Mak siaty (Papaver somniferum) patrí medzi najkrajšie úžitkové rastliny s dlhoročnou tradíciou pestovania. Hoci sa v niektorých krajinách pre obsah alkaloidov zakazuje, u nás je obľúbenou plodinou, ktorú ceníme pre jej výnimočné nutričné hodnoty. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny, tukov s priaznivým zastúpením mastných kyselín a minerálov, najmä vápnika, ktorého obsah je v porovnaní s mliekom viac ako desaťnásobný.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Mak je plodinou šikovných pestovateľov a vyžaduje si správny výber lokality a pôdy. Najlepšie sa mu darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m. Ideálnou pôdou je hlinitá alebo hlinitopiesčitá pôda, ktorá je dobre zásobená živinami a humusom. Dôležitá je drobnohrudkovitá štruktúra bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.
Osevný postup a výživa
- Osevný postup: Mak zaraďujeme do osevného postupu najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách alebo obilninách. Nevhodné je zaraďovanie po repke ozimnej.
- Hnojenie: Mak neznáša pôdy s rezíduami niektorých herbicídov (sulfonylmočovina, triazín) a nie je vhodné používať čerstvý maštaľný hnoj. Rastlina má vysoké nároky na dusík, draslík, vápnik, fosfor, horčík a mikroprvky ako bór, zinok a mangán.
Výsev maku: Jar vs. jeseň
Tradičným termínom výsevu je skorá jar, pričom mak môžeme siať už na prelome februára a marca, dokonca aj „na sneh“. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú zimnú vlahu. Pri pestovaní maku ozimného (ktorý je však pre bežných záhradkárov dostupný ťažšie) je ideálnym termínom začiatok septembra.
| Parametre sejby | Odporúčané hodnoty |
|---|---|
| Vzdialenosť riadkov | 30 - 35 cm |
| Hĺbka výsevu | 0,5 - 1,5 cm |
| Vzdialenosť rastlín po jednotení | 5 - 10 cm |
Semená vysievame povrchovo, ale vo vlhkej pôde vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov. Pre uľahčenie výsevu možno drobné semená zmiešať s pieskom, čo zabráni ich zhlukovaniu.
Starostlivosť o porast
Mak je náročný na čistotu záhona, pretože nedokáže vzdorovať burinám. Po vzídení je nevyhnutné porast kypriť a odburiňovať. Pri vytvorení 3 až 4 pravých listov sa vykonáva jednotenie, aby mala každá rastlina dostatok priestoru pre vývin jednej kvalitnej makovice. Počas vegetácie je nutné zabezpečiť stabilnú zálievku, najmä do fázy kvitnutia. Následne, počas dozrievania, mak potrebuje suchšiu pôdu.
Vysvetľujeme: Video o Bezpečnostnej rade
Ochrana proti chorobám a škodcom
Porasty maku sú počas celého vegetačného obdobia ohrozené viacerými patogénmi a škodcami:
- Choroby: Najčastejšou je pleseň maková, ktorá spôsobuje deformácie listov a odumieranie vrcholov. Ďalšou je helmintosporióza, ktorá napáda koreňový krčok a tobolky. Prevenciou je striedanie plodín a udržiavanie rastlín v dobrej kondícii.
- Škodcovia: K najvážnejším patrí krytonos koreňový (poškodzuje korene), voška maková a krytonos makovicový (spôsobuje „červivosť“ maku).
Zber a skladovanie
Mak sa zbiera v plnej zrelosti, keď sú makovice zaschnuté a pri zatrasení šuštia. Stonka by mala ísť ľahko zlomiť. Najlepšie je zbierať makovice postupne, odrezaním aj s kúskom stonky. Po zbere makovice dosušíme na vetranom a tmavom mieste. Semená následne vyberáme a skladujeme v plátenných vreckách v chladnejšej a dobre vetranej miestnosti.
Poznámka k legislatíve: Pestovanie maku siateho je v Slovenskej republike regulované zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach. Pre malopestovateľov na plochách do 100 m² platia zjednodušené podmienky.