Štepenie a očkovanie hurmikaki

Hurmikaki, známe aj ako tomel alebo ebenovník (latinský názov Diospyros kaki), je pre naše podmienky pomerne exotická rastlina, ktorá si postupne nachádza svoje miesto v záhradách. Aj keď nie je u nás pôvodná, je veľmi prispôsobivá našej klíme a vyznačuje sa nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom vo vhodných podmienkach. Jej plody sú žlté až oranžové, podobné rajčine, s vynikajúcou chuťou. Pre pestovateľov je dôležité vedieť, že ušľachtilé odrody hurmikaki sa nedajú rozmnožovať vegetatívne priamo zo semien. Ak by sa semienko zasadilo, vzišla by z neho len plánka. Preto je na získanie geneticky identických ušľachtilých odrôd potrebné použiť štepenie alebo očkovanie.

Základné pojmy: Štepenie, očkovanie a vrúbľovanie

Pri pestovaní ovocných stromov, vrátane hurmikaki, sa stretávame s pojmami ako štepenie, očkovanie a vrúbľovanie. Pre mnohých začínajúcich záhradkárov môže byť táto terminológia mätúca. Je dôležité oboznámiť sa s týmito pojmami, aby ste sa v problematike dokázali orientovať.

Čo je štepenie (vrúbľovanie)

Štepenie alebo vrúbľovanie ovocných stromčekov umožňuje pestovateľom skombinovať odrezok, čiže vrúbeľ, z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromčeka. Takýmto spôsobom dochádza k tomu, že z časti, ktorú navrúbľujeme, vyrastie geneticky rovnaký ušľachtilý strom ako ten, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Ide teda o efektívny spôsob rozmnožovania ušľachtilých ovocných odrôd, ktoré nie je možné rozmnožovať semenami. Štepenie sa využíva aj vtedy, ak chceme dosiahnuť, aby na jednom strome rástlo viacero odrôd alebo na oživenie poškodených a starých častí stromov.

Čo je očkovanie

Očkovanie je jednou z techník štepenia ovocných stromov a je často zamieňané s pojmom štepenie. Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilej odrody stromu vyberú len jednotlivé očká - odtiaľ je aj názov. Očká sa potom vložia do konára alebo podpníka, ktorý chceme štepiť. Tento spôsob štepenia je relatívne jednoduchý a možno ho použiť pri všetkých ovocných stromčekoch a kríkoch, vrátane hurmikaki. Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom je možné odrezať ich najviac 24 hodín pred očkovaním.

Kedy a ako štepiť (vrúbľovať) hurmikaki

Pre úspešné štepenie hurmikaki je kľúčové dodržať správne načasovanie a zvoliť vhodný podpník. Štepenie sa vo všeobecnosti vykonáva na jar. Vrúble na štepenie je potrebné odoberať v zime, kedy rastlina odpočíva. Ideálne je zo stromu odobrať jednoročné výhony z južnej strany, pretože sú dostatočne silné a zrelé. Zdravé jednoročné letorasty sa odoberajú najlepšie v decembri alebo v januári a skladujú sa pri teplote dva až šesť stupňov, ideálne vo vlhkom piesku alebo zabalené vo fólii v chladničke.

Pre hurmikaki platí, že v nížinách alebo chránených polohách je vhodné zvoliť ako podpník ebenovník kaukazský (Diospyros lotus), ktorý zabezpečí skorší nástup do pravidelnej plodnosti. V chladnejších oblastiach sa odporúča ebenovník virgínsky (Diospyros virginiana) ako podpník. Vrúbľovanie hurmikaki v ruke v temperovanom skleníku alebo fóliovníku sa vykonáva od januára do marca do podpníka s hrúbkou minimálne 5 mm. Vrúble je nutné odobrať aspoň mesiac pred štepením. Ďalšou možnosťou je vrúbľovanie vo voľnej pôde na záhone koncom marca až začiatkom apríla.

Pri štepení stromov akoukoľvek technikou je dôležité, aby:

• boli všetky rezy hladké,
• rezy do seba dokonale zapadali,
• rez má byť dlhý približne 3 cm,
• sa po vrúbľovaní rez spojil štepárskou páskou a ošetril voskom,
• sme po vrúbľovaní vrúbeľ skrátili na 2 až 5 púčikov.

Techniky vrúbľovania (štepenia)

Existuje viacero techník štepenia ovocných stromčekov, pričom podstata každej z nich je rovnaká: vrúbeľ (kúsok odobraný z ušľachtilého stromu) sa musí správne napojiť na iný ovocný strom, aby mohol čerpať živiny.

Štepenie kopuláciou

Patrí k jednoduchším technikám a je vhodné ho vykonávať počas obdobia oddychu stromu. Z ušľachtilej odrody sa odreže zdravý jednoročný konárik, z ktorého strednej časti sa vyreže vrúbeľ. Ten sa pripojí k podpníku klíčnej rastliny s približne rovnakou hrúbkou. Na oboch častiach (podpník aj vrúbeľ) sa urobí šikmý rez dlhý aspoň 6 cm tak, aby obe časti do seba čo najpresnejšie zapadli. Spoj sa upevní štepárskou páskou a miesto rezu sa ošetrí štepárskym voskom. Ak vrúbeľ na jar začne pučať, štepenie bolo úspešné.

Štepenie na koziu nôžku

Tento spôsob je náročnejší a vhodnejší pre skúsenejších ovocinárov. Vrúbeľ je menší ako podpník a umiestňuje sa do boku podpníka (preto sa nazýva aj štepenie do boku). Najvhodnejšie obdobie je mimo vegetačnej doby, v zime. Po zrezaní podpníka sa ostrým nožom vyreže do boku podpníka „kozia nôžka“ (dva rezy hlboké asi 3-4 cm). Pripravený vrúbeľ sa prispôsobí šikmými rezmi, aby presne zapadol. Vrstvy musia k sebe čo najdokonalejšie priliehať, následne sa spojí štepárskou páskou a rany sa ošetria štepárskym voskom.

Plátkovanie

Technika sa využíva vtedy, keď je podpník hrubší ako vrúbeľ. Podpník sa zreže v takej šírke, aby zodpovedal šírke vrúbľa. Rezné plochy musia do seba pekne zapadnúť a ošetria sa rovnako ako pri iných technikách.

Vrúbľovanie pod kôru

Tento spôsob sa používa na omladenie starých ovocných stromov. Odreže sa kmeň alebo konár a rozreže sa kôra. Kôra sa špičkou noža jemne odchýli a do vzniknutého obalu sa zasunie šikmo zrezaný vrúbeľ so spodným púčikom, ktorý je v hornej tretine medzi vrúbľom a podpníkom.

Vrúbľovanie do rázštepu

Je to jeden z najstarších spôsobov vrúbľovania, vhodný na navrátenie rodivosti starším stromom. Kmeň sa jemne rozštiepi do klina tak, aby sa vrúbeľ s podpníkom dotýkal rastovou časťou pod kôrou. Spodné očko vrúbľa by malo byť v hornej tretine spoja a otočené smerom von.

Kedy a ako očkovať hurmikaki

Očkovanie hurmikaki, ako aj iných ovocných stromov, je možné vykonávať vo viacerých termínoch v závislosti od požadovaného výsledku a typu očka.

Jarné očkovanie na bdiace očko (apríl, koncom mája) je vhodné v podmienkach s dlhým vegetačným obdobím alebo ak máme málo vrúbľov a chceme zužitkovať každé očko. Očko rastie v tom istom vegetačnom období, kedy bolo naočkované. Podpník sa zreže na čapík ihneď po zaočkovaní (30-40 mm nad vloženým očkom).

Najväčší význam má však letné očkovanie - na spiace očko. Očko do konca sezóny prirastie, no vypučí až v nasledujúcom vegetačnom období. Termín očkovania spadá do druhej polovice vegetačného obdobia - očká sa odoberajú z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. Júnové očkovanie na bdiace očko má význam len v najteplejších oblastiach, kde letorasty vyrastené v druhej miazge ešte stihnú do zimy dobre vyzrieť. V chladnejších oblastiach sa tento spôsob neodporúča.

Pri očkovaní je dôležité sledovať prúdenie miazgy. Podpník by mal byť približne rovnako hrubý alebo len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká. Prítomnosť miazgy sa zisťuje priamo v poraste, keďže závisí od priebehu počasia a zrážok. Niektoré druhy sa množia výhradne očkovaním, keďže vrúbľovanie je problematické.

Techniky očkovania

Podobne ako pri vrúbľovaní, aj pri očkovaní stromov je možné využiť viaceré techniky.

Plátkové očkovanie

Pri tomto spôsobe sa na konári alebo podpníku štepenej rastliny vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. To sa potom upevní štepárskou páskou.

Očkovanie na T rez

T-očkovanie prebieha tak, že očkovacím nožom nareže kôra a lyko do tvaru písmena T, a potom sa kôra jemne odchýli. Do vzniknutého obalu sa vloží pripravené očko, ktoré sa previaže štepárskou páskou, aby spoj dôkladne držal. Tento spôsob očkovania je závislý od prúdenia miazgy, ktorá musí zabezpečiť dobré oddeľovanie kôry.

Forkertovo očkovanie

Tento typ očkovania sa využíva najmä v ovocných škôlkach, nie tak často u domácich záhradkárov. Jeho veľkou výhodou je nezávislosť od prúdenia miazgy. Používa sa na zlepšenie neujatých očiek pri nedostatku miazgy, v suchších oblastiach, či pri očkovaní v období pred jarou alebo počas leta. Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru, ktorá sa musí dobre oddeľovať.

Po dvoch až troch týždňoch je potrebné skontrolovať ujatie očiek. Uznané očko spoznáme podľa sviežej farby a pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom a očkovanie sa nepodarilo. V takom prípade je možné podpníky preočkovať nanovo Forkertovým očkovaním, a to až do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné.

Vo februári nasledujúceho roka sa zrežú očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka sa vyslepia a výhonok sa priväzuje k čapíku, pričom sa opakovane odstraňuje planý obrast. Pri dobrom raste očkovanca sa čapík odreže do konca júna.

Čo potrebujeme na štepenie a očkovanie

Na úspešné štepenie a očkovanie je potrebné mať správne náradie a pomôcky. Ak sa teda chcete pustiť do štepenia stromov, mali by ste si zaobstarať:

• štepársky nôž
• očkovací nôž (v prípade očkovania)
• ručnú pílku na ovocné stromky
• záhradné nožnice
• štepársku pásku
• štepársky vosk

Najčastejšie otázky a problémy pri štepení

Prečo sa štep neprijal?

Niekedy sa hlavne u začínajúcich ovocinárov stane, že sa štep neprijme. Najčastejšie dôvody sú:

• vrúble alebo samotný podpník nie sú v dobrom stave,
• nevhodné načasovanie odobratia vrúbľov,
• nevhodné načasovanie vrúbľovania alebo očkovania,
• nesprávne skladovanie odobratých vrúbľov,
• podpník a vrúbeľ nie sú kompatibilné (napríklad snaha o vzájomné štepenie kôstkovín a malvíc),
• rezy na vrúbli a podpníku nepriliehajú tak, ako by mali,
• vrúbeľ a podpník neboli dostatočne dobre spojené a spoj nebol dobre ošetrený a upevnený.

Prečo by sme mali štepiť?

Štepiť rastliny, vrátane hurmikaki, môžeme z viacerých dôvodov:

• Umožňuje vegetatívne rozmnožovanie ušľachtilých odrôd, ktoré sa nedajú rozmnožovať semenami.
• Zrýchľuje nástup do plodnosti, keďže sa štepí na už vyrastený podpník.
• Umožňuje kombinovať vlastnosti rôznych druhov rastlín (napr. mrazuvzdornosť podpníka s kvalitnými plodmi vrúbľa).
• Na jednom strome môže rásť viacero odrôd.
• Je možné kombinovať rastliny z jedného rodu, napríklad kôstkoviny alebo jablone a hrušky.

Odrody hurmikaki a ich špecifiká

Výber správnej odrody hurmikaki je kľúčový pre úspešné pestovanie v našich podmienkach. Rod ebenovník (Diospyros) zahŕňa viac ako dvesto druhov, avšak u nás nie je pôvodný žiaden. Pre pestovanie v miernom pásme sú najvhodnejšie odrody pochádzajúce z Číny a nové odrody z Ukrajiny. Ebenovníky japonské sa v Európe pestujú hlavne v Stredomorí, no do našich podmienok sa hodia skôr americké druhy a ich krížence. Všeobecne ide o opadavé kry či stromy dorastajúce do výšky 3-6 m.

Krížením mrazuvzdorných druhov s malými plodmi a druhov menej odolných proti mrazu, ale s väčšími plodmi vznikajú nové zaujímavé odrody, ktoré umožňujú rozšírené pestovanie aj u nás. Medzi dôležité podpníky patria:

• Ebenovník kaukazský (Diospyros lotus): Pochádza z podhoria Kaukazu, odolnosť do -24 °C. Používa sa ako podpník do teplejších oblastí.
• Ebenovník virgínsky (Diospyros virginiana): Pochádza z USA, odolnosť až do -35 °C v závislosti od odrody. Používa sa ako podpník do chladnejších oblastí.
• Ebenovník japonský (Diospyros kaki): Menej odolný proti mrazu (max. -18 °C), vyžaduje chránené stanovište.

Medzi vhodné hybridy na pestovanie u nás patria odrody ako:

• ’Nikita´s Gift‘: Mrazuvzdorná do −23 °C, vznikla krížením Diospyros virginiana a Diospyros kaki. Plodiť začína vo veku 3-4 rokov, plody okrúhle a ploché s hmotnosťou do 120 g, sladké, s voskovým povlakom.
• ’Roseyanka‘: Mrazuvzdorná do −27 °C, patrí k odolným krížencom druhej generácie. Plody do 140 g, červenooranžové, dužina pevná a kyselkavá, po dozretí zmäkne.
• ’Prysnaya‘: Odolný kríženec druhej generácie. Plody cca 100 g, dozrievajú začiatkom októbra.
• ’Krimson‘: Vynikajúca odroda tretej generácie, spája mrazuvzdornosť a kvalitu plodov. Veľké plody do 240 g, modré až modrofialové s červenou dužinou, sladké s jemnou kyselinkou.
• ’Meader‘: Jednodomá odroda, tvorí samičie, samčie a obojpohlavné kvety. Cenná aj ako univerzálny opeľovač. Kompaktný strom, plody do 90 g.

Pestovanie a starostlivosť o hurmikaki

Hurmikaki je teplomilná drevina. Plodí jedine v teplých, chránených a plne oslnených polohách, prípadne v skleníkoch a zimných záhradách. Odolné americké ebenovníky a krížence je však možné pestovať aj v polohách okolo 500 - 600 m n.m.

Stanovište a pôda

Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Chránené stanovište proti vetrom, najmä zimným, je ideálne. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu, síce dostatočne vlhké, ale aj dobre drenážované (aby neboli zamokrené) a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Kvalitu pôdy je možné vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu.

Závlaha a hnojenie

Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2-3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, ich veľkosť a tvar. S hnojením začíname až rok po výsadbe. Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon), vhodné je aj NPK v pomere 10:4:6. Pri pestovaní bez chémie možno použiť hnojivá na báze guána, rohovinu, granulovaný kravský alebo konský hnoj, vždy s mierou. Dospelé rodiace stromy potrebujú 500 až 700 g dusíka ročne (s prvou dávkou pred kvetom a potom na začiatku leta). Hnojivo vždy rozhodíme na vlhkú pôdu. Fosfor a draslík je vhodné dávkovať viazané na organickú hmotu, napríklad obohateným kompostom.

Ochrana a prezimovanie

V prvých dvoch rokoch je vhodnejšie pestovať hurmikaki v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Mrazuvzdornosť dospelého zdravého stromu je udávaná až do -25 °C (niektoré odrody až -30 °C). Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká. Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť (napr. čečinou alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm). Nevyhnutná je ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach (jednoduchý chránič, biela netkaná textília). Ako nedostatočné sa javí bielenie kmeňa. Pri všetkých kultúrnych odrodách platí zásada dvoch detských rokov, kedy ich chránime proti mrazom.

Rez

Hurmikaki nepotrebuje pravidelný rez. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, aby sa radikálnym rezom neoberalo o úrodu. Tomel je na tvarovanie trochu tvrdohlavý a viac-menej si rastie po svojom. Snažíme sa však strom vytvarovať z 5 hlavných kostrových konárov do kotlovej koruny, dobre osvetlenej aj v strede.

Opelenie a plody

Väčšina odrôd hurmikaki je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača sa však zabezpečí kvalitná úroda a dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘, ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘. Dobré opelenie alebo aspoň peľová provokácia samičích kvetov potrebujú aj partenokarpické (bezsemenné) odrody, pretože to podnecuje tvorbu plodov a silne ovplyvňuje ich veľkosť, kvalitu a farbu dužiny (metaxénia).

Plody dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom, v takom stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať aj pri izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu etylénu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Odrody s trpkou dužinou musia premrznúť alebo byť 10 až 14 dní v teple s ovocím uvoľňujúcim etylén, aby stratili trpkosť.

tags: #kedy #ockovat #hurmikaki