Paradajky, jedna z najobľúbenejších plodín na celom svete, majú svoje korene v Andách, kde pôvodne rástli ako divoké rastliny v častiach Bolívie, Čile, Kolumbie, Ekvádoru a Peru. Dnes sa vďaka šľachteniu vyvinuli do tisícok odrôd a stali sa neodmysliteľnou súčasťou kuchýň po celom svete. Každý milovník paradajok sníva o dopestovaní tej dokonalej - pevnej, no šťavnatej, sladkej a voňavej, bez kazov. Avšak, paradajky patria k rastlinám, ktoré sú náchylnejšie na rôzne problémy a vyžadujú si špecifickú starostlivosť.
Začíname s predpestovaním
Paradajky sa radia k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať. Pokus zasadiť ich priamo zo semena do voľnej pôdy, dokonca aj v najvhodnejších oblastiach, často neprinesie úspech a znamenalo by to zbytočnú prácu. Preto je dôležité hľadať v obchodoch semená určené na predpestovanie. Ak chcete ušetriť, môžete využiť aj semienka z minuloročnej úrody.
S predpestovaním je dobré začať už koncom februára alebo začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slnečné prostredie, no nie príliš ostré slnko. Je dôležité pochopiť, že paradajky milujú teplé počasie. Aj keď sa mnohí snažia zasadiť ich čo najskôr, táto metóda sa často nevypláca. Predčasne zasadené paradajky sú zbytočne vystavené riziku skorých mrazov, ktoré môžu rastlinu zničiť.
Kedy je správny čas na výsadbu do voľnej pôdy?
Prvým znakom, že je vhodný čas na výsadbu paradajok von, je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad 10 °C. Druhým dôležitým faktorom je teplota pôdy, ktorá by v ideálnom prípade mala dosiahnuť aspoň 16 °C. Teplotu pôdy môžete skontrolovať teplomerom alebo použiť tradičnú metódu: zaryte prst do pôdy a vydržte minútu.
Okrem správneho načasovania je dôležité zohľadniť aj odrodu paradajok. Na štítku každej rastliny sú uvedené dni do dozretia (alebo zberu). Odhadnite dátum prvého mrazu vo vašej oblasti. Ak je počet dní do dozretia menší ako počet dní do očakávaného prvého mrazu, môžete paradajky stále úspešne zasadiť. Všeobecne platí, že väčšina odrôd potrebuje na dozretie približne 100 dní, ale existujú aj skoré odrody, ktorým stačí 50-60 dní.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitopiesočnatá pôda. Zdravá paradajková rastlina môže dorásť až do výšky 2 metrov a priniesť stovky plodov, pričom zaberá relatívne malý priestor v porovnaní s inými plodinami.
Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajok štedrým pridaním prírodného kompostu. Veľmi prospešné sú organické hnojivá z morských rias alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť zo žihľavy či paprade, čím zvýšite odolnosť rastliny. Dajte si pozor, aby ste nepoužili substrát, v ktorom ste v predchádzajúcich 2-3 rokoch pestovali papriku, paradajku alebo baklažán, pretože tieto rastliny sú náchylné na rovnaké choroby a škodcov.
Čas na sadenie priesad paradajok nastáva v polovici mája, keď pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov. Pri výbere miesta na zasadenie hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte jamky väčšie, než si myslíte, že budete potrebovať, a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra medzi rastlinami. Rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy. Niektorí záhradkári dokonca sadia takmer celú rastlinu pod zem, pretože na stonkách vyrastú nové korene a podporia tak rast rastliny a produkciu plodov. Následne jamky zasypte zmesou kompostu a zeminy.
Zavlažovanie a hnojenie
Paradajkové lôžko zalejte približne 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie príliš studenou vodou. Počas letného obdobia môžete polievať aj častejšie. Nedostatok vlahy môže spôsobiť praskanie plodov. Pravidelne zavlažujte pôdu, no vyhnite sa premokreniu. Vodu vždy nalejte priamo na pôdu, nie na listy, aby ste predišli ich vysychaniu. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno alebo podvečer.
Pridanie kompostu, keď dozrieva prvé ovocie, podporí nový rast. Pomôcť môže aj zriedené rybie emulzné hnojivo, ale dávajte pozor, aby ste to neprehnali. Pre zvýšenie produkcie plodov by ste mali rastliny pravidelne prihnojovať. Odporúča sa používať prírodné hnojivá, napríklad z ovčieho alebo slepačieho trusu v zriedenej forme. Vhodné je aj hnojenie organickým hnojivom z morských rias. Hnojivo na báze draslíka a horčíka prospeje aj chuti plodov. Nezabúdajte, že paradajky sú náročné na živiny, najmä na dusík, fosfor a draslík.
Starostlivosť o rastliny: strihanie a ochrana
Na zvýšenie produkcie ovocia by ste mali rastliny pravidelne strihať. Začnite tým, že čo najskôr odstránite všetky malé výhonky vyrastajúce zo stoniek v spodnej časti každého listu, pretože tieto výhonky rastlinku zbytočne vyčerpávajú. Strihanie pomáha rastlinám zostať vo zvislej polohe, zlepšuje cirkuláciu vzduchu a vedie k lepšej úrode.
Boj so škodcami a chorobami
Molice (biele mušky) sú jedným z najčastejších škodcov, ktorí napádajú paradajky. Ich vzhľad pripomína malé mole a dospelé jedince kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Rastúce vajíčka sa živia listami a zanechávajú lepkavý sekrét, ktorý priťahuje ďalšie choroby. Našťastie, molice majú prirodzeného nepriateľa - malé osy, ktoré sa nimi živia.
Plieseň zemiaková, spôsobená hubou Phytophthora infestans, je ďalšou vážnou hrozbou. Prejavuje sa rýchlo sa zväčšujúcimi hnedými škvrnami na listoch a bielym povlakom na spodnej strane listov. Táto infekcia sa šíri mimoriadne rýchlo a môže postihnúť celú rastlinu.
Vošky, či už zelené alebo čierne, môžu paradajkám tiež značne poškodiť. Ľahkou pomocou pri napadnutí voškami je nasadenie nechtíka lekárskeho, ktorý priťahuje užitočný hmyz, ako sú lienky a pestrice pruhované, ktoré sa voškami živia. Postrek vodou tiež pomáha - čierne mušky jednoducho zrazí z rastliny.
Existuje mnoho druhov vírusu mozaiky, ktoré môžu postihnúť paradajky. Všetky sa dajú identifikovať podľa žltých, potom bronzových a zdeformovaných listov. Je to veľmi rozšírený a infekčný vírus, ktorý môžu ľudia prenášať z rastliny na rastlinu.
Pestovanie v nádobách a na balkóne
Ak nemáte záhradu, stále je možné pestovať zdravé paradajky v nádobách či pestovateľských vreciach. Vyberte si nádoby s dostatočným priestorom pre korene. Pre najlepšie výsledky pestujte zakrpatené a málo plodné odrody, ako napríklad cherry paradajky. Pre vyššie odrody použite oporné kolíky, o ktoré rastliny priviažete. Kolík alebo tyč umiestnite približne 40 cm do zeme. Vedľa tyče vyhrabte asi 20 cm hlbokú jamu na priesady a nezabudnite poliať. Jamku následne zasypte zeminou, poctivo pritlačte a znovu polejte.
Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5-7 cm (štrk, keramické črepy, polystyrén). Pre balkónové mini odrody rajčiakov, ktoré dorastajú do výšky približne 30 cm, postačí aj hrantík bežne používaný pre kvety (hĺbka 15-20 cm). Nezabúdajte, že rastlinka okrem viditeľnej časti tvorí aj koreňový systém, bez ktorého nemôže prospievať. Príliš plytká nádoba by mala za následok slabé rastlinky neodolné voči počasiu a nízku výnosnosť.
Rôzne druhy a odrody paradajok
Paradajky technicky patria medzi ovocie, no často sa považujú za zeleninu. Existujú stovky odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a chuťou. Môžu byť žlté, ružové, fialové, čierne a dokonca aj biele. Delíme ich do troch základných skupín:
- Tyčkové odrody dorastajú do výšky 160 cm a viac. Potrebujú oporu a počas vegetácie sa priebežne vyštipujú. Zvyčajne majú najväčšie plody a vyššie výnosy.
- Kríčkové odrody dorastajú do výšky 50-70 cm. Majú kompaktný, niekedy rozložitý alebo previsnutý vzrast. Opora nie je nevyhnutná, ale pri výške nad 50 cm je odporúčaná.
- Cherry paradajky sú najmenšie vzrastom rastliny aj plodom. Bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.
Na trhu nájdete aj vrúbľované sadenice paradajok, ktoré sú síce finančne náročnejšie, ale vyznačujú sa vyššou odolnosťou voči stresu, adaptabilitou na rôzne podmienky a bohatým korenením. Obyčajne sú vrúbľované na tekvicovú podnož.
Zber a skladovanie
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté a ich konzumácia je nevhodná. Plody dozrievajú postupne, preto rastlinu každé dva až štyri dni kontrolujte a zrelé paradajky opatrne odtrhávajte smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Ak predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.
Paradajky je najlepšie konzumovať priamo z kríčka, keď sú ešte teplé od slnka. Pokiaľ ich nestíhate jesť, môžete ich skladovať pri izbovej teplote približne týždeň. Pri zbere strapcových paradajok nečakajte, až dozrie celý strapec, ale zbierajte postupne jednotlivé plody. Oberanie červených plodov čiastočne urýchli dozrievanie ostatných.
Zaujímavosti
- V 16. storočí, keď boli paradajky prvýkrát privezené do Európy, boli malé, zlaté a o veľkosti čerešní. Tento vzhľad im dal názov „zlaté jablká“.
- Čína je najväčším producentom paradajok, pričom predstavuje približne štvrtinu celkovej svetovej produkcie.
- Anglické slovo „tomato“ pochádza zo španielskeho slova „tomate“, ktoré samotné pochádza z aztéckeho jazyka Nahuatl, slova „tomatl“.
- Rajčiak jedlý, rajčina alebo paradajka - všetky tieto názvy sú správne. Dokonca aj v latinčine narazíme na synonymá: Solanum lycopersicum, syn. Lycopersicon esculentum.
- V roku 2021 bolo 600 000 semien paradajok poslaných na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a následne pestovaných v triedach po celej Kanade v rámci experimentov „Tomatosphere I, II, III a IV“.