Na Slovensku sa povrchy zasvätené pestovaniu technických plodín, najmä repky olejnej, stali predmetom kritiky zo strany Ministerstva pôdohospodárstva. Minister Ján Mičovský poukázal na to, že repka olejná zaberá príliš veľké plochy, čo ovplyvňuje celkovú poľnohospodársku produkciu krajiny. Kým na prelome milénií pokrývala repka olejná približne 100-tisíc hektárov pôdy, v súčasnosti jej výmera narástla až na 147-tisíc hektárov. Tento nárast o polovicu predstavuje značné rozšírenie.
Nadprodukcia a smerovanie k biopalivám
Produkcia repky olejnej na Slovensku v súčasnosti prevyšuje reálne domáce potreby o približne 250 percent. Dôvodom je primárne smerovanie väčšiny vypestovanej repky na výrobu biopalív. Okrem repky olejnej sa vo väčšom objeme pestujú aj ďalšie technické plodiny využiteľné na výrobu biopalív, ako sú slnečnica (na výrobu bionafty) a kukurica (na výrobu bioetanolu primiešavaného do benzínov). Tieto plodiny sa taktiež pestujú s istou nadprodukciou.
V kontexte toho, že Slovensko má záporné obchodné saldo v potravinách vo výške až 1,8 miliardy eur, sa agrorezort pod vedením Jána Mičovského rozhodol prenastaviť dotačnú politiku. Cieľom je presunúť väčšiu podporu do produkcie zeleniny, ovocia a iných potravinárskych komodít, na úkor technických plodín, ako je repka. Hoci farmári pestujú repku kvôli zabezpečenému odbyt u výrobcov biopalív a slušnému zisku, ministerstvo zdôrazňuje nutnosť znížiť závislosť od dovozu potravín, ktorý predstavuje až 700 kamiónov denne.
Ekonomická analýza pestovania repky olejnej (2009 - 2021)
Ekonomika pestovania repky olejnej bola detailne analyzovaná v časovom rade rokov 2009 až 2021 s využitím údajov zo súboru poľnohospodárskych podnikov. Je dôležité poznamenať, že tieto údaje majú orientačný charakter, keďže pochádzajú z výberového súboru podnikov.
Vývoj nákladov a úrody
- Celkové náklady na 1 hektár (ha): V roku 2018 dosahovali celkové náklady na 1 ha repky olejnej vo vybranej vzorke podnikov 1 108,6 €, čo predstavovalo nárast o 25 % oproti roku 2009. Hektárové náklady rástli takmer počas celého hodnoteného obdobia. V roku 2021 sa celkové náklady na 1 ha zvýšili na 1 240,7 €, čo bol nárast o 3 % oproti roku 2020 a nárast o 7 % oproti roku 2015. Zvýšenie nákladov v roku 2021 bolo ovplyvnené najmä rastom nákladov na mzdy a služby, zatiaľ čo priame materiálové náklady sa oproti roku 2015 znížili.
- Priame materiálové náklady: Tvoria významnú časť celkových nákladov (v roku 2021 až 48 %). V roku 2021 boli najvyššie náklady na hnojivá (20 %), chemické ochranné prostriedky (15 %), osivá (7 %) a ostatný priamy materiál (6 %).
- Úroda repky olejnej: V ostatných hodnotených rokoch bola úroda priaznivá. V roku 2018 dosahovali respondenti úrodu 3,4 t z 1 hektára, čo bolo o 22 % viac ako v roku 2015. V roku 2021 bola úroda 3,09 t z hektára, čo bolo o 3 % viac ako v roku 2020, ale v porovnaní s rokom 2015 bola vyššia o 20 %.
Jednotkové náklady a realizačné ceny
- Jednotkové náklady na 1 tonu repky: Vplyvom dobrej úrody v roku 2018 boli jednotkové náklady na výrobu 1 tony repkového semena 326 €, čo bolo o 21 % lacnejšie ako v roku 2015. V roku 2021 boli náklady na 1 tonu repkového semena 369 €, čo bolo drahšie oproti predchádzajúcemu roku, ale lacnejšie o 11 % v porovnaní s rokom 2015. Najlacnejšia výroba bola zaznamenaná v roku 2018 (menej ako 330 €/t).
- Realizačné ceny: Ekonomická efektívnosť bola na začiatku hodnoteného obdobia (rok 2009) ovplyvnená nepriaznivou realizačnou cenou len 250 €/t. V roku 2012 ceny rapídne stúpli na 415 €/t, no aj napriek tomu boli ceny v posledných dvoch hodnotených rokoch ešte vyššie.
Rentabilita a vplyv dotácií
Rentabilita pestovania repky olejnej sa výrazne líšila v závislosti od roka, výšky nákladov, úrody a realizačných cien, pričom dotácie zohrávali kľúčovú úlohu.
- Rok 2009: Bol najnepriaznivejším rokom. Pestovatelia nedosahovali zisk ani so započítaním podpory (rentabilita -1 %). Bez podpory strácali 88 € na tone repky (záporná rentabilita -26 %).
- Rok 2012: Bol priaznivejší, pestovanie prinášalo respondentom zisk aj bez podpory (20 €/t). K tomu prispela najmä priaznivá realizačná cena vyššia ako jednotkové náklady.
- Rok 2015: Pestovanie bolo rentabilné iba so započítaním podpory (9 %). Bez dotácií strácali na tone repkového semena 32 €, čo bolo spôsobené rýchlejším rastom jednotkových nákladov ako realizačnej ceny.
- Rok 2018: Bol najpriaznivejším rokom z ekonomického hľadiska. Priaznivý vývoj jednotkových nákladov (vplyvom dobrej úrody) bol nižší ako realizačná cena. Pestovatelia vyrábali repku so ziskom aj bez podpory (37 €/t bez podpory, 103 €/t so započítanou podporou).
V súčasnosti sa zdá, že trhové ceny sú priaznivejšie, avšak politické zmeny a nové dotačné mechanizmy môžu v budúcnosti ovplyvniť celkovú rentabilitu.
Environmentálne a spoločenské dôsledky pestovania
Pestovanie repky olejnej je spojené s viacerými environmentálnymi rizikami:
- Intenzívne používanie chemických vstupov: Konvenčné pestovanie repky si vyžaduje rozsiahle chemické a agrotechnické vstupy. Opakovaná aplikácia herbicídov, insekticídov a fungicídov (niekedy až 14-krát za úrodu) má negatívny vplyv na opeľovače, biologickú aktivitu pôdy, hmyz, vtáctvo a ľudské zdravie.
- Vznik "superbín": V poliach s repkou boli pozorované "superburiny", ktoré sú odolné voči glyfosátu, bežne používanému herbicídu.
- Vplyv na biodiverzitu a ekosystémy: Rozsiahle monokultúry repky, intenzívne postrekované pesticídmi, môžu byť škodlivé pre včely, iné opeľovače a pôdne mikroorganizmy, čím znižujú biodiverzitu.
Odborníci preto radia vrátiť sa k pestovaniu tradičných plodín alebo hľadať tie, ktoré sú odolnejšie voči suchu a vyžadujú menej chemických vstupov, prípadne sa zamerať na regeneratívne poľnohospodárstvo, ktoré dosahuje podobné výnosy bez orby a väčšiny pesticídnych postrekov s nižšími nákladmi.
Nedostatočná domáca produkcia potravín
Situácia s repkou olejnou odzrkadľuje širší problém Slovenska v oblasti potravinovej sebestačnosti. Kým na jednej strane máme nadprodukciu technických plodín, na druhej strane sme výrazne závislí od dovozu potravín.
- Zemiaky: Výmera pestovania zemiakov v roku 2021 klesla na 6 070 hektárov, čo je o 18,4 % menej oproti predchádzajúcemu roku. Domáca produkcia pokryje len približne 50 % spotreby.
- Ovocie a zelenina: V prípade ovocia pokrýva domáca produkcia len 39,3 % spotreby, zatiaľ čo pri zelenine je to 71,3 %. Nepriaznivé klimatické podmienky, ako napríklad mrazivé noci, často spôsobujú značné straty na úrode ovocia.
Okrem toho, až 97 % rastlinného oleja na Slovensku sa dováža, hoci sa repka pestuje vo veľkom objeme. Až 94 % vypestovanej repky olejnej sa použije na výrobu biopalív (MERO) alebo sa vyváža, pričom domáce spracovateľské kapacity na potravinárske účely sú obmedzené.
Politika biopalív a budúcnosť
Nová novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie počíta so zvyšovaním podielu biozložky v palivách do roku 2030. Rezort hospodárstva uvádza, že zvýšenie podielu nebude na úkor ďalšieho tlaku na ornú pôdu, ale skôr znížením exportu biopalív, keďže doterajšie kapacity pre výrobu biopalív prvej generácie prevyšujú potreby.
Napriek tomu ekológovia a vedci kritizujú politiku primiešavania biozložky do palív ako "slepú vetvu". Poukazujú na to, že s ukončením výroby spaľovacích motorov do roku 2035 sa potenciál biopalív v pohonných hmotách výrazne zmenší. Dlhodobým cieľom by malo byť diverzifikovať poľnohospodársku produkciu, vrátiť sa k tradičným plodinám a rozvíjať také, ktoré sú odolnejšie voči klimatickým zmenám.