Kalina (Viburnum) je obľúbený okrasný ker, ktorý sa vďaka svojim nádherným kvetom, zaujímavým plodom a krásnym jesenným farbám stal neodmysliteľnou súčasťou mnohých záhrad. Kaliny sú nenáročné na starostlivosť a sú vhodné do rôznych typov záhrad - od formálnych až po prírodné. Existuje mnoho druhov a kultivarov kalín, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou kvetov a plodov.
Výsadba a doba výsadby
Doba výsadby kalín je od marca do mája a opäť od októbra až do nástupu mrazov. Rastliny pestované v kontajneroch je možné vysádzať počas celého roka.
Pri výsadbe okrasných kríkov a listnáčov so zemným balom nie je potrebný rez. Pri drevinách bez zemného balu sa odporúča skrátiť korene, čo podporí rýchlejšie vytvorenie nových koreňov. Poškodené časti koreňov je potrebné úplne odstrániť.
Jama pre rastlinu musí byť dostatočne veľká. Pri zahrňovaní je dôležité dbať na rovnomerné rozloženie zeminy okolo koreňov. Dosiahne sa to tým, že rastlinu pri zasypávaní mierne podržíme nižšie a pred ušľapaním ju vytiahneme do správnej výšky. Sadíme tak hlboko, aby horné korene boli približne dva prsty pod zemou.
Po zasypaní je potrebné zem okolo rastlín dobre ušliapať, aby sa korene pevne spojili so zemou a mali prístup k podzemnej vode. Pôdu okolo rastlín je potrebné upraviť tak, aby sa voda z dažďa a zavlažovania zadržiavala v okolí koreňov.
Pri jarnej výsadbe alebo ak je pôda pomerne suchá, odporúča sa výsadba do zemitej kaše (bahna). Väčšina opadavých drevín, pokiaľ nie sú dodávané so zemnými alebo rašelinovými balmi, sa musí pri výsadbe zrezať. Rezom sa vytvorí rovnováha medzi koreňovým systémom a nadzemnou časťou, čo zabezpečí mohutnejšie rašenie.
Pri výsadbe okrasných kríkov sa všetky výhonky skracujú o 1/3 dĺžky, okrem hlavného výhonu, ktorý sa ponecháva o niečo dlhší.
Hnojenie
Potreba živín u listnáčov je nepatrná. Na úrodnej humusovej pôde pri každoročnom pohnojení plnými organickými hnojivami neprinášajú žiadne problémy. Je dôležité neprekračovať udané množstvá hnojív, pretože prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu, a tiež ich robí náchylnejšími na škodcov.
Zdravý rast podporuje záhradná zem obohatená rašelinovým múľom. U mnohých drevín, napríklad lieska, cezmína či niektoré druhy čerešní, je dobrý rast závislý od obsahu vápnika. Vápenaté hnojivo je potrebné zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy alebo ho rozpustiť vo vode a zaliať ku koreňom.
Pri pestovaní v črepníkoch na balkóne sa odporúča používať hnojivo určené na okrasné kríky a trvalky, ktoré zabezpečí zdravý rast, krásne farby a robustnú rastlinu.
Jarné hnojenie je odporúčané aj pre kaliny, pričom sa môže použiť organické hnojivo alebo hnojivo určené pre kvitnúce rastliny.
Zavlažovanie
Ak okrasné dreviny dobre zakorenia, nepotrebujú na stanovištiach s bežnou intenzitou zrážok žiadne ďalšie zavlažovanie. V piesčitých alebo štrkovitých pôdach je v suchom období potrebná zálievka približne každých 14 dní.
V črepníkoch potrebujú rastliny veľa vody, zvyčajne sa zalievajú raz denne.
Mladé rastliny kalín potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období, na úspešné zakorenenie.
Rez
Pre prirodzený a typický rast pre danú rastlinu nie je vždy nutný žiadny rez. Rez má význam, ak sledujeme konkrétny cieľ - napríklad prispôsobenie silnejšieho vzrastu malému priestoru, podpora určitých vlastností (kvety, hustota) alebo vytvorenie určitej formy (živý plot).
Každý rez je účinný len vtedy, ak zohľadňuje zákony rastu rastliny. Zásadný rozdiel je medzi presvetľovacím rezom a zrezaním starých výhonov.
Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky, čo je priaznivé pre násadu kvetov. Presvetľovacím rezom sa pomocou vhodných nástrojov odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch.
Zmladzovací rez sa prevedie presvetlením starých výhonov približne od 4. až 5. roku na stanovišti.
Rez vždyzelených listnatých drevín sa riadi tými istými pravidlami ako u opadavých drevín.
Kaliny kvitnúce na jar sa režú hneď po odkvitnutí. Vždyzelené kaliny je vhodné ľahko prerezať buď na jar, alebo po odkvitnutí.
Pri pestovaní na kmienku je potrebné zamerať sa na správny rez. U mladého kríka sa odstraňujú spodné vetvy, aby sa podporil rast hlavnej stonky.
Pestovanie na balkóne
Okrasné kríky je možné pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo znie: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Odporúčaná veľkosť črepníka je s obsahom od 50 litrov.
Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Použite zmes dobrej záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:1. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu štrku zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom.
Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, čo umožní lepšie zalievanie.
Pre upevnenie kmienku je možné použiť 3 bambusové tyče, ktoré sú o niečo vyššie ako rastlina v črepníku. Tyče sa umiestnia po kraji črepníka a na vrchu pevne zviažu, čím vznikne stabilná a estetická podpera.
Rez pri pestovaní na balkóne sa vykonáva len ľahko do formy. Bližšie informácie sú dostupné v téme "okrasné kríky - rez".
Ochrana rastlín
Väčší výskyt škodcov a chorôb na okrasných drevinách signalizuje chyby v hnojení alebo zoslabenie rastliny v súvislosti s nesprávnym stanovišťom. Hľadanie účinnej ochrany preto musíme vždy spojiť s hľadaním príčiny masového napadnutia.
Vošky
Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek často spôsobuje sucho.
Ochrana: Odporúča sa striedanie postrekov, aby sa predišlo vzniku rezistencie.
Húsenice
Pri silnejšom napadnutí húsenice obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov alebo zvinuté okolo nich.
Ochrana: Najzdravším, najlacnejším a najúčinnejším spôsobom je odrezanie a spálenie napadnutých výhonkov.
Larvy
Na listoch orgovánu a cezmíny sa môžu objaviť zažltnuté, neskôr nahnedlé požerové chodbičky. Tvorbu týchto chodbičiek spôsobujú larvy žijúce vo vnútri listu, ktoré pri silnom napadnutí vedú až k opadávaniu listov.
Ochrana: Pri prvom napadnutí, približne v polovici mája, sa odporúča ošetriť rastlinu systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí je vhodné preventívne ošetrenie.
U okrasných drevín je výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) veľmi zriedkavý.
Kaliny sú všeobecne odolné voči väčšine škodcov a chorôb. Avšak niektoré druhy môžu byť napadnuté voškami alebo pliesňou.
Zimná ochrana
Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny, približne okolo 1. decembra, prípadne opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch, výdatne zaliate. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobých zmenách teplôt (extrémne nočné a denné teploty).
Ak sú časti vždyzelených drevín vystavené teplým slnečným lúčom napriek snehovej vrstve po dlhšiu dobu, dochádza k popáleniu až k opadaniu listov, prípadne k odumretiu celých častí. Akákoľvek pomoc zlyhá, ak nie je v pôde dostatok vlhkosti.
Pri silných mrazoch sa črepníky pestované na balkóne musia zabezpečiť rúnom. Aj v zime je nutná mierna zálievka, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy, a rastliny tak častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Kalina Davidova (Viburnum davidii) je citlivá na mráz, preto je nutné (najmä v období, keď sú holomrazy bez snehu) celú rastlinu obaliť textíliou. Potrebuje tiež zimnú ochranu a chránené stanovište pred silným vetrom, rovnako aj pred priamym zimným a letným slnkom.
Viburnum farreri je známa aj pre svoju schopnosť prežiť chladné zimy. Je mrazuvzdorná až do teplôt okolo -20°C, čo z nej robí ideálnu rastlinu pre chladnejšie oblasti.
Druhové spektrum kalín
Kalina je ker, ktorý v záhrade pôsobí veľmi efektným dojmom. Existuje približne 200 druhov kalín.
Vždyzelené druhy
- Viburnum rhytidophyllum (Kalina vrásčitolistá): Impozantné vráskavé listy zdobia ker počas celej zimy. Sú dlhé, vráskavé, sýto zelené a pomerne pevné. Kvetné púčiky sa tvoria už na jeseň, sú hnedé a pokryté chĺpkami. Nie je náročná na pestovanie, znáša všetky typy pôdy okrem plytkých a podmáčaných. Rastie pomerne rýchlo, bez rezu v svetlom tieni až polotieni.
- Viburnum davidii (Kalina Davidova): Charakteristická elegantným vzhľadom. Má modrozelené listy, biele kvety, ktoré kvitnú na jar. V lete sa tvoria modré, nejedlé plody. Potrebuje zimnú ochranu a chránené stanovište. Obľubuje mierne kyslé pôdy.
- Viburnum tinus (Kalina vavrínolistá): Pochádza z oblasti Stredomoria a kvitne od neskorej zimy až do jari.
- Viburnum x pragense (Kalina pražská): Vždyzelený ker s lesklými, vrásčitými, kopijovito podlhovastými listami. Na konci jari sa objavujú drobné kvety.
- Kalina vavrinolistá: Vhodná na pestovanie na kmienku.
- Kalina širokolistá
Opadavé druhy
- Viburnum opulus (Kalina obyčajná): Známa bielymi guľovitými súkvetiami a červenými plodmi, ktoré sú obľúbené medzi vtákmi. Kultivar 'Roseum' má nádherné guľovité súkvetia bielych kvetov, ktoré doslova visia z vetvičiek. Z diaľky pôsobia ako kvety hortenzie. Dosahuje výšku 3 m a je impozantnou dominantou.
- Viburnum plicatum (Kalina japonská): Má elegantné vodorovné vetvy a bohaté biele kvety usporiadané do vrstiev. Je skvostom jarnej záhrady.
- Viburnum x bodnantense (Kalina bodnantská): Veľmi atraktívna rastlina, hlavne počas zimných mesiacov. Kultivar 'Dawn' rozkvitá počas miernych zím už koncom decembra a vydrží kvitnúť do marca. Kvety sú úzke trubkovité, najskôr sýto ružové a neskôr svetlo ružové, vykvitajú v zhlukoch priamo na bezlistej vetve. Kvitne ružovými a voňavými kvetmi počas celej zimy.
- Viburnum carlesii (Kalina kórejská): Známa silnou vôňou a hustými bielymi kvetmi.
- Viburnum farreri (Kalina voňavá): Opadavý ker pochádzajúci z Číny. Rastie vzpriamene a je bohato rozvetvený. Má tmavozelené listy s bronzovým nádychom, ktoré sa na jeseň menia až na purpurovo-červené. Pestuje sa pre dekoratívne lístie, nádherné svetlo- až purpurovo-ružové kvety a žiarivé plody. Ročne podrastie o cca 15 až 30 cm. Vzpriamený ker môže v priebehu desiatich rokov dorásť až do výšky 3 metrov a šírky približne 2,5 metrov. Patrí medzi skoro kvitnúce (jarné) druhy. Kvitne skôr, než sa objavia jej prvé elipsovité listy, pričom kvety znesú mrazíky do -10 °C. Od konca jesene do začiatku jari vytvára trubkovité bielo ružovkasté kvietky, ktoré najintenzívnejšie voňajú pri teplotách nad +4 °C. Vyhovuje jej vlhká, mierne kyslá a dobre priepustná pôda na slnečnej expozícií, prípadne v čiastočnom polotieni.
- Viburnum lantana (Kalina siripútková): Pôvodný druh.
Spon rastlín
Pri voľnom raste jednotlivých kríkov je spon približne 1 až 3 metre, v závislosti od sily koreňov a konkrétneho druhu.
Kaliny rastú pomerne rýchlo, pričom ročný prírastok môže byť 30 až 60 cm, v závislosti od druhu a podmienok pestovania. V prípade kaliny voňavej je ročný prírastok približne 15 až 30 cm.
Všeobecné informácie a starostlivosť
Na úrodných záhradných pôdach, pri dobrých klimatických podmienkach, nepotrebujú okrasné dreviny, zvlášť zo skupiny opadavých, takmer žiadnu ďalšiu starostlivosť.
Kaliny preferujú miesta, kde dostávajú aspoň čiastočné slnko, aby dosiahli plné kvitnutie. Opadavé druhy uprednostňujú slnečné miesto výsadby, v polotieni menej kvitnú. Stálezeleným vyhovuje polotieň.
Preferujú dobre priepustnú, organicky bohatú pôdu, ktorá je mierne kyslá až neutrálna. Kalina voňavá preferuje vlhké, mierne kyslé a dobre priepustné pôdy.
Kaliny sú nenáročné na starostlivosť a sú vhodné do rôznych typov záhrad - od formálnych až po prírodné.
Plody kaliny sú pre ľudí jedovaté.
Kvitnutie
Doba kvetu kaliny závisí od konkrétnej odrody. Kalina obyčajná kvitne od mája do júla, s hlavným obdobím kvitnutia spravidla v júni. Kalina bodnanská vás kvetmi poteší najčastejšie od marca do apríla, pričom môže kvitnúť aj počas miernych zím už od konca decembra.
Kaliny zvyčajne kvitnú na jar alebo začiatkom leta, v závislosti od druhu.
Viburnum tinus (Kalina vavrínolistá) kvitne od neskorej zimy až do jari.
Kalina voňavá (Viburnum farreri) je známa pre svoje aromatické kvety, ktoré sa objavujú v zimných mesiacoch, často už v decembri až februári.
Rozmnožovanie
Kalinu voňavú rozmnožujeme semenami, ktoré treba po zbere (obyčajne koncom leta) stratifikovať.
tags: #kalina #vonava #pestovanie