Všetko o výsadbe a starostlivosti o živý plot

Živé ploty z drevín dokážu kompozične dodať záhrade šarm aj celoročný meniaci sa efekt. Zakryjú nepekné miesta, výškovo dokážu rozdeliť záhradu, opticky ju zmenšiť aj zväčšiť. Nahrádzajú pevné betónové oplotenie, ktoré sa stalo v dnešnej dobe trendom, i keď nie veľmi šťastným riešením. So živým plotom máte o premenlivosť v záhrade postarané.

O živý plot sa treba starať, pravidelne ho zalievať, strihať a hnojiť. Zozbierali sme tiež najčastejšie otázky ohľadom živých plotov, kde možno nájdete aj odpovede na Vaše otázky ohľadom správneho výberu, pestovania a celoročnej starostlivosti.

Plánovanie živého plota: Zvážte účel a podmienky

Pri výbere drevín na živý plot je dôležité zohľadniť viaceré faktory, aby ste dosiahli požadovaný výsledok a zabezpečili dlhovekosť výsadby.

Účel a funkcia

Je veľmi dôležité si položiť otázku, aký chcete, aby váš živý plot bol. Chcete predovšetkým súkromie a závetrie, alebo vám ide viac o okrasnú funkciu? Pre súkromie sa často volia celoročne husté a vysoké druhy. Hustý a dostatočne vysoký živý plot funguje ako živá stena, cez ktorú vidno len veľmi ťažko. V lete, keď sú listy a výhonky v plnom raste, máte vo svojej záhrade doslova zelenú oázu, kam nik nevidí. Ak zvolíte stálozelené druhy, takáto bariéra funguje po celý rok.

Stálozelený vs. opadavý

Stálozelené druhy (ihličnany ako tuja, cypruštek, tis alebo vždyzelené listnáče typu vavrínovec či cezmína) zostávajú zelené aj v zime, takže chránia súkromie celoročne. V zime, keď je suchá a slnečná, sa musia polievať, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché.

Opadavé druhy (hrab, buk, vtáčí zob, tavoľník a iné) zhodia listy, no mnohé, napríklad buk či hrab, si suché lístie držia na vetvách až do jari, takže aj v zime čiastočne chránia a zdobia plot.

Rýchlosť rastu a údržba

Rýchlorastúce druhy (tuja, cyprušteky, vtáčí zob, lieska) rýchlo vyženú do výšky a vytvoria plot v krátkom čase, no budú vyžadovať častejšie strihanie a kontrolu, aby neprestárli alebo sa nevymkli kontrole. Napríklad vtáčí zob rastie veľmi rýchlo, až 1 meter za rok. Bez pravidelného strihu vtáčieho zobu môžu niektoré jeho odrody vyrásť až o 3 metre! Tuja a cypruštek rastú približne 30 cm za rok. Pri hustých výsadbách si konkurujú a bojujú o živiny, nemajú dostatok miesta pre rast a tiež rast koreňov. Nedostatočné prúdenie vzduchu medzi výsadbou tiež môže spôsobiť plesne a iné choroby.

Konečná výška a priestor

Premyslite si, akú výšku a hrúbku plotu potrebujete a koľko miesta naň máte. Do menšej predzáhradky sa hodí skôr nižší živý plot (napr. z krušpánu alebo levandule), ktorý nenarastie do veľkej hrúbky. Na hranici pozemku však možno chcete vysoký plot vysoký aj 2 - 3 metre (tuje, hrab, vtáčí zob), ktorý už zaberie viac miesta. Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Pri výške plota nad 4 m, výsadba musí byť aspoň 1m od seba.

Podmienky stanovišťa

Slnko alebo tieň? Niektoré dreviny živý plot milujú slnko a otvorené priestranstvo (väčšina kvitnúcich krov, tuje), iné znesú aj polotieň až tieň (napríklad tis či vavrínovec - oba rastú aj pod stromami alebo na severnej strane). Pozor, vavrínovec či vtáčí zob sa mu darí na stanovišti v polotieni ako na priamom celodennom slnku. Ďalej zvážte pôdu - je pôda vlhká, ílovitá, suchá, piesčitá? Hrab a vtáčí zob znesú aj ťažšie pôdy, brečtan či zimozeleň porastú aj v suchu a tieni. Ak máte veterné miesto, voľte odolné druhy (odolá napríklad hrab, krušpán, borievka).

Jednodruhový vs. zmiešaný plot

Klasikou je živý plot z jedného druhu, ktorý vytvára jednoliatu zelenú stenu. Ak však máte radi pestrosť, môžete vysadiť zmiešaný živý plot - striedajte napríklad stálozelené kry s kvitnúcimi. Príkladom je striedať zlaticu (forsythia) s tmavozeleným vtáčím zobom, alebo striedať orgován a tavoľník s krušpánom. Takýto plot bude farebne aj druhovo rozmanitý, priláka do záhrady viac druhov hmyzu a vtákov a v rôznych obdobiach bude inak vyzerať. U zmiešaného plota však počítajte s tým, že údržba bude rôznorodá (každý druh sa strihá inak a v iný čas) a výsledný vzhľad nebude tak úplne súvislá „stena“.

Výber vhodných drevín na živý plot

K dispozícii je nepreberné množstvo rôznych drevín, ktoré sú vhodné na založenie živého plota. Každá drevina má odlišné nároky na svetlo, vlhkosť a živiny.

Obľúbené opadavé dreviny

• Vtáčí zob (Ligustrum): Patrí medzi veľmi obľúbené druhy, pretože rýchlo a husto rastie, dobre sa rozkonáruje a je nenáročný. Už na druhý rok z neho budete mať plnohodnotný živý plot. Rastie veľmi rýchlo, až 1 meter za rok. Bez pravidelného strihu môžu niektoré odrody vyrásť až o 3 metre!
• Hrab (Carpinus betulus): Veľmi rýchlo rastie, ľahko sa tvaruje a pri dostatočnej zálievke bujnie aj odspodu, takže pod ním len ťažko objavíte burinu. Má skvelú regeneračnú vlastnosť, preto znesie aj častejší intenzívny a tvarovací rez.
• Buk (Fagus sylvatica): Podobne ako hrab, aj buk vytvára po 4 rokoch pestovania úchvatnú živú stenu.
• Zlatica (Forsythia): Ľudovo zvaná „zlatý dážď“ je typickým poslom jari. Jej žiarivo žlté kvety obsypú konáre ešte pred tým, než vyrašia listy. Živý plot zo zlatice je na jar neprehliadnuteľný zlatý pás.
• Tavoľník (Spiraea): Existuje viac druhov. Napríklad tavoľník van Houtteov kvitne na jar bohato bielymi súkvetiami ako pena a hodí sa na voľnejšie, prírodné ploty. Japonský tavoľník zas kvitne v lete ružovo a dá sa pekne tvarovať aj do nižších živých plotov.
• Orgován (Syringa): Orgovánový živý plot vás odmení na jar nádhernými fialovými, ružovými či bielymi súkvetiami s nezameniteľnou vôňou. Orgován rastie ako vyšší ker, ktorý sa dá tvarovať do plotu, no ponecháva sa skôr vo voľnejšej forme - vtedy najlepšie kvitne.
• Ruže a šípové ruže: Ak máte romantickú dušu, ruža alebo šípové ruže dokážu vytvoriť voľne rastúci, krásne kvitnúci a zároveň nepriechodný živý plot. Ružové kríky majú tŕne, takže takýto voňavý plot zároveň ochráni váš pozemok lepšie než plot z pletiva.

Obľúbené stálozelené dreviny

• Tuja (Thuja): Asi najpoužívanejšia rastlina na živý plot. Patrí medzi husté a rýchlo rastúce dreviny. Živý plot z tují si vyžaduje malú údržbu a darí sa mu dobre v takmer akýchkoľvek podmienkach. Thuja occidentalis ´Smaragd´, Golden Smaragd´, rastú cca 30 cm za rok.
• Cypruštek (Chamaecyparis): Nie je náročný na pestovanie. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť aj 0,8m - 1 m za rok. Živý plot z cyprusu bude veľmi elegantnou ozdobou vášho dvora. Patrí medzi overenú klasiku.
• Tis (Taxus baccata): Tis rastie pomalšie, ale je mimoriadne odolný a dožíva sa vysokého veku.
• Vavrínovec (Prunus laurocerasus): Vavrínovec dobre rastie aj v náročných podmienkach a patrí k veľmi odolným rastlinám.
• Krušpán (Buxus sempervirens): Z krušpánu si vytvoríte skvelý vždyzelený živý plot. Ak ho nebudete strihať, dorastie až do výšky 6 metrov!
• Cezmína (Ilex): Z tejto dreviny vytvoríte krásny vždy zelený živý plot, a počas roka vám prinesie rôzne sfarbenia - v závislosti od vybranej odrody.
• Borievka (Juniperus): Živý plot z borievky je stálozelený a doposiaľ bol pomerne odolný. Patrí k najrýchlejšie rastúcim drevinám vôbec a je vždy zelenou rastlinou.
• Smrek (Picea abies): Živý plot zo smreka je hustý, opticky nepriehľadný a pichľavý - takže sa cezeň neprederie ani cudzia osoba ani zviera. Smreky budú rásť až potiaľ, pokiaľ sami povolíte - tvarovacím rezom ich ľahko „zmenšíte“ na požadovanú výšku.

Kvitnúce živé ploty

Kvitnúce živé ploty vám prinesú okrem funkčnosti aj očarujúcu krásu kvetov a vôní, ktoré každú jar či leto rozžiaria záhradu. Spojíte tak úžitok (ohraničenie pozemku, súkromie) s okrasou, ktorá poteší oči aj opeľovače. Kvitnúce ploty menia svoj vzhľad počas roka, no väčšinou sú opadavé, takže v zime neposkytujú celoročné súkromie.

• Zlatica (Forsythia): Poskytuje žiarivé žlté kvety na jar.
• Tavoľník (Spiraea): Existujú druhy kvitnúce na jar (bielo) aj v lete (ružovo).
• Orgován (Syringa): Ponúka nádherné a voňavé kvety v rôznych farbách.
• Ruže a šípové ruže: Krásne kvitnúce a zároveň tŕnisté ploty.
• Hortenzie (Hydrangea): Vyššie druhy metlinatých hortenzií (najmä metlinaté hortenzie) sa dajú vysadiť v rade a vytvoriť elegantný kvitnúci poloplot. Ich veľké biele či ružovkasté súkvetia koncom leta až do jesene ozvláštnia záhradu.
• Vajgélia (Weigela): Krásny ker s ružovými trúbkovitými kvetmi, dá sa tvarovať do nižšieho živého plota.
• Pajazmín (Philadelphus): Známý aj ako nepravý jazmín, ktorý obláčikom bielych voňavých kvietkov začiatkom leta rozvonia zákutie záhrady (skôr sa hodí na voľne rastúci plot).

Výsadba živého plota: Kedy a ako

Správna výsadba, údržba a pravidelný rez sú kľúčové pre zdravý a hustý živý plot. Výsadba sa realizuje počas vegetačného pokoja, teda na jar alebo na jeseň.

Ideálny čas na výsadbu

Jesenná výsadba: Jeseň je často považovaná za ideálne obdobie na výsadbu živých plotov. Pôda je po lete príjemne prehriata a dostatok vlahy zabezpečuje rastlinám priaznivé podmienky na zakorenenie. Výsadba je možná do nástupu prvých celodenných mrazov, čo znamená pokojne až do konca novembra, a v miernejších oblastiach aj dlhšie. Krátkodobé mrazíky výsadbe nevadia. Ak plánujete sadiť na jeseň, je účelné vopred pripraviť jamy (asi 30-40 cm hĺbky a šírky) ešte za dobrého počasia.

Jarná výsadba: Pri jarnej výsadbe rastliny musia hneď po výsadbe čeliť teplu, suchu a prudkému slnku. To môže byť pre ne náročnejšie. Napriek tomu je jarná výsadba tiež bežná a úspešná, najmä ak sa dodržia správne postupy. Ak sadíte na jar, je dôležité rastliny dôkladne polievať. Tuje a cyprušteky je najlepšie vysádzať na jar, najneskôr ale na začiatku mája, alebo potom až od augusta, ale najdlššie do polovice októbra, aby stačili do začiatku zimy zakoreniť.

Kedy je ešte vhodný čas na výsadbu živého plota? To, či je ešte vhodný čas, neurčuje kalendár, ale počasie. Sadiť môžeme dovtedy, kým pôda nezamrzne. To znamená pokojne až do konca novembra, a v miernejších oblastiach aj dlhšie. Krátkodobé mrazíky vôbec nevadia.

Príprava pôdy a výsadbových jam

Dôkladná príprava pôdy je základom úspešnej výsadby. Miesto najskôr dôkladne zbavte všetkej buriny, kameňov a inej nežiaducej vegetácie či odpadu. Táto drina navyše sa vyplatí - burina by neskôr kradla živiny a vodu mladým kríkom.

1. Prekyprenie pôdy: Pôdu prekyprite aspoň do hĺbky rýľa (30-40 cm).
2. Vykopanie jám alebo rigolu: Pre jednotlivé rastliny vykopte jamy zodpovedajúce veľkosti koreňového balu, ideálne dvakrát väčšie. Ak zakladáte dlhú líniu, je praktické vykopať súvislý jarok (priekopu) v celej dĺžke plota, široký asi 40-50 cm a hlboký cca 30 cm. Je to lepšie než kopať jednotlivé jamky - v súvislom jarku máte istotu, že pôda je všade rovnako spracovaná a sadenice vysadíte v jednej línii.
3. Obohatenie pôdy: Vykopanú zeminu obohatiť kompostom alebo kvalitným záhradným substrátom, aby ste obohatili zeminu o živiny. V prípade ťažkých hlinitých pôd pridajte piesok. Pri ílovitej pôde treba urobiť aj drenáž.

Rozostupy a rozmiestnenie sadeníc

Správne rozostupy zabezpečia dostatok priestoru pre rastliny a vytvoria hustý plot. Všeobecné pravidlo je, že menšie kry sadíme hustejšie a väčšie riedšie.

• Vtáčí zob, krušpán: cca 4 rastliny na meter (každých 25 cm).
• Tavoľník, tuja: cca 2 - 3 kusy na meter (podľa kultivaru a požadovanej hustoty).
• Hrab, buk: 20 - 30 cm od seba.
• Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m.
• Pre extra hustý plot: vysádzajte do dvoch radov do tzv. sponu (cik-cak).

Pri výsadbe dajte pozor, aby ste jednotlivé dreviny nevysadili príliš hlboko. Rastlina by mala byť v rovnakej hĺbke, ako rástla v škôlke alebo kvetináči.

Postup výsadby

1. Príprava sadeníc: Korene sadeníc (najmä voľnokorenné) namočte aspoň 24 hodín pred výsadbou do vody, aby sa dobre nasiakli. Kontajnerované rastliny pred výsadbou výdatne zalejte.
2. Umiestnenie sadenice: Umiestnite sadenicu do pripravenej jamy alebo rigolu. Rozprestrite korene (nemali by byť skrútené smerom nahor).
3. Zasypanie pôdou: Korene dôkladne zasypte pripravenou zeminou, napríklad kvalitným substrátom. Môžete pridať aj mykorízne huby. Zeminu jemne utlačte, aby ste odstránili vzduchové bubliny.
4. Zavlažovanie: Po vysadení celého plota je nevyhnutná výdatná zálievka. Každú rastlinu dôkladne zalejte, aby sa zemina usadila okolo koreňov. Pomaly prelejte korene každého kríka poriadnym množstvom vody, kľudne aj 10-20 litrov na meter plota, aby sa zemina usadila. Voda „zatiahne“ zeminu ku koreňom a vyplní prípadné dutinky vzduchu.
5. Mulčovanie: Po vsiaknutí vody naneste vrstvu mulču (kôra, posekaná tráva, lístie). Mulč pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, obmedzuje rast buriny a chráni pôdu pred eróziou.

Rozdiel vo výsadbe kontajnerovaných a voľnokorenných drevín

Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov). Tie sú síce lacnejšie, no ujímajú sa pomalšie a ich ponuka býva obmedzená.

Kontajnerované dreviny, ktoré majú kompaktný koreňový bal, môžete vysádzať prakticky počas celej sezóny, s výnimkou obdobia silných mrazov. Ponuka je pestrejšia. Zaplatíte síce za ne o niečo viac, no šanca, že sa ujmú, je vysoká. Tieto dreviny už nevyžadujú špeciálnu predvýsadbovú prípravu a pri výsadbe sa s nimi lepšie pracuje.

Starostlivosť o živý plot

Správna starostlivosť je kľúčová pre zdravý a hustý živý plot. Zahŕňa pravidelnú zálievku, hnojenie a ochranu pred chorobami a škodcami.

Zálievka

Pravidelná zálievka je nevyhnutná, najmä v prvých rokoch po výsadbe a počas suchých letných týždňov. Korene ešte nie sú hlboko, a tak sa spoľahnú na vodu, ktorú im dáte vy. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase, keď nemrzne.

Hnojenie

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív. Hnojte raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra. Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam. Na jeseň môžete okolo mladých rastlín nahrnúť trochu kompostu alebo kvalitnej pôdy ako prírodné hnojenie.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Je potrebné dbať na prevenciu a pri prvých príznakoch zasiahnuť.

• Múčnatka: Vytvára na listoch a vetvičkách biely a neskôr hnedý povlak, šíri sa v suchom a teplom počasí. Zasiahnuté časti čo najskôr odstráňte a bezpečne zlikvidujte, zachovávajte aj dostatočnú čistotu v okolí živého plota.
• Škvrnitosť listov: Prejavuje sa hnedými, žltými, červenými škvrnami na listoch. Pri silnom napadnutí sa škvrny zlejú a listy opadajú. Spóry sú veľmi odolné a sú prenosné vodou aj vzduchom.
• Vošky: Malý zelený, čierny alebo hnedý hmyz, ktorý zanecháva lepkavú stopu. Listy sú skrútené a zvlnené. Lepkavá tekutina láka mravce a zvyšuje výskyt plesňových chorôb.
• Vlnatka: Maličký hmyz, ktorý sa živí bunkovou šťavou z listov. Vlnatka je aktívna najmä počas suchého obdobia - váš živý plot ochránite pravidelnou zálievkou a dostatočným hnojením.
• Nosánik: Chrobák s dlhým “nosom”, ktorý ohrýza listy, výhony ale aj puky živého plota. Jeho larvy sa živia koreňmi, čo môže spôsobiť zahubenie rastliny.

Pri výsadbe treba myslieť na možné následky už pri výsadbe - vysádzajte na vybrané miesto iba tie rastliny, ktoré sa naň naozaj hodia - napríklad tieňomilné rastliny vysádzajte do polo/tieňa, nie na slnečné stanovisko.

Tvarovanie a rez živého plota

Pravidelný rez je tajomstvom hustého a krásneho živého plota. Rez ich povzbudí k hustému vetveniu.

Prvý rez po výsadbe

Mladý živý plot prvé dva roky strihajte len zľahka, ale predsa strihajte - skráťte konce výhonov, aby sa rozvetvili a zahustili. Nebojte sa, že spomalíte rast do výšky; základom je, aby sa plot najskôr zahustil. V prvom roku po výsadbe na jar živý plot zrežte asi 10-15 cm nad zemou, aby sa konáriky rozvetvili. Listnaté dreviny skráťte o tretinu až polovicu. Vždyzelené dreviny strihajte len mierne.

Technika strihu

Vždy sa snažte, aby bol živý plot hore užší a dole širší. Čiže tvar v profile má pripomínať písmeno “A” alebo lichobežník. Prečo? Lebo takto zabezpečíte, že svetlo sa dostane aj k spodným vetvám a plot nezredne odspodu. Pokiaľ by ste ho spravili navrchu širší než pri zemi, spodné konáre budú v tieni a časom prázdne.

Termíny rezu

• Ihličnany (napr. tuje, cyprušteky): Tvarujú sa raz až dvakrát ročne. Prvý hlavný rez môžete spraviť na jar (apríl/máj), keď začne nový prírastok zelenie, alebo začiatkom leta (jún), keď nové výhonky trocha zdrevnatejú. Druhý, ľahší rez sa robieva koncom leta (august), aby plot zostal pekný uhladený cez zimu. Pri strihaní ihličnanov pamätajte, že väčšina (okrem tisu) neobrásti zo starého dreva - nikdy nestrihajte tuje či cyprušteky až do hnedého starého dreva, lebo tam už nové zelené výhonky nevyrašia a v živom plote by vám zostali dieravé hnedé miesta.
• Listnaté opadavé kry (hrab, vtáčí zob, tavoľník): Môžete strihať skoro na jar pred pučaním - tým podporíte nové výhonky. Počas leta potom podľa potreby zastrihnite výhony, ktoré trčia z tvaru. U listnáčov sa nemusíte báť ísť aj do hlbšieho rezu, tie spoľahlivo znovu obrazia.
• Kvitnúci živý plot: Je potrebné strihať s ohľadom na kvety: napríklad zlatica (forsythia) sa strihá ihneď po odkvitnutí na jar (pretože kvitne na starom dreve), kým napríklad letné kvitnúce tavoľníky môžete zrezať na jar, lebo kvitnú na nových prírastkoch.

Náradie na rez

Na menší živý plot postačia ručné nožnice na živý plot (plotové nožnice). Na dlhé a vysoké ploty však ručné strihanie dá zabrať, tam prídu vhod elektrické alebo motorové plotové nožnice. Pri ich použití dbajte na bezpečnosť. Nožnice majte vždy ostré - tupé len žujú konáriky a listy, čo rastline nesvedčí a výsledok nevyzerá pekne.

Výhody živého plota

Živý plot nie je len estetickým prvkom, ale prináša aj množstvo praktických výhod.

• Súkromie a vizuálna bariéra: Poskytuje ochranu pred zvedavými pohľadmi.
• Protihluková a protiprašná ochrana: Hustý plot dokáže tlmiť hluk a zachytávať prach z ovzdušia. Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%.
• Vietrolam a tieň: Chráni záhradu pred vetrom a poskytuje tieň. Vysoký hustý plot funguje aj ako prírodný vietrolam. Obmedzí studený severák v zime aj vysušujúci letný vetrík, takže vaša záhrada bude chránená pred extrémami počasia.
• Bezpečnostná bariéra: Pichľavé druhy (hlohyňa, dráč, divoké ruže) môžu odradiť nevítaných návštevníkov.
• Podpora biodiverzity: Poskytuje útočisko a potravu pre vtáky, hmyz a iné živočíchy. Husté krovité ploty sú dokonalým domovom pre vtáctvo. Mnohé kry v živom plote prinášajú plody a bobule, ktoré sú vítanou potravou pre vtáky a drobné živočíchy. Kvitnúce živé ploty sú hotovým magnetom na včely, čmeliaky, motýle a iný opeľujúci hmyz.
• Zlepšenie mikroklímy: Zelené steny prispievajú k lepšiemu ovzdušiu v záhrade.

Často kladené otázky

Ako rýchlo rastie živý plot?

Rýchlosť rastu závisí od druhu dreviny. Napríklad vtáčí zob rastie veľmi rýchlo, až 1 meter za rok. Tuja a cypruštek rastú približne 30 cm za rok. Niektoré druhy, ako hrab či buk, sa po 4 rokoch pestovania dokážu premeniť na úchvatnú živú stenu.

Čo robiť, ak sa na živom plote objavia choroby alebo škodcovia?

Je potrebné dbať na prevenciu a pri prvých príznakoch zasiahnuť. Múčnatku alebo škvrnitosť listov riešte odstránením napadnutých častí. Vošky a vlnatky sú často spojené s nevhodnými podmienkami (sucho, nedostatok živín), preto dbajte na správnu zálievku a hnojenie.

Ako vytvoriť levanduľový lem?

Levanduľa dorastá do výšky 60 - 80 cm v kvete. Do vytvorené rigola v jednom rade (spone) sa vysádzajú do výživnej pôdy na 1 bm (bežný meter) 3 - 4 ks drevín.

tags: #kedy #sadit #zivy #plot