Výsadba ovocných stromov je kľúčovým krokom pri vytváraní úrodnej záhrady alebo ovocného sadu. Správny čas a technika výsadby výrazne ovplyvňujú ich ujatie, rast a budúcu rodivosť.
Optimálne obdobie na výsadbu ovocných stromov
Najlepšia doba na sadenie a presádzanie stromov je jeseň. Odborníci zo združenia Živica potvrdzujú, že správny čas na vysádzanie ovocných stromov sa začína v októbri, respektíve po opadnutí listov. Toto obdobie trvá až do príchodu celodenných mrazov, ktoré by už mohli vážne poškodiť korienky stromčekov.
Výhody jesennej výsadby
Jesenná výsadba má viacero výhod:
- Zakorenenie: Novovysadené stromčeky sa potrebujú prispôsobiť zemi, prespia zimu a na jar sa zobudia a zazelenajú na svojom novom mieste. Pôda je ešte teplá, strom sa nachádza v období vegetačného pokoja a koreňový systém má dostatok času na zakorenenie pred jarou.
- Vlaha: Vysadené stromčeky blahodarne využívajú zimnú vlahu, cez zimu sa zemina v jamách uľahne a na jar tieto stromčeky začnú skôr pučať.
- Výber: Na jeseň je spravidla oveľa väčší výber kvalitnejších stromov v záhradníctvach a škôlkach v porovnaní so situáciou na jar.
- Nižší stres: Výsadba stromov na jeseň zároveň znižuje stres zo sucha, ktorý býva častejší pri jarnej výsadbe.
Špecifiká jesennej a jarnej výsadby podľa druhu
- Jeseň: V princípe môžeme na jeseň sadiť domáce a odolnejšie druhy, ako sú jablone, hrušky, slivky, čerešne či višne. V nižších polohách aj marhule, orech, jedlý gaštan či liesky.
- Jar: Na jar sadíme hlavne broskyne, nektárinky či marhule, hoci ani jesenná výsadba marhúľ nie je zlým rozhodnutím, ak sú priaznivé podmienky.
- Celoročne: Ríbezle, josty alebo egreše môžeme sadiť v oboch termínoch.
Kontajnerové stromčeky
Výnimku predstavujú kontajnerové stromy (s koreňovým balom), ktoré môžeme vysádzať prakticky počas celého roka s výnimkou zimy, ak pôda nie je zamrznutá alebo premočená. Stromčeky v kontajneroch postačí namočiť do vody tesne pred výsadbou na 2 - 5 hodín.
Pri jarnej výsadbe začíname sadiť hneď, len čo pôda preschla natoľko, že nie je blatová. Čím neskoršie na jar stromčeky sadíme, tým väčšiu pozornosť im potom musíme venovať (dôkladnejšie zalievanie, mulčovanie a pod.). Toto isté platí aj pre drobné ovocie.
Príprava na výsadbu je kľúčová
Výber stanovišťa a plánovanie
Vhodné stanovište je také, ktoré poskytne stromčekom slnečné a ničím nezatienené miesto. Vyššie stromy sadíme zo severnej strany, nižšie z južnej strany, čím dbáme na to, aby vysoké stromy netienili nízkym. Dôležité je tiež zabezpečiť dobré odvodnenie, aby sa voda nezadržiavala a predišlo sa tak problémom so zdravím koreňov.
Pred výsadbou si vopred musíme dobre premyslieť spon výsadby, stanovištné podmienky (miesto výsadby, svetelné a pôdne podmienky) a veľkosť jám.
František Cimerman z občianskeho združenia Živica odporúča: „Plánujete v záhrade sadiť vysokokmenné stromy? Počítajte s tým, že každý z nich potrebuje okolo seba v priemere aspoň 10 metrov priestoru. Tak im v dospelosti dorastie koruna. Myslite na to vopred, aby ste nemuseli o pár rokov stromy osekať či preriediť.“
Hoci moderné nízkokmenné stromy prinášajú rýchlo úrodu, vydržia len 10 až 20 rokov. Staré odrody, uspôsobené rásť vo forme vysokokmenných dlhovekých stromov, síce potrebujú čas, ale keď začnú prinášať úrodu, budú oveľa výkonnejšie a trvácnejšie. Podľa odborníkov je v domácich záhradách a sadoch ideálne udržiavať zdravý balans medzi krátkovekými novými a dlhovekými starými odrodami.
Príprava pôdy a jamy
Správna príprava pôdy je kľúčová pre zdravý rast ovocných stromov. Ideálne pH pôdy pre väčšinu ovocných stromov je medzi 6.0 a 7.0. Hnojiť a vápniť treba podľa výsledkov agrochemických pôdnych rozborov.
Jamu kopeme asi o 10 až 20 cm hlbšie pod korene a šírka jamy by mala byť asi o 10 cm väčšia ako sú široké korene. Pri kopaní jamy dávame vrchnú kvalitnejšiu vrstvu zeminy na jednu stranu a spodnú, nekvalitnú zem dávame na druhú stranu.
Zásobné hnojenie pred výsadbou
Ak pôda nebola vyhnojená v rámci prípravy na výsadbu a agrochemický rozbor nemáme, na dno jamy dáme pôvodnú vrchnú vrstvu prihnojenú 0,30 kg síranu draselného a 0,30 kg superfosfátu a aspoň 20 kg kompostu (alebo špeciálnej zeminy určenej na tento účel). Na kyslých pôdach pridáme aj 1,5 - 3 kg mletého alebo dolomitického vápenca. Priemyselné hnojivá nikdy nedávame priamo ku koreňom, lebo by ich mohli poškodiť. Do pripravených jám nedávame čerstvý maštaľný ani slepačí hnoj!
Predvýsadbová úprava výpestkov
Ešte pred výsadbou je potrebné si stromčeky dobre pripraviť. Ak sú niektoré korene zreteľne poškodené, čo najskôr ich ošetríme a poškodené časti odstránime. Skracujeme aj korene neúmerne dlhé, tenké korene neskracujeme. Rez musí byť hladký a čo najmenší. Dávame však pozor, aby sme zbytočne neodstránili koreňové vlásočnice. Stromčeky s koreňovým obalom netreba orezávať ani upravovať.
Namáčanie koreňového systému
Namáčanie koreňového systému je jedno z najúčinnejších opatrení, ako zabezpečiť, aby sa prostokorenný stromček (t. j. stromčeky, ktorých koreňový systém je bez zeminy) v pôde dobre ujal. Pre osvieženie nielen koreňov, ale aj celej rastliny je dobre namočiť celý koreňový systém na niekoľko hodín do vody (najlepšie do mäkkej zrážkovej vody, nie studničnej). Čím je ovocný stromček slabší alebo starší a čím je dlhší čas od jeho vybratia z ovocnej škôlky, tým viac je namáčanie dôležité. U stromčekov vykopaných na jeseň a vysádzaných až na jar je namáčanie koreňového systému nevyhnutnosťou.
Spon výsadby: Koľko miesta strom potrebuje
Spon výsadby, teda vzdialenosť medzi stromčekmi, je dôležitý pre optimálny rast a rodivosť. Tu sú odporúčané vzdialenosti:
- Vo veľkých produkčných výsadbách:
- Jablone: zákrpok 3 - 4 m, vreteno 2 - 2,5 m
- Hrušky: zákrpok 4 - 5 m, vreteno 2 - 2,5 m
- Slivkoviny: 5 - 6 m
- Čerešne: 8 - 10 m
- Višne: 4 - 5 m
- Broskyne: 4 - 5 m
- Marhule: 5 - 6 m
- Duly: 3 - 4 m
- Orechy: 10 - 15 m
- Lieska: 5 - 6 m
- Ríbezle, egreše: 1,5 - 2 m
- V intenzívnych záhradách (pre úsporu miesta):
- Jablone pestované v stenovej výsadbe na slaborastúcich podpníkoch (M9, M26): 1,5 m
- Jablone na podpníku M7: 2 m
- Hrušky v tvare steny na podpníku dula: 1,5 m; na podpníku hruška planá: 3 m
- Broskyne: 3 m
- Marhule, slivky, ringloty: 4 m
- Čerešne a višne na podpníku mahalebka: 3 m; na podpníku vtáčnica (čerešňa vtáčia): 5 m
- Stĺpovité formy vyššie uvedených druhov: 0,5 m
- Stromčekové ríbezle a egreše: 0,80 m
Podrobný postup výsadby
Ako zasadiť strom: 5 krokov od najlepšieho britského odborníka na pestovanie stromov
Vlastná výsadba stromčekov je ľahšia, ak sú pri tom dve osoby.
- Zatĺkanie kola: Do vykopanej jamy najskôr zatlčieme kôl a až potom k nemu dávame stromček. Ak by sme najskôr osadili stromček, potom by sme mu mohli pri zatĺkaní kolíka poškodiť korene.
- Úprava koreňov: Jemne skrátime zdravé korene (asi 0,5 až 1 cm) a poškodené alebo suché korene zrežeme až do zdravého pletiva. Snažíme sa uchrániť tenučké vlásočnicové korienky.
- Umiestnenie stromčeka: Stromček umiestňujeme zo severnej strany od kolíka (chránime tak kmienik pred slnečnými lúčmi v predjarí). Sadíme do takej hĺbky, v akej boli výpestky v škôlke. Len bobuľoviny sadíme o 10 - 15 cm hlbšie. Zvlášť dbáme o to, aby miesto štepenia bolo aspoň 5 cm nad zemou (inak by zakorenila aj ušľachtilá časť).
- Zasypávanie koreňov: Korene zasypávame úrodnou pôdou zmiešanou s kvalitným kompostom (alebo s vyzretým kompostom, či špeciálnou zeminou). Korene v jame nenásilne rovnomerne rozprestrieme a usmerníme tak, aby konce nesmerovali hore. Dobré prepadávanie zeminy medzi korene zabezpečíme ráznym pohybom výpestkom hore-dolu. Pôdu utlačíme nohou iba zľahka.
- Zavlažovanie: Po čiastočnom zasypaní korene zľahka prišliapneme a zalejeme mäkkou vodou, minimálne 10 - 20 litrov vody postupne lejeme do jamy.
- Dokončenie výsadby: Až po vsiaknutí vody zasypanie ukončíme.
- Pri jesennej výsadbe: Okolie výpestku nakopcujeme a nahrnieme kopček zeminy ku kmieniku stromčeka. Takto ho ochránime pred zimnými mrazmi.
- Pri jarnej výsadbe: Nerobíme pri kmeni kopček, ale okolo stromčeka urobíme misu pre neskoršie zaliatie stromčeka vodou. Miska by mala mať kapacitu aspoň na 10 litrov vody. Miesto zaočkovania musí na jar zostať nad zemou.
- Priviazanie k opore: Nakoniec stromček priviažeme ku kolu nenásilne, aby sa nezlomil, a primerane hrubým špagátom tak, aby sa nezarezával do stromčeka (tzv. osmičkovým spôsobom).
- Ochrana kmeňa: Tam, kde hrozí nebezpečenstvo poškodenia zverou, kmieniky obalíme pevnejším papierom alebo chráničmi. Kmeň stromu môžeme obaliť aj vrecovinou a bielym papierom, aby sme ho chránili pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry.
Prvý rez a starostlivosť po výsadbe
Povýsadbový rez urobíme až na jar budúceho roku. Pri jesennej výsadbe konáriky nestriháme, iba odstránime suché, poškodené alebo choré, ktoré dorovna zrežeme a zatrieme voskom alebo latexovou farbou. Dôkladne zavlažujte strom po výsadbe, aby ste zabezpečili dobrý kontakt koreňov s pôdou a podporili ich zakorenenie.
Rodivosť ovocného stromu slabého rastu môžeme podporiť tak, že konáre dreviny ohneme alebo rezom tvarujeme smerom nadol k zemi.
Čím väčšiu biodiverzitu si v záhrade uchováte, čím viac lokálnych odrôd v nej máte, tým viac posilňujeme jej odolnosť. Ak správne skombinujete stromy, kry a rastliny, bude medzi nimi fungovať tzv. alopatia - koreňmi budú vylučovať látky, ktorými sa navzájom podporujú a odpudzujú hmyz.
Sadenie ovocných stromov na jeseň je efektívny spôsob, ako zabezpečiť dobré zakorenenie a silný štart do jarného obdobia.