Čo je kompost a prečo je dôležitý pre záhradu
Kompostovanie je biologický proces, pri ktorom sa organický materiál z domu a záhrady mení na humus pôsobením kyslíka, baktérií a mikroorganizmov. Kompost je organický materiál, ktorý vznikol ako výsledok kompostovania. Tento proces je ekologicky najšetrnejší spôsob, ako získať kvalitné organické hnojivo pre vašu záhradu, znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu a zároveň obohatiť pôdu o dôležité živiny a mikroorganizmy.
Kompost je vhodný na zlepšenie vlastností pôdy. Pri správnom zaobchádzaní a starostlivosti produkuje kompost drahocenný humus, ktorý je dôležitý pre úrodnosť pôdy a tým aj na optimálny rast rastlín. V závislosti od obsahu živín sa zrelý kompost môže používať aj ako hnojivo na kvetinové a zeleninové záhony. Mikroorganizmy v komposte navyše potláčajú patogény.
Stupeň zrelosti kompostu a jeho využitie
Bežná doba kompostovania trvá od 3 mesiacov do 2 rokov, avšak veľmi to závisí od bioodpadu, ktorým kompost kŕmime, rovnako ako od poveternostných podmienok či použitia urýchľovačov kompostu. To, či je kompost zrelý na hnojenie, zistíme jedine podľa štruktúry a vnímania ostatných vnemových aspektov. Dôležité je tiež vedieť, že rôzne stupne zrelosti kompostu majú rôzne možnosti využitia.
Polozrelý kompost (2-3 mesiace)
Za predpokladu dobrých rozkladných procesov je kompost zvyčajne po dvoch až troch mesiacoch polozrelý. Má vôňu čerstvej lesnej pôdy a okrem niekoľkých hrubých častí už nemá vláknitú štruktúru. Tento čerstvý kompost je starý od 2 do 6 mesiacov. Rozklad je aktívny proces, počas ktorého sa kompost stabilizuje. Hoci je čerstvý kompost veľmi silný a nepoužiteľný na priesady či iné jemnokorenné rastliny (rastliny by spálil), môžeme ho použiť ako mulčovací materiál krov či stromov. Napriek tomu ho možno použiť na úžitkové rastliny, ktoré vyžadujú množstvo živín ako napríklad paradajky, zemiaky alebo uhorky.
Zrelý kompost (6-12 mesiacov)
Kompost je zrelý najneskôr po šiestich mesiacoch, väčšinou po 9 - 12 mesiacoch. Spoznáte ho podľa toho, že organické zložky sa zmenili na tmavý humus s výraznou vôňou. Má hnedé, skoro čierne sfarbenie, vonia po lesnej pôde a obsahuje len málo zvyškov odpadového materiálu, napríklad kúsky škrupiniek. Hotový kompost má tmavú farbu, má zemitú vôňu a má drobivú konzistenciu. Správny kompost je drobivý, voňavý a nadýchaný. Zrelý kompost je stabilný, nie je príliš silný a má najvšeobecnejšie využitie.
Test zrelosti kompostu
Ak si stále nie ste istí zrelosťou kompostu, vyskúšajte test klíčivosti (fytotoxicity). Tento test spočíva v odbere podielu kompostu, ktorý navlhčíte a umiestnite do misky. Princípom je vysiatie žeruchy do kompostu. Misku prikryjeme fóliou tak, aby sme v nádobe udržali určitú vlhkosť. Ak semená žeruchy nevyklíčia vôbec, znamená to, že kompost nie je pripravený a že sa v ňom nachádzajú látky škodlivé pre rastliny.
Tohle NIKDY nedávejte do kompostu! 5 věcí, které do něj nepatří pro dokonalý kompost.
Kompostová zemina (3-4 roky)
Úplne nezávadná je kompostová zemina. Prechádza ešte dlhším procesom zrenia, počas ktorého sa účinok hnojiva pomaly znižuje. Preto je možné použiť kompostovú zeminu na všetky druhy rastlín bez obáv z ich "spálenia". Do kompostu priamo nevysádzame, pokiaľ nie je napríklad 3 až 4-ročný, ktorý na záhrade chvíľku ležal. Tento materiál je bohatý na živiny a dá sa povedať dosť ostrý. Mali by sme ho preriediť, primiešať záhradnú zeminu a urobiť si vlastný naočkovaný, „nadupaný“ substrát.
Ideálny čas na aplikáciu kompostu
Kompost sa dá dať do pôdy prakticky kedykoľvek. Toto hnojivo využijete najlepšie na jar alebo v lete, ale aplikovať ho môžeme aj na jeseň.
- Jeseň: Je lepšie dať ho do pôdy na jeseň, aby sa s pôdou cez zimu čiastočne zhomogenizoval.
- Jar: Kompost sa dá aplikovať aj na jar, ideálne pred jarnou výsadbou.
- Celé vegetačné obdobie: Zrelý kompost, ktorý postúpil test fytotoxicity s kladným výsledkom, môžeme aplikovať počas celého vegetačného obdobia rastlín, dokonca aj pred vysadením jemných priesad.
Ako správne aplikovať kompost
Pre optimálne výsledky je dôležité kompost správne pripraviť a aplikovať.
- Príprava kompostu: Je dobré ho pred použitím preosiať - potom je ideálnou prísadou pre všetky trávnaté a záhradné plochy, zeleninové záhony alebo ako zemina do kvetináčov.
- Spôsob zapracovania: V závislosti od typu výsadby a množstva už pridaného hnojiva sa kompost rozprestrie vo vrstve vysokej do piatich centimetrov a povrchovo sa zapracuje hrabľami. Pokiaľ budete aj na jar orať, rozhádžte kompost po povrchu, zaorte, potom pozemok zrovnajte a zrotavátoruje.
- Dávkovanie: Jeho dávkovanie môžeme prepočítať približne na uloženie 10-20 kilogramov kompostu na 1 meter štvorcový.
- Povrchové kompostovanie: Povrchové kompostovanie je užitočným doplnkom kompostovania. Zvyšky úrody, listy a odumreté časti rastlín sa rozprestierajú na povrchu pôdy priamo na mieste ich vzniku. Hrubý a drevnatý materiál by sa mal opäť používať len v rozdrvenej forme. Výsledkom je mulčovací kryt, ktorý významne prispieva k zdraviu rastlín a pôdy.
Rastliny, pre ktoré nie je kompost vhodný
Hoci je kompost univerzálnym hnojivom, existujú výnimky, kde by sa mal používať s opatrnosťou alebo vôbec.
- Kyslomilné rastliny: Na plochy s kyslomilnými rastlinami, ako sú rododendrony, fuchsie a vresy, by ste kompost nemali používať, pretože tieto rastliny môžu zožltnúť.
Upozornenie: Herbicídy a kompost
V poslednej dobe sa stretávame s problémom krútenia listov na paradajkách, čo záhradkári často pripisujú chorobám. Príčinou však môže byť aj používanie herbicídov na trávniky.
Dnes mnoho záhradkárov ošetruje trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám a pokosenú trávu plnú reziduálnych zvyškov pridáva práve do kompostu. Ak ošetrujete trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám, častokrát viackrát za sezónu, túto trávu určite do kompostu nedávajte, alebo sa zmierte s tým, že kompost budete využívať až po dvoch rokoch. Veľké množstvo reziduálnych zvyškov po herbicídoch môže obmedziť v raste aj paradajky alebo inú zeleninu, ktorú v záhrade máme. Je to veľké riziko pre kompost aj v obciach a obecných kompostárňach.