Karas striebristý (latinsky: Carassius auratus, maďarsky: Ezüstkárász, anglicky: Crucian Carp) je mimoriadne zaujímavá ryba z radu kaprotvaré a čeľade kaprovité, ktorej život a súžitie s človekom sú plné prekvapení. Táto všežravá ryba sa dožíva približne 10 rokov, pohlavnú dospelosť dosahuje v 3. roku a jej doba rozmnožovania prebieha v mesiacoch máj až jún. Bežná veľkosť karasa striebristého sa pohybuje medzi 15-30 cm, pričom maximum môže dosiahnuť až 50 cm. Lovná miera a doba hájenia pre tento druh nie sú stanovené.
Pôvod a systematika druhu
V Ázii poznali Číňania karasa striebristého už v dobách pred naším letopočtom. Oceňovali jeho schopnosť prežívať v skromných podmienkach záhradných jazierok a sústavným šľachtením z neho vypestovali rad foriem, ktoré pôvodnú prírodnú formu pripomínajú len veľmi vzdialene. V Európe sú dnes chované hlavne ako zlaté karasy a nespočetná rada foriem závojnatiek. Na systematike rodu Carassius sa v súčasnej dobe tvrdo pracuje, pretože zdanlivo obyčajný striebristý karas je opradený množstvom záhad.
Niektorí autori predpokladajú, že do Európy boli v rôznych obdobiach zavlečené alebo sa tu dokonca pôvodne vyskytovali hneď dva druhy "striebristých karasov" - Carassius auratus a Carassius gibelio, popísaný Blochom už v roku 1782 priamo zo strednej Európy. Dodnes nie je jasné, či bol Blochom popísaný karas v Európe pôvodný alebo zavlečený a zatiaľ nie je isté ani to, či sa skutočne jedná o samostatné druhy. Dlhú dobu, prakticky až donedávna, bol Blochov karas uvádzaný len ako poddruh karasa striebristého - karas striebristý euro ázijský (Carassius auratus gibelio).
Rozšírenie a invázne šírenie
Aký bol pôvodný areál a ako prebiehalo šírenie striebristých karasov v Európe, už dnes nikto nezistí. Isté je, že v roku 1954 bol karas striebristý pochádzajúci z populácií na východe vysadený v Maďarsku a odtiaľ sa začal lavínovite šíriť. V 80. rokoch 20. storočia dorazil na naše územie a dnes je široko rozšíreným druhom - ďaleko početnejším než u nás pôvodný karas zlatistý (Carassius carassius). Jeho šírenie sa doposiaľ nezastavilo a neobmedzilo sa len na stojaté vody, preniká aj do riek a je početný aj v relatívne silno prúdiacich úsekoch. Predpokladá sa jeho ďalšie šírenie.
Zvyšovanie početnosti a invázne šírenie tejto ryby spočiatku vzbudzovali obavy, ale jeho stavy sa napokon prirodzene stabilizovali. Uplynulé dve desaťročia však optimizmus nepotvrdili a populácia karasa striebristého naďalej expanduje do ďalších vôd, pričom mapa jeho výskytu dnes pokrýva územie celého Slovenska. Plne sa u nás naturalizoval a cíti sa ako domáci pán.
Rozlišovacie znaky
Rozoznať karasa striebristého nie je ťažké, ak neberieme do úvahy starosti ichtyológov s presnou klasifikáciou. Jeho sfarbenie je spravidla striebristo šedé, len výnimočne sa objavujú zlatisté tóny. Celkovo pôsobí svetlejším dojmom ako karas zlatistý. Na rozdiel od kapra nemá karas striebristý fúziky a od karasa zlatistého ho možno odlíšiť podľa:
- Väčších a pevnejších šupín.
- Menej vyklenutej chrbtovej plutvy (alebo mierne vykrojenej), pričom posledný tvrdý lúč má 10 až 15 zúbkov zväčšujúcich sa smerom nahor. Karas zlatistý má chrbtovú plutvu vypuklú a 30 rovnako veľkých zúbkov.
- V prípade otvorenia brušnej dutiny podľa čiernej farby jej výstelky.
- Striebristého tela s pevnou zhrubnutou kožou pred prsnými plutvami.
Zatiaľ čo karas zlatistý celkovo pripomína guľaté slniečko, chvost a chrbtová plutva sú zreteľne vypuklé a telo je zelenkavozlatisté.
Biológia druhu a adaptácia
Karas striebristý je odolnou rybou, ktorá dokáže prežiť aj vo vodách s nízkym obsahom kyslíka a znečistením. Vystačí si s minimom potravy a je dobre obrnený silným pancierom zo šupín, prežije aj značné poranenie. Má schopnosť existovať v najhustejšom záraste vodných rastlín a prežiť vo vodách s minimálnym obsahom kyslíka. Dokáže prežiť aj niekoľko mesiacov úplne bez kyslíka, pričom kyslík potrebný k metabolizmu získava štiepením tukov (anaeróbna respirácia s produkciou etanolu). Najväčších rozmerov dosahuje v údolných nádržiach a veľkých pieskovňach.
Je to húfová ryba; väčšie alebo menšie húfy karasov sa pohybujú pohromade a na rozľahlejších vodách nemajú stále stanoviská. Ich potravu tvorí rastlinná i živočíšna zložka, pričom sú schopné živiť sa planktónnymi organizmami, živočíchmi dna (bentosom), konzumujú aj riasy, časti vyšších rastlín a detrit.
Karas striebristý je veľmi prispôsobivý, obvykle žije v prehriatych stojatých vodách, ale dokáže sa prispôsobiť širokému spektru podmienok. V riekach tiahne v jarnom období proti prúdu, hromadí sa v prúdoch pod hatiami, dokonca prekonáva aj pereje a nízke stupne.
Špecifiká rozmnožovania (Gynogenéza)
Rozmnožovanie karasa striebristého je veľmi zvláštne. V centre areálu jeho rozšírenia vytvára populácie zložené z oboch pohlaví a rozmnožuje sa bežným výterom. Na okrajoch areálu výskytu druhu (vrátane nášho územia) však vytvára jednopohlavné populácie zložené iba zo samíc. Tento spôsob rozmnožovania sa nazýva gynogenéza alebo gynogenetický spôsob rozmnožovania.
Mechanizmus gynogenézy:
- Pri vývine ikier dochádza pri tvorbe vaječných buniek k odchýlke od bežného delenia a vznikajú bunky s triploidným jadrom, odlišné od vaječných buniek v bežných ikrách.
- Ikernačky karasa striebristého sa vytierajú so samcami iných kaprovitých rýb (napríklad karasa zlatistého, kapra, pleskáča, lieňa, jalca, plotice).
- Spermie týchto rýb iba stimulujú vývoj ikry bez splynutia ich jadra s jadrom vaječnej bunky. Vďaka tomu nevyžaduje tento typ ikier pre svoj vývoj oplodnenie.
- Z takto stimulovaných ikier sa liahnu nové samice karasa striebristého, ktoré sú geneticky takmer totožné s materským organizmom.
Tento spôsob rozmnožovania je veľkým prínosom pre explozívne šírenie karasa do doposiaľ neobsadených vôd. Jediná prenesená ryba sa môže stať základom novej početnej populácie, čo je kľúčové pre jeho mimoriadne rýchle šírenie na nové lokality.
Výskyt samcov a zmeny v populácii:
Pôvodne sa samce karasa striebristého na našom území nevyskytovali vôbec, alebo boli mimoriadne vzácne (udávaný pomer bol 1 samec na 500 samíc). Prvé samce boli zistené až v roku 1992 v Dunaji a po roku 1990 sa začali objavovať vo väčšom počte aj v iných tokoch. V súčasnosti sa ich podiel na miestach ich výskytu môže pohybovať okolo 30 %. Pokiaľ sa samce vyskytujú, zapájajú sa do výteru.
Karas sa neresí od mája v dvoch až troch dávkach, ikry kladie na vodné rastlinstvo a každá samica môže ročne naklásť 10 000 až 150 000 ikier, pričom niektoré zdroje uvádzajú aj vyše štvrť milióna.
Rast a životnosť
Karas striebristý rastie rýchlejšie než karas zlatistý a dorastá aj väčších rozmerov. Na našom území len vzácne prekračuje 7 rokov života. S ohľadom na to, že v tomto veku môže prekročiť dĺžku 40 cm a dosiahnuť hmotnosť až 1,5 kg, je treba jeho rast hodnotiť ako rýchly. Rekordní jedinci s dĺžkou cez 50 cm a hmotnosťou prekračujúcou 3 kg neboli podrobení vedeckému výskumu, ale zrejme sa museli dožiť veku okolo 10 rokov. Rýchlosť rastu je závislá na podmienkach; podobne ako karas zlatistý, aj tento druh má sklony vytvárať zakrpatené populácie rastúce veľmi pomaly, najmä v lokalitách, kde iné druhy rýb neprežívajú alebo prežívajú s ťažkosťami, t.j. vo vodách s nedostatkom potravy.
Ekologický vplyv a význam
Význam karasa striebristého v našich vodách je problematický. Na mnoho miestach dochádza k jeho premnoženiu a následnému znižovaniu počtu ostatných kaprovitých rýb. V tom karasovi nahráva aj fakt, že je vďaka svojmu vysokému telu a pevným šupinám nie je veľmi ochotne lovený dravcami, s výnimkou sumca. Vo voľných vodách je vážnym potravným konkurentom najmä iným kaprovitým rybám. Najhoršie je, že svojím spôsobom rozmnožovania ohrozuje genofond pôvodných druhov rýb, nie lokálne či regionálne, lež celoplošne.
"Vo voľných vodách pre svoj spôsob rozmnožovania zapríčiňuje znižovanie početnosti populácií iných druhov rýb, čím sa vlastne správa ako neselektívny dravý druh," uviedol popredný ichtyológ doc. Ivan Stráňai. V budúcnosti môže navyše prítomnosť samcov viesť k devastácii pôvodnej ichtyofauny vznikom medzidruhových krížencov.
Tam, kde nie je početný a dorastá väčších veľkostí, je akceptovateľným druhom, ktorý sa zaradil do osádky revírov ako ryba majúca aj istý význam pre športový rybolov. Expanzia karasa striebristého má značný hospodársky význam - pozitívny (intenzívne lovený druh, nutričná hodnota) aj negatívny (nepriaznivý vplyv na produkciu iných druhov v rybníkoch).
Športový rybolov
Športový lov karasa striebristého je niekde záležitosťou náhodných úlovkov, inde otázkou nepretržitého lovu desiatok zakrpatených jedincov, ale len na málo miestach je možné sa na jeho lov špecializovať. Je to aktívnejší druh a loví sa ľahko, najmä z hladnejších populácií. Väčšie jedince dokážu byť náladové a často opúšťajú zakŕmené miesto. Mimochodom, najväčším karasom striebristým uloveným na Slovensku bol 3 600-gramový kus, ktorý zdolal na Štrkovisku Kálna v roku 1995 J. Sivák z Bratislavy.
Metódy lovu a náradie:
- Plávaná: Asi najlepšou metódou lovu tohto druhu je plávaná. Vhodné sú akékoľvek plavákové prúty - matchový prút, bolonézka, delička alebo bič - výber hlavne s ohľadom na rozľahlosť a charakter revíru alebo potreby rybára. Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,14 mm; v prípade možnosti úlovku kapra je lepšie použiť silnejší.
- Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahší - bez veľkých nárokov, feeder kategórie "light", pickerový prút. Monofilné vlasce v rozmedzí 0,08 - 0,18 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu iných rýb, najmä kapra.
Nástrahy: pečivo, krúpy, ryža, biele červy apod.
Kríženci (Kaprokaras)
Kríženec kapra a karasa, tzv. kaprokaras, reálne existuje a dá sa spravidla rozpoznať podľa počtu fúzov. Kapor ich má štyri, karas nemá fúzy vôbec. Kríženec kapra a karasa máva niekedy fúziky dva, prípadne ani jeden. S karasom ani kaprokarasom by ste si nemali kapra pomýliť aj preto, lebo kapor má dlhšiu chrbtovú plutvu a najmä veľmi tvrdé ostne na začiatku chrbtovej i análnej plutvy. Občas sa dokonca pritrafí, že namiesto vianočného kapra ľudia kúpia v tržnici rybu, ktorá dosahuje veľkosť kapra, no nemá fúziky, jej brušná dutina je pokrytá čiernou blanou a šíri sa z nej typická aróma karasa.
tags: #karas #striebristy #rozmnozovanie