Kedy a ako sadiť stromy: Komplexný sprievodca výsadbou a udržateľným zalesňovaním

Sadenie stromov sa môže zdať ako jednoduchá úloha, ktorá si nevyžaduje veľkú pozornosť. Opak je však pravdou. Správny spôsob výsadby priamo ovplyvňuje rast stromu, jeho zakorenenie, kvitnutie a úrodu. Tento prehľad vás prevedie procesom výsadby stromov, od výberu vhodného jedinca až po starostlivosť o mladý les, pričom zohľadní aj dôležitosť druhovej rozmanitosti a udržateľnosti.

Význam správnej výsadby a výberu stromov

Spôsob, akým zasadíte strom, priamo ovplyvní to, ako bude rásť, či dobre prekorení, či bude mať veľa kvetov a hojnú úrodu. Výber správneho stromu je prvým krokom k úspešnej výsadbe. Je dôležité zvážiť viacero kľúčových faktorov.

Kľúčové faktory pri výbere a výsadbe stromov:

• Klimatické podmienky: Zvážte, či je daná oblasť vhodná pre požadovaný druh stromu.
• Kvalita pôdy: Rôzne druhy stromov preferujú rôzne typy pôd.
• Pôvodné druhy: Preferujte druhy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v danej oblasti, aby ste podporili miestny ekosystém.
• Invazívne druhy: Vyhnite sa výsadbe exotických alebo invazívnych drevín, ktoré by mohli ohroziť biodiverzitu.

Odporúča sa vyhnúť experimentom s exotickými stromami, ktoré by mohli ohroziť miestnu biodiverzitu.

Kedy sadiť stromy? Optimálne termíny

Či už ide o javor, buk, gaštan, ovocný strom alebo exotické odrody ako olivovník a japonská čerešňa, správny čas výsadby je kľúčový pre úspešné zakorenenie a rast.

Ideálne obdobie na výsadbu

Ideálne je sadenie stromov na jeseň, keď príroda vchádza do vegetačného pokoja a rastliny sa chystajú na zimu. Najvhodnejšia výsadba ovocných stromov je najideálnejšia po 20. októbri a neskôr, keď sú pletivá rastlín dostatočne vyzreté a nehrozí im poškodenie. Listnaté stromy sa sadia až po opadaní listov (október až november), kedy sú už vo fáze vegetačného pokoja. Stromčeky majú čas do príchodu zimy ešte sa zakoreniť a budú tak lepšie pripravené na nasledujúce vegetačné obdobie.

Teploty pri sadení by sa mali pohybovať pod 10°C. Podmienkou však je, aby pôda ešte nebola zamrznutá ani premočená. Koniec augusta a september je ideálny čas na vysádzanie ihličnatých stromov a kríkov. Stromy sa do začiatku zimy ešte zakorenia a bez poškodenia môžu prezimovať. Pri menších priesadách treba však dať pozor, aby sa pod váhou snehu nezlomili.

Výsadba na jar

Výsadba sa môže realizovať až do apríla, a to aj počas zimných mesiacov, okrem silne mrazivých dní, keď zamrznutá pôda nedovolí vyhĺbiť výsadbovú jamu. Na jar sa odporúča sadiť chúlostivejšie druhy stromčekov (napr. marhule, broskyne) alebo sadenie v chladnejších oblastiach. Dbá sa však na to, aby pôda pri sadení už bola rozmrzutá, teda obdobie od marca až do polovice apríla, predtým ako začnú stromy pučať.

Príprava pred výsadbou

Pred samotnou výsadbou je nevyhnutné starostlivo zvážiť umiestnenie stromu a pripraviť pôdu.

Výber správneho miesta

Miesto by malo zodpovedať potrebám konkrétneho druhu stromu a zároveň by malo byť v súlade s celkovým plánom krajiny. Strom musí mať dostatok miesta na korunu a korene. Nevysádzajte ich blízko pri budovách, kde by korene mohli poškodiť základy. Dbajte tiež na predpísanú vzdialenosť od hraníc susedných pozemkov. Medzi jednotlivými ovocnými stromami sa odporúča dodržiavať tieto minimálne rozostupy:

• Broskyne: 4-5m
• Hrušky: 5-6m
• Jablone: 5-6m
• Slivky: 5-6m
• Čerešne: 8-10m
• Marhule: 4-5m
• Višne: 4-5m
• Orechy: 10-15m

Príprava pôdy a vyhĺbenie jamy

Pred výsadbou si pozorne obhliadnite miesto a pripravte si potrebné náradie. Ak idete sadiť stromy do trávnika, vyznačte si kruh s priemerom cca 1m (zohľadňujúc veľkosť sadenice) a z vyznačeného miesta odstráňte trávu aj s koreňmi.

Odporúčame vykopať jamu minimálne 50 cm širokú a hlbokú. Z našich skúseností vám radíme, aby mala jama štvorcový tvar. Korene sa tak po pár rokoch nebudú krútiť, stromček lepšie prekorení a neuškrtí sa. Nevykopte hranatú jamu, nakoľko by mohol vzniknúť efekt kvetináča a korienky by nechceli prerastať ďalej. Vykopte jamu 2-krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava sadenice. Pri kopaní jamy na jednu stranu ukladáme hornú úrodnejšiu vrstvu zeme a na druhú stranu splodinu, ktorú premiešame s kvalitným hnojivom alebo odležaným kompostom. Splodinu možno nahradiť aj kvalitným substrátom určeným na vybrané druhy stromov. Na spodok jamy nalejte 10 litrov vody. Ak je zem príliš suchá, nalejte 15-20 litrov vody. Na spodok jamy nasypte organické hnojivo a na to 10 cm substrátu.

Postup výsadby podľa typu sadeníc

Rozdiel medzi voľnokorennými a balenými sadenicami je dôležitý pre správny postup výsadby.

Voľnokorenné rastliny

Pri voľnokorenných rastlinách, ktoré sú zvyčajne lacnejšie, je potrebné po zakúpení na 12-24 hodín namočiť korene do vody. Ak sú stromy skladované vo vlhkých pilinách, stačí ich namočiť len na pár hodín. Tesne pred výsadbou je potrebné poškodené korienky upraviť - v koreňovej sústave nožnicami odstrihnite polámané časti a konce hrubých koreňov odstrihnite až do zdravého pletiva. Do vlásočníc - tenkých vláknitých koreňov - nezasahujeme. Nevýhodou pri voľnokoreňových drevinách je, že stratili pri vyorávaní v škôlke časť koreňov a vyžadujú dosť silný rez. Pri výsadbe i po nej potrebujú väčšiu starostlivosť, aby dobre zakorenili.

Ďalším bodom je vloženie stromčeka do jamy. Sadenicu vložíme do jamy a korene obsypeme jemnou zeminou tak, aby žiaden nezostal suchý. POZOR: vrúbeľ (miesto štepu) musí byť 2-5 cm nad zemou. Nezabudnite, že pôda po čase mierne klesne. Do pôdy je vhodné primiešať aj kompost. Pri zasypávaní jamy uchopte strom a zatrepte ním smerom hore a dole - zbavíte sa tak vzduchu v okolí koreňov. Zároveň je dobré nasypanú hlinu v okolí stromčeka postláčať. Jamu zasypte a zarovnajte zmiešaním substrátu a pôdy, ktorá zostala pri vykopávaní jamy, približne centimeter pod výškou pôdy. Vhodné je nechať takzvanú misku smerom ku stromu, aby pri polievaní voda neodtekala preč od stromu.

Sadenice z kvetináča alebo s koreňovým balom

Výsadba kvetináčového stromu je jednoduchšia a zvládne ju skutočne každý. Rastliny dopestované v kontajneroch sú väčšinou menšie, ale majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Nevyžadujú úpravu koreňov rezom. Naše kvetináčové stromy sa predávajú bohato prekorenené.

Vykopte jamu podľa vyššie spomínaných bodov (šírka, hĺbka, tvar, hnojenie). Umiestnite do nej stromček, ktorý ste predtým vybrali z kvetináča. Ak je stromček vo vrecovine, vysádzame ho aj s ňou. Avšak po vložení do jamy nesmieme zabudnúť vrece rozviazať. Strom vložíme do vykopanej jamy (dbáme na to, aby bol zasadený v rovnakej hĺbke ako v škôlke) a na korene rozhodíme kúsok zeme. So stromčekom jemne zatrasieme, aby sa zem lepšie usadila. Postupne prihadzujeme zeminu, ktorú pritláčame rukami, aby sme stromček stabilizovali (kontrolujeme, či je v rovnej, zvislej polohe).

Stĺpové ovocné stromy sú štíhla forma ovocných stromčekov, ktoré sú vhodné na pestovanie v malých záhradách či dokonca kvetináčoch. Prirodzene rastú do úzkeho tvaru a dorastajú iba 2 až 3 metre. Sádia sa tak isto ako bežné ovocie, vďaka nižšiemu vzrastu sa však môžu vysadiť už 50 cm od seba.

Opora a počiatočná starostlivosť

Po výsadbe je nevyhnutná pravidelná starostlivosť o stromček a jeho správne zabezpečenie.

Správna opora pre strom

Dôležité je taktiež upevnenie stromčeka o oporu. Na upevnenie ovocných stromov je ideálny bambus alebo drevená opora guľatého tvaru. Oporu možno vložiť pred zasypaním koreňov alebo až po zasypaní. Oporu sa snažíme umiestniť čo najbližšie ku kmeňu a následne ju so stromom zviažeme. Zabezpečíme tak, že strom bude rásť vzpriamene, rovno a nezlomí sa pod návalom silného vetra. Stĺpik opory nasmerujte na západ. Nezabudnite na zakolovanie a drevený kôl do pôdy zabiť ešte pred vložením stromu. Okrem toho, že kôl chráni strom pred pohybmi vplyvom vetra, je vhodný aj ako konštrukcia na použitie siete proti ožeru zverou.

Kôl sa môže odstrániť po cca 2 rokoch po výsadbe, po celý čas však dôsledne sledujte, aby špagát pripevňujúci ho kôl nebol príliš tesný a nepoškodzoval stromček. Pri zabezpečení stromčeka musíme zohľadňovať jeho veľkosť. Pri menších postačia drevené koly, ktoré sa osádzajú pri sadení stromčeka do vykopanej jamy ešte pred jeho vložením. Strom s kolom previažeme voľným uzlom v tvare ležatej osmičky. Pri väčších alebo vysokých stromčekoch použijeme trojnožku, ktorú osadíme až po jeho zasadení. Na ochranu stromov pred zvieratami možno okolo kolov a trojnožky upevniť husté pletivo.

Zálievka a rez po výsadbe

Po vysadení stromček dôkladne zalejte dažďovou (prípadne odstátou) vodou. Ak v dobe, kedy sa sadilo, neprší, treba zálievku opakovať, kým sa sadenica dokonale neujme. V teplých letných mesiacoch je zálievka nevyhnutná počas prvého roka od výsadby.

Nezabudnite ani na výsadbový rez, ktorý je rôzny pre rôzne druhy ovocia, preto je vhodné si pestovanie vybraného druhu naštudovať. Na ochranu koreňov pred slnkom, vetrom, prípadne mrazom možno použiť mulčovaciu kôru, slamu, pokosenú trávu alebo drevenú štiepku. Odstránenú trávu z povrchu položte na povrch pôdy zelenou časťou smerom dole. Bude plniť funkciu mulču a hnojiva zároveň. Kmene stromov možno obaliť vrecovinou a bielym papierom, aby sme ich chránili pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry.

Ekologické aspekty a udržateľné zalesňovanie

Sadenie stromov je komplexný proces, ktorý má významné ekologické dopady a vyžaduje si udržateľný prístup.

Vplyv listnatých a ihličnatých lesov na klímu

Listnaté lesy znižujú teplotu okolia viac ako ihličnaté. Zvýšenie podielu listnatých stromov o 80 percent znižuje počas priemerne teplých dní teplotu na úrovni troch až siedmich desatín stupňa. Výraznejší efekt nastupuje počas mimoriadne teplých a horúcich dní. V horúcich letách znižujú listnaté lesy v atlantickom regióne miestnu teplotu o 1,8 stupňa, vo vnútrozemskom a stredomorskom regióne o 1,5 stupňa. Čím vyššia denná teplota, tým je chladiaci efekt listnáčov výraznejší.

Listnaté porasty lepšie zvládajú mimoriadne teplé obdobia a stres zo sucha, pretože sú schopné ukladať zásoby vody do nižších vrstiev pôdy ako ihličnany. Oslabené ihličnany sú náchylnejšie na choroby a prienik škodcov. V presušených ihličnatých lesoch sa zároveň rýchlejšie šíria požiare.

Výhody druhovej rôznorodosti lesov

Prízemná vegetácia je omnoho bohatšia medzi listnatými stromami, čo posilňuje efekt ochladzovania prostredia mikroklimatickou cirkuláciou vody. Pri vytváraní lesov je dôležitá druhová rôznorodosť, pretože oba typy stromov - listnaté aj ihličnaté - plnia v lese svoje funkcie. Pre naše podmienky sa odporúča výsadba listnáčov na miestach, kde v minulosti došlo k umelému rozšíreniu monokultúrnych plantáží ihličnanov. Cieľom by mala byť druhová rôznorodosť, ktorá zabezpečí stabilný a odolný les. Len tak môže nový les vytvoriť pestrý ekosystém.

Princípy udržateľného zalesňovania

Nielen na Slovensku, ale aj po celom svete prebieha množstvo iniciatív a ambicióznych projektov výsadby stromov, ktoré si kladú za cieľ nahradiť stratené lesy. Maximálna ochrana a udržiavanie pôvodných lesov je ten najdôležitejší bod. Nepoškodené staré lesy lepšie absorbujú uhlík a sú odolnejšie voči ohňu, búrkam a suchu. Skôr, ako budeme mať „príležitosť“ sadiť nové stromy, uistite sa, že pre ochranu tých pôvodných robíte maximum. Nový les bude totiž potrebovať desiatky rokov, kým v plnom rozsahu dokáže nahradiť ten pôvodný. Zalesňovanie by malo spočívať v podpore zachovania pôvodnej fauny a flóry lesa. Najideálnejším miestom na vysadenie lesa je miesto, kde les už predtým stál. Tam, kde je to možné, nechajte stromy prirodzene sa obnovovať a rásť. Odborníci odporúčajú vysádzať kombináciu druhov stromov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v danej oblasti, vrátane vzácnych a ohrozených druhov. V našich oblastiach by sme sa mali vyhnúť experimentom v podobe exotických stromov a invazívnym drevinám, ktoré by ohrozili biodiverzitu.

Kombinácia odborných poznatkov s tradičnými miestnymi znalosťami sú kľúčom k úspešnému zalesňovaniu. Udržateľné lesníctvo spočíva podľa vedcov v tom, že je zdrojom príjmu pre všetkých zúčastnených, vrátane miestnych komunít, čo podporuje produkčnú funkciu lesa.

Desatoro pre úspešné sadenie stromov:

• Zachovanie pôvodných lesov: Je vždy lepšie zachovávať lesy v ich originálnom stave. Nepoškodené staré lesy pohlcujú viac CO2 a sú odolnejšie voči požiarom, búrkam a suchám.
• Účasť lokálnych komunít: Kľúčom k úspechu projektu výsadby stromov je aktívna účasť lokálnych komunít.
• Podpora biodiverzity: Mix rôznych druhov maximalizuje biodiverzitu, nie je invazívny a môže byť aj ekonomicky zaujímavý.
• Prirodzená obnova: Dopĺňajte prirodzený proces obnovy lesa výsadbou dlhovekých orechových stromov, ktoré prinášajú ekonomický úžitok a eliminujú riziko opätovného výrubu.
• Odolné druhy: Preferujte odolné stromy, ktoré sa zaobídu bez chemických hnojív a postrekov a dobre zvládajú extrémy počasia.
• Dlhodobá perspektíva: Sadenie stromov nie je nová móda, ale dlhodobý proces.
• Kombinácia poznatkov: Kombinujte najnovšie vedecké poznatky s tradičnými miestnymi znalosťami.
• Udržateľnosť ako zdroj príjmu: Udržateľnosť sadenia stromov spočíva v tom, že je zdrojom príjmu pre všetkých zúčastnených, vrátane miestnych komunít.
• Menšie skúšobné sadenia: Pri novej výsadbe odborníci odporúčajú menšie skúšobné sadenia pred vysadením veľkého množstva stromov.
• Správne stanovište: Každý druh dreviny potrebuje zodpovedajúce ideálne stanovište.

Inovatívne metódy zalesňovania: Miyawakiho mini lesy

Divoké lesy nemusia byť izolované porasty stromov kdesi v prírodných parkoch. Môžu sa nachádzať priamo v našej záhrade, dokonca aj v mestách. Storočný les sa dá vypestovať za pár rokov pomocou metódy japonského botanika Akira Miyawakiho.

Koncept a výhody Miyawakiho metódy

Táto metóda spočíva v vytvorení hustých, prirodzene sa obnovujúcich lesov s vysokou biodiverzitou na malých plochách. Hustý les s počtom až 300 stromov môže rásť na ploche veľkej ako parkovacie miesto pre šesť áut (približne 75-100 m²). Takýto les rastie desaťnásobne rýchlejšie, je 30-krát hustejší, 100-krát rozmanitejší a 100% organický. Dôsledkom tejto činnosti sa zlepšuje kvalita ovzdušia, zvyšuje sa biodiverzita a lesy dokonca produkujú čerstvé ovocie.

Kľúčové kroky Miyawakiho metódy:

Základom je príprava pôdy, pridanie biomasy a mikroorganizmov, výber pôvodných druhov stromov a ich výsadba v niekoľkých vrstvách.

• Príprava pôdy: Zabezpečenie dostatočnej vlhkosti a pórovitosti pôdy pridaním biomasy a mikroorganizmov. Zistite, čo to je za pôdu a čo jej chýba. Do pôdy pridajte biomasu, ktorú nájdete v okolí. To zvýši jej pórovitosť. Voda potom do nej vsakuje. Do pôdy pridávajte mikroorganizmy, ktoré vytvárajú v pôde živiny a pomáhajú rozkladať organickú hmotu.
• Výber druhov: Identifikácia pôvodných druhov stromov, ktoré sa v danej oblasti vyskytovali pred ľudským zásahom. Váš budúci les by mal byť tvorený aspoň 8-12 druhmi stromov, ktoré bežne divo rastú v našej prírode (napr. hrab, buk, dub, javor, lipa, jedľa, borovica, breza, jelša, lieska, tŕnka, kalina, baza, jarabina, čerešňa, hloh, bršlen, tis, vŕba, jabloň).
• Viacvrstvová výsadba: Rozdelenie stromov do štyroch vrstiev (husté, podrastové, stromové a klenuté) pre maximalizáciu priestoru a zdrojov. Rozhodnite, ako zmiešate druhy drevín vo vrstvách. Ak vyrábate sady, zvýšte počet stromov s ovocím.
• Hustá výsadba sadeníc: Pestovanie sadeníc blízko seba s použitím silnej vrstvy mulča. Použite silnú vrstvu mulča na povrchu, takže aj keď je horúco, pôda zostáva vlhká. Keď je zima, mráz sa tvorí len na mulči a pôda môže dýchať aj napriek tomu, že vonku mrzne.
• Podpora rastu koreňov: V prvých mesiacoch sa korene stromov rýchlo rozširujú do hĺbky, tvoria sieť, ktorá pevne drží zem a vďaka mikróbom dodávajú stromu živiny. Spočiatku sa zdá, že lesy nevyrastajú, ale rastú pod povrchom.
• Samoregenerácia lesa: Po zakorenení les začne rásť na povrchu a postupne sa stáva sebestačným. V hustom lese sa kondenzuje vlhký vzduch a udržiava sa vlhkosť. Keď list dopadne na zem, okamžite sa začne rozkladať a biomasa tvorí humus, čo je potrava pre lesy a mikroorganizmy, takže les rastie. Ak je les raz založený, regeneruje sa sám znova a znova. V takom lese je najlepšia údržba žiadna údržba.

Ako si vypestovať vlastný "mini les" (praktické kroky)

Podľa vyššie uvedených informácií sa ľahko môžete pustiť do pestovania vlastného lesa na záhrade.

Plánovanie:

Nakreslite nákres pozemku (v približnej mierke) s rozvrhnutím hlavných prvkov, ovocné stromy, kríky, stavby, ploty, studňa, jazierko. Pre les si vyčleňte súvislé miesto v nákrese. Následne si toto miesto vytýčte v reálnom teréne a zistite jeho rozlohu. Už pri plánovaní lesa by ste mali mať jasno, ako v budúcnosti stromy zrežete, ak to bude nutné, napr. na výrobu trámov, dosiek. Myslite aj na budúce vzťahy a potreby - svetové strany, miesto pre zeleninu, ovocné stromy, výhľad, prameň, zavlažovanie, živočíchy.

Zber a príprava semien:

Najprv si v lesoch zožeňte semená od dobrých, silných, zdravých stromov. Choďte na túru po slovenských lesoch a pralesoch, kde sa nachádzajú zdatné staré stromy. Zber semien spojte so zberom príslušného suchého lístia, ktoré už dozreté opadalo zo stromu. Listy premiešajte so semenami. Zaujímavý je tiež spôsob, že semená necháte spolu s lístím každý druh vo svojom vreci. Do vriec nalejte vodu, aby ste dosiahli vlhkosť lístia, aká je potrebná pre klíčenie semien, a nechajte ich v pivnici alebo garáži ležať celú zimu. S príchodom jari semená vyklíčia.

Nakličovanie a presádzanie sadeníc:

Naklíčovanie semien môžete robiť v črepníku nahusto poukladané, vlhčené semená vyklíčia za niekoľko dní. Keď sadenice podrástú, presádzajte ich do menších nádob a postupne zavlažujte. Ako klíčiaci substrát použite zmes, ktorej základom je vermikompost. Na začiatok môžete použiť papierové rúrky z toaletného papiera. Sadenice vysaďte na určené miesto.

Rozmiestnenie a hustota výsadby:

Sadenice sa na plochách rozmiestňujú podľa cieľového percentuálneho zastúpenia drevín, expozície terénu a jeho vlhkosti a vysádzajú sa v počte a spone, ktorý je predpísaný smernicou alebo podľa potreby. Podľa informácií Shubhendu Sharma môže rásť až 300 stromov na ploche veľkej ako parkovacie miesto pre 6 áut (približne 75-100 m²). To znamená 4 stromy na meter štvorcový. Nákres si môžete rozdeliť aj vyznačením jednotlivých druhov stromov. Ak by ste použili 9 druhov stromov, napr. topoľ, potrebovali by ste z každého po 33 sadeníc.

Mnohodruhové husté lesy rastú až desaťnásobne rýchlejšie. Rýchlejšie rastú aj monokultúry, ak ich sadíme nahusto. Nezabúdajte, že existujú rôzne definície lesa. V Rakúsku je za les považovaný stromový porast o rozlohe 0,05 ha a min. šírke 10m. V Amerike je lesom aj záhrada, na ktorej je výskyt lesných stromov min. 10% z výmery. V súčasnosti sa do popredia opäť dostáva pestovateľstvo. Záujem ľudí o biopotraviny narastá a preto sa niektorí rozhodnú pestovať si zeleninu a ovocie sami. Výsadba ovocných stromov je však pre mnohých tabu, na ktoré si netrúfajú.

Sadenie stromov ako riešenie klimatickej zmeny a rola organizácií

Sadenie stromov môže byť skvelým riešením v boji s klimatickou zmenou. Ak však vysadíte nesprávny strom na nesprávnom mieste, vaša snaha môže mať nulový alebo negatívny efekt. Stromy sú nevyhnutné pre život na Zemi, absorbujú oxid uhličitý a poskytujú domov mnohým rastlinám a živočíchom. Ambiciózne projekty, ako je "Veľký zelený múr Afriky," si kladú za cieľ obnoviť degradovanú pôdu a zastaviť rozširovanie púšte. Výsadba správnych stromov na správnom mieste musí byť prioritou všetkých krajín.

Klimatické zmeny nie sú scifi a ich prejavy možno pozorovať aj u nás. Podľa odborníkov, ako je Nathalie Seddon, profesorka biodiverzity na Oxfordskej univerzite, je sadenie stromov komplexný proces. Ak zasadíte nesprávny strom na nesprávnom mieste, môžete urobiť viac škody ako úžitku. Stromy majú v prírode dôležitú produkčnú, ekologickú a sociálnu funkciu - poskytujú drevo a lesné plody, sú prirodzeným prostredím divej zveri.

Príklady aktivít a výziev

Štátne lesy pokračujú v každoročnom vysádzaní nových stromčekov, pričom v niektorých rokoch ide o milióny sadeníc. Najväčšie zastúpenie má buk, smrek, borovica, jedľa, dub, smrekovec a javor. Zalesňovanie sa koncentruje najviac na obnovu borovicových porastov na Záhorí a taktiež na obnovu plôch po podkôrnikovej kalamite v Nízkych Tatrách, Slovenskom Rudohorí, na Kysuciach a Turci. Podiel ihličnatých a listnatých drevín je z celkového počtu plánovanej výsadby takmer vyrovnaný. Viac ako tretinu všetkých sadeníc predstavuje buk. Sadenice využívané na obnovu lesa sú pestované na lesných škôlkach rozmiestnených po Slovensku. Umelá výsadba sadeníc stanovište pôvodných drevín sa realizuje najmä na plochách po vykonanej ťažbe, resp. na plochách, kde predchádzajúce zalesňovanie nebolo úspešné z dôvodov neskorých mrazov, letného sucha alebo zverou. Nie všetky plochy sa však po vykonanej ťažbe musia umelo zalesňovať. Postupným uplatňovaním cielených činností podporujúcich vývoj dospelého porastu ešte pred jeho vyťažením môže dôjsť k tvorbe semien a následne nového porastu z prirodzeného zmladenia. Vyhlášky a normy sú aj v lesníctve veľmi prísne, definujú množstvo parametrov, aby sa vedelo, aký sadbový materiál možno na zalesňovanie použiť. Sadbový materiál musí byť adaptovaný na pôdne a klimatické podmienky a nadmorskú výšku stanovišťa.

Nezisková organizácia Pure Slovakia sa aktívne zaoberá ochranou a obnovou slovenskej prírody, sadením stromov a zberom odpadu. Všetky financie získané z predaja merchu investujú do nákupu nových sadeníc stromov a organizácie dobrovoľníckych podujatí. Organizácia v spolupráci s lokálnymi urbármi organizuje pravidelné výsadby stromov, reagujúc na problém deforestácie, ktorá spôsobila úbytok až 700 km² porastov na Slovensku, s negatívnymi vplyvmi na životné prostredie a vodné cykly.

Nedostatok financií pozemkových spoločenstiev na kúpu nových sadeníc a prijímanie nových zamestnancov je hlavnou príčinou neefektívnej výsadby. Pure Slovakia s veľkým množstvom dobrovoľníkov a podporovateľov, ktorí bez nároku na finančnú odmenu vysádzajú stromy pod odborným dohľadom lokálneho urbára, pomáha prekonávať tieto výzvy. Ich akcie majú medzinárodný presah, zúčastňujú sa na nich dobrovoľníci nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých štátov.

Hlavným prínosom takejto činnosti je výsadba stromov realizovaná na poškodených územiach v národných parkoch za priamej a aktívnej účasti dobrovoľníkov. Okrem vysádzania stromčekov organizujú aj zber odpadu v prírode. Vďaka projektu #kazdystromsapocita sa podarilo úspešne zorganizovať výsadby tri roky po sebe (2019 - 2021).

Pri výsadbe sa vyberajú druhy stromov, ktoré sa na danom území nachádzajú prirodzene, aby sa nepoškodil pôvodný biotop lesa a vznikol stabilný les. Pracovníci urbáru sa o vysadený les starajú aj po výsadbe - chránia ho pred lesnou zverou, burinou a zabezpečujú, že tento les nebude v budúcnosti vyrúbaný.

Problematiku výrubu lesov na Slovensku ovplyvňuje nedostatočný záujem o ekológiu a povolená ťažba. Základom je obmedziť ťažbu v hospodárskych lesoch. Mnohé urbáre boli extrémne zničené ťažbou dreva. Organizácie ako Pure Slovakia spolupracujú len s tými, ktorí majú ochranu prírody na prvom mieste.

Ľudia si musia uvedomiť, že v prírode sme my na návšteve, my sme od nej závislí a my ju musíme rešpektovať. Nepodceňujme ochranu prírody. Sme od nej závislí od počiatku ľudstva. Ak s prírodou nemáte žiadny vzťah, dajte jej šancu. Príroda je lacnejšia ako terapia. Objavovaním prírody objavíte aj sami seba.

tags: #kedy #sadenie #stromcekov #v #lese