Ďatelina, predovšetkým ďatelina lúčna (Trifolium pratense L.) a ďatelina purpurová (Trifolium incarnatum L.), zohráva kľúčovú úlohu v poľnohospodárstve. Tieto viacročné alebo jednoročné ďatelinoviny sú cenené pre svoje agronomické vlastnosti, vrátane obohacovania pôdy o vzdušný dusík a produkcie kvalitného krmiva. Okrem toho majú ďateliny aj liečivé a medonosné vlastnosti, čo zvyšuje ich význam v rôznych odvetviach.
Ďatelina lúčna (Trifolium pratense L.)
Charakteristika a využitie
Ďatelina lúčna je viacročná ďatelinovina, ktorá sa využíva ako krmovina a poskytuje 2-3 kvalitné kosenia ročne. Radí sa medzi zlepšujúce plodiny, pretože obohacuje pôdu o vzdušný dusík a je základným kameňom norfolkského osevného postupu, z ktorého vychádza systém správneho striedania plodín. Je tiež liečivou bylinou a medonosnou plodinou. Má dezinfekčné účinky a dá sa využiť na liečbu hnačky, vracania, otravy jedlom a na detoxikáciu organizmu. Pomáha aj pri prechladnutí a pridáva sa do čajových zmesí. Čaj z ďatelinových kvetov má príjemnú chuť a môže sa užívať dlhší čas. Ako medonosná rastlina poskytuje pastvu pre včely, čmeliaky a ďalších opeľovačov. Produkuje kvalitný peľ, ktorý je veľmi výživný. Ako zdroj nektáru pre včely sú vhodnejšie diploidné odrody, pretože majú cukornatejší nektár, zatiaľ čo pri tetraploidných odrodách býva nektár horšie dostupný. Dostupnosť nektáru ovplyvňuje dĺžka kvetných trubiek a riziko zníženej dostupnosti pre včely sa prejavuje najmä vo vlhkejších rokoch, keď dochádza k bujnému rastu ďateliny a hlávky dorastajú do väčšej veľkosti.
Ďatelina lúčna je pre dobytok chutná, ľahko stráviteľná krmovina s vysokým obsahom dusíkatých látok a vo vode rozpustných cukrov. Jej prednosťou je pomalé starnutie hmoty a nižšia lignifikácia. Hlbokým a mohutným koreňovým systémom zlepšuje fyzikálne, biologické a agrochemické vlastnosti pôdy. Tieto hlboké korene sú schopné čerpať živiny z hlbších vrstiev pôdy (fosfor, horčík, vápnik) a zároveň môžu odčerpávať dusičnany splavené do hlbších vrstiev pôdy. Ďalším bonusom je jej schopnosť fixácie vzdušného dusíka pomocou hľúzkových baktérií, ktoré viažu ročne okolo 130 kg/ha dusíka. Pre následnú plodinu je potom možné znížiť dávky hnojenia.
Pestovanie a zber na krmivo
Na krmivo sa ďatelina pestuje v čistoseve alebo v zmesiach s trávami (ďatelinotrávy). Bez prísevu tráv sa ďatelina zvyčajne využíva jeden úžitkový rok, pričom sa zberajú 2-3 kosby veľmi kvalitného krmiva s vysokým obsahom dusíkatých látok. Ďatelinotrávy sa zberajú 2-3 úžitkové roky. Ďatelina lúčna starne pomalšie ako ďatelina purpurová a zberá sa počas butonizácie, optimálne pred kvetom, keď hlávky dosiahnu približne 50 % konečnej veľkosti. Pri kosení je potrebné rešpektovať terénne nerovnosti a minimalizovať kontamináciu zberanej hmoty. Porasty by mali byť kosené minimálne 8 cm nad zemou, aby nedošlo k poškodeniu spodnej časti rastliny a podporilo sa následné obrústenie.
Ďatelina sa dá konzervovať senážovaním, ale má pomerne vysoký podiel dusíkatých látok, a preto je vhodné pridanie aditíva, ktoré optimalizuje rýchlosť fermentácie. Keďže má duté stonky a vyššiu pórovitosť senáže, sú vhodnejšie heterofermentatívne inokulanty. Výnosy zelenej hmoty sa líšia podľa odrody. Výnosový potenciál ďateliny lúčnej je až 18 t sena/ha a výnos je ovplyvnený najmä priebehom počasia (predovšetkým dostatkom vlahy) a odrodou. Pri diploidných odrodách je predpokladaný výnos 6-8 t sena/ha a pri tetraploidných sú predpokladané výnosy vyššie (okolo 10-15 t sena/ha).
Pestovanie a zber na osivo
Na osivo sa ďatelina lúčna zberá zvyčajne z druhej kosby a termínom prvej kosby je možné termín dozrievania semien ovplyvniť. Možno vykonať časnú pokosovú kosbu ďateliny do polovice mája, keď nie je príliš veľké množstvo hmoty a porast ešte nekvitne. Pokosenú hmotu potom nie je potrebné odvážať a je možné ju nechať rozložiť. Neskorší termín prvej kosby by mal prebehnúť najneskôr do 5. júna, keď už ďatelina zvyčajne kvitne a pokosenej hmoty je viac, takže ju nie je možné nechať ležať. Plné kvitnutie možno očakávať približne 5-6 týždňov od termínu kosby. Semená ďateliny lúčnej dozrievajú zhruba 6 týždňov po opelení. Do začiatku dozrievania sú pre ďatelinu vhodnejšie časté, ale menej výdatné zrážky, ale na dozrievanie je najlepšie teplé a suché počasie s minimom zrážok. Vlhké počasie a zrážky počas dozrievania podporujú obrústenie, ktoré je pri ďateline lúčnej veľkým problémom. Podľa termínu prvej kosby pripadá zber semien zvyčajne na druhú polovicu augusta až na september.
Aj pri ďateline lúčnej dochádza počas dozrievania k starnutiu a zasychanie rastlín a k čiastočnej defoliácii, ale intenzita zasychania je nižšia ako pri ďateline purpurovej. Podobne ako pri ďateline purpurovej, najrýchlejšie zasychanú hlávky a najpomalšie stonky, ale v zasychaní rastlín je oveľa väčšia variabilita. Pred zberom sa zaschnutie hlávok môže pohybovať v rozmedzí od 53 do 97 %, zaschnutie listov od 17 do 84 % a zaschnutie stoniek od 20 do 72 %. Zasychanie porastu ďateliny lúčnej silne komplikuje obrústenie porastu, ktoré môže byť veľmi intenzívne. Obrústenie zvyšuje vlhkosť zberanej hmoty a znižuje vyrovnanosť porastu. V čase, keď sú staršie hlávky zrelé a zaschnuté, môže byť plocha obrústenia 10-95 % a výška obrústenia môže dosahovať výšky starých stoniek s dozretými hlávkami, pričom postupne dochádza k kvitnutiu nových hlávok z obrústených vetiev. Ďalším nepriaznivým faktorom je výskyt burín.
Desikácia a alternatívne metódy ukončenia vegetácie
Priamy zber bez desikácie možno pri ďateline lúčnej využiť len za výnimočne priaznivých podmienok, a preto sa pri nej pred priamym zberom využíva desikácia porastu. Preto boli v rokoch 2019-22 skúšané alternatívne možnosti ukončenia vegetácie. Išlo o maloparcelné pokusy, kde sa skúšalo široké spektrum herbicídnych prípravkov, ktoré boli porovnávané s neošetrenou kontrolou a s účinnou látkou diquat dibromide (prípravok Reglone).
V rokoch 2019-22 bolo veľmi variabilné počasie, od veľmi teplého suchého počasia (v roku 2019), keď rastliny zasychanú pomerne dobre, až po vlhké daždivé počasie (v rokoch 2020-21), keď bolo zasychanie rastlín veľmi pomalé. Pokusné prípravky boli aplikované v dvoch termínoch: v skoršom termíne aplikácie (A), približne 1 týždeň pred termínom aplikácie diquat dibromidu (11-14 dní pred zberom), a v neskoršom termíne (B) v čase aplikácie diquat dibromidu (4-8 dní pred zberom). Hodnotilo sa zasychanie plodiny, zvlášť listov, stoniek a plodov, a zasychanie najčastejších burín. Účinnosť skúšaných účinných látok bola veľmi variabilná a v zasychaní pletív boli pomerne veľké rozdiely medzi ročníkmi. Väčší vplyv ošetrenia bol zaznamenaný vo vlhkejších rokoch, keď bol v poraste väčší podiel obrústených rastlín.
Na všetkých ošetrených variantoch došlo k zlepšeniu zasychania stoniek a listov oproti neošetrenej kontrole. Najlepšie výsledky boli dosiahnuté pri ošetrení diquat dibromidom (Reglone), kde bolo zaschnutie listov od 89 do 100 %, zaschnutie stoniek od 75 do 100 % a zaschnutie hlávok od 93 do 100 %. Zo skúšaných variantov bolo najlepšie zaschnutie rastlín pri variantoch ošetrených účinnou látkou carfentrazone-ethyl (Spotlight) a glyfosát (Roundup Klasik). Pri variantoch s carfentrazone-ethylem sa zaschnutie listov pohybovalo od 83 do 98 %, zaschnutie stoniek od 20 do 90 % a zaschnutie hlávok od 85 do 97 %. Pridaním pyraflufen-ethylu (Kabuki) sa zasychanie pletív vplyvom carfentrazone-ethylu zlepšilo. Po ošetrení glyfosátom bolo zaschnutie listov od 85 do 99 %, zaschnutie stoniek od 45 do 85 % a zaschnutie hlávok od 90 do 100 %. Účinnosť na buriny bola pri všetkých skúšaných látkach výrazne nižšia ako pri diquat dibromide. Pri carfentrazone-ethyle bola nižšia účinnosť na buriny ako pri pyraflufen-ethyle, ktorý mal okrem diquat dibromidu najlepšiu účinnosť na buriny a účinkoval na rumanček, šalát a na mladé rastliny mrlíka.
Alternatívou k priamemu zberu je delený (dvojfázový) zber, keď najskôr dochádza k pokoseniu porastu a jeho zaschnutiu na pokose. Pri ďateline lúčnej je vhodné začať s kosením v čase, keď je 75 % hlávok tmavohnedých, a odporúča sa kosiť na vyššie strnisko, aby bola zaistená dobrá ventilácia a presychanie pokosenej hmoty. Kvetenstvo by malo byť položené navrch, zatiaľ čo báza stoniek je uložená na strnisko. Dĺžka presychania sa riadi počasím a preschnutím porastu. Presychanie môže trvať od 2 do 7 dní. Žiadna z variant chemického ošetrenia síce neprekonala ošetrenie diquat dibromidom (Reglone), ale všetky ošetrené varianty boli zaschnuté lepšie ako neošetrená kontrola.
Historický vývoj a súčasný stav
Planú formu ďateliny lúčnej vidíme dodnes na lúkach a pastvinách. V Európe sa prvé zošľachtené formy ďateliny pestujú už v 17. storočí. V našich krajinách možno ďatelinu lúčnu na poliach spozorovať v druhej polovici 18. storočia, keď sa vplyvom šľachtenia zvyšujú výnosové faktory a následne stúpajú stavy dobytka a jeho úžitkovosť. Počas 18. storočia sa stáva súčasťou osevného postupu. Na prelome 18. a 19. storočia však jej pestovanie zaznamenáva všeobecný úpadok. Dôvodom sú choroby a škodcovia, ktorí decimujú porasty. Medzi dvoma svetovými vojnami je pestovanie ďateliny lúčnej na vzostupe, šľachtenie je na vysokej úrovni a osivo sa stáva dobrým vývozným artiklom. Po 2. svetovej vojne sa pokračuje v šľachtení, cieľom je krmovinárska sebestačnosť. Po roku 1990 a výraznom poklese stavu dobytka nastáva úpadok v jej pestovaní. Zákaz skrmovania mäsovo-kostnej múčky vedie podľa literatúry k zvýšenému záujmu o pestovanie ďateliny.
Požiadavky na pestovanie
V porovnaní s lucernou je ďatelina lúčna náročnejšia na vlahu. To ju predurčuje na pestovanie vo vyšších polohách, teda v zemiakárskych a horských výrobných oblastiach. Znáša aj ťažšie, vlhkejšie pôdy s nižším pH. Vzhľadom na veľkosť osiva je nutné kvalitné urovnanie pozemku pred sejbou. Výsevok kolíše medzi 12 a 20 kg/ha podľa toho, či vysievame ďatelinu do krycej plodiny alebo ako monokultúru. Vplyv má aj účel pestovania (krmivo či osivo). V súčasnej dobe sa upúšťa od sejby ďateliny do obilnín, intenzívna agrotechnika (herbicídy, vyššie dávky hnojenia, odnožovacia schopnosť moderných odrôd obilnín) podsevom ďateliny nesvedčí. Uplatní sa však podsev ďateliny do krycích plodín na krmivo. Úžitkovosť sa počíta na jeden, maximálne dva roky. Kedysi sa veľa hovorilo o ďatelinovej únave pôdy, ktorú majú na svedomí produkty látkovej výmeny koreňov. Hlavným opeľovačom ďateliny je čmeliak, včela medonosná a čiastočne aj včela samotárka.
Choroby a škodcovia ďateliny lúčnej
Nemalým úskalím pri pestovaní ďateliny sú buriny. Ich negatívny význam sa prejaví najmä pri sejbe bez krycej plodiny v počiatočných fázach rastu a pri nedostatočne zapojenom poraste. Medzi obtiažne buriny patria silenky, knotovky, kokotica a jeden z najhorších, štiav. Pokiaľ ide o škodcov, najväčší význam majú vošky (kyjatka hrachová), strapce a v semenárskych porastoch nosatčíky. Najmä v roku 2019 pestovateľov tento škodca poriadne potrápil. Keďže napadnutie nosatčíkom kolíše v závislosti od ročníka, je vhodné riadiť sa prognózou a signalizáciou a následne na začiatku butonizácie ošetrovať. Ďalšou variantou, najmä pre ekologických poľnohospodárov, je ponechať pás z prvej kosby.
Vírusové choroby
Virózy ďateliny patria medzi choroby, s ktorými sa nedá bojovať pomocou chémie. Prenášať sa môžu napadnutým osivom alebo pomocou vektorov (vošky). Najrozšírenejším vírusom na ďateline je vírus žltej mozaiky fazule (BYMV), ďalej potom vírus vrcholovej nekrózy hrachu (PTNV), vírus žilkovej mozaiky ďateliny lúčnej (RCVMC) a vírus mozaiky lucerny (AMV). Všetky virózy spôsobujú retardáciu rastu, príznaky v podobe pruhovitosti, mozaiky, škvrnitosti, krútenia listov, zvýšený úhyn rastlín, pri semenárskych porastoch sa tvorí menej hlávok. Jedinou ochranou je tu použitie uznaného osiva.
Hubové choroby
Pomerne hojne je ďatelina napádaná hubovými chorobami. V počiatočných fázach rastu je ohrozená padaním klíčiacich rastlín, ktoré spôsobujú huby rodu Fusarium a Pythium. K rozvoju choroby prispieva zamokrený pozemok a nevyrovnaná výživa. Spála ďateliny (Aureobasidium caulivorum, syn. Kabatiella caulivora) sa prejavuje na nadzemných častiach rastliny. Pretiahnuté, rýchlo sa zväčšujúce tmavé škvrny so svetlejším stredom sú najnápadnejšie na stonkách a listových stopkách. Rastlina nad škvrnou vädne a usychá, často sa v tomto mieste zlomí. Listové škvrnitosti ďatelín patria medzi hospodársky významné choroby. Prakticky každoročne sa vyskytuje všeobecná škvrnitosť ďateliny (Pseudopeziza trifolii) s okrúhlymi škvrnami so zúbkovaným okrajom na listových čepeliach. Jarná čierna škvrnitosť ďateliny (Phoma pinodella) spôsobuje na čepeliach listov drobné, zlievajúce sa škvrny. Listy následne vädnú a opadávajú. Hrdza ďateliny (Uromyces trifolii) je jednobytná hrdza (má jedného hostiteľa). Typické kôpky spór sa objavujú na nadzemných častiach rastliny, pletivá neskôr žltnú a usychajú. Príznakom antraknózy ďateliny (Colletotrichum trifolii) sú hnedé škvrny, rozložené pozdĺž žilnatiny. Múčnatka ďateliny (Erysiphe trifolii) býva snáď každoročným problémom. Biely múčnatý povlak konídií na listoch si nemožno pomýliť s inou chorobou. Objavuje sa neskôr v lete a na jeseň, ne nadarmo sa o múčnatke hovorí, že je to choroba krásneho slnečného počasia. Huba produkuje antinutričné látky (kyanogénne glykozidy), u zvierat vyvoláva tráviace ťažkosti, skrmovanie napadnutých rastlín je úplne nevhodné.
Symptómy bielej hniloby ďateliny (Sclerotinia trifolii) možno pozorovať na jar, po roztopení snehovej pokrývky. Zhnitý koreňový krčok, odumierajúca rastlina, biele vatovité mycélium na všetkých častiach rastlín - tak možno charakterizovať napadnutie týmto patogénom. Krčkové a koreňové hniloby ďateliny sú hlavným limitujúcim faktorom pri pestovaní ďateliny lúčnej. Pôvodcom choroby sú rôzne druhy húb rodu Fusarium. Choroba sa môže manifestovať decimovaním porastu už v roku sejby, v ďalšom roku bývajú príznaky ešte markantnejšie. Porast zle prezimuje, na jar horšie obrasta. Voľné miesta rýchlo zapĺňa burina. Fungicídna ochrana je zatiaľ problematická, do úvahy prichádza správna voľba pozemku a vhodná agrotechnika. To znamená nevláčiť pozemok (krčok ďateliny je veľmi citlivý, poškodenie je vstupná brána infekcie), uváľanie na jar je žiaduce, pritlačíme tým k zemi krčky ďateliny povytiahnuté mrazom. Istou nádejou by mohlo byť šľachtenie, avšak ak pestovateľ hľadá v katalógu odrôd, nachádza odrody mierne až stredne odolné proti tejto chorobe.
Pracovníci mykologického laboratória Poľnohospodárskeho výskumu Troubsko vykonali v roku 2019 screening stavu porastov ďateliny lúčnej v Českej republike, pričom ich zaujímalo predovšetkým napadnutie krčkovou a koreňovou hnilobou. Boli odoberané vzorky rastlín z monokultúr v prvom úžitkovom roku, a tiež jedinci z lúk a pastvín. Prakticky na všetkých pozemkoch boli nájdené rastliny s viditeľným napadnutím. Na všetkých odobraných rastlinách sa následne mykologickou analýzou potvrdila prítomnosť húb rodu Fusarium (F. oxysporum a F. solani). Tento fakt má dôležité dôsledky pre pestovateľov. Navyše je nutné vziať do úvahy fakt, že tento porast, ktorý zdanlivo nevyzerá zle, obsahuje nebezpečné mykotoxíny, ktoré sú produkované vyššie spomenutými hubami. Mykotoxikologické analýzy v predchádzajúcich rokoch opakovane preukázali prítomnosť deoxynivalenolu a zearalenónu v pomerne vysokých dávkach. Niektoré hodnoty boli dokonca nadlimitné. O negatívnych účinkoch týchto toxínov na zdravie zvierat a ľudí bolo popísaných mnoho štúdií. Deoxynivalenol spôsobuje u hovädzieho dobytka nechutenstvo, vracanie, nižšiu konverziu živín a krvácanie do tráviaceho traktu. Škodlivé účinky zearalenónu sa prejavujú skôr u prasiat. Hoci hovädzí dobytok je schopný degradovať tento toxín v bachore na rôzne deriváty, vylučované následne trusom a močom, napriek tomu sa stretávame v chovoch so zníženou plodnosťou a zníženou imunitou, a to so všetkými dôsledkami, ktoré tieto problémy sprevádzajú.
Ďatelina purpurová (Trifolium incarnatum L.)
Charakteristika a využitie
Ďatelina purpurová, známa aj pod názvom inkarnát, je jednoročná prezimujúca jednokosná ďatelinovina, ktorej význam v súčasnom poľnohospodárstve nie je docenený. V minulosti tomu tak nebývalo a táto ďatelinovina sa vo väčšej miere využívala prevažne na ľahších, suchších pôdach v teplejších oblastiach (Polabie, južná Morava a Slovensko), kde nemožno s úspechom pestovať ďatelinu lúčnu alebo lucernu. V Českej republike, kde má vhodné podmienky, sa ďatelina inkarnát pestuje hlavne na osivo.
Pestuje sa ako dôležitá medziplodina a hodnotný prerušovač v osevných postupoch s vysokým zastúpením obilnín. Vyčerpanú pôdu ozdravuje a poľnohospodárom zníži náklady na dusíkaté hnojivá pre následnú plodinu, hlavne pšenicu. Pri súčasných cenách dusíkatých hnojív je to ďalší benefit, keďže sa nemusí dávať toľko dusíka. Vytvorí sa zásoba. Ďatelinu purpurovú možno pestovať v čistej kultúre alebo ju možno využiť ako komponent raných ozimných zmesiek (Landsbergská zmeska = inkarnát, ozimná vika, mätonoh taliansky) v plynulom páse zeleného krmiva. Je aj dôležitým funkčným melioračným činiteľom pri zvyšovaní úrodnosti ľahkých piesočnatých pôd vo forme zeleného hnojenia, keď zanecháva pôdu v bezvadnej štruktúre s dostatočnou zásobou organických látok a dusíka. Osvedčuje sa ako zelené hnojenie predovšetkým pod okopaniny (je veľmi dobrou medziplodinou pred sadením predklíčených zemiakov), na zelené hnojenie sa uplatňuje aj v zeleninárskych osevných postupoch a sadoch, slúži ako hodnotný prerušovač v osevných postupoch s vysokým zastúpením obilnín. Táto raná ďatelinovina je vhodnou predplodinou pre predklíčené rané a polorané zemiaky, kukuricu, proso, pohánku a mrkvu. Porasty inkarnátu, vstupujúce do kvetu už v polovici mája, sú zdrojom časného, kvalitného a pomaly starnúceho krmiva pre dojnice.
Odroda Kardinál
Jedinou odrodou inkarnátu zaregistrovanou v Českej republike je Kardinál, vyšľachtený akciovou spoločnosťou SELGEN na šľachtiteľskej stanici v Chlumci nad Cidlinou. Táto odroda je u nás registrovaná od roku 1972, ďalej bola registrovaná aj na Slovensku a v roku 1997 tiež v EÚ, kam sa ponúka možnosť vývozu osiva. Kardinál je raná odroda s veľmi dobrou zimuvzdornosťou a s rýchlym jarným vývojom - do začiatku kvetu a tým aj do krmovinovej zrelosti dospieva v polovici mája. Vzrast je stredne vysoký s priemernou dĺžkou rastliny 50 cm, rastlina je pri jarnom obrastaní mierne rozložená, pri kvete vzpriamená. Listy majú zelenú až sivozelenú farbu, kvetenstvo je purpurovo červené so sporadickým výskytom bielych hlávok. Oválne semeno má žltú farbu a priemerná hmotnosť tisíc semien sa pohybuje okolo 4 g. Z jedného hektára možno zozbierať v čase kvetu 35-40 ton zelenej krmoviny alebo 500-700 kg semien. Výťažnosť hrubých bielkovín z 1 ha je 900-1300 kg.
Odporúčaná agrotechnika
V osevnom postupe zaraďujeme ďatelinu purpurovú po skoro zozbieraných oziminách (napr. ozimný jačmeň), po jarných zmeskách na zelené krmivo a raných zemiakoch. Pri pestovaní na osivo dáva táto plodina prednosť stredným humóznym pôdam dobre zásobeným vápnikom, kde sa darí jačmeňu. Množiteľské porasty vysievame po sebe či iných ďatelinovinách na ten istý pozemok najskôr za 4 roky. Vysievanie iba uznaného osiva s deklarovanou klíčivosťou a čistotou je základným predpokladom úspešného založenia porastu. Pred sejbou pozemok včas pooráme, nahrubo pripravíme a utužíme. Vychádzajúce buriny ničíme vláčením. Detailnú prípravu pôdy vykonáme bezprostredne pred sejbou na hĺbku sejacieho lôžka. Podmienkou dobrého prezimovania je výsev v druhej dekáde augusta, najneskôr by mali byť porasty zasiate do konca augusta. Inkarnát, ktorý bol zasiaty okolo 15. augusta do uľahnutej pôdy, skoro vzíde a je dostatočne vyvinutý do zimy. Pri pestovaní na zelené krmivo či hnojenie v čistej kultúre vysievame 6 mil. klíčivých zŕn na ha, čo je asi 25 kg/ha, do riadkov vzdialených 12 cm. Pri zakladaní semenárskych porastov vysievame 4 mil. klíčivých zŕn/ha, čo je 16 - 18 kg osiva/ha, a to do hĺbky 1 - 2 cm pri medziriadkovej vzdialenosti 20 cm. Presné výsevné množstvo závisí od osivových hodnôt. Dôležité je, aby porasty rovnomerne a rýchlo vzíšli, preto je potrebné vystihnúť primeranú pôdnu vlhkosť. Po zasiatí pozemok za sucha uvalíme. V zime a hlavne v predjarí s kolísavými teplotami trpia rastliny vyťahovaním. V tomto prípade je nutné opäť skoro na jar, keď to stav pôdy dovolí, porast uváľať.
Semenárske porasty vyžadujú z hľadiska výživy 80-100 kg K2O a 50-70 kg P2O5 pred sejbou, a to v závislosti od pôdnej zásoby. Dusíkom nehnojíme, pretože ďatelinoviny fixujú vzdušný dusík. V horších pôdnych podmienkach či oslabené množiteľské porasty po zime môžeme prihnojiť na jar kombinovaným hnojivom.
Ochrana pred škodcami a chorobami
V jesennom a zimnom období venujeme pozornosť hrabošom. Hlavne v posledných rokoch dochádza v dôsledku ich premnoženia k vážnym poškodeniam porastov a zvlášť na množiteľských plochách je nutné aplikovať metodikami odporúčané prípravky určené na ich hubenie. Vo vlhkých ročníkoch môže mať na výnos a kvalitu krmiva i výnos semena negatívny vplyv múčnatka. Pri semenárskych porastoch možno pri prvých príznakoch choroby vykonať fungicídny postrek. V semenárskych porastoch vykonávame ochranu proti burinám prípravkami uvedenými v metodických príručkách pre ochranu rastlín. Krmovinové porasty spravidla chemicky neošetrujeme.
V súčasnej dobe nie je vhodný preemergentný herbicíd do inkarnátu, a preto používame postemergentné prípravky - aplikované po vzídení porastu. Počas vegetácie (najlepšie na jeseň) možno použiť na vzídený výdrol obilnín prípravok Fusilade alebo Gallant, ktorý je vhodný aj na ničenie pýru plazivého. Proti dvojklíčnolistovým burinám možno vykonať za vegetácie ošetrenie jedným z niekoľkých typov herbicídu Basagran v dávke metodikami odporúčanej pre ďateliny. Tento postrek aplikujeme na vzídené buriny buď na jeseň, alebo skoro na jar pri výške porastu inkarnátu aspoň 3-4 cm, nesmie byť silný slnečný svit a teploty nad 23 °C, aby nedošlo k poškodeniu ďateliny purpurovej. Počet herbicídnych prípravkov odporúčaných do tejto plodiny je dosť malý, a preto v poslednej dobe prebieha vo VÚP Troubsko overovanie ďalších herbicídov aj ich kombinácií za účelom ich možného použitia v inkarnáte. Pre zaistenie väčšieho výnosu semena prisúvame ku kvitnúcim porastom včely, sú odporúčané 3-4 včelstvá na 1 ha.
Zber osiva
Asi týždeň pred priamym zberom zberovou mláťačkou s vylúšťovacím košom desikujeme prípravkom Reglone v dávke 3,0-4,0 l/ha alebo podľa metodík zníženou dávkou pri použití zmáčadla. K desikácii pristupujeme v čase, keď je 80-90 % semien zrelých - sú žlté a tvrdé. Odroda Kardinál dozrieva okolo 10. júla. Po zbere prírodné osivo čistíme a postupne dosúšame až na normou stanovenú najvyššiu vlhkosť 13 %.
Autori
Ing. Zuzana Kubíková, Ph.D. (Poľnohospodársky výskum, spol. s r. o.)
Bc. Antonín Drda (Poľnohospodársky výskum, spol. s r. o.)
Mgr. Helena Hutyrová (Výskumný ústav krmovinársky, spol. s r. o.)
Ing. Miroslava Strejčková (Poľnohospodársky výskum, spol. s r. o.)
RNDr. Jan Nedělník, Ph.D. (Poľnohospodársky výskum, spol. s r. o.)