Pestovanie nektariniek a broskýň vo vyšších nadmorských výškach

Úvod do pestovania broskýň a nektariniek

Broskyne a nektarinky sú ovocné stromy, ktoré sa bežne dožívajú 15 až 20 rokov a dosahujú maximálnu výšku 5 metrov, v závislosti od zvoleného podpníka. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú vo forme zakrpatených stromov, klasických kmeňov alebo štvrťkmeňov. Tento spôsob pestovania zabezpečuje dostatočný prísun svetla do všetkých častí koruny.

Pre broskyne je ideálne slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 300 m.n.m., orientované na juh a chránené pred severnými vetrami. Pôda by mala byť suchšia, humózna, vápenatá, výživná, stredne ťažká až piesčito-hlinitá s pH 6,5-8.

Pestovanie vo vyšších nadmorských výškach

Broskyne je možné pestovať aj vo vyšších polohách (nad 450 m.n.m.), avšak v takýchto prípadoch je kľúčový správny výber stanovišťa. V severnejších oblastiach je možné pestovať broskyne aj v nadmorských výškach do 350 či dokonca 500 metrov, ale k sadeniu a pestovaniu stromčekov je potrebné pristupovať uvážlivejšie. Základom je vhodné miesto, ideálne v závetrí pri dome, kde bude strom chránený pred vetrom a chladom. Dôležité je prihliadať aj na nočné teploty, ktoré by nemali klesať pod mínus 24 stupňov Celzia.

Vo vyšších polohách sa odporúča sadiť broskyne na miesta, kde sa na jar opiera slnko. Je však nevyhnutné chrániť kmene pred striedaním denných a nočných teplôt, aby nedochádzalo k praskaniu kmeňov. Na tento účel je možné kmene obložiť kartónom alebo natrieť vápenným mliekom.

Broskyňa je teplomilný ovocný druh, najlepšie sa jej darí v južných oblastiach, kde nadmorská výška nepresiahne 250 metrov. Preto sa o broskyniach často hovorí ako o ovocí vinohradníckych oblastí. Okrem priaznivej klímy potrebujú tieto ovocné stromy ľahšiu až stredne ťažkú pôdu, ktorá môže byť hlinito-piesočnatá až hlinitá. Pôda by mala byť bohatá na živiny aj vlahu, avšak bez premokrenia. V ťažkej, mokrej pôde a v pôde s vysokým obsahom vápnika sa broskyniam nedarí, rovnako ako v oblastiach s vysokou hladinou spodnej vody.

Výber odrôd a podpníkov

Pri výbere ovocných stromov pre výsadbu vo vyšších polohách je potrebné zvážiť niekoľko faktorov. Dôležité je starostlivo zvážiť, aké druhy ovocia sú vhodné pre danú nadmorskú výšku. Teplomilné druhy nie sú vhodné pre takéto podmienky.

Pre jablone sú vhodné najmä české rezistentné odrody, ako napríklad Rubinola a Topaz, ktoré sú zdravotne aj chuťovo kvalitné.

Pri výbere podpníkov jabloní je dôležitý správny výber, ktorý ovplyvňuje rast, úrodnosť a celkové zdravie stromu. Medzi bežne používané podpníky patria:

• M27: Najslabšie rastúci podpník, vhodný pre malé záhrady a pestovanie s oporou.
• M9: Často používaný podpník, slabo rastúci, s rýchlou úrodnosťou. Vyžaduje pravidelnú starostlivosť a oporu.
• M26: Rýchlejšie rastúci ako M9, vhodný pre štvrťkmene a vyžaduje oporu len v prvých rokoch.
• MM106: Najvhodnejší podpník do vyšších polôh a nepriaznivých podmienok. Po zakorenení nevyžaduje oporu.
• MM111: Podpník pre stĺpovité odrody jabloní, vhodný aj do suchších polôh.
• A2: Silno rastúci podpník na pestovanie bez opory, vhodný do svahov a suchších pôd.
• Sem.: Jabloňový semenáč, tradičný podpník.

Marhule sú prevažne cudzoopelivé, preto je nevyhnutné mať aspoň dve odrody s rovnakým časom kvitnutia, alebo sa dohodnúť so susedom. Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu s neutrálnou kyslosťou (okolo pH 7) ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ aj broskýň. Stanovište by malo byť dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre marhule je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m. s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Možno ich pestovať aj vo vyšších polohách (400 - 450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 °C, ale je nutné zvoliť vhodnú odrodu, podpník a orientáciu (najlepšie juhozápadnú alebo západnú, kde teploty najmenej kolíšu). V každom prípade sa vyhnite veterným stanovištiam a mrazovým dolinám.

Pre marhule sú vhodné podpníky ako St. Julien A (slabo až stredne silno rastúci, vhodný aj pre ťažké hlinité a stredne vlhké pôdy) a Montclar (rastie asi o 20-30% slabšie ako marhuľový semenáč, korení hlbšie, vhodný do suchých podmienok). Marhule začínajú pučať veľmi skoro (už vo februári), čo ich robí náchylnými na vymŕzanie.

Príprava pôdy a výsadba

Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody na minimálne dve hodiny (dlhšia doba nevadí, maximálne však 1 deň). Pri jarnej výsadbe sa vykonajú základné rezy. Pri jesennej výsadbe sa rez odloží až na jar.

Vykopeme jamu s rozmermi približne 1x60 cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80x80x100 cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame hlinitú. Pridávame tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát.

Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch života dodatočnú oporu. Pripravíme si kôl, ktorý zatlčieme do už vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrepeme. Potom dohádžeme zvyšok, pošliapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody.

Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, na jeseň približne od polovice októbra, než je pôda premrznutá do hĺbky. Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky na zakorenenie. Druhým pravidlom je, že stromček musíte byť schopní zasadiť, teda pôda nesmie byť premrznutá do veľkej hĺbky. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrznutí pôdy a trvá väčšinou do konca apríla.

Starostlivosť a hnojenie

Veľmi dôležité je hnojenie po odkvitnutí, aby sme podporili veľkosť a kvalitu plodov. Dopĺňame základné živiny, predovšetkým draslík a dusík (dusíka menej). Možno prihnojovať aj vyzretým hnojom, ale chce to už určité skúsenosti (k trojročnému stromu cca 10 kg hnoja, k päťročnému 20 kg atď.). V súčasnej dobe možno zohnať už špeciálne hnojivá určené priamo pre broskyne, ktoré nám celú prácu uľahčia.

Marhule sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík (Cererit, NPK) na jar a na jeseň. Dusík dopĺňame vo väčšej miere až na jar (cez zimu sa ľahko vyplaví z pôdy), po odkvitnutí a po opadnutí plodov, čím prispejeme k lepšiemu rastu a zdravotnému stavu stromu. Dbáme na to, aby strom nebol premokrený.

Najväčšie nároky na vodu majú broskyne hlavne v máji a v júni, a potom približne 3 týždne pred zberom.

Rezy a tvarovanie koruny

Broskyne aj nektarinky sú pomerne bujne rastúce menšie stromy s typickým krovým rastom koruny. Plodné púčiky sa objavujú už na jednoročných výhonkoch. Tieto púčiky sa tvoria natoľko intenzívne, že cieľom rezu je nielen tvarovanie a presvetľovanie korunky, ale aj redukcia násady.

Najvhodnejším tvarom koruny pre pestovanie broskýň je tzv. kotlovitá koruna.

Rez pred / po výsadbe

Na stromčeku vyberieme 4-5 vhodne postavených výhonov s dostatočným uhlom odklonu od strednej osi, z ktorých potom zapestujeme hlavné vetvy. Prípadný terminál, konkurenčný výhon alebo výhony s ostrým uhlom odstránime. Vybrané výhony by mali byť dostatočne silné pre zapestovanie kvalitnej koruny.

Rez v druhom a štvrtom roku

Opäť vykonáme skrátenie predlžujúcich sa hlavných vetiev o 1/3 - 2/3, a to zosadením (zrezaním) na nižšie otvárajúce sa výhony, ideálne tak, aby v nasledujúcom roku došlo rezom k zjednoteniu dĺžky hlavných vetiev. Odstránime výhony rastúce smerom dovnútra a výhony krížiace hlavné vetvy.

Rez v ďalších rokoch

Zameriavame sa na redukciu a prebierku plodných výhonov a presvetľovanie vnútorných partií koruny. Najvhodnejším obdobím pre tento rez je jar, najlepšie v období pučania púčikov až do rozkvetu.

Pri marhuliach sa pestujú najčastejšie dva základné tvary: štvrťkmene s voľne rastúcou korunou a terminálom, alebo voľne rastúce bez terminálu s tzv. dutou korunou.

• Voľne rastúca koruna: založená vo výške 0,9 - 1,1 m (v prípade štvrťkmeňa), alebo v prípade dutej koruny vo výške 0,4 - 0,6 m. U polokmeňa sa zakladá výška v 1,3 - 1,5 m. Vyberieme 3 - 5 hlavných výhonov a terminál. Ak bol stromček vysadený na jar, postranné výhony skrátime veľmi hlboko, približne až o ¾ ich dĺžky (na 3, max. 4 púčiky).
• Rez v druhom roku: na jar odstraňujeme predovšetkým výhony konkurujúce terminálu, výhony rastúce smerom dovnútra do zakladanej koruny a výhony s veľmi ostrým uhlom odklonu. Hlavné vetvy skrátime o 1/2 - 2/3 podľa rovnakého princípu ako pri reze po výsadbe.
• Rez v treťom a štvrtom roku: ak je to možné, vykoná sa zosadenie hlavných vetiev na výhon otvárajúci viac korunu. Z vnútorných konárov odstránime zahusťujúce výhony.
• Rez v ďalších rokoch: cieľom je dostatočne presvetľovať korunu a regulovať prírastky. Teda koruna bez terminálového výhonku s 4-5 hlavnými vetvami.
• Rez pred / po výsadbe (marhule): ihneď po výsadbe (na jar, aj napriek tomu, že výsadba prebehla už na jeseň) odstránime terminál, najlepšie zosadením na najvyššom výhone s dostatočným uhlom odklonu. Ponechávame 4-5 hlavných výhonov, ktoré by nemali vyrastať z jedného miesta kmeňa, oproti sebe, vo dvojiciach atď.
• Rez v druhom až štvrtom roku (marhule): skrátime predlžujúce sa výhony hlavných vetiev o 1/3 - 2/3 dĺžky. Dĺžka jednotlivých vetiev vyrastajúcich v špirále od najvyššej po najnižšiu by mala byť vzostupná.

Choroby a škodcovia

Broskyne sú pomerne náchylné na vymŕzanie, aj napriek tomu dokážu krátkodobo zniesť mrazíky až -20 °C.

Tak ako u ostatných ovocných drevín, aj broskyne a nektarinky trpia radom chorôb. Typickou z nich je napr. kučeravosť broskyne, kedy sa na listoch objavujú najprv žlto-zelené, neskôr červené, vypuklé pľuzgiere, ktoré sa zväčšujú a tým deformujú celý list. Listy potom vysychajú a opadávajú. Ako prevenciu sa na jeseň využívajú fungicídy s hydroxidom meďnatým, ako je Champion, Kocide a iné.

Keď vetvičky vášho stromu vyzerajú ako spálené, listy zosychajú, ale neopadávajú a kvety sú ako po spálení mrazom, pravdepodobne máte čo dočinenia s moniliovým úpalom. Preventívne strom ošetrujeme na začiatku kvitnutia a po odkvitnutí, obzvlášť ak je na jar chladné a daždivé počasie.

Kučeravenie a žltnutie listov a ich následný opad spôsobujú aj vošky broskyňové. Zároveň sú prenášačom ďalších vírusových chorôb.

Pomerne nebezpečnou vírusovou chorobou je šárka. Na listoch marhúľ sa prejavuje hnednutím, žlto-zelenými škvrnami. Na plodoch vytvára belavé kresby a krúžky, to isté aj na kôstkach. Hlavnými prenášačmi sú vošky, a tak účinnou ochranou proti šarke je práve likvidácia vošiek, či preventívna obrana proti nim už v predjarí.

V priebehu júna môžu listy stromu začať hnednúť, alebo byť pokryté žltozelenými škvrnami, zvinovať sa a postupne opadávať. Ide o tzv. Hnednutie listov. Najvhodnejšou ochranou je postrek po odkvitnutí a jeho následné opakovanie. Možno použiť napr. Horizon, Syllit a pod.

Jemné pavučinky na spodných stranách listov a vrcholkoch letorastov spôsobujú roztočce. K ich likvidácii použijeme napr. Nissorun alebo Vertimec.

Jednou z najčastejších príčin úhynu marhúľ v SR je nákaza moniliózou, hubovou chorobou, ktorá spôsobuje hnitie plodov pri ich dozrievaní, vädnutie listov na napadnutých vetvičkách a poškodenie kvetov, ktoré vyzerá ako po spálení mrazom.

Prirodzení predátori, ako sú lienky, zlatoočky a vtáky, môžu pomôcť regulovať populáciu škodcov, ktorí často napádajú nektarinky, napríklad vošky a húsenice. Lienky a zlatoočky sa živia voškami, ktoré môžu spôsobovať deformácie listov, zatiaľ čo vtáky, ako sú sýkorky, pomáhajú redukovať množstvo hmyzu.

Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava alebo praslička, sú výborným prírodným spôsobom ochrany nektariniek pred škodcami a chorobami. Tieto bylinky majú ochranné vlastnosti, ktoré pomáhajú odpudzovať hmyz a zabraňovať infekciám. Bylinné výluhy môžete aplikovať od jari do jesene, keď sú nektarinky najviac ohrozené škodcami a chorobami. Preventívne aplikujte prírodné postreky každé dva až tri týždne.

Ďalšie ovocné druhy vhodné do vyšších polôh

Drobné ovocie

Drobné ovocie je cennou súčasťou záhrad. Kríky drobného ovocia prinášajú chutné a zdravé plody plné vitamínov a sú nenáročné na pestovanie. Drobné ovocie má množstvo výhod - je bohaté na vitamíny a antioxidanty, rodí skoro po výsadbe a plody majú široké využitie. Hodí sa na priamu konzumáciu, do kompótov, džemov, štiav aj na mrazenie.

• Maliny: Malinám sa darí takmer všade, ak majú dostatok priameho slnečného žiarenia s nadmorskou výškou do 650 metrov n. m. Vhodné sú oblasti s priemernou ročnou teplotou 6 °C.
• Jahody: Jahody poskytujú uspokojivé úrody a majú kvalitné plody aj v oblastiach, ktoré sú vyššie ako 600 metrov n. m., pri priemernej ročnej teplote 7 °C. Ak ich pestujeme vo vyšších oblastiach, rastlina neskôr kvitne. Jahodníky sú veľmi skromné na podmienky, v ktorých vyrastajú a môžu byť pestované prakticky vo všetkých typoch pôdy. Jahodník je schopný plodiť aj vo vyšších nadmorských výškach, a to až do 700 m n. m.
• Egreše: Egreš znáša oblasti s priemernou ročnou teplotou od 7 do 9 °C.

Netradičné ovocie

Z netradičného ovocia je možné vyskúšať jedlé jarabiny (odroda Edulis = Moravica) a aróniu čiernoplodú (Aronia melanocarpa).

Lonicera Kamtschatica - Zemolez alebo Kamčatská čučoriedka

Zemolez kamčatský a jeho odrody patria u nás k najmenej náročným druhom ovocia na podmienky pestovania. Dobre rastie tak v nížinách, ako aj vo vyšších nadmorských výškach. Pre svoje nízke nároky na teplo a krátke vegetačné obdobie je veľmi vhodný do stredných a vyšších horských oblastí Slovenska. Môžeme ho vysadzovať aj v mrazových kotlinách, nakoľko je mimoriadne mrazuvzdorný. V dreve vydrží mrazy až -45 °C a v kvete -7 °C bez poškodenia.

Optimálne sú menej úrodné pôdy so slabo až stredne kyslou reakciou. Zemolez kamčatský je cudzoopelivý, preto dôležitým predpokladom jeho spoľahlivej rodivosti je výber minimálne dvoch vhodných odrôd! Na vysádzanie použijeme predpestovaný rastlinný materiál aspoň jednoročný, dodávaný s dobre prekoreneným zemným balom. Optimálny spon vysadzovania pre väčšinu odrôd je 2,5 x 1 m. Sadenice zemolezu sadíme na trvalé stanovištie o 3 - 4 cm hlbšie. Po vysadení výhonky nerežeme ani nezakracujeme. Vzhľadom na to, že zemolez začína vegetovať skoro na jar, optimálny termín vysádzania je jeseň.

Zemolez patrí k druhom málo náročných na živiny, hoci dobre reaguje na hnojenie. Na veľmi úrodných pôdach plody obsahujú dokonca viac horkých látok, ako na chudobnejších. Na veľmi chudobných pôdach do výsadbových jám pred vysadením môžeme primiešať vyzretý kompost, príp. menšie množstvo niektorého z NPK hnojív.

Zemolez v našich podmienkach dozrieva veľmi skoro, už koncom mája. Plody dozrievajú postupne na rastline, preto zber vykonávame viackrát. Dozreté bobule sú tmavomodré až fialovomodré s rôznym stupňom voskového nádychu. Bobule sa po dozretí ľahko oddeľujú, opadávajú, sú veľmi mäkké, preto ich nestláčame a ukladáme v tenkej vrstve. Plody majú široké využitie, môžete ich jesť čerstvé, mrazené, sušené, alebo spracovať na džem, šťavu, sirup ba aj víno.

Mykorhízne huby a ich prínos

Odborníci odporúčajú pri výsadbe jabloní, hrušiek, čerešní i višní aj mykorhízne huby Symbivit. Stačí ich aplikovať len jedenkrát pri výsadbe rastlín. Dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxidantov. Stávajú sa napríklad kvety a okrasné rastliny a dreviny krajšie a pestrejšie.

Mykorhízne huby dokážeme pridávať aj už vysadeným mladším či starším rastlinám. Tieto huby ohromne posilnia koreňovú sústavu stromu, kríku, kvetu či zeleniny alebo okrasnej rastliny. Pomáhajú, aby sa koreňová sústava rozrástla, čím sú rastliny schopné z pôdy získať viac vlahy a výživových látok.

Aplikácia k už vysadeným rastlinám: Jednoducho okolo rastliny urobíme niekoľko dier (varechou, tenkou paličkou alebo aj kovovým roxorom) a do nich nasypeme mykorhízne huby.

Kľukva veľkoplodá

Kľukva veľkoplodá je príbuzná aj u nás vyskytujúcej sa kľukve močiarnej. Jej plody sú však väčšie a aj úrodnosť je vyššia. Kľukva vytvára dlhé poliehavé výhony, z ktorých počas vegetačného obdobia vyrastá krátky plodonosný obrast. Na výhonkoch sú drobné neopadavé dužnaté listy. Kvety sa podľa polohy pestovania a samozrejme aj podľa odrody začínajú objavovať od júna a potom počas celého leta. Niektoré odrody majú tendenciu kvitnúť v dvoch vlnách.

Prirodzene sa Americká brusnica vyskytuje na rašelinistých podmáčaných pôdach. Pre pestovanie je nutný vlhký rašelinový substrát s kyslou pH reakciou od 3,5 - 4,5 pH. Pre pestovanie vyberieme slnečné stanovište, ale dá sa pestovať aj na polotienistom mieste. Pôda musí byť dostatočne vlhká a nevysúšavá. Na rozdiel od pravých brusníc je vhodné aj trvalé zamokrenie. Pestovať ju je možné aj vo vyšších nadmorských výškach, kde sa príliš nedarí iným ovocným druhom.

tags: #nektarinka #do #nadmorskej #vysky #500m