Ako vybrať domáci kompostér a kde kúpiť najlacnejšie

Hľadáte ekologický spôsob, ako sa zbaviť biologického odpadu, alebo by sa vám hodilo kvalitné hnojivo na záhradu? Kompostéry vám umožnia oboje. Dávno neplatí, že jedinou možnosťou sú záhradné kompostéry; už aj obyvatelia bytov si môžu zaobstarať skladnejší domáci kompostér. V tomto článku sa budeme venovať výberu kompostéra, predstavíme zásady, ktoré je dobré poznať pred kúpou, a odpovieme na základné otázky.

Čo je kompostér a prečo kompostovať?

Kompostér je nádoba, do ktorej sa uskladňuje prírodný odpad, ako sú zvyšky ovocia, zeleniny, vňate z rastlín a mnoho ďalšieho. Organická hmota sa v kompostéri rozkladá pomocou živých organizmov, ktoré sa ňou živia. Medzi živé organizmy patria predovšetkým huby, riasy, kvasinky, baktérie, roztoče, červy, dážďovky a mnoho ďalších drobných živočíchov.

Kompostovanie napodobňuje biologické procesy, ktoré prebiehajú v pôde. Proces humifikácie však trvá dlho a kompostér tento čas výrazne skracuje. Vo svojich štyroch stenách pripravuje najvhodnejšie podmienky, čím výrazne urýchľuje proces. Je navrhnutý tak, aby mikroorganizmy a bezstavovce, ktoré sa podieľajú na humifikácii, mohli pracovať čo najjednoduchšie a najefektívnejšie.

Benefity kompostovania

• Výroba kompostu znižuje množstvo odpadu, čím sa znižuje uhlíková stopa.
• Vytvorenie vlastného kompostu je jednoduchý proces, ktorý môže urobiť ktokoľvek, takmer kdekoľvek.
• Kompostovanie vám ponúka bohaté hnojivá, ktoré zlepšujú kvalitu vašej záhrady.
• Zapracovanie kompostu do pôdy zlepší jej kvalitu aj v nasledujúcich rokoch.
• Kompostovanie môže odviesť až 30% odpadu z domácností. Je to dôležité, pretože keď organická hmota skončí na skládke odpadu, chýba jej vzduch, ktorý potrebuje na rýchle rozloženie. Namiesto toho pri rozklade vytvára škodlivý metánový plyn, čím sa zvyšuje miera globálneho otepľovania a klimatických zmien.
• Kompost je najlepším priateľom vašej záhrady. Je to jednoduchý spôsob, ako poskytnúť vašej zeleni humus bohatý na živiny, ktorý podporuje rast rastlín a obnovuje vitalitu vyčerpanej pôdy. Navyše je zadarmo, ľahko sa získa a je priateľský k životnému prostrediu.
• Hnojivo získané z kompostovania je bohaté na živiny, čo znamená, že poľnohospodársky výnos sa pri použití výrazne zlepšuje. Okrem toho slúži ako prírodný pesticíd ochranou vonkajších vrstiev pôdy.

Typy kompostérov

Na trhu existuje množstvo typov kompostérov, pričom každý z nich sa delí na trochu iné kategórie. Pri výbere je nutné zvážiť, aký typ je pre vás najvhodnejší - či domáci kompostér alebo záhradný kompostér. Odpovede na otázky, koľko kuchynského a záhradného odpadu budete kompostovať a koľko priestoru máte na inštaláciu kompostéra, okamžite determinujú potrebný objem a veľkosť kompostéra.

Záhradné kompostéry

Tieto kompostéry sú určené na väčšie množstvá biologického odpadu zo záhrady aj domácnosti. Často nemajú dno a inštalujú sa priamo na pôdu, čím sa do kompostéra dostanú aj živé organizmy z pôdy a rozklad sa tým urýchli.

Podľa materiálu

• Plastové kompostéry: Sú najbežnejším variantom. Výhodou plastu je jeho nízka hmotnosť, odolnosť, trvanlivosť a jednoduchá inštalácia, pričom nevyžaduje takmer žiadnu údržbu. Účinne tiež absorbuje teplo, ktoré je pri kompostovaní dôležité. Odolný plast, často z polyetylénu (HDPE) alebo polypropylénu (PP), zabezpečuje dlhú životnosť a odolnosť voči UV žiareniu a nepriaznivému počasiu. Nevýhodou môže byť, že plastový kompostér nie je biologicky rozložiteľný a nie je tak úplne ekologický. Kvalitné modely sú veľmi pevné a stabilné, menej kvalitné však môžu prasknúť v dôsledku teplotných zmien.
• Drevené kompostéry: Sú konštrukčne jednoduchšie, väčšinou pripomínajú obyčajnú ohrádku. Tento typ kompostéra pôsobí esteticky a prirodzene. Drevené kompostéry sú ekologickejšie, pretože drevo je obnoviteľný zdroj a môže byť samo kompostované. Práca s kompostom v drevenom kompostéri býva jednoduchšia. Drevo musí byť nejakým spôsobom ošetrené, inak by sa po nejakej dobe začalo rozkladať. Nezabezpečujú takú ochranu a teplo pre kompostovanie, a majú menšiu životnosť kvôli hnilobe dreva. Sú však vhodné, ak si chcete kompostér vyrobiť svojpomocne.
• Kovové kompostéry: Zvyčajne sú vyrobené z kovových tyčí a ich povrchová úprava je bežná. Dá sa ľahko rozložiť a zložiť a aj pri tomto type máte dobrý prístup ku kompostu.
• Betónové kompostéry: Ak chcete naozaj pevný a odolný kompostér, potom je betónový kompostér tou správnou alternatívou. Vyrába sa z betónových dosiek, ktoré sa poskladajú na seba podľa potrebnej výšky a s potrebnými medzerami pre ventiláciu.

Podľa konštrukcie

• Otvorený kompostér (kompostovacie silo): nemožno zatvoriť, preto je vhodnejšie na väčšie záhrady. Je tvorený jednoduchou ohradou v tvare štvorca či šesťuholníka. Ako spodnú vrstvu by ste mali vždy použiť hrubý, ale vzdušný materiál, čo zabezpečí správnu cirkuláciu vzduchu a odtok prebytočnej vody.
• Uzatvorený kompostér: Najčastejšie je vyrobený z plastu. Odpad sa doň prihadzuje zhora, hotový kompost sa vyberá otvorom v spodnej časti. Jeho výhodou je, že kompost je krytý pred dažďom či priamym slnečným žiarením, ktoré by ho vysúšalo. Taktiež býva chránený zospodu, aby doň nevnikli hlodavce. Klasický uzatvárateľný záhradný kompostér je často vybavený praktickými bočnými dvierkami na odoberanie humusu.
• Viackomorový kompostér: Okrem klasického prevedenia existujú aj viackomorové verzie. Dvojkomorový kompostér ponúka dva úložné priestory - v prvom sa materiál podrobuje tleniu, zatiaľ čo druhý sa používa na dozrievanie. Pre väčšie záhrady je vhodný aj trojkomorový kompostér, ktorý dosahuje vyšších teplôt a urýchľuje proces.
• Rotačný/Otočný kompostér: Je väčšinou vyrobený z recyklovateľného a UV ošetreného plastu. Je v tvare valca alebo bubna, má kľučku na otáčanie a je zavesený na konštrukcii, na ktorej sa môže točiť. V rotačnom kompostéri sa bioodpad spracováva veľmi rýchlo (už za 4 až 6 týždňov), a to vďaka otáčaniu prostredníctvom jeho mechanizmu. Ľahké premiešanie vrstiev a možnosť jednoduchého premiestnenia sú jeho hlavnými výhodami. Čierna farba pohlcuje teplo a urýchľuje tak celý proces premeny. Sú skladnejšie a jednoduchšie sa vyprázdňujú. Mnohé modely majú dve komory: jednu pre kompostovanie a druhú pre držanie zrelého kompostu.

Domáce kompostéry (do bytu a na balkón)

Ak nie ste majiteľom záhrady, ale napriek tomu chcete triediť organický odpad a šetriť prírodu, existuje pre vás riešenie v podobe domáceho kompostéra. Sú to štýlové nádoby, ktoré sú úplne bez zápachu. Vo väčšine prípadov sú domáce kompostéry vyrobené z plastu alebo z kombinácie dreva a plastu.

Kompostér s vekom je nutnosťou v bytoch a na balkónoch, v takom prípade voľte malý domáci kompostér, ktorý sa zmestí aj do kuchyne. Je výhodou, že zvyšky potravín v kompostéri nie sú cítiť, na rozdiel od odpadkového koša, kde sa zvyšky nezužitkujú. Domáci kompostér do bytu alebo na balkón je ideálnym riešením. Vhodným typom je menší plastový kompostér alebo vermikompostér.

Typy domácich kompostérov

• Vermikompostér: Ide o najmenšie riešenie kompostovania, ktorého odpad spracúvajú dážďovky. Ide o výhradne domáci kompostér, ktorý možno umiestniť aj do kuchyne alebo na balkón. Kompostér obsahuje kalifornské dážďovky, ktoré premenia jeho obsah na kvalitné organické hnojivo. Kalifornské dážďovky sú oveľa výkonnejšie a zvládajú pobyt vo vermikompostéroch oveľa lepšie. Pre vermikompost sa používajú kvalitné kalifornské dážďovky, ktoré proces kompostovania veľmi urýchľujú, pretože konzumujú a strávia veľké množstvo odpadu. Vermikompostér by mal byť v teplote okolo 20 °C. Výhodou domáceho kompostéra s dážďovkami je nielen rýchlosť spracovania a kvalita kompostu, ale aj absencia nepríjemných pachov v byte. Je často kompaktných rozmerov, jednoducho sa prenáša, nestojí veľa peňazí a nemusí sa kompost prekopávať. Zvyčajne sa skladá z troch nádob, horná je pre vkladanie bioodpadu, prostredná pre vznikajúce kompost (pôdu) a spodná zbiera tekutinu, ktorá je ideálna na hnojenie rastlín. Nevýhodou môže byť príliš malý rozmer, nutnosť dážďovky pravidelne kŕmiť a potreba vyprázdňovať zásobník výluhu (čaj dážďoviek). Dážďovky hynú, ak teplota klesne pod 0 °C alebo stúpne nad 42 °C, alebo pri nesprávnom pH (pod 6 a nad 8).
• Kompostér s mikroorganizmami (Bokashi): V týchto kompostéroch sa o rozklad odpadu starajú baktérie Bokashi. Odpad sa postupne vrství do kompostéra, a keď dosiahne výšku približne 4 cm, pridajú sa baktérie. Takto postupne vrstvíte, až kým nie je kompostér úplne plný. Namiesto kalifornských dážďoviek sa tu používa prášok na fermentáciu, ktorý okrem rozkladu zamedzuje aj tvorbe nepríjemných pachov. Kuchynský kompostér okrem sitka, tlačidielka a odmerky disponuje aj otočným ventilom, ktorým sa vypúšťa kvapalina vhodná ako dokonalé hnojivo rastlín.
• Elektrické kompostéry: Tento typ kompostéra potrebuje na svoju prevádzku elektrickú energiu. Môžete použiť aj rôzne veľkosti kuchynských nádob. Odpad môžete vhadzovať priamo do kontajnera, ideálne je však použiť recyklovateľné vrecia. Tieto nádoby sú zvyčajne vybavené uhlíkovým filtrom, ktorý dokáže zadržať akýkoľvek zápach.

Čomu venovať pozornosť pri výbere kompostéra

Vybrať správny kompostér nie je nijako zložité, ale na trhu je dostupných toľko modelov, že sa veľmi ťažko vyberá. Pri výbere je nutné zohľadniť pár parametrov:

Objem kompostéra

Dôležitým kritériom pri výbere je objem. Čím väčšiu záhradu máte, tým väčší kompostér budete potrebovať. Všeobecne sa udáva, že na 1 m² záhrady vyjde 1 liter objemu kompostu. Ak budete na úrodný kompost premieňať hlavne kuchynský odpad, zvoľte si skôr menší exteriérový alebo rovno interiérový kompostér. Väčšie zásobníky bývajú zložitejšie na údržbu a vetranie. Pokiaľ ide o menšie zásobníky, môžu rýchlo vyschnúť, pretože sú ľahko ovplyvniteľné vonkajšími teplotami.

• Malé záhrady (do 400 m²): postačí kompostér s objemom 300 - 400 litrov.
• Stredne veľké záhrady (do 800 m²): odporúča sa objem 400 - 800 litrov.
• Veľké záhrady (nad 800 m²): ideálne sú kompostéry s objemom 800 a viac litrov.

Materiál a kvalita spracovania

Najčastejšie používanými materiálmi sú drevo a plast. Každý z nich má svoje výhody a nevýhody, preto je dôležité zvážiť, či sme schopní zabezpečiť v kompostéri všetko, čo potrebujeme pre správny proces kompostovania. Hrúbka steny zabezpečuje stabilitu celej nádoby a zohráva dôležitú úlohu v prípadoch väčšieho zaťaženia. Čím hrubšie sú steny, tým je kompostér stabilnejší, pevnejší a odolnejší voči slnku, poveternostným podmienkam, zimným mrazom a hmotnosti bioodpadu. Z tohto dôvodu sa uprednostňujú kompostéry vyrobené z nízkotlakového polyetylénu (HDPE) pred polypropylénom (PP). Skontrolujte tiež kompaktnosť jednotlivých častí.

Konštrukcia a prevzdušnenie

Konštrukcia kompostéra by mala byť odolná a praktická s prístupom na plnenie a vyprázdňovanie kompostu. Každý kompostér by mal byť vybavený odvetrávaním, aby mohol proces prebiehať správne. Pre správne kompostovanie je potrebné dosiahnuť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného odpadu. Bez prístupu vzduchu začne odpad v kompostéri hniť. Čím viac prevzdušňovacích otvorov, tým lepšie. Kompostér s prevzdušňovacími otvormi so systémom vnútorného rebrovania vám zabezpečí rovnomerné prúdenie vzduchu, čím zabránite anaeróbnemu procesu (hnitiu).

Odporúča sa tiež zabezpečiť, aby kompost nemal dno, aby sa zmes dostala do kontaktu s podložím. To pomôže požadovaným organizmom rýchlejšie rásť.

Veko a bočné dvierka

Kryt alebo veko musí poskytnúť dostatočne tesný uzáver na ochranu kompostu pred nepriaznivým počasím. Mnohé modely majú veko s dvomi otvormi: malý na ukladanie materiálov a väčší na otáčanie kompostu. Praktické bočné dvierka na odoberanie humusu sú veľmi užitočné pre jednoduché vyprázdňovanie hotového kompostu. Pri výbere kompostéra odporúčame, aby sa dala konštrukcia, bočné dvierka otvoriť.

Odolnosť voči škodcom a zápachu

Uzatvorená konštrukcia kompostéra zabraňuje prístupu zvierat (hlodavcov, vtákov) a súčasne aj šíreniu zápachu. Najmä pri domácich kompostéroch je dôležité, aby nedochádzalo k úniku zápachu.

Jednoduchosť manipulácie

Konštrukcia kompostéra by mala umožniť ľahkú manipuláciu. Kónický tvar kompostéra môže zabezpečiť, že čerstvý materiál jednoducho vyklopíte priamo z fúrika a nemusíte pokosenú trávu, suché lístie či burinu do vnútra nakladať ručne alebo vidlami. Rotačné kompostéry sú mimoriadne jednoduché na prevzdušnenie a premiešavanie kompostu.

Ako správne kompostovať

Keď už si zadovážite nový kompostér, mali by ste dodržiavať aj zásady správneho kompostovania, aby ste získali kvalitné hnojivo. Nejedná sa o nič zložité.

Správny pomer materiálov (uhlíkaté a dusíkaté zložky)

Jednou z najdôležitejších vecí je, aby sa do kompostéra dával správny pomer vhodných zvyškov a organických produktov. Základ kompostéru (dno) by malo byť zo vzdušných a hrubých materiálov, ako sú konáre a čisté piliny. Odporúča sa, aby tretinu kompostu tvorili zelené zložky bohaté na dusík a dve tretiny hnedé zložky bohaté na uhlík. Pre optimálny proces rozkladu by mal pomer objemov týchto materiálov byť 1:1. Materiály neukladajte vo vrstvách, ale vždy ich premiešajte.

• Hnedé zložky (bohaté na uhlík): rôzne vetvy, stonky rastlín, usušené listy, kúsky dreva, piliny, papierové vrecká, nepotlačené kartóny či utierky, kávové filtre a zvyšky kávy, ihličie, slama, rašelina a celkovo zemina, vaječné škrupiny, či drevený popol (nie však horúci).
• Zelené zložky (bohaté na dusík): pokosená tráva, hnoj, trus, biologický odpad, zvyšky plodín, zvyšky ovocia a zeleniny.

Materiály, ktoré patria a nepatria do kompostu

To, čo do kompostu patrí, sa odvíja okrem iného aj od typu kompostéra. Domáci vermikompostér by sa nemal preplňovať, aby sa dážďovky nezahubili. Okrem biologického odpadu, čo je najtypickejší druh odpadu pre kompostovanie, možno kompostovať aj menej typické veci, pochádzajúce z kancelárie, alebo aj kúpeľne. Kompostovať sa dajú napríklad aj staré bavlnené uteráky alebo dokonca džínsy, v tomto prípade však musia byť nadrtené, respektíve narezané na malé kúsky. Zelený materiál, ako napríklad listy či zelené stonky rastlín, môžete vkladať do kompostéra vcelku. Ťažšie rozložiteľné materiály, ako napríklad drevo, tvrdé stonky starších rastlín, tvrdé časti zeleniny, slamu či stonky a listy kukurice, by ste mali upraviť, aby ich veľkosť približne zodpovedala veľkosti palca na ruke.

Do kompostu naopak nepatria: kosti, odrezky mäsa, ryby, oleje a tuky, rastliny napadnuté chorobami a takisto ani burina, kôstky, potlačený papier (farebné noviny / časopisy), šupky z tropického ovocia (býva na nich zvyšok toxického postreku, ktorý zabíja mikroorganizmy tvoriace kompost) ani akékoľvek vysoko horľavé materiály (napr. uhlie), kamene, sklo, keramika, kovy, plasty. Nevhodné sú tiež zvyšky živočíšneho pôvodu.

Umiestnenie kompostéra

Je veľmi dôležité vybrať pre kompostér vhodné miesto. Nemal by byť celý deň na priamom slnku, ale skôr v čiastočnom tieni, aby uzavretý materiál nevysychal a mohol dýchať. Vyhnite sa betónovému alebo úplne uzavretému podkladu - kompost potrebuje kontakt so zemou. Umiestnenie kompostéra priamo na pôdu umožňuje prístup užitočným mikroorganizmom a dážďovkám, ktoré urýchľujú rozkladný proces. Aby sa zabránilo prípadnej kontaminácii, kompostér by mal byť umiestnený čo najďalej od zdroja pitnej vody.

Vlhkosť a prevzdušnenie

Kompost by mal byť vlhký ako vyžmýkaná huba. Ak príliš vyschne, môžete ho jemne poliať vodou. Pri nedostatočnej vlhkosti sa kompostovací proces spomaľuje, pričom sa môže až zastaviť. Pri nadmernej vlhkosti zase začne kompost hniť, čo spoznáte podľa silného zápachu. Vlhkosť otestujete stlačením kompostovacieho materiálu v dlani - malo by z neho vytiecť iba zopár kvapiek vody a po roztvorení dlane by mal ostať stlačený. Ak z neho vytečie veľa vody, môžete vlhkosť znížiť pridaním suchého hrubšieho materiálu či umiestnením kompostéra na slnko. Ak sa materiál rozsype, je príliš suchý. Zvlhčiť ho môžete pridaním zeleného materiálu, rastlinným výluhom či vodou (materiál potom nezabudnite premiešať).

Je dôležité kompostér raz za čas (cca raz za 1-2 mesiace) premiešať a prehadzovať, aby sa obnovil prívod vzduchu do už tuhej hmoty. Na premiešanie je vhodný špeciálny prekopávač kompostu. Nedostatok kyslíka spoznáte podľa zápachu kompostéra, pri náhlom poklese teploty či pri jej vystúpení nad 70 °C.

Teplota a fázy kompostovania

Ak si všimnete vyššiu teplotu vo vašom kompostéri, je to dobré znamenie. Mikroorganizmy v komposte konzumujú organický materiál, čím sa spúšťa proces rozkladu. Ako sa tak stane, teplota vo vnútri kompostéra sa zvýši, čo ešte viac urýchli proces rozkladu. Zo začiatku bude mať zrejúci kompost vyššiu teplotu (až do 50°C) kvôli aktívnym procesom, neskôr bude klesať. Ak máte v kompostéri správne pomery jednotlivých zložiek, zrejúci kompost vám bude krásne voňať ako lesná pôda. Ak kompost smrdí, zrejme v ňom niečo zahníva a vy by ste mali vyvážiť pomer hnedých a zelených zložiek.

Proces kompostovania trvá cca 3 - 12 mesiacov a prebieha v niekoľkých fázach:

1. Termofilná fáza: Kompost sa činnosťou mikroorganizmov produkujúcich teplo môže zahriať na teplotu 55 - 70 °C. Pri tomto procese sa ničia zárodky chorôb a semená burín (tzv. hygienizácia).
2. Mezofilná fáza (fáza prestavby): Po 3 - 6 týždňoch teplota klesá a nastáva tzv. fáza prestavby. Počas nej sú ťažko odbúrateľné látky rozkladané hubami, uvoľňuje sa čpavok a dusičnany.
3. Fáza výstavby a dozrievania: Tvoria sa humusové látky a v komposte sa rozmnožujú roztoče, chvostoskoky a červy, ktoré bránia rastu húb. Do kompostu sa sťahujú aj dážďovky hnojné, ktoré urýchľujú proces kompostovania. Kvalitný kompost býva zrelý za 3-12 mesiacov podľa zloženia, vlhkosti a teploty.

Kompostovanie v zime sa nazastavuje - proces sa spomalí, ale nezastaví. Zaistite preto, aby kompost nezamrzol, a pomôžte mikroorganizmom prikrytím kompostéra (napr. senom, lístím alebo plachtou). Obmedzte pridávanie nového materiálu, ale pokračujte vo vrstvení a občasnom premiešaní.

Domáci kompostér svojpomocne

Záhradný kompostér si môžete vyrobiť aj svojpomocne - lacno, udržateľne a presne podľa svojich potrieb. Najčastejšie materiály sú palety, drevené debny alebo plastové kontajnery.

• Drevené palety: Pripravte si 3-4 drevené palety - jedna na zadnú stranu a dve na boky, prípadne štvrtá ako dvierka. Zastrešte kompostér (napr. doskami alebo vekom) - zabránite nadmernému vysychaniu či premočeniu. DIY kompostér je lacný, ľahko prístupný a môžete ho prispôsobiť priestoru aj objemu odpadu.
• Zapustený kompostér: Pokiaľ máte veľkú záhradu, môžete vytvoriť zapustený kompostér. Typicky to býva zakopaný sud so spodnými otvormi.
• DIY vermikompostér: Na výrobu domáceho vermikompostéra budete potrebovať niekoľko nádob, ktoré sa umiestnia nad seba. Spodná nádoba bude zbierať výluh, stredné nádoby budú pre dážďovky a bioodpad a vrchná nádoba na vkladanie nového materiálu.

Kde kúpiť kompostér a aká je cena

Najľahšie je akýkoľvek kompostér zaobstarať na internete, kde je výhodou naozaj veľká ponuka, z ktorej si vyberie každý. Kompletný prehľad aktuálnej ponuky trhu poskytujú porovnávacie portály. Záhradný kompostér zoženiete tiež v každom hobby markete typu OBI, Hornbach, taktiež v predajniach Mountfield a občas aj v supermarketoch ako Lidl, Kaufland či Tesco.

Cenové kategórie

Cenové rozpätie kompostérov sa pohybuje od približne 30 eur do 200 a viac eur. Je dôležité si uvedomiť, že nákup kompostéra by mal byť dlhodobou investíciou. Cenu každého kompostéra odôvodňujú jeho vlastnosti, čo znamená, že drahšie kompostové koše budú mať samozrejme viac funkcií a lepšiu kvalitu.

• Do 40 €: V tejto cenovej hladine nájdete predovšetkým plastové záhradné kompostéry s objemom cca 300-700 litrov alebo menšie vermikompostéry. Ide väčšinou o malé, dizajnové domáce zásobníky, ktoré sa najčastejšie umiestňujú do malých kuchýň.
• Do 150 €: V tejto kategórii už zaobstaráte akýkoľvek typ kompostéra s objemom aj 1000 a viac litrov. Sem spadajú najmä záhradné kompostéry rôznych objemov s lepším spracovaním a funkčnosťou.
• Nad 150 €: V tejto cenovej kategórii už hovoríme o drevených a kovových kompostéroch s ďalším vybavením a veľkým objemom, prípadne o vysoko kvalitných rotačných kompostéroch.

Populárne značky

Medzi výrobcami kompostérov sú známe značky ako Plastia, AL-KO, LanitPlast, Prosperplast, Keter, Jelínek Trading a ďalšie.

• Kompostéry Plastia: Česká rodinná firma Plastia bola založená v roku 1993 a jej zameranie sa sústreďovalo predovšetkým na výrobu komponentov a výrobkov z plastu. Od roku 2008 je prítomná na trhoch celej Európskej únie.
• Kompostéry AL-KO: Spoločnosť AL-KO KOBER GROUP bola založená v roku 1931.

tags: #kde #kupim #najlacnejsi #domaci #komposter