, ale rastú vzpriamene. V zrelosti sa rozpadávajú priamo na stromoch. Sú valcovité, rozpadavé a dosahujú dĺžku 5 až 25 cm. Po rozpadnutí šišky sa uvoľnia okrídlené semená.
Drevo a využitie
Drevo jedlí patrí medzi mäkké drevá a neobsahuje živicu. V hospodárstve je cenené menej ako podobné smrekové drevo. Mnoho druhov jedlí má význam v sadovníctve. Z niektorých druhov sa získavajú aromatické esenciálne oleje a živica.
Rod Abies zahŕňa v závislosti od klasifikácie 40 až 50 druhov. Identifikácia jednotlivých druhov je založená na veľkosti, farbe a usporiadaní ihlíc, ako aj na celkovom habituse stromu.
Jedľa biela (Abies alba)
Jedľa biela (lat. Abies alba Mill.), v minulosti známa aj ako Abies pectinata Lam., je jedným z najvýznamnejších druhov rodu. Jej slovenské názvy zahŕňajú jedľa biela, zriedkavo jedľa obyčajná, jedľa bielokôra alebo jedľa strieborná.
Tento druh sa vyznačuje rovným kmeňom, ktorý môže dosiahnuť priemer až 2 metre. V mladosti má kužeľovitú korunu, ktorá sa neskôr mení na valcovitú, často sploštenú na vrchole (tzv. bocianie hniezdo). Kôra je hladká, spočiatku svetlosivá, neskôr tmavne a rozpuká. Letorasty sú sivé a jemne plstnaté. Púčiky sú špicato vajcovité, hnedé a bez živice.
Ihlice jedle bielej sú dlhé 2-3 cm, ploché, na vrchnej strane lesklo tmavozelené a na spodnej strane s dvoma svetlými prúžkami tvorenými prieduchmi. Šišky sú vzpriamené, valcovité, dlhé 10-20 cm a široké 3-5 cm, na vrchole zaoblené. Dozrievajú v auguste a na stromoch sa rozpadávajú, pričom na vretenách zostávajú len šupiny.
Rozšírenie a ekologické nároky
Jedľa biela sa vyskytuje v európskych pahorkatinách a horských polohách, s optimom výskytu v strednom Francúzsku a západnom Nemecku. Rozšírená je aj v juhoeurópskych pohoriach (Balkán, Apeniny), na východe zasahuje do severozápadnej Malej Ázie a na juhu do Grécka a na Sicíliu. V strednej Európe rastie v horských a podhorských lesoch, kde spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukojedľové lesy. Svoje optimum dosahuje vo výške 500 až 1500 metrov nad morom.
Rozšírenie jedle bielej je limitované jej nárokmi na vlhkosť a citlivosťou na neskoré mrazy. Je tiež veľmi citlivá na znečistené ovzdušie, najmä na oxidy síry. V južných častiach svojho areálu je vyslovene horským stromom, vystupujúcim takmer do 2000 m n. m., zatiaľ čo smerom na sever zostupuje aj do nižších polôh (od 300 m n. m.).
Využitie jedle bielej
Drevo jedle bielej sa historicky využívalo na vodných stavbách, ako stavebné drevo, na výrobu škridiel a sudov. Z jedle bielej sa tiež získava jedľový olej (abietis albae aetheroleum), olej z jedľových šišiek (oleum templini) a éterický olej z čerstvého ihličia.
Jedľový éterický olej je účinný pri vykašliavaní, pôsobí proti mikróbom a dráždi pokožku, čím vyvoláva lokálne prekrvenie. Využíva sa v inhaláciách pri ochoreniach dýchacích ciest, v balzamoch proti prechladnutiu, masťoch a kúpeľoch pri natiahnutých svaloch, reumatických ťažkostiach a poruchách prekrvenia.