Jedľa a podrastové dreviny: Pestovanie a využitie

Jedľa biela (Abies alba) je majestátny ihličnan, ktorý zohráva dôležitú úlohu v stredoeurópskych lesoch a záhradách. Jej pestovanie, najmä v škôlkarských podmienkach, si vyžaduje špecifický prístup a znalosti. V tomto článku sa dozviete všetko podstatné o pestovaní jedle bielej v škôlke, od zberu semien až po starostlivosť o odrastené dreviny, ako aj o význame a využití rôznych okrasných drevín a podrastových rastlín v sadovníctve.

Význam okrasných drevín v sadovníctve

Okrasné dreviny, medzi ktoré jedľa biela nepochybne patrí, zohrávajú kľúčovú úlohu v sadovníctve. Vytvárajú základnú kompozíciu sadových úprav a ovplyvňujú celkový vzhľad krajiny. Pri výbere drevín je dôležité zohľadniť ich konečnú veľkosť, habitus, listnatosť, farbu kvetov a listov, ako aj ich nároky na prostredie.

Charakteristiky okrasných drevín

Pri výbere drevín je dôležité zohľadniť:

• Veľkosť drevín: Umožňuje vytvoriť zodpovedajúcu členitosť priestoru.
• Tvar drevín: Vynikne najmä vtedy, ak rastie drevina osamotene. Tvar koruny drevín môže byť guľatý, vajcovitý, ihlancovitý, valcovitý, širokorozložitý, previsnutý (smútočný), poliehavý, stĺpovitý a pod.
• Stavba a štruktúra koruny: Určuje vlastný charakter dreviny. Koruna môže byť riedka až hustá, s pravidelným až neurvaným usporiadaním.
• Farebnosť drevín: Prejavuje sa v zafarbení listov, kvetov, plodov i borky. Farebnosť sa môže veľmi dobre využiť pri vytváraní kontrastov.

Rozdelenie okrasných drevín

Okrasné dreviny môžeme rozdeliť podľa rozličných hľadísk. Základné rozdelenie je na okrasné dreviny opadavé a okrasné dreviny vždyzelené.

• Opadavé dreviny:
  • listnaté opadavé kry
  • listnaté stromy
  • popínavé dreviny
• Vždyzelené dreviny:
  • ginkgá a ihličnany
  • vždyzelené listnáče

Z hľadiska uplatnenia jednotlivých drevín môžeme dreviny ďalej deliť na:

• základné dreviny
• doplnkové dreviny
• výplňové dreviny
• podrastové dreviny
• kroviny

Okrasná škôlka: Založenie a podmienky

Okrasná škôlka je pozemok so zariadením, kde sa rozmnožujú a dopestúvajú sadenice okrasných drevín do trhovej veľkosti. Pri zakladaní škôlky je dôležité zohľadniť prírodné a hospodárske výrobné podmienky.

Prírodné výrobné podmienky

Škôlku zakladáme pokiaľ môžeme v miernom podnebí, na rovine alebo mierne svahovitom teréne. Vyhýbame sa veľmi vetristým miestam a mrazovým kotlinám. Väčšine okrasných drevín najlepšie vyhovuje pôda hlinitá, stredne ťažká, výživná, humózna, dostatočne hlboká (aspoň 0,40 m), priepustná, s neutrálnou reakciou. Nevhodné sú pôdy piesočnaté alebo ťažké. Pre okrasné rastliny, ktoré majú špeciálne požiadavky (vresoviskové rastliny, skalničky a podobne) pôdu umelo pripravujeme.

Hospodárske výrobné podmienky

Škôlky zakladáme blízko zdroja pracovných síl, hlavne tam, kde je dobré komunikačné spojenie (cesty, železnice). Každá škôlka musí mať dostatočné a účelné zariadenie. Väčší moderný škôlkársky závod sa nezaobíde bez administratívnej budovy, spoločenskej miestnosti, prezliekarne, sociálnych zariadení, skladu, garáže, kôlne pre dopravné prostriedky a stroje, dielne, baliarne, skleníkov a podobných zariadení, parenísk, klimatizovaného skladu, tieňoviská, zavlažovacieho zariadenia, oplotenia a mechanizačného vybavenia.

Pestovanie jedle bielej

Zber semien jedle bielej

Kľúčovým krokom v pestovaní jedle bielej je zber kvalitných semien. Na tento účel sa vyberajú a schvaľujú porasty s kvalitnými jedincami, ktoré spĺňajú určité kritériá, ako napríklad dostatočná pevnosť a výška, a zdravý rast bez spomalenia.

Zber šišiek jedle bielej je náročný, pretože sa po dozretí veľmi rýchlo rozpadávajú. Zberači musia vystihnúť správny moment, tesne predtým, než sa šišky začnú otvárať, obvykle od polovice septembra. Zberači šišiek ubúdajú, pretože ide o rizikové remeslo. Zberač vydrží na strome asi šesť hodín a nazbiera 30 až 80 kilogramov šišiek denne. Následne sa šišky spracujú v lúštiarni, kde sa semená odkrídľujú, očistia a pripravujú na sejbu.

Generatívne rozmnožovanie (semenom)

Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne rozmnožujeme väčšinu podpníkov, skoro všetky druhy stromov a kry niektoré. Z kultivarov rozmnožujeme iba tie, ktoré si uchovávajú svoje znaky a vlastnosti.

Sejba semien

Najčastejšie vysievame semená na jar. Pri jesennej sejbe nemusíme síce semená stratifikovať, ale cez zimu ich môžu požierať vtáky a myši. V lete sejeme druhy, ktorých semená v tomto období dozrievajú (topoľ, brest, vŕba). V zime vysievame chúlostivé a dlho klíčiace semená pod sklo.

Sejba pod sklo

Je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov. Jemné semená, napr. vresovitých rastlín, sejeme v januári do misiek alebo do debničiek, naplnených preparenou zeminou a umiestnime ich v skleníku pri teplote 18 °C. Väčšie semená vysievame na záhony v zasklených plochách, do fóliových krytov alebo do parenísk. Pod sklo sejeme napr.: rododendrony, azalky, vresoviskové rastliny, ľaliovník, hamamel, magnóliu atď. Vzídené semenáčiky prepichujeme.

Pred sejbou sa odporúča semeno moriť a namáčať. Semená jedle sa vysievajú na jar alebo na jeseň, buď pod sklo, alebo na záhradné záhony. Po vyklíčení je dôležité sadenice zatieniť a pravidelne rosiť.

Vegetatívne rozmnožovanie

Vegetatívne rozmnožujeme kultivary, krížence a podľa potreby aj niektoré druhy. Aj ihličnany rozmnožujeme vegetatívne.

• Rozmnožovanie odrezkami: Používame pri tých druhoch okrasných drevín, ktoré ľahko zakoreňujú. Rozoznávame odrezky drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové.
  • Drevnatými odrezkami: rozmnožujeme väčšinu okrasných krov, niektoré popínavé dreviny, väčšinu topoľov, vŕby, platany (odrezky sú s pätkou) a pod. Jednoročné vyzreté výhonky v zimných mesiacoch striháme na dĺžku 0,15 m.
  • Bylinnými odrezkami: rozmnožujeme väčšinu okrasných krov a popínavých drevín. Odrezky režeme v čase, keď sú letorasty správne vyzreté, najčastejšie v letných mesiacoch.
  • Púčikovými odrezkami: niekedy rozmnožujeme cenné dreviny, pri ktorých nemáme dostatok materiálu na rozmnožovanie, napríklad magnólie, kaliny, hamamely, dlaňovitolisté a japonské javory a pod.
  • Koreňovými odrezkami: rozmnožujeme niektoré dreviny s dužinatými koreňmi, na ktorých sa vytvárajú adventívne korene, púčiky, napríklad orgovány, kérie, škumpy a pod.
• Potápanie: Týmto spôsobom rozmnožujeme okrasné dreviny vtedy, keď ich nemôžeme rozmnožovať odrezkami alebo oddelkami. Poznáme potápanie jednoduché, lúčovité a hadovité.
• Nakopcovanie (oddelky, odtržky): Používame pri okrasných drevinách, ktoré vytvárajú z adventívnych púčikov na koreňovom kŕčiku nové letorasty (ríbezľa zlatá, lieska obyčajná a pod.).
• Odkopky a delenie: Týmito spôsobmi rozmnožujeme okrasné dreviny iba výnimočne.
• Vrúbľovanie: Používame pri rozmnožovaní kultivarov a niektorých druhov, pokiaľ je to výhodné. Vrúbľujeme na podpníky. Ako podpníky najčastejšie používame semenáče pôvodného, alebo príbuzného druhu, výnimočne príbuzného rodu (orgován na vtáčí zob alebo muchovník, jarabinu a dule na hloh jednosemenný a pod.).
• Očkovanie: Pre očkovanie režeme vyzreté letorasty (pri ohnutí sa ľahko rozlomia a nemiagajú sa), ktoré hneď odlistíme (ponecháme asi 5 mm dlhú stopku), podľa potreby zbavíme ostňov, zabalíme do mierne vlhkej handry a dáme na chladné miesto.

Starostlivosť o semenáčiky a preškôlkovanie

Skoro každý deň treba tieto krehké rastlinky kontrolovať, či sú zdravé, často ich zalievať a ošetrovať proti hubovým ochoreniam. Strašiakom sú skoré jesenné a neskoré jarné mrazy, ktoré môžu rastlinke poškodiť vzhľad alebo ju zničiť. Chránia ich, ako sa dá. Prekrývajú ich bublinkovou fóliou, skúšajú preventívne chemické postreky. Vďaka nim odolá jedlička teplotám do -4 stupňov.

Po dovŕšení určitého veku sa stromčeky preškôlkujú, to znamená, že kvalitnejšie jedince sa presadia do inej hriadky do radov. Tento vek sa líši podľa druhu, napríklad pri smreku sa preškôlkovanie robí po dvoch rokoch od výsevu, pri jedli po troch, no buk môže ísť už po dvoch rokoch priamo do lesa.

Ihličnany sa po preškôlkovaní nechajú rásť ešte asi dva roky, kým sa môžu vyzdvihnúť. Vtedy sa opäť robí kvalitatívny výber, sadenice sa vyrýľujú a pobalia do balíkov po päťdesiat kusov.

Pestovanie okrasných drevín a podrastových rastlín

Pestovanie v črepníkoch a na záhonoch

Niektoré cenné, chúlostivejšie a náročnejšie druhy dopestujeme do trhovej veľkosti v črepníkoch (napr. drevnaté pivonky, ibištek, zakrpatené dráče, skalníky, popínavé dreviny), na záhonoch alebo v pareniskách so špeciálne pripraveným substrátom (magnólia, azalky, hamamely a i.).

Pestovanie okrasných krov

Väčšinu sadencov okrasných krov dopestujeme vo vlastnej škôlke v radoch. Na jeseň pôdu vyhnojíme, hlboko zorieme. Pred sadením povrch urovnáme, pôdu hlboko skypríme a značkovačom vyznačíme riadky. Privezené sadenice zatieňujeme, kropíme a pred sadením korene namáčame po zväzkoch do zemitej kaše alebo do 1 % Agricolu. Sadence sadíme buď ručne (škôlkárskou motykou, rýľom), alebo väčšie množstvo viacriadkovým vysadzovačom. Škôlkujeme od konca marca až do pučania, výnimočne na jeseň (liesku obyčajnú), na vzdialenosť 0,60 X 1,25 X 0,15 - 0,30 m. Po naškôlkovaní priestor medzi riadkami preplečkujeme a sadenice mierne prihrnieme, aby pôda okolo koreňov nevyschla. Počas vegetácie vykonávame bežné kultivačné práce vrátane prihnojovania a ochrany.

Pestovanie ruží

Ruže môžeme rozmnožovať niekoľkými spôsobmi. Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ruže popínavé a niektoré parkové. Odnožujúce druhy, napr. ružu vráskavú, rozmnožujeme aj odkopkami. Letné, polovyzreté odrezky sa používajú zriedka. Zo semena rozmnožujeme podpníky pre záhonové ruže a väčšinu parkových ruží. Semeno zo zrelých šípok stratifikujeme a sejeme až po roku; z nezrelých šípok klíči už v prvom roku. Ruže najčastejšie rozmnožujeme očkovaním. Očkujeme väčšinou na Pávovu červenú ružu, ružu mnohokvetú alebo vráskavú. Najvhodnejšie sú podpníky hrubé 4 až 5 mm.

Pestovanie okrasných stromčekov

Sadence sadíme na vzdialenosť 0,80 - 1,25 X 0,30 - 0,40 m. Škôlkovanie a kultivácia pôdy je rovnaká ako pri pestovaní krov, ostatné pestovanie sa odlišuje. Naočkované podpníky režeme skoro na jar na čapík (asi 0,15-0,20 m nad očkom). Na čapíku odstránime všetky púčiky. Počas vegetácie odstraňujeme podrast. Ušľachtilé letorasty včas vyviažeme k čapíku (pri dosiahnutí dĺžky 0,10-0,15 m). Ponechané čapíky do konca augusta žabkou opatrne odrežeme. Kmienkové tvary pestujeme buď z vrcholového púčika, alebo striedavým rezom, podobne ako ovocné stromy. Z vrcholového púčika pestujeme kmienky tých druhov, ktoré rastú bujne, rovne a majú zdravé vrcholové púčiky.

Starostlivosť o ihličnany

Ihličnany sú väčšinou vždyzelené dreviny s redukovanou formou asimilačných orgánov (ihlice), ktoré sú v porovnaní s listnáčmi menej výkonné. Obdobie aktívnej fotosyntézy ihličnanov je dlhšie a prerušuje sa iba v zime pri výskyte tuhých mrazov. Počas tohto dlhého obdobia ihličnany odparujú vodu, ktorú musia prijímať prostredníctvom koreňovej sústavy. Z toho dôvodu sa musí pri presádzaní voliť taká technológia, pri ktorej sa čo najmenej narušuje a poškodzuje koreňová sústava, alebo ich treba presádzať v takom období, aby ihneď po vysadení začali korene intenzívne rásť.

Ďalšou zásadou úspešného pestovania ihličnanov je poznanie a rešpektovanie ich špecifických nárokov na klimatické a pôdne podmienky. Ihličnany si vyžadujú zvýšenú starostlivosť pri výbere a príprave stanovišťa, pri zabezpečení vhodného vysadzovacieho materiálu, pri vysádzaní a ošetrovaní.

Základné princípy pestovania ihličnanov

• Výber stanovišťa a príprava pôdy: Správna voľba stanovišťa je dôležitá, najmä pre chúlostivejšie taxóny, ktoré musia byť chránené vyššími stromami, budovami a pod. Do ťažkých pôd sa pridáva viac piesku, naopak ľahké piesočnaté a kamenisté pôdy sa vylepšujú prídavkom hlinitej alebo ílovitej pôdy.
• Techniky vysádzania ihličnanov: Všetky ihličnany sa vysádzajú s koreňovým balom. Najvhodnejší termín vysádzania je na jar (marec, apríl) a neskoro v lete (august, september).
• Ochrana a starostlivosť o ihličnany: Niektoré náročnejšie a citlivejšie taxóny sa na zimu chránia zakrývaním čečinou, slamou, lístím alebo iným materiálom.

Porovnanie vybraných druhov jedlí

Špecifiká vysádzania ihličnanov

Všetky ihličnany sa vysádzajú s koreňovým balom. Vysádzanie bez balu je vždy riskantné a používa sa len pri presádzaní mladých semenáčov a pri zalesňovaní. Najvhodnejší termín vysádzania je na jar (marec, apríl) a neskoro v lete (august, september). Stromčeky hneď po vysadení začnú vytvárať nové korene a nahrádzať odparenú vodu. Neskôr vysadené ihličnany sa nestihnú zakoreniť, vädnú a uschýnajú. Vysádzanie do zamrznutej zeme je vždy neúspešné.

Jarný termín vysádzania je vhodnejší pre chúlostivé druhy, na vysádzanie na vlhké stanovištia, do ťažších pôd a v chladnejších oblastiach. V lete sa vysádzajú otužilé druhy odolné proti mrazu. Vysádzajú sa tiež rastliny na chránené miesta a do suchších a ľahších pôd. Stromčeky do zimy ešte vytvoria korienky, takže môžu bez poškodenia prezimovať. Výpestky v kontajneroch (nádobách) možno vysádzať od začiatku marca do polovice mája a od začiatku augusta do polovice novembra.

Podrastové rastliny pre záhrady

Mnohí máme v okrasných záhradách miesta, na ktorých rastú stromy alebo kríky, ale pôda pod nimi je nevyužitá. Na úvod treba povedať, že viaceré z nich sa vyznačujú aj tým, že sa rozmnožujú podzemnými časťami, čo je práve v týchto podmienkach výhodou.

Príklady vhodných podrastových rastlín

• Zimozeleň (Vinca minor a V. major): Najbežnejšia a najznámejšia. Z oboch druhov sú známe kultivary s rôznymi farbami kvetov - modrofialové, červenkasté, ale aj biele a tiež s panašovanými listami. Zimozeleň kvitne veľmi skoro na jar. Je veľmi odolná, po vysadení pôsobí, akoby bola na mieste usadená „natrvalo“. V niektorých sezónach, najmä po zime, sa stáva, že jej sčernejú a opadajú listy a zostanú len holé stonky. Po čase však listy zvyčajne opäť dorastú.
• Konvalinka (Convallaria majalis): Ďalším druhom vhodným ako podrast, ktorý je zároveň veľmi odolnou rastlinou. Dekoratívne pôsobia aj jej jedovaté krikľavo červené plody.
• Kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria Variegatum): Známá aj ako bršlica kozia noha. Je veľmi húževnatá, mimoriadne odolná a rýchlo sa šíri. Jej podzemné výhonky sa veľmi dynamicky šíria a ťažko likvidujú.
• Zbehovec plazivý (Ajuga reptans): Rastlina, ktorá sa v ostatnom čase dostáva viac do povedomia. Má viaceré farebné verzie, ktoré môžu efektne spestriť naše záhrady na slnečnom stanovisku aj v podraste pod kríkmi či stromami. Pre všetky zbehovce platí, že okrem žiaduceho olistenia zdobia koncom jari svoje stanoviská pomerne nápadným kvetom.
• Hutínia srdčitá 'Chameleon' (Houttuynia cordata Chameleon): Dobre sa rozrastá aj bez zásahov, znáša aj zatienenie, ale na svetlejších expozíciách má výraznejšie zafarbenie. V Ázii hutíniu využívajú aj ako koreninu.
• Lesné jahody (Fragaria vesca): Šíria sa poplazmi, preto dokážu v krátkom čase pokryť povrch pôdy. Existujú aj tzv. „mesačné jahody“, ktoré plodí až do mrazov. Ako pôvodom lesný druh znáša pomerne dobre aj zatienenie, na slnečných stanoviskách však plodí bohatšie.
• Funkie (Hosta sp.) a Bergénie (Bergenia sp.): Menej rýchlo sa šíriace, ale ako podrast veľmi súce sú odveké stálice našich záhrad. Sú známe svojou vytrvalosťou, pre ktorú na stanovisku spoľahlivo rastú celé dlhé desaťročia.
• Brunery (Brunnera macrophylla): Sú dlhovekými trvalkami, ktoré kvetmi pripomínajú nezábudky. Odlišujú sa aj nápadne inými listami - srdcovitými a vo viacerých prípadoch podľa kultivarov aj rôzne efektne zafarbenými.
• Pachysandra vrcholová (Pachysandra terminalis): Vždyzelená rastlina, ktorá na jar kvitne nie príliš nápadnými bielymi kvetmi. Dorastá do výšky cca do 30 cm.
• Krpčiarka (Epimedium sp.): Najčastejšie sa pestuje krpčiarka červená (E. x rubrum). Zatienené plochy pokrýva jednoliatym porastom krehko pôsobiacich listov, keď sa dobre ujme, znesie aj suché stanovisko.
• Rákosovka japonská (Hakonechloa macra): Jej kultivar 'Aureola' je veľmi cenený aj v záhradách ázijského štýlu. Na rozdiel od mnohých iných druhov tráv nie je problematická prílišnym rozrastaním.

Pôdopokryvné rastliny dokážu obohatiť okrasnú časť záhrad o nové farebné odtiene a zároveň nám pomôžu vyriešiť problém s burinou v podraste, ktorú obvykle veľmi efektívne eliminujú.

tags: #jedla #podrastove #dreviny