Prečo je jesenný postrek dôležitý?
Jesenný postrek meďou patrí medzi najistejšie „poistky“ proti hubovým a bakteriálnym chorobám ovocín. Ak trafíte správny termín po opade listov, vhodné počasie a zabezpečíte kompletné pokrytie konárov i kôry, získate ochranu na celú zimu a citeľne nižší tlak chorôb v novej sezóne. Jesenný postrek ovocných drevín patrí medzi základné opatrenia na ochranu sadov pred škodcami a chorobami v nasledujúcej sezóne. Tento zásah sa vykonáva najčastejšie na prelome októbra a novembra, keď väčšina listov opadne a povrch stromov je dobre prístupný na aplikáciu prípravkov. Ideálny čas na vykonanie postreku je po opade 80 až 100 % listov.
Postrek pomáha redukovať populácie škodcov, ktoré by mohli prezimovať na stromoch, a zároveň znižuje výskyt hubových a bakteriálnych chorôb. Účinný je napríklad proti kučeravosti listov broskýň, ktorá sa objavuje rok čo rok a záhradkárom spôsobuje vrásky na tvári. Dôkladné zmáčanie stromu pomôže ochrániť stromy pred moniliózou, ktorá aj v tomto roku zničila úrodu marhúľ, čerešní či veľmi citlivých višní. Ochranné látky v postrekovej kvapaline pomôžu aj v boji s chrastavitosťou a múčnatkou, ktoré trápia jablone a hrušky.
Keď na jeseň opadnú zo stromov posledné listy a neprší, je čas na preventívny postrek ovocných drevín. Prírode vlastná meď, dokáže zničiť zárodky hubových chorôb s veľkou úspešnosťou za predpokladu, že sa postrekom dôkladne zmáča celý strom. Pri pestovaní jabloní, hrušiek sa najčastejšie záhradkári potýkajú s múčnatkou, s chrastavitosťou. Prítomná býva aj monilióza spôsobujúca hnilobu ovocia. Huba, ktorá je jej pôvodcom na kôstkovinách Monilia laxa, ničí nielen ovocie, ale aj výhonky a kvety. O úrodu broskýň vás pripraví známa kučeravosť listov (Taphrina deformans). Všetkým týmto patogénom môžete preventívnym postrekom na jeseň a po jeho zopakovaní na jar zabrániť v ničení vášho ovocia.
Niekedy sa stáva, že jablká na strome zostanú visieť, scvrknú sa a vysušia. Prípadne začnú priamo na strome hniť. To môže byť spôsobené ako moniliózou, tak aj nekvalitnou výživou stromu. Pokiaľ si nechcete priamo na strome ponechať zdroj prípadnej nákazy, mali by ste aj tieto jablká dôsledne otrhať.
Prečo práve meď a prečo na jeseň?
Meďnaté prípravky (meďnaté hydroxidy, oxychloridy alebo bordójska zmes) pôsobia kontaktne a preventívne: vytvoria na povrchu kôry a púčikov tenký film, ktorý bráni klíčeniu spór húb a množeniu baktérií.
Jeseň je ideálna, pretože patogény prezimujú na opadaných listoch, v prasklinách kôry a na nezdrevnatených častiach - a po opade listov ich viete zasiahnuť najúčinnejšie.
Minitip: výrazne pomôže aj hygienická príprava - zber „mumifikovaných“ plodov, vyhrabanie lístia z podkorunového priestoru a jeho kompostovanie mimo sadu.
Ktoré choroby meďou cielíte najviac?
- Pri jadrovinách (jabloň, hruška) znižujete riziko chrastavitosti a bakteriálnych infekcií kôry.
- Pri kôstkovinách (slivka, čerešňa, višňa, broskyňa, marhuľa) meď obmedzuje bakteriálnu rakovinu a pri broskyniach aj štart kučeravosti listov.
- Pri ríbezliach a egrešoch pomáha proti antraknóze, hrdziam a sivej plesni na prezimujúcich zvyškoch.
Kedy striekať: termín rozhoduje o úspechu
Základné pravidlo: striekajte až po opade listov, keď už rastlina prechádza do pokoja.
- Jablone a hrušky: najčastejšie koniec októbra až polovica novembra, podľa počasia.
- Broskyne a marhule: začiatok až polovica novembra (citlivé druhy), prípadne doplňujúci preventívny zásah koncom zimy v období nalievania púčikov (už nie vždy meď - riaďte sa etiketou).
- Slivky, čerešne, višne: po opade listov, skôr než dorazia trvalé mrazy.
- Ríbezle, egreše, maliny: po zbere a po opade listov; zmysel má aj postrek pôdy v páse pod kríkmi.
Počasie
Bezvetrie, bez zrážok, teplota aspoň 5-6 °C. Nechajte prípravok na rastline aspoň 3-6 hodín zaschnúť (ideálne pol dňa). Neaplikujte pred búrkou, hmlou s kondenzáciou ani tesne pred mrazom.
Čo presne použiť a v akej koncentrácii
V praxi sa používajú prípravky s účinnou meďou vo forme meďnatého hydroxidu alebo meďnatého oxychloridu, prípadne bordójska zmes (síran meďnatý + hasené vápno).
Bežné jesenné koncentrácie sa pohybujú približne v rozmedzí 0,3-0,7 % (orientačne), ale vždy sa riaďte konkrétnou etiketou a odporúčanou dávkou pre daný druh a cieľovú chorobu.
Minitip: tvrdá voda znižuje účinnosť - ak môžete, použite mäkkú/dažďovú vodu. Nádrž pred miešaním dôkladne vyčistite.
Ako postrek aplikovať, aby naozaj fungoval
Pokrytie je kráľ: postrekujte do jemnej hmly tak, aby kôra, konáre, rozkonárenia a púčiky boli rovnomerne zvlhčené až po slabé stekanie. Vynechané „ostrovčeky“ sú miestom, kde choroba na jar začne.
Nezabudnite na kmeň: staré kôry s prasklinami jemne očistite plastovou kefou, oddeľte odumreté časti - meď sa dostane tam, kde má.
Okolitá pôda: ošetrite pás aspoň 0,5-1 m pod korunou - opad je rezervoárom spór.
Rýchlosť a rovnomernosť: na väčšie stromy použite chrbtový postrekovač s reguláciou trysky; pri kríkoch stačí ručný s jemným rozptylom.
Ktoré rastliny striekať a ktoré radšej nie
Striekajte: jablone, hrušky, slivky, višne, čerešne, broskyne, marhule, duly, mišpule, ríbezle, egreše, arónie, zemolezy kamčatské (haskap) - pri kríkoch prispôsobte dávku menšiemu olisteniu/kôre.
Pozor: čerstvo vysadené stromčeky a kríky nechajte najprv zakoreniť. Prvý meďnatý zásah im doprajte až nasledujúcu jeseň alebo v neskorej zime podľa etikety.
Koľko postrekovej kvapaliny budete potrebovať
Orientačne rátajte:
- Mladučké stromčeky: 1-2 l na kus
- Stredné stromy: 3-5 l na kus
- Veľké staré stromy: 8-12 l na kus
- Kríky ríbezlí/egrešov: 0,3-0,7 l na ker
Skutočná spotreba závisí od koruny a povrchu kôry. Cieľ je kompletné zmáčanie všetkých drevitých častí.
Bezpečnosť pre rastliny, ľudí a prírodu
Meď je pri správnej dávke a termíne bezpečná pre rastliny aj budúcoročné plody. Dajte si však pozor na:
- Mladé zelené pletivá: na listy nestriekajte, hrozí fytotoxicita.
- Voda a toky: dodržte ochranné pásma od povrchových vôd; zvyšky nikdy nevylievajte do kanalizácie.
- Miešanie: nekombinujte tesne po sebe s olejovými prípravkami a sírou (dodržte časové odstupy podľa etikety).
- OOPP: rukavice, okuliare, respirátor, pracovný odev; po práci vyperte a postrekovač vypláchnite.
Minitip: ak ste na jeseň použili listovú močovinu na urýchlenie rozkladu listov (napr. 5 %), aplikujte ju pred meďou a s odstupom niekoľkých dní. Znížite zdroj infekcie a meď priklincuje zvyšok.
Časté chyby a ako sa im vyhnúť
- Priskoro: postrek pred úplným opadom listov znižuje účinok a môže spôsobiť škvrny.
- Príliš neskoro: po nástupe mrazov film správne nezaschne.
- Zlé počasie: hmla, dážď či vietor postrek zmyjú alebo rozfúkajú.
- Nekryté praskliny: neočistená kôra skrýva spóry mimo dosahu.
- Predávkovanie: vyššia koncentrácia neznamená lepší výsledok, skôr riziko poškodenia.
Integrovaný prístup: meď je základ, nie všetko
Najvyšší efekt dosiahnete kombináciou: sanitácia (odstránenie plodov a lístia), jesenná meď, zimný rez s odstránením chorých konárov, jarné preventívne zásahy podľa počasia a signalizácie.
Jesenný postrek jadrovín proti chrastavosti aj múčnatke
Pre dosiahnutie čo najlepšej účinnosti proti chrastavitosti a múčnatke na jadrovinách sa odporúča aplikácia meďnatých prípravkov ako Kocide 2000, CuproTonic alebo Controlphyt Cu dva týždne pred predpokladaným výskytom príznakov choroby. Ideálnou kombináciou je použitie týchto prípravkov spolu s PREV-B2.
K meďnatým prípravkom je možné primiešať aj Chitopron alebo Imunofol. Imunofol pôsobí ako rastlinný elicitor, ktorý posilňuje odolnosť rastlín voči hubovým chorobám. Jeho účinnou látkou je chitosan, získavaný z chitínu, ktorý sa extrahuje zo schránok kreviet a krabov.
Ďalším účinným prostriedkom je Vitisan, ktorý nielenže usmrtí mnohé rastlinné choroby, ale poskytuje aj dodatočnú ochranu po dobu dvoch týždňov.
Pri boji proti múčnatke je dôležité zamerať sa predovšetkým na náchylné odrody jabloní, ako sú Jonathan, Idared, Gloster, Priesvitné letné a Ontario. Prvý preventívny postrek by sa mal vykonať tesne pred kvitnutím a druhý ihneď po odkvitnutí stromov. Ďalšie postreky sú potrebné len v prípade nedostatku zrážok a vyšších teplôt.
Pred aplikáciou postrekov sa odporúča odstrániť z napadnutých stromov múčnatkou infikované listové ružice a konce výhonkov.
Vhodné sú prípravky ako Vitisan v kombinácii s NovaFerm Sirius a Cuprotonic, ktoré sa aplikujú od štádia tvorby listov až do sfarbenia plodov, približne každých 7 až 14 dní.
Hygiena na prvom mieste
Pravidelným pohrabaním a likvidáciou opadaného lístia robíte službu aj ovocinám. Prezimujú tu rozmanité patogény, ktoré v podmienkach pre ne priaznivých osídľujú výhonky aj púčiky. Popri hrabaní zablúďte pohľadom aj do prázdnej koruny, možno sa ešte kde-tu nájde zabudnutá múmia plodu. Odtrhnite ju a vyhoďte, najlepšie do komunálneho odpadu alebo ju zakopte hlboko do zeme. S myšlienkou hodiť takéto plody do kompostu sa hneď rozlúčte, patogén by tu mal ideálne podmienky na prezimovanie. Počas zimného rezu zrežte aj napadnuté časti stromov do zdravého dreva, pričom nezabudnite zakaždým nožnice vydezinfikovať.
Zdroj infekcie mechanicky odstránime a rezy ošetrujeme balzamom Dendrosan. Dôležité upozornenie platí pri napadnutí stromov moniliózou, ktorá bola na plodoch zaznamenaná aj v našom prípade. Je nevyhnutné mechanické odstránenie všetkých zdrojov infekcie, ktorými sú moníliové múmie jadrovín i kôstkovín. Po vykonanom reze ošetrujeme balzamom Dendrosan, ktorý je určený na ošetrovanie poranení stromov. Chráni proti vysychaniu a napomáha hojeniu rán po reze.
Nahnité pozostatky po tohtoročnej úrode v korunách stromov, v pôde, suché moníliou napadnuté letorasty na marhuliach, broskyniach, čerešniach a či višniach likvidujeme takisto. Neplatí to iba pri uvedených ovocných stromoch, ale kontrolujeme všetky stromčeky v okolí. Najistejší spôsob likvidácie je ich spálenie alebo zakopanie. Obdobne je potrebné zhrabať opadnuté lístie a zakopať dostatočne hlboko. Na dezinfekciu pôdy proti hubám a plesniam použijeme Trifender, Clonoplus, alebo Gliorex. Huba rodu Trichoderma obsiahnutá v prípravku úspešne zvyšuje rezistenciu rastlín proti hubovým chorobám.
Podpora imunity prírodnou cestou
Keď máte hotovo, pustite sa do boja prírodnou cestou. Využite silu kompostu. Je totiž dokázané, že mikroorganizmy obsiahnuté v kvalitnom komposte dokážu podporiť imunitu ovocných drevín. Kompost rozhoďte v okolí kmeňov jabloní, hrušiek, sliviek, čerešní aj broskýň. Vynechať nemusíte ani drobné ovocie. Počas zimy sa postará o zničenie choroboplodných zárodkov, ktoré v tomto roku vo vašej záhrade úradovali.
Pre zaujímavosť, vedeli ste, že kompost dokáže obmedziť v škodlivosti chrastavitosť jabloní až na 98 %?
Čo so škodcami v pôde?
Hlístice rodov Heterorhabditis a rodov Steinernema feltiae sú vhodné hlavne na pozemku, kde je možné pôdu dostatočne zalievať. Výhodou je ich použitie na trávniku, keďže ich netreba nijako zapracovať. Stačí aplikácia zálievkou alebo postrekom. Hlístice sú aktívne a škodcov zredukujú až na nulu. Pri silnom zamorení je potrebné ešte postrek opakovať na jeseň a to hlavne pri škodcoch, ako Tipuľa bahenná a Nosánik ovocný. Pri medvedíkoch, čiže krtonôžke obecnej a chrústoch obyčajne jeden postrek postačí.
Nepriama ochrana: Nedovoľte pôdnym škodcom sa príliš rozmnožiť. Striedajte plodiny a dovoľte krtkovi - ak to nie je anglický trávnik sa trošku realizovať.
Jesenný postrek ovocných stromov: Prečo ho nepodceniť?
Niekto si povie, že sa zaobíde bez striekania ovocných stromov. Radšej nech v plodoch natrafí na nejakého „votrelca“, predsa ten je iba v nestriekanom ovocí, ale majú istotu, že plody sú absolútne BIO. Niekedy stačí iba malá dopomoc formou jesenného a predjarného postreku.
Keď si príroda zmyslí, že vašu jabloň napadne chrastavitosť, obaľovač jablčný v sprievode moniliózy a kde tu badať dokonca aj múčnatku, tak tu už zakročiť treba. Niektoré ochorenia spôsobujú iba estetické poškodenie. Patrí k nim napríklad chrastavitosť. No taká monilióza vás úplne zbaví potešenia z plodov. Je totiž vysoká pravdepodobnosť, že nasledujúci rok vás čaká tento istý problém a váš stromček to nemusí už prežiť. Pri pohľade na plody tejto jablone asi viac nebude treba opisovať, prečo nezaháľať s postrekom na jar a na jeseň. Teda minimálne 2x za rok.
Niektorí nazývajú tento postrek preventívnym, ale povedzme si narovinu, stáva sa z neho skôr nevyhnutý pokiaľ chceme mať úrodu. Tento postrek má za cieľ znížiť pravdepodobnosť výskytu hnilého ovocia, chrastavosti a známej kučeravosti či mnohých ďalších ochorení ovocných stromov. Jesenný postrek sa vykonáva zväčša na prelome októbra a novembra - keď už opadlo lístie. Je namieste sledovať predpoveď počasia, aby sme sa vyhli daždivému obdobiu, aby nám postrek zo stromu nezmylo. Základným postrekom, ktoré na jeseň realizujeme je postrek s obsahom medi alebo síry do ktorého sa môžu pridať ďalšie zložky a podporné látky a to na lepšiu priľnavosť samotného postreku, napríklad FerrumOil, Wetcit, Agrovital a iné.
Jesenný postrek na báze medi alebo síry kombinujeme s prípravkom FerrumOil.